Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/474/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209586 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616209586.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, v právnej veci H. Y., Q.. X. XX. XXXX, S., N. X, proti žalovaným 1) J. H., Q.. XX. X. XXXX, S., Š.R. X G. X) J. H., Q.. XX.XX. XXXX, S., Š. X, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu 7C/218/2016-25 z 29.8.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . Žalovanému v 2.rade priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: Zakazuje žalovanému v 2. rade J. H. akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, zapísanými v Katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor, katastrálneho územia S., a to dom súp. č. 98 postavený na parc. č. 139, ako aj parcelu 139 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2, parcelu č. 138 - záhrady o výmere 202 m2 a parcelu č. 137 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, a to najmä tieto scudziť, zaťažiť, či prenajať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a že o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku. 2.V odôvodnení uznesenia uviedol, čoho sa žalobca žalobou podanou uňho 20.6.2016 domáhal a aké dôkazy so žalobou predložil. Konštatoval, že žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia (v čase podania návrhu podľa § 74 a § 76 vtedy platného a účinného O.s.p.) a uviedol, čo ním žiadal. Poukázal na § 470 ods.1 C.s.p. (jeho znenie citoval) a nakoľko 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. a do tohto dátumu o nariadení predbežného opatrenia nerozhodol, v zmysle § 470 ods. 1,2 a § 471 ods.1 C.s.p. vo veci už rozhodoval podľa uvedeného Civilného sporového poriadku. Ďalej citoval znenie § 325 ods.2 písm. c), § 325 ods.2 písm. d) § 328 ods.1 C.s.p. a uzavrel, že má zato, že zo skutkového stavu, ktorý je popísaný v odôvodnení žaloby, zrozumiteľne vyplýva, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko postavenie žalobcu ako vlastníka je v prípade neplatnosti predmetného právneho úkonu vážnym spôsobom ohrozené, a preto nemal inú možnosť ako v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. domáhať sa vyslovenia neplatnosti úkonov učinených žalovanými v 1. a 2. rade. Poukázal na to, že z odôvodnenia žalobného návrhu jasne vyplýva, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, aby takto do právoplatného ukončenia veci dočasne upravil pomery účastníkov zabezpečením predmetu sporu a, že o trovách konania rozhodne v záverečnom rozsudku o merite veci. 3.Uznesenie napadol v plnom rozsahu, v zákonnej lehote podaným odvolaním žalovaný v 2. rade podľa § 355 ods.2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d) C.s.p., a to z dôvodu jeho nesprávnosti, nezákonnosti a arbitrárnosti, čo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vychádzal pri nariadení neodkladného opatrenia zo skutočností, ktoré účelovo a najmä nepravdivo uvádza žalobca vo svojom podaní, a to bez toho, aby si žalobcom uvádzané skutočnosti aspoň čiastočne preveril. Citoval znenie § 325 ods.1, § 326 ods. 1 C.s.p. a v tomto smere poukázal na ustálenú judikatúru. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dokazovanie neprebieha; je však potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť predbežného opatrenia. Vyplýva to z podstatného znaku predbežného opatrenia; z jeho provizórnosti, dočasnosti, potreby procesnej ochrany, či úpravy pomerov účastníkov konania, s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto dočasné rozhodnutie môže navyše slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Skúmanie podmienok pre vydanie predbežného opatrenia nemá povahu dokazovania ako to upravuje O. s. p. pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, nemusí byť pred rozhodnutím o návrhu dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenie a dôvodnosť nariadiť navrhované predbežné opatrenie. Výsledok osvedčenia skutočností je, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa tieto javia súdu nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý žiada nariadenie predbežného opatrenia v konaní. (Uznesenie N S SR 5 Obo 23/2013). Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. (Uznesenie NS SR 5 Obo 36/2008). Má za to, že konajúci súd postupoval v rozpore s vyššie uvedeným právnymi predpismi a citovanou judikatúrou, nakoľko z návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia nevyplývajú také dôkazy, z ktorých by mohol mať súd osvedčené aspoň základné skutočnosti pre opodstatnenie a dôvodnosť nariadenia napadnutého neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa veľmi nekriticky bez akejkoľvek potreby osvedčenia žalobcom tvrdených účelových skutočností stotožnil s jeho návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Má za to, že súd nemôže jednostranne a nekriticky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, uveriť tvrdeniam jedného účastníka a na tom základe následne vydať neodkladné opatrenie. Takýto postup súdu považuje za nesprávny, arbitrárny a nezákonný. Napadnuté uznesenie tým pádom nie je riadne a presvedčivo odôvodnené v zmysle, že súd neoprel svoje rozhodnutie a jeho odôvodnenie o žiadne dôkazy alebo skutočnosti preukázané alebo aspoň osvedčené žalobcom. Zo samotného návrhu vyplýva, že žalobca napáda právny úkon z roku 2007, konkrétne kúpnu zmluvu z 15.10.2007. Je zrejmé, že žalobca musel mať po celý čas, t.j. od momentu povolenia vkladu vlastníckeho práva pod č. V-42/2008 z 28.2.2008 vedomosť o tom, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, práve naopak musel vedieť, že vlastníkom nehnuteľností sa stal žalovaný v 1. rade, a to na základe kúpnej zmluvy z 15.10.2007. V tomto smere vyvstáva otázka, prečo žalobca čakal s podaním žaloby 9 rokov. Podľa názoru žalovaného v 2. rade je celkom zjavné, že sa jedná o špekulatívnu žalobu a účelové konanie žalobcu. Žalobca svoj domnelý nárok, ako aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia stavia na tvrdení, že Dodatkom k zmluve zo 4.1.2008 žalovaný v 1. rade s jeho súhlasom odstúpil od kúpnej zmluvy z 15.10.2007. Žalobca vedome zavádza konajúci súd, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca zrejme úmyselne zatajil v úmysle obhájiť svoj uplatnený domnelý nárok. Doložil súdu list z Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor, z ktorého vyplýva, že Návrh na vklad registrovaný pod číslom V-42/2008, návrh na základe ktorého došlo k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu na žalovaného v 1. rade, bol podaný 9.1.2008, t.j. 5 dní potom, ako došlo k podpisu Dodatku ku kúpnej zmluve zo 4.1.2008, na základe ktorého malo údajne dôjsť k odstúpeniu od zmluvy. Dôkaz: Žiadosť o sprístupnenie informácií - odpoveď z 5.9.2016. Uvedené preukazuje, že vôľou žalobcu ako aj vôľou žalovaného v 1. rade bolo podať návrh na vklad vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy z 15.10.2007, a teda v súlade s § 47 Občianskeho zákonníka dovŕšiť nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Tejto vôli žalobcu a žalovaného v 1. rade napokon zodpovedá aj rukou dopísaná poznámka uvedená na strane 3 kúpnej zmluvy z 15.10.2007, ktorá bola dopísaná osobne žalobcom 27.2.2008, t.j. 1 deň pre povolením vkladu vlastníckeho práva a viac ako 1 pol mesiaca po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva, čo len nasvedčuje tomu, že žalobca osobne doplňoval zmluvu, resp. opravoval na nej chyby len z dôvodu, aby došlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade. Samotná kúpna zmluva bola doložená k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a tieto skutočnosti z nej boli zrejmé aj konajúcemu súdu, ktorý neodkladné opatrenie vydal. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti zjavne prehliadol a nevenoval im náležitú pozornosť. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázanie by mal vôľu prevádzať nehnuteľnosti, ktorých sa týka zákaz nakladania, a preto neosvedčil naliehavú potrebu vydania neodkladného opatrenia a ani neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V tomto smere sa absencia dôvodov na vydanie neodkladného opatrenia prenáša aj do napadnutého uznesenia, ktoré je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie bez splnenia základných zákonných podmienok, navyše na základe žalobcom účelovo predkladaných skutočností, pričom súd si neosvedčil ani základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na neodkladné opatrenie žalobcu zamietne. 4.K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladá opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.), nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodí opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010). Poukázal na to, že v žalobe sa domáhal určenia neplatnosti prevodu nehnuteľnosti na žalovaného v 1. a následne žalovaného v 2. rade z dôvodu, že žalovaný v 1. rade sa nestal nikdy vlastníkom nehnuteľnosti a v čase prevodu na žalovaného v 2. rade nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľnosti. Žalovaný v 2. rade už pri prevode nehnuteľnosti na svoju osobu preukázal, že sa nemieni držať zákona, keď bol plne vedomí, že sporné nehnuteľnosti jeho brat žalovaný v 1. rade nenadobudol zákonne a ani za nich nik nezaplatil kúpnu cenu a teda nemohol byť vlastníkom a ani nimi disponovať, a tieto napriek tomu tieto previesť na svoju osobu. Bol, mal a musel si byť vedomí, že jeho brat žalovaný v 1. rade nemohol previesť na iného viac práv ako sám mal. Inak povedané nebol nikdy nositeľom práv k predmetným nehnuteľnostiam. Preto súd nemôže inak ako konštatovať, že žalovaný v 1. rade nenadobudol vlastnícke právo k prevádzaný nehnuteľnostiam a preto v rámci zásady „nemo plus iuris in alium transferre potest, quam ipse habet" nemohol nehnuteľnosti previesť na žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou, pretože nebol nositeľom žiadnych práv nehnuteľnostiam a teda nemal čo previesť. Súčasne s podanou žalobou požiadal o vydanie neodkladného opatrenia súdom. Žalobca jednoznačne osvedčil nebezpečenstvo hrozby bezprostrednej ujmy ktorú chcel eliminovať nariadením neodkladného opatrenia. Najmä z oprávnenej obavy, že zo strany žalovaného v 2. rade by mohlo dôjsť k scudzeniu nehnuteľnosti na tretiu osobu, ktorá by sa pripadne odvolávala na nadobudnutie nehnuteľnosti v dobrej viere a tým vzniknú jeho konaním žalobcovi škody a straty veľkého rozsahu. Úkony uskutočnené žalovaným v 2. rade jednoznačne utvrdzujú jeho osvedčenie a to aj z dôvodu ohrozenia budúcej exekúcie. Osvedčenie nároku žalobcu je podložené listinným dôkazom, Kúpna zmluva z 15.10.2008 a dodatku zo 4.1.2008, kde sa právoplatne od Kúpnej zmluvy odstúpilo. Ani žalovaným v 2. rade vo uvádzaná námietka, že on jednostranne upravoval Kúpnu zmluvu po odstúpení od zmluvy, nemení absolútnej neplatnosti tohto a nasledujúceho právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútnej neplatnosti sa môže dovolať každý bez ohľadu na to, či bol účastníkom právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť (napríklad podpísaním zmluvy o deň neskôr alebo jej úpravou). Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo, teda bez toho aby upozorňovali strany sporu. V uvedenej Kúpnej zmluve je v bode IV. explicitne stanovené: „Zmeny tejto zmluvy vyžadujú písomného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami". Žiaden dodatok, okrem odstúpenia od zmluvy strany nedojednali ani nepodpísali. Každá iná dohoda neuskutočnená v predpísanej písomnej dodatkom k zmluve je potom neplatnou dohodou vzhľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uskutočnená v písomnej forme, ako to vyplýva z § 40 ods.1 a § 46 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade v odvolaní namieta, že on žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal žeby mal v úmysle nehnuteľnosti prevádzať. On je toho názoru, že žalovaný v 1. a 2. rade sa nestal nikdy vlastníkom nehnuteľnosti, a už len podaním odvolania proti neodkladnému opatreniu žalovaný v 2. rade tým sám preukázal záujem mať otvorenú možnosť previesť vlastníctvo nehnuteľnosti na tretiu osobu v domnienke, že tretie sa bude môcť dovolávať nadobudnutia v dobrej viere, čo jemu určite nesvedči. Nebezpečenstvo manipulácie s nehnuteľnosťami potvrdzuje aj tým, že napriek vedomosti, že jeho brat žalovaný v 1. rade nebol v žiadnom prípade vlastníkom sporných nehnuteľnosti, tieto v zhode s týmto nezákonne previedol na svoju osobu. Uviedol, že tvrdeniami v žalobe preukázal aj pripojenými listinnými dôkazmi, že by neskorší výkon si rozhodnutia mohol byť ohrozený. Žalovaný v 2. rade sa nijako nevyjadril k bodom žaloby, prípadne prečo si mysli, že je oprávneným vlastníkom sporných nehnuteľnosti a má právo s nehnuteľnosťami disponovať a nakladať. Obaja „žalovaný“ potvrdzujú svoju vedomosť o skutočnosti, že nie sú a nikdy neboli vlastníkmi uvádzaných nehnuteľnosti, keďže sa nikdy neujali držby a ani sa tejto nikdy nijakým spôsobom nedomáhali. Žalobca má tieto nehnuteľnosti v oprávnenej nerušenej držbe a užívaní bez prerušenia od roku 1994. Navrhol odvolaciemu súdu odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalovanému znášať trovy a náklady odvolania. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 6.Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní výslovne neoznačil odvolací dôvod ale z jeho obsahu je možné ho podradiť pod § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1,2 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194, § 205 CSP. 7.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd svoje rozhodnutie založil na tom, že mal osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo však ani zo žaloby ani z priložených dôkazov nevyplynulo. 8.Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia preskúma, či sú splnené náležitosti návrhu, a či sú splnené náležitosti na jeho nariadenie - potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov alebo možnosť ohrozenia exekúcie. 9.Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10.Podľa § 325 ods.2 písm.c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 11.Podľa § 326 ods.1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12.Podľa § 328 ods.1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13.Podľa § 328 ods.2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 14.Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15.Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci) e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16.Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č.97). 17.Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010). 18.Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010). 19.Žalobca nijako nepreukázal a teda ani neosvedčil naliehavosť situácie, ktorá si vyžaduje okamžitú aj keď len dočasnú úpravu. Z obsahu podania nie je možné zistiť, aby žalovaný v 2. rade vykonával akékoľvek úkony, ktorými by sledoval nehnuteľnosť scudziť alebo ju zaťažiť. 20.Ohľadne skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne k tejto argumentácii je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť ÚS Slovenskej republiky, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení uviedol, že „V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležíte odôvodnené." (Nález Ústavného súdu SR, pod sp.zn. IV. ÚS 257/2010). 21.O vedení súdneho konania je žalovaný oprávnený žiadať zápis poznámky na list vlastníctva [viď § 39 zák. č. 62/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon], čo v prejednávanom spore sa javí ako dostatočná ochrana pri dispozícii so spornou nehnuteľnosťou. 22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24.Žalovaný v 2. rade mal v odvolacom konaní úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania. 25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.