Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/716/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705210674 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7705210674.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: H. Q., K.. XX. XX. XXXX, O. B. Ž. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom so sídlom v Michalovciach, S. Chalupku č. 18, proti žalovaným: 1. H. O., K.. XX. X. XXXX, O. B. Ž. Č.. XX, zastúpeného Mgr. Vierou Rajzákovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Námestie Osloboditeľov č. 82, X. B. E., K.. XX. X. XXXX, O. B. Q. Č.. XX, X. Q. O., K.. XX. X. XXXX, O. B. Ž. Č.. XX, X. X. Q., K.. XX. X. XXXX, O. B. Q. Č.. XX, X. V. O., K.. X. X. XXXX, O. B. Ž. Č.. XX, X. X. O., K.. XX.XX.XXXX, O. B. Ž. Č.. XX, X. X. O., K.. XX. X. XXXX, O. B. Ž. Č.. XX, Ž. B. X. - X. Y. G. Ž. B. X. Y., o zaplatenie 1.009,10 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 2. 6. 2015 č.k. 12C/173/2005-317 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Michalovce (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia uložil žalovaným v 1. - 7. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu po 144,16 eur so 6 % úrokom z omeškania od 6. 5. 2005 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 50,45 eur, trov právneho zastúpenia 797,02 eur, ktoré uložil povinnosť žalovaným v 1. - 7. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne a trovy konania vo výške 68,64 eur, ktoré uložil zaplatiť každému zo žalovaných v 1. - 7. rade, na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného (Koloman Balog) k povinnosti zaplatiť mu 30.400,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 1. 1. 2005 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa tvrdení žalobcu išlo o sumu, ktorú vyplatila pôvodne žalovanému poisťovňa Wűstenrot na základe poistnej udalosti z dôvodu dopravnej nehody titulom škody spôsobenej na motorovom vozidle Š. E. v decembri 2004. V tom čase síce vozidlo bolo vedené v evidencii na dopravnom inšpektoráte na mene žalovaného, avšak predmetné vozidlo žalobca od žalovaného už kúpil skôr na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, ktoré sa po zaplatení kúpnej ceny a odovzdaní predmetu kúpy stalo vlastníctvom žalobcu. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za nepochybné, že dňa 25. 6. 2004 žalobca zakúpil motorové vozidlo od pôvodne žalovaného S. O.. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 33.000.- Sk a v uvedený deň bolo zároveň vozidlo odovzdané žalobcovi synom pôvodne žalovaného S. O. - H. O., ktorý bol pôvodne žalovaným splnomocnený k predaju vozidla. K zmene v evidencii držiteľov motorových vozidiel do 7. 7. 2004 nedošlo. Tohto dňa mal žalobca dopravnú nehodu, následkom ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol vinníkom nehody, poisťovňa Wűstenrot zo zákonného poistenia prevádzky motorových vozidiel vyplatila poistné v decembri 2004 žalovanému S. O., napriek tomu, že v tom čase žalobca bol vlastníkom a skutočným držiteľom tohto motorového vozidla. Skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy a vyplateniu kúpnej ceny 33.000.- Sk došlo dňa 25. 6. 2004 vyplynula z výpovede žalobcu, svedka X. Q. Q.., Q. Z., S. O., zo zmluvy o pôžičke, potvrdenia o vyplatení pôžičky 33.000.- Sk, zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky J. Q. W.. a vyjadrenia Q. Z.Ľ.. Tieto dôkazy podľa názoru súdu prvej inštancie do seba logicky zapadajú. Samotný žalobca, aj X. Q. Q.. ako svedok podrobne popísali proces kúpy vozidla vrátane vyplatenia kúpnej ceny v tisíckorunáčkach, ako aj odovzdanie vozidla dňa XX. X. XXXX H. O.. Svedok Q. Z. vo svojom liste označenom ako „vyjadrenie“ z 18. 4. 2006, ale aj vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že ako svedok sa zúčastnil nielen kúpy predmetného vozidla dňa XX. X. XXXX, ale aj stretnutia XX. X. XXXX večer, kde sa podrobne dojednali podmienky kúpnopredajnej zmluvy. Aj svedecká výpoveď S. O. preukázala, že dňa 24. 6. 2004 došlo k stretnutiu žalobcu a Q. Z. W. H. O. ohľadom kúpy motorového vozidla. To, že k uzavretiu zmluvy v uvedený deň došlo potvrdzuje aj uzavretá zmluva o pôžičke S. O. s VÚB Michalovce tesne pred kúpou vozidla a vyplatenie sumy 34.000,- Sk titulom pôžičky S. O.. Aj z výpovede svedka X. Q. W.. vyplynul účel poskytnutej flexipôžičky na opravu havarovaného vozidla. Listinné dôkazy, potvrdenie dopravného inšpektorátu o vykonaní zmeny držiteľa v evidencii motorového vozidla zo dňa X. X. XXXX na meno X.J. Q. a potvrdenie poisťovne Wűstenrot o poukázaní poistného plnenia 1.009,10 eur na meno S. O. dňa 3. 12. 2004 podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne preukazujú nielen pravdivosť výpovede žalobcu, ale aj vypočutých svedkov. Je zrejmé, že „k prepisu“ vozidla došlo až 2. 2. 2005, avšak na meno X.Ú. Q., K.. X. X. XXXX z dôvodov, že žalobca sa bál o stratu podpory v nezamestnanosti. 4. Samotný žalovaný potvrdil svojou výpoveďou tú právne významnú skutočnosť, že svojho syna splnomocnil k predaju vozidla, ktorého bol vlastníkom a evidovaným držiteľom na dopravnom inšpektoráte. Pokiaľ svedok H. O. tvrdil, že k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo a tá bola dojednaná vo výške 35.000.- Sk, a že uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že vozidlo bolo v deň dopravnej nehody poskytnuté žalobcovi na skúšobnú jazdu, jeho výpoveď vyvrátili výpovede žalobcu, svedkyne S. O., X. Q. Q.. U. B. Q. Z., z ktorých je zrejmé, že vozidlo takmer 2 týždne od kúpy do dopravnej nehody užíval žalobca. Je preto nelogické, aby bez iného zmluvného záväzku žalovaný prostredníctvom svojho syna pripustil, že by žalobca tak dlhú dobu užíval motorové vozidlo bez vyplatenia kúpnej ceny. 5. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že spisový materiál poisťovne Wűstenrot a.s. ohľadom danej škodovej udalosti neobsahuje žiaden taký dôkaz, ktorý by zmenil zistený skutkový stav zo strany súdu prvej inštancie. Právne významným je obsah Protokolu o nehode v cestnej premávke zo 7. 7. 2004, podľa ktorého vodička I. zavinila dopravnú nehodu a na vozidle S. O. zn. Š. E., ktorý riadil žalobca spôsobila škodu cca 35.000,- Sk. Súd prvej inštancie tiež vyzdvihol, že právne významnou skutočnosťou zistenou z obsahu trestného spisu vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ SR Michalovce sp. zn. ČVS:ORP39/1/ OSV-MI-2005 je výpoveď S. O. ako svedka, ktorý vypovedal, že s vozidlom Š. E. jazdil do augusta 2004, kedy ho predal kupujúcemu X. Q.. Uviedol, že zmluvu o predaji a kúpe vozidla nenapísali žiadnu, ale auto predal za 33.000,- Sk, pričom spoločne mali ísť auto prepísať na políciu. Od leta k prepisu nedošlo, lebo auto nebolo v takom stave, že by ho X. Q. prihlásil, preto sa dohodli, že prepis vozidla urobia koncom roka 2004, resp. začiatkom roka 2005, kedy X. Q. bude mať peniaze. Obdobne vypovedal aj svedok X. Q. - otec žalobcu. Aj z týchto zistených skutočností je podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybné, že kúpna cena osobného vozidla Š. E. bola dohodnutá vo výške 33.000,- Sk a tá bola vyplatená ešte pred „prepisom“ motorového vozidla. Predávajúcim a vlastníkom motorového vozidla bol S. O., ktorý k odpredaju splnomocnil svojho syna - H. O.. To, že v svedeckých výpovediach na policajnom orgáne X. Q., otec žalobcu a S. O. vypovedali, že k predaju vozidla malo dôjsť v auguste 2004 a nie v júni 2004 je nepresnosťou a nie natoľko podstatnou skutočnosťou, ktorá by tento právny úkon spochybnila. Vo svojej výpovedi totiž sám predávajúci (S. O.) tvrdil, že do predaja (august 2004) ho mal užívať on a po predaji kupujúci. Koloman Balog potvrdil aj výšku kúpnej ceny 33.000,- Sk, ktorú po začatí občianskeho súdneho konania popieral. Skutočnosť, že ako kupujúci vystupuje X. Q. - otec žalovaného, zapadá do výpovede žalobcu o tom, že pred „predpisom“ vozidla na polícii sa so žalovaným dohodol, aby vozidlo bolo evidované na jeho otca, keďže on môže stratiť nárok na podporu. Aj tieto skutočnosti zapadajú už k zistenému skutkovému stavu, ktorý bol preukázaný i flexipôžičkou na kúpu vozidla z 21. 6. 2004 vo výške 35.000,- Sk na meno družky žalobcu a neskoršou pôžičkou vo výške 25.000,- Sk na opravu vozidla. Všetky tieto zistené skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie vyvracajú obranu žalovaných o tom, že žalobca v čase dopravnej nehody 7. 7. 2004 odovzdal vozidlo S. O. na skúšobnú jazdu a kúpna cena mala byť vyplatená, že kúpna cena mala byť 35.000,- Sk a tá vyplatená nebola. Pokiaľ sa žalovaní bránili zvyklosťami pri predaji motorového vozidla k tomu uviedol, že žalovaní nevysvetlili, prečo žalobca mal vykonávať skúšobnú jazdu sám, bez prítomnosti žalovaného v 1. rade po predchádzajúcom odovzdaní kľúčov a „malého“ technického preukazu od vozidla. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, aby S. O. dňa 5. 1. 2005 mal také vážne zdravotné problémy, ako popisujú žalovaní - nedoslýchavosť s vysokým krvným tlakom a invaliditu. Neobstála ani námietka premlčania vznesená žalovanými, keďže právo uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia mohlo žalobcovi vzniknúť najskôr momentom vyplatenia poistného plnenia 3. 12. 2004. Žaloba bola podaná na súd dňa 26. 7. 2004, teda počas plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. 6. Po smrti pôvodne žalovaného S. O. v priebehu konania dňa 9. 7. 2011 na strane žalovaných vstúpili jeho dedičia - žalovaní v 1. - 7. rade, ktorí nadobudli dedičstvo po poručiteľovi v rovnakom podiele 1/7 v pomere k dedičstvu. Hodnota dedičstva ku dňu smrti poručiteľa predstavovala 2.750 eur a na každého zo žalovaných tak pripadol podiel z dedičstva vo výške 392,86 eur. Ide o sumu nepochybne vyššiu ako súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi, preto títo zodpovedajú za pohľadávku ich poručiteľa v priznanej sume. 7. Vykonaným dokazovaním bolo súdom prvej inštancie zistené, že pokiaľ zo strany poisťovne Wűstenrot a.s. došlo k vyplateniu sumy 30.400,- Sk pôvodne žalovanému, stalo sa tak napriek tomu, že skutočným vlastníkom a oprávneným držiteľom tohto vozidla nebol. Ide o sumu, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi, aby ňou pokryl náklad škody na vozidle vzniknutý dopravnou nehodou zo dňa 7. 7. 2004. Možno teda podľa názoru súdu prvej inštancie uzavrieť, že pôvodne žalovaný sa prijatím sumy bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a právnych nástupcov žalovaného zaviazal k plneniu žalobcovi tak, ako vyplýva z vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie. 8. Žalobcovi okrem istiny priznal aj úrok z omeškania, a to od 6. 5. 2005, teda deň nasledujúci po uplynutí 7-ich dní od doručenia výzvy, ktorou právny zástupca žalobcu vyzval pôvodne žalovaného k zaplateniu uplatnenej sumy. Uplatnený úrok z omeškania za obdobie od 1. 1. 2005 do 5. 6. 2005 bol zo strany súdu prvej inštancie z týchto dôvodov zamietnutý. 9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a keďže žalobca mal v konaní len nepatrný neúspech týkajúci sa nepriznaného úroku z omeškania za obdobie od 1. 1. 2005 do 5. 6. 2005, bola mu priznaná plná náhrada trov konania. Tie pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 50,45 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 797,02 eur, ktoré zaviazal žalovaných v 1. - 7. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 11 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier, spísanie žaloby, 7 x účasť na pojednávaní - 9. 3. 2006, 4. 4. 2006, 4. 5. 2006, 25. 5. 2006, 25. 2. 2010, 18. 2. 2014 a 10. 3. 2015) v hodnote 1 úkonu 61,41 eur a za 1 účasť na odročenom pojednávaní 4. 2. 2010 vo výške 15,35 eur. Tiež priznal režijný paušál 3 x 150,- Sk, 4 x 164,- Sk, 2 x 7,21 eur, 1 x 8,04 eur a 1 x 8,39 eur. Rozhodol, že po zmene žaloby má žalobca nárok na 4 úkony právnej služby (4 x účasť na pojednávaní - 28. 4. 2015, 19. 5. 2015, 26. 5. 2015, 2. 6. 2015) v hodnote 1 úkonu 8,77 eur a režijný paušál 4x8,39 eur, ktoré zaviazal uhradiť každého zo žalovaných, čo predstavuje 68,64 eur. 10. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Podľa názoru odvolateľa dokazovaním bolo preukázané, že v obci Ž. a okolí ide pri týchto typoch motorových vozidiel o bežný postup pri kúpe osobného motorového vozidla, keď pôvodne žalovaný S. O. vozidlo odovzdal H. Q. z dôvodu, že mal záujem predať motorové vozidlo, toto odovzdal predávajúcemu H. Q., aby ho obhliadol a otestoval skúšobnou jazdou. Kúpna cena toho času nebola vyplatená. Za účelom skúšobnej jazdy bol odovzdaný žalobcovi aj malý technický preukaz s tým, že po otestovaní vozidla H. Q. dôjde k vyplateniu kúpnej ceny a prepisu vozidla na dopravnom inšpektoráte a že súčasne sa žalobcovi odovzdá aj veľký technický preukaz. Táto situácia je nielen že obvyklou, ale v posudzovanej veci bola od začiatku súdneho konania aj preukázaná výsluchmi účastníkov konania, oboznámením sa správy ORPZ v Michalovciach, písomnou správou z poisťovne Wűstenrot a ďalšími podpornými dôkazmi. Žalovaný preukázal, že je to práve žalobca, ktorý mal záujem bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalovaného a uvedené skutočnosti to zjavne potvrdzujú. Pôvodne žalovanému vznikla škoda, nakoľko nemal vyplatenú kúpnu cenu 33.000,- Sk, preto logickým postupom sa dohodol so žalobcom, že vrak ostane vo dvore rodinného domu žalobcu a žalovaný kúpnu cenu kompenzuje poistným plnením z poistnej udalosti, čo sa aj stalo. Poukázal tiež na to, že žalobca sa pokúšal zmeniť čísla na agregáte predmetného vozidla, k tomu si mal dokúpiť aj náhradné diely a použiť ŠPZ žalovaného, následne auto natrel inou farbou a takto sa dostavil až po 6 mesiacoch na OR PZ DI v Michalovciach na prepis vozidla s ŠPZ číslom, ktoré bolo v minulosti pridelené havarovanému vozidlu. Polícia tento zásah do agregátu zistila, preto bol nebohý žalovaný vypočúvaný na OR PZ v Michalovciach, avšak žiadne protiprávne konanie polícia nezistila. Poukázal tiež na to, že hodnota dedičstva v aktívach bola určená sumou 2.750 eur a hodnota pasív 8.364,55 eur a suma uplatnená žalobcom v tomto konaní nebola prihlásená do dedičského konania. Opätovne poukázal na to, že nárok žalobcu je premlčaný, keď od roku 2005 nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie žalovaného tak, ako má na mysli § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Namietal aj pasívnu legitimáciu právnych nástupcov žalovaného, keďže títo zodpovedajú za poručiteľove dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva. 11. Voči rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcej časti podali odvolanie aj žalovaní v 2. až 7. rade podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uplatnili trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní poukázali na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil súdu písomný dôkaz o tom, že uhradil kúpnu cenu za predmetné vozidlo pred dopravnou nehodou. Svedok Q. Z. je švagrom žalobcu a svedok X. Q. je bratom žalobcu. Sú to preto nedôveryhodní svedkovia, ktorí potvrdili odovzdanie kúpnej ceny 33.000,- Sk. Ani písomný dôkaz - doklad o pôžičke Kataríny Balogovej nepotvrdzuje zaplatenie kúpnej ceny, nakoľko tam nesedia dátumy. Žalovaní poukázali na to, že plnenie poisťovne z nehody malo kompenzovať zaplatenie kúpnej ceny. Nehoda sa stala v deň predaja a malý technický preukaz mal žalovaný, aby mohol urobiť skúšobnú jazdu a toho dňa havaroval. Kúpna cena nebola však zaplatená. 12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril, aj keď toto mu bolo doručené cestou jeho právneho zástupcu dňa 30. 9. 2015. 13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené. 14. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ut. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15. Odvolaním bol napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania, preto (len) tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Rozsudok v zamietavej časti nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. 16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. 12. 2016 o 09.20 hod. v poj. miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 30. 11. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p. 17. Žalovaní podľa obsahu odvolania namietajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. (ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa riadil aj právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 5. 2011 č.k. 6Co/154/2010-146, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanými v odvolaní. Žalovaní pritom uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej, pričom správne posúdil aj námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaných, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnu napadnutého rozsudku. 21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o opodstatnenosti nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovaným. 22. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom predmetného motorového vozidla dňa 25. 6. 2004 po tom, ako na základe ústne dohodnutej kúpnej zmluvy so splnomocneným zástupcom pôvodne žalovaného S. O. - H. O. došlo k odovzdaniu tohto motorového vozidla žalobcovi. Zároveň v konaní bolo preukázané, že v ten deň zo strany žalobcu bola pôvodne žalovanému S. O. vyplatená kúpna cena vo výške 33.000,- Sk cestou jeho splnomocneného zástupcu H. O.. 23. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 24. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 25. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení prevzatím motorového vozidla žalobcom od pôvodne žalovaného po uzavretí kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníctva tohto motorového vozidla z pôvodne žalovaného na žalobcu. Týmto momentom sa vlastníkom predmetného motorového vozidla stal žalobca, a to bez ohľadu to, že na príslušnom dopravnom inšpektoráte došlo k zmene držiteľa osobného motorového vozidla až dňa 2. 2. 2005 z S. O. na X. Q.. Ide totiž len o evidenčný záznam, ktorý nemá žiadne právny následky vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva k motorovému vozidlu. Rovnako tak žiadne právne následky vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva nemá ani zaplatenie samotnej kúpnej ceny, ako sa mylne domnievajú odvolatelia, pokiaľ v odvolaní poukazujú na tú skutočnosť, že k uhradeniu kúpnej ceny zo strany žalobcu v deň odovzdania motorového vozidla nedošlo. Ani zaplatenie kúpnej ceny totiž nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva k hnuteľnej veci. 26. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že dôkazy pred ním vykonané preukazujú tú skutočnosť, že k prevodu vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu z právneho predchodcu žalovaných S. O. na žalobcu došlo dňom 25. 6. 2004, teda po uzavretí kúpnej zmluvy a odovzdaní predmetného motorového vozidla žalobcovi zo strany S. O., a to cestou jeho splnomocneného zástupcu H. O.. Dôkazy, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a to každý jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach preukazujú, že k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu došlo dňom 25. 6. 2004. Zhodnotením vykonaných dôkazov, ktoré podrobne popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a ani odvolacie námietky žalovaných v tomto smere nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v ich prospech. 27. Pokiaľ žalovaní poukazujú na nevierohodnosť výpovedí svedkov Q. Z. a svedka X.J. Q., niet žiadneho rozumného dôvodu obsah týchto svedeckých výpovedí vyhodnotiť ako nevierohodné. 28. Posudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivých dôkazov sa deje ich zhodnotením jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti, či nepravdivosti dôkazov, ku ktorým súd dospeje, nepredstavujú akt ľubovôle súdu a nie sú ani vecou osobného dojmu, či všeobecnej úvahy. Vnútorné presvedčenie o nepravdivosti (nevierohodnosti) svedeckej výpovede je výsledkom logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností) zistených v konkrétnej prejednávanej veci, napr. aj z osobného vzťahu svedka k veci alebo osobám zúčastneným na konaní vo vzťahu k iným vykonaným dôkazom a pod. Pri hodnotení dôkazov svedeckou výpoveďou je významné aj to, ako sa táto výpoveď odchyľuje od tvrdenia účastníkov, či ide o jediný dôkazný prostriedok, ktorý potvrdzuje tvrdenie jedného z účastníkov. Vierohodnosť svedeckej výpovede jednoznačne ovplyvňuje aj to, aký je pomer svedka k účastníkom konania. 29. Je zrejmé, že svedkovia X. Q. U. Q. Z. sú v určitom rodinnom pomere k žalobcovi, avšak táto samotná skutočnosť sama osebe nemôže spochybniť vierohodnosť týchto svedkov za situácie, pokiaľ žiaden z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie takémuto záveru nenasvedčuje. Svedkovia popísali skutkové okolnosti tak, ako ich vnímali vlastnými zmyslami, pričom o pravdivosti týchto svedeckých výpovedí nevznikli v konaní žiadne pochybnosti. Preto len zo samotnej skutočnosti, že svedkovia majú určitý osobný pomer k žalobcovi, nemožno vyvodiť záver o nevierohodnosti svedeckých výpovedí týchto svedkov. Odvolacie námietky žalovaných v tomto smere zostali len v hypotetickej rovine bez toho, aby poukázali na konkrétne dôvody, o ktoré by odvolanie v tomto smere opreli. 30. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 31. Vyššie citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovací výsledkom vykonaného dokazovania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca preukázal, že dňom 25. 6. 2004 sa stal vlastníkom predmetného motorového vozidla a rovnako preukázal, že právny predchodca žalovaných sa na jeho úkor obohatil, pokiaľ prijal plnenie vo výške 1.009,10 eur od Wűstenrot poisťovne a.s. titulom poistného plnenia. 32. Neobstoja odvolacie námietky žalovaných týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia námietky premlčania zo strany súdu prvej inštancie, keďže samotná tá skutočnosť, že súdny spor sa vedie odo dňa 26. 7. 2005 nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby. 33. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 34. V zmysle vyššie cit. ust. § 112 Občianskeho zákonníka totiž dňom podania žaloby došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby. 35. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o danosti pasívnej legitimácie na strane žalovaných z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje. 36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcej časti vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli v odvolacom konaní neúspešní, nemajú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).