Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/101/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615220175 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615220175.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o mal. H. Č. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov: J. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L.L. W. U. na ulici V. č. XXXX/X a U. Č. nar. X.X.XXXX bývajúcom v N. T. U. Č.. XXX/XX o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.2.2016 č.k. 16P 333/2015-17 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné z mesačnej sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na 90 € mesačne od 13.11.2015, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 13.11.2015 do 29.2.2016 v sume 226,85 € povolil otcovi splácať po 10 € v mesačných splátkach spolu s bežným výživným matke pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné na 60 € mesačne. Poukázal na to, že žije v spoločnej domácnosti s 19-ročnou dcérou a s 18-ročným synom, ktorý stále študuje na strednej škole. Dcéra si iba nedávno našla prácu, avšak je v období skúšobnej lehoty, takže jej budúci príjem je neistý. Uviedol, že náklady na bývanie má 187 € mesačne a v čase, keď bol dlhodobo nezamestnaný si vzal pôžičku s mesačnou splátkou 80 €, ktorá bola použitá na úhradu dlhov spojených s bývaním a potrebami vtedy ešte dvoch vyživovaných detí. Náklady na dopravu má minimálne 120 € mesačne a potom, čo sa mu pokazila chladnička, si musel zakúpiť novú na splátky a uhrádza ju mesačne po 21,17 €. Uviedol, že svojim deťom, ktorí študovali na strednej škole bol nútený potom, čo sa im pokazili staré spotrebiče, napr. televízor alebo notebook, zakúpiť nové, pretože potrebovali ho aj pre prípravu do školy. Televízor spláca v sume 21,20 € a notebook mesačne 20,84 €. Uviedol, že súd jeho reálne náklady na zabezpečenie cestovného vzal do úvahy len týždenné cestovné lístky 8 €. Mesačne cestovné predstavuje 75,92 €, avšak nevzal do úvahy, že za uvedenú sumu je schopný sa dostaviť na pracovisko len v prípade ranných zmien a len z mesta Spišská Nová Ves. Aby sa dostavil do L. W. U. na vlakovú stanicu z mesta N., kde má bydlisko, potrebuje sa premiestniť svojim starším vozidlom, v podstate 20x mesačne, t.j. urobí 24 km denne, čo predstavuje vzdialenosť 2x 12 km medzi N. a L. W. U., čo spolu predstavuje približne 480 km mesačne a pokiaľ sa nevezme do úvahy opravu na aute, tak benzín stojí v priemere mesačne 40 € až 50 €. Pokiaľ pracuje v poobedňajšej zmene, v takom prípade potrebuje vo večerných hodinách, ak sa chce dostať domov, taxík v hodnote 3 €, pretože v čase ukončenia zmeny nie je žiadna dostupná mestská doprava, ani fyzická možnosť stihnúť odchádzajúce vlaky zo Železničnej zastávky Ťahanovce, ale už len priamo z Hlavnej železničnej stanice v Košiciach k čomu sa prispôsobuje aj jeho zamestnávateľ pri stanovovaní odchodu večer z práce. Uviedol, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že platí pôžičku Poštovej banke 80 € a uvedený dlh na bývaní nevznikol jeho vinou, ale situáciou, do akej sa dostal pre dlhodobejšiu nezamestnanosť a skutočnosť, že sám živil dve deti, o ktoré matka dlhodobo nejavila záujem a nemá žiadnu inú reálnu možnosť rátať s podporou rodiny ani pri úhrade potrieb detí. Poukázal na to, že chladničku, televízor a notebook považuje za bežnú vec, najmä ako rodič zabezpečujúci doposiaľ sám výživu a výchovu dvoch detí a taktiež výdavky na telefón v hodnote 10 € až 15 € mesačne sú bežné najmä, ak je rodič, ktorý sa vzdiaľuje z domu na dosť veľkú vzdialenosť a dosť dlhý časový úsek v priebehu dňa, preto môže len minimálnym spôsobom suplovať osobnú prítomnosť pri výchove, najmä, keď trávi tri alebo štyri hodiny cestovaním za prácou, mimo samotného výkonu práce, čím mu z celého dňa okrem času na spánok, na komunikáciu so synom zostáva minimálny čas. Uviedol, že doposiaľ nevynechal žiadnu ponúkanú príležitosť pracovať, či už na krátke dohody alebo dohody s nepravidelným príjmom aj keď dochádzanie do zamestnania je vysiľujúce. Poukázal na to, že v budúcnosti má vedomosť o tom, že zamestnávateľ nebude prideľovať práce naviac, takže je predpoklad, že jeho príjem sa zníži. Od júla 2015 do februára 2016 má reálnych 453,83 €, keďže aj v čistej mzde 453,83 € za mesiac február 2016 je aj náhrada za dovolenku vo výške 60,33 €, z uvedeného dôvodu žiada prehodnotiť výšku zvýšeného výživného a zvýšiť na maximálne 60 € mesačne a dlžné výživné žiada povoliť splácať v mesačných splátkach po 10 €. Otec doplnil odvolanie o informáciu, že 80 € ako splátka do Poštovej banky vznikla refinancovaním úveru na úhradu nákladov spojených s bývaním, ktoré nevedel platiť v období nízkeho príjmu a nezamestnanosti v sume 1.000 €, z ktorého priamou platbou zaplatil 800 € spoločenstvu bytov, vkladom na účet 15.5.2014, čím uhradil podľa správcu spoločenstva istinu, aby nedochádzalo k zvyšovaniu poplatkov z omeškania a 200 € ostalo na postupné zaplatenie poplatkov za meškanie. Pri refinancovaní úveru vo výške 1.000 € v Poštovej banke mu Poštová banka umožnila čerpať ďalších 1.000 €, ktoré potreboval na zabezpečenie potrieb rodiny. Z uvedeného refinancovania vznikla splátka 80 €, ktorú platí. 3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože vzhľadom na výsledky dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky listinné dôkazy a správne ustálil zvýšenie odôvodnených potrieb mal. H.. 4. Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že nesúhlasí s obsahom vyjadrenia matky, pretože jeho majetkové pomery nie sú také, že by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať súdom zvýšené výživné. 6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, správne právne posúdil vec a rozhodol v súlade so zákonom. 16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine za zmenu pomerov je potrebné považovať výraznú zmenu tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1,2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že posledná úprava výživného pre mal. H. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P 10/2012-27 zo dňa 30.1.2012, kedy maloletá bola v celodennej starostlivosti matky a otec bol nezamestnaný, preto bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. H. sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie jednoznačne bolo preukázané, že od poslednej súdnej úpravy došlo k zmene pomerov na strane účastníkov za obdobie štyroch rokov v tom, že v súčasnosti maloletá navštevuje materskú školu v súvislosti s čím jednoznačne došlo k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb, pričom sa jedná o všeobecne známe skutočnosti, ktoré v zmysle zákona nie je potrebné osobitne dokazovať. Matka v súčasnosti poberá invalidný dôchodok 165 € a prídavok na dieťa 23,52 €. Maloletá s matkou bývajú u rodičov matky, ktorí sú starobní dôchodcovia v 3-izbovom byte. Matka s dcérou užívajú jednu izbu a rodičom na domácnosť matka prispieva 70 €. Aj na strane otca došlo k zmene pomerov od predchádzajúcej úpravy výživného v tom, že sa zamestnal, získal pravidelný mesačný príjem v sume 541,40 € a zároveň mu odpadla vyživovacia povinnosť k dcére L., ktorá s otcom a svojim bratom žije v spoločnej domácnosti. Otec uhrádza mesačne náklady na zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytu 187 €, splátok pôžičiek, ktoré vybral za účelom zabezpečenia potrieb bývania počas dlhodobej nezamestnanosti, ako aj z dôvodu zabezpečenia nových spotrebičov do domácnosti, napr. chladničky, televízora, notebook-u a zároveň má zvýšené náklady na úhradu cestovného do práce. 18. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že k zmenám pomerov došlo nielen u maloletého dieťaťa, ale aj u oboch rodičov. U mal. H. došlo k zvýšeniu jej potrieb v súvislosti s nástupom do predškolského zariadenia, na uspokojovaní ktorých potrieb sú povinní sa podieľať obaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je však vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Príjem rodičov sa od poslednej úpravy výživného zásadne zmenil v tom, že matka sa stala invalidnou dôchodkyňou a otec sa zamestnal, dosahuje pravidelný príjem a ubudla mu vyživovacia povinnosť k dcére L.. Otec toho času má naďalej vyživovaciu povinnosť okrem mal. H. aj k plnoletému synovi, ktorý študuje na strednej škole. Odvolací súd takto dospel k záveru, že doposiaľ určené výživné nereflektuje na zistené podstatné a trvalé zmeny pomerov u všetkých účastníkov konania, preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil zásadami určovania rozsahu výživného pri zmene pomerov vyplývajúcimi z citovaných zákonných ustanovení a odvolacia argumentácia otca zrejme vyplýva z nesprávnej interpretácie odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie nepochybne zohľadnil aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, správne zistil a vyhodnotil príjmy oboch rodičov a za zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom správne považoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb mal. H. v súvislosti so započatím návštevy predškolského zariadenia. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu otca proti rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil a podľa § 387 ods. 2 CSP dodáva, že odôvodnené potreby mal. H. sú nesporne zvýšené, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom čo znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Súd prvej inštancie správne posúdil kvalifikovanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného od podania návrh a správne vyčíslil aj dlžné výživné ako aj spôsob jeho zaplatenia, preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). 20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).