Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/325/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205462 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616205462.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkýň: 1. Q. J., X.. C. XXXX/XX, W. K. B., IČO: 46 462 104 a 2. H.. P. F., Y.. J., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v W. K. B., Z. XX, zastúpených JUDr. Milošom Taragelom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11 a JUDr. Natáliou Počubayovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, proti žalovanému W. F., K.. XX. X. XXXX, bývajúcemu v W. K. B., X.. C. XX/XX, zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova č. 8, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne v 1.rade a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.5.2016, č.k. 7C/117/2016-13 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.5.2016, č.k. 7C/117/2016-30 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1.Uznesením č.k. 7C/117/2016-13 zo dňa 5. 5. 2016 Okresný súd Spišská Nová Ves nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou v 2.rade a zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k obmedzeniu užívacieho práva žalobkyne v 2.rade k nehnuteľnosti - objekt rýchleho občerstvenia Pizzeria, bez súpisného čísla, postavený na parcele registra „C“ č. 96/2, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. S.. Uložil mu zároveň povinnosť strpieť právo prechodu žalobkyne v 2. rade k nehnuteľnosti - objekt rýchleho očerstvenia Pizzeria, postavený na parcele registra „C“ č. 96/2, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. S., cez pozemok - parcelu registra „C“ č. 96/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX k. ú. S.. Návrh žalobkyne v 1. rade na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodol, že žalobkyňa v 1. rade nemá právo na náhradu trov konania a o trovách predbežného opatrenia žalobkyne v 2. rade rozhodol, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením vo veci samej. 2.Rozhodol tak o návrhu žalobkýň, ktorým sa domáhali vydania predbežného opatrenia - uloženia povinnosti žalovanému vo vzťahu k obom strpieť užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. územie S., objekt rýchleho občerstvenia - Pizzeria a zdržať sa všetkých úkonov, smerujúcich k obmedzeniu užívania tejto nehnuteľnosti a tiež povinnosti strpieť právo prechodu žalobkýň v 1. a 2. rade cez pozemok parc. reg. C č. 96/2, zapísanej na LV č. XXX, kat. územie S.. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyne odôvodnili tým, že žalobkyňa v 2. rade je manželka žalovaného a žalobkyňa v 1.rade je jej sestra. Objekt bez súpisného čísla využívaný ako Pizzeria patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne v 2.rade a žalovaného, pričom žalobkyňa v 1.rade v ňom na základe súhlasu manželov ( žalovaného a žalobkyne v 2.rade) zriadila v apríli 2013 predmetnú prevádzku, vybavila ju potrebným zariadením a pracovnou silou pre jej riadne fungovanie, o čom ako dôkaz predložila súdu výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Spišská Nová Ves. Obe žalobkyne tvrdili, že žalovaný svojvoľne dňa 21.3.2016 po nezhodách s manželkou vymenil zámok na vchodových dverách objektu Pizzerie, zamedzil žalobkyni v 1. rade a jej zamestnancom prístup do nehnuteľnosti, pričom vstup zakázal aj žalobkyni v 2.rade a neodovzdal jej od vymeneného zámku kľúč. Žalobkyni v 1. rade hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré spočíva v obmedzení užívania jej prevádzky - Pizzerie tým, že jej vzniká škoda jednak na zásobách, v súvislosti s jej pôsobením ako zamestnávateľky, ale aj ušlý zisk, pretože všetko vybavenie prevádzky je vo faktickej moci žalovaného. Nemá možnosť ani podať daňové priznanie ako platca DPH , pretože do prevádzky jej žalovaný vstup neumožňuje. 3.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 74 ods. 1, 75 ods. 1,4,6, § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný len vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade. Z predložených listinných dôkazov zistil, že na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. S., sú žalobkyňa v 2.rade a žalovaný zapísaní ako spoluvlastníci budovy, postavenej na parcele č. 96/2 v pomere 1/1 a z listu vlastníctva č. XXX k.ú. S. bolo zistené, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov, a to parcela č. 96/2 a 97/1, kat.územie S.. Súd uviedol, že žalobkyňa v 1.rade predložila súdu jediný dôkaz, a to výpis zo živnostenského registra, kde má uvedené miesto podnikania Spišská Nová Ves, J. Wolkera 2414/30 a prevádzkarne na adrese S. Č.. XX, pričom však podľa výpisu zo 7.4.2016 má pozastavenú činnosť od 1.4.2016 do 1.10.2016. Vyvodil z toho, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemala žalobkyňa platné živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie Pizzerie na adrese S. XX, resp. ani na žiaden predmet podnikania a k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepredložila žiaden relevantný dôkaz, napr. písomnú dohodu alebo nájomnú zmluvu, ktorým by osvedčila právo užívania prevádzky občerstvenia Pizzeria v dome manželov F.. Poukázal na to, že existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, existencia nároku, ale aj ich osvedčenie sami osebe ešte netvoria zákonný dôvod predbežného opatrenia, vyžaduje sa, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne má byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť. Dospel k záveru, že nie je možné nariadiť predbežné opatrenie tam, kde by šlo o úpravu faktických, medzi účastníkmi upravených vzťahov a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú. Žalobkyňa v 1.rade sa nedomáhala svojich nárokov, o ktorých navrhla vydať predbežné opatrenie samostatným návrhom vo veci samej a neosvedčila dostatočne svoj návrh, preto bol jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia súdom prvej inštancie zamietnutý. 4.Čo sa týka žalobkyne v 2.rade, manželky žalovaného, táto dôkazmi o svojom spoluvlastníctve dostatočne osvedčila skutočnosti umožňujúce kladný záver o jej nároku, a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k jej osobe súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel. Žalobkyňa v 2.rad a žalovaný sú naďalej manželia, nedošlo k zániku ich BSM a majú obaja rovnaké práva na užívanie a využívanie vecí patriace do ich BSM. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že parcela, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného je tou, na ktorej je postavený objekt a ktorý je práve v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto súd prvej inštancie vyhovel aj nároku na vydanie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade - práve prechodu cez parcelu. Žalobkyňa v 2.rade napokon podala po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj žalobu vo veci samej, ktorá je vedená na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13C 125/2016, preto jej súd pri nariadení predbežného opatrenia neuložil povinnosť podať návrh v merite veci, keďže tento už podaný bol. Napokon súd konštatoval, že o trovách predbežného opatrenia žalobkyne v 2. rade bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej. Čo sa týka žalobkyne v 1. rade, táto bola v konaní neúspešná, samotný návrh v merite veci nepodala, preto súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania. 5.Dňa 26.5.2016 súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie č.k. 7C/117/2016 s tým, že opravuje druhý výrok uznesenia tak, že povinnosť žalovaného strpieť právo prechodu žalobkyne v 2. rade k objektu rýchleho očerstvenia Pizzeria, postaveného na parcele registra „C“, č. 96/2 sa vzťahuje na pozemok, resp. toto právo má cez pozemok parcely registra „C“ č. 97/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcela zapísaná na LV č. XXX, k. ú. S.. Opravné uznesenie súd vydal v zmysle ust. § 164 ods. 1 O.s.p. a poukazoval pritom na písomné podanie advokátky žalobkýň zo dňa 24.5.2016, ktorá návrh na opravu podala (návrh na zmenu pôvodného petitu). 6.Proti výroku uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v 1.rade z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., f/, d/, a h/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky súdu prvej inštancie tak, že uloží žalovanému povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou v 1. rade a zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k obmedzeniu užívacieho práva žalobkyne v 1. rade k nehnuteľnosti - objekt rýchleho občerstvenia Pizzeria, bez súpisného čísla, postavený na parcele registra „C" č. 96/2, zapísaný na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom J., katastrálny odbor pre k.ú. S. U. tiež uložil mu povinnosť strpieť právo prechodu žalobkyne v 1. rade k tejto nehnuteľnosti cez pozemok parcela registra „C" č. 97/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, zapísaný na LV č. XXX, vedený Okresným úradom J., katastrálny odbor pre kat.úz. S.. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania. V odôvodnení odvolania žalobkyňa v 1.rade uviedla, že nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a má za to, že v jej prípade boli splnené všetky predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia. Pokiaľ súd vo svojom odôvodnení poukázal na to, že predložila ako dôkaz len výpis zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že má pozastavenú činnosť od 1.4.2016 do 1.10.2016 tak, je nevyhnutné podotknúť, že k pozastaveniu činnosti ju viedlo práve správanie sa žalovaného, ktorý jej neumožnil prístup do ňou zriadenej prevádzky. V tom čase mala štyroch zamestnancov, voči ktorým si nemohla plniť povinnosti zamestnávateľa a taktiež jej ako platcovi DPH bolo znemožnené podať daňové priznanie, keďže všetky účtovné doklady a pokladňa ostala v priestoroch prevádzky, preto bola nútená živnosť prerušiť a žalovaný svojím konaním jej neustále odopiera prístup do predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na to, že nepredložila žiadnu písomnú dohodu ani nájomnú zmluvu ohľadne zriadenia prevádzky, stále poukazovala na súhlas vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti a to tak žalobkyne v 2.rade, ako aj žalovaného, aj keď ústny, tento však nemožno spochybniť, pretože prevádzka riadne fungovala od apríla 2013 až do obdobia, keď sa vyostrili konflikty medzi manželmi až od toho času bol žalobkyni v 1.rade odopretý prístup do prevádzky, čo malo zvlášť negatívne dôsledky na jej podnikanie a tie sa postupom času len prehlbujú. Žalobkyňa v 1.rade uviedla, že si nemôže odniesť nevyhnutné veci ani prostredníctvom svojej sestry (žalobkyne v 2.rade), ktorej uznesením súd prvej inštancie priznal právo na užívanie nehnuteľnosti, lebo žalovaný toto predbežné opatrenie nerešpektuje. V súvislosti s odôvodnením súdu, že spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepodala aj samotný návrh na rozhodnutie vo veci samej, tak poukázala na § 76 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí podal návrh na začatie konania na súde alebo rozhodcovskom súde. Z uvedenej právnej úpravy teda jednoznačne vyplýva, že pri podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia nemusí byť súčasne podaný návrh na rozhodnutie vo veci samej, keďže súd na jej podanie určí navrhovateľovi lehotu. 7.Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 1,2 písm. f/ O.s.p.. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že odvolanie smeruje proti výroku, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie v prospech žalobkyne v 2.rade s tým, že podľa jeho názoru súd nezobral do úvahy, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom stojí predmetná nehnuteľnosť a iba on má právo na ochranu vlastníckeho práva. Nariadením predbežného opatrenia v prospech žalobkyne v 2.rade dochádza k bezdôvodnému obmedzovaniu vlastníckeho práva žalovaného, pretože žalobkyňa v 2. rade nemá žiaden dôvod na užívanie nehnuteľnosti - objektu rýchleho občerstvenia Pizzerie, ktoré v súčasnosti nie je v prevádzke, a preto nie je dôvod, aby obmedzovala výlučné vlastnícke právo žalovaného k pozemku. Navrhol, aby odvolací súd návrh na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 8.K podanému odvolaniu zo strany žalovaného sa vyjadrili žalobkyne v 1. a 2.rade s tým, že navrhli, aby odvolací súd potvrdil výrok uznesenia, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. Vo zvyšnej časti uznesenia (o zamietnutí návrhu žalobkyne v 1.rade na nariadenie predbežného opatrenia a o nepriznaní náhrady trov konania) navrhli zmeniť rozhodnutie tak, ako to žiada žalobkyňa v 1.rade vo svojom odvolaní. 9.Žalobkyňa v 1. rade i žalovaný podávali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016). 10.Podľa ust. § 470 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaných odvolaní, podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v 1. rade i odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12.Žalobkyňa v 1. rade uviedla odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ a h/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania, za súčasne platnej právnej úpravy ide dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/,f/ a h/ C.s.p., žalovaný podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práve ide vtedy, ak súd použil právny predpis, než ktorý požiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený odvolací dôvod, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody použité žalobkyňou v 1. rade nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov, a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Zo zisteného stavu súd vyvodil aj správny právny záver, nebol zistený tiež taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenia práva žalobkyne v 1. rade na spravodlivý proces. Preto odvolací súd uznesenie v žalobkyňou v 1. rade napadnutom výroku (zamietavom) ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 14.Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia v žalobkyňou v 1. rade napadnutom výroku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku uznesenia. 15.Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku uvádza, že skutočne žalobkyňa v 1. rade neosvedčila právo, pre ktoré jej mohol súd poskytnúť ochranu navrhovaným predbežným opatrením. Užívanie predmetnej nehnuteľnosti (na nebytové účely - podnikanie) nemala nijakým spôsobom právne ošetrené. Zásadu „právo patrí bdelým“ v tomto prípade je skutočne potrebné zdôrazniť, pričom odvolací súd poukazuje na zákon č. 116/1990b. o nájme a podnájme nebytových priestorov, osobitne §3, podľa ktorého je zmluva neplatná, ak nebola uzavretá písomne. Preto argumentácia žalobkyne v 1. rade ústnym súhlasom spoluvlastníkov nehnuteľnosti - budovy a konkludentným súhlasom výlučného vlastníka pozemku neobstojí. 16. Ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd aj vyhovujúci výrok uznesenia vo vzťahu žalobkyne v 2. rade, napadnutý odvolaním žalovaného, pričom sa podľa ods. 2 tohto ustanovenia stotožňuje s dôvodmi uvádzanými súdom prvej inštancie. Námietky žalovaného neobstoja, pretože ako bezpodielová spoluvlastníčka má žalobkyňa v 1. rade bezpochyby právo svoje vlastníctvo užívať, budova stojí na pozemku žalovaného a prístup k nej je po pozemku žalovaného, čo bolo aj v minulosti, je teda nevyhnutná bezodkladná potreba úpravy pomerov žalobkyne v 2. rade i žalovaného (§ 325 ods. 1,2 písm. d/ C.s.p.) a bude vecou posúdenia súdu v spore - vo veci samej, ako budú tieto vzťahy konečne riešené. 17.Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 v zmysle § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.( §419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( § 420CSP ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods 1,2 CSP ) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods 1,2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. ( § 425 CSP ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.( § 426 ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( § 427 ods 1,2 ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430 ,§ 431 ods 1,2 , § 432 ods 1,2 ,§ 433 ,§434,§435 CSP)