Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/988/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709205831 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7709205831.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriány Murínovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade O. Ď., H.. X.XX.XXXX, C. R., C. XXXX/X, a v 2. rade R. R., C. R., D. X, oboch zastúpených JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie, so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovanému Podielnickému družstvu SKARABEUS-AGRO, so sídlom vo Veľkých Raškovciach, IČO: 31 718 493, zastúpenému JUDr. Danielom Adamčíkom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom vo Veľkých Kapušanoch, J. Kráľa 3, o zaplatenie 1.873,23 eur, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 02.10.2014 č.k. 20C/96/2009-289 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku ohľadne nároku žalobcu v 1. rade. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol nárok žalobcu v 1. rade, nárok žalobcu v 2. rade vylúčil na samostatné konanie s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách medzi týmito účastníkmi. Do výroku uviedol, že o trovách konania medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu v 1. rade na zaplatenie sumy 1.896,92 eur a o nároku žalobcu v 2. rade na zaplatenie sumy 759,39 eur, ktorých sa voči žalovanému domáhali titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, ktoré sú v ich vlastníctve a užívané žalovaným bez právneho dôvodu za obdobie od 19.09.2004 do 18.12.2007. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca v 1. rade bol vlastníkom v katastrálnom území N. Q. - S.. Q.. G. E. Č.. XX X. N. XXXX Z. M. S. X.Á. S. N. N. S. X/X T. L. N. X. M. XX.XX.XXXX, T. H. F. Č.. XXX, E.. Ú. N. Q.. S. S. K. H. N. D. M. Ž. B. C. H. Ň. K.B. S. O. N. N. Ž. T. H. F. Č.. XXX, E.. Ú.. N. Q.. Žalobca v 1. rade bol takisto vlastníkom nehnuteľnosti - S.. Q.. G. E. Č.. XXX/X, M. S. X. S. X. N. XXXX Z. B. S.. Q.. G. E. Č.. XXX M. S. X. S. X. N. XXXX Z. N. N. S. X/X T. L., R..A.. XXXX,XX Z. N. X. X. XX.X.XXXX M. XX.XX.XXXX. R. H. C. S. T. H. F. Č.. XXX E.. Ú. N. Q.E. B. N. K. M. K. T. H. F. Č.. XXX E.. Ú. N. Q., E. N. A. K. B. XXX, K..Q..X... Zo správy Obvodného pozemkového úradu Michalovce, ktorý po preštudovaní spisov č. XX/XXXXX, XX/ XXXXX, XX/XXXX, XX/XXXXX (Č.. XX S. K. Č..E.. XC/XXX/XXXX), K. N. S. T. M. X.X.XXXX (Č.. XXX- XXX S. K.) V., Ž. S. P. X. Ž. N. X. Q. C. Z. N. S. S. N. T. V.. §. XX T. Č.. XXX/XXXX T.. N. E. Ú. N. Q. N. N.Z. XXXXX Z. B. R. T. A. N. G. H. F. Č.. XXX, XXX,XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX B. XXX. Svedkyňa Z. N., S. C. X. S. Ú. N. K. N. V., Ž. obvodný pozemkový úrad nemohol vymerať náhradný pozemok vo väčšej výmere ako patril vlastníkovi podľa LV. Pokiaľ sa týka vypracovania správy zo dňa 6.3.2008 (čl. 205-206 pripojeného spisu) v ktorej je uvedené, že žalobcovi v 1. rade bola vyčlenená poľnohospodárska pôda aj za nehnuteľnosti zapísané na F. Č.. XXX B. F. Č.. XXX X. E. Ú. N. Q. uviedla, že táto skutočnosť vyplýva jednak zo spisového materiálu a to buď zo samotných rozhodnutí alebo zo žiadosti o pridelenie náhradného pozemku ako aj z toho, že v samotnom spisovom materiáli sa tieto LV nachádzali. Súd mal teda za preukázané nielen vzhľadom na skutočnosti uvedené v správe Obvodného pozemkového úradu Michalovce zo dňa 6.3.2008 (čl. 205-206 pripojeného spisu), ktorý správu vypracoval po preštudovaní spisov Č.. XX/XXXXX, XX/XXXXX, XX/XXXX, XX/XXXXX (Č.. XX S. K. Č..E.. XC/XXX/XXXX) ale aj vzhľadom na svedeckú výpoveď pracovníčky bývalého Obvodného pozemkového úradu (teraz Okresný úrad Michalovce), že žalobcovi v 1. rade bola vyčlenená poľnohospodárska pôda v zmysle ust. § 15 Zákona č. 330/1991 Zb. v katastrálnom území N. Q. N. N. XXXXX Z., S. N. E. Ú. N. Q. Z. C. N. B. T. A. N. G. H. F. Č.. XXX B. XXX. Z vyššie uvedeného vyvodil, že žalobcovi v 1. rade boli vyčlenené náhradné pozemky aj za jeho vlastníctvo evidované na F. Č.. XXX (R. T.B. S.. Q.. G. Č.. XX) B. H. F. Č.. XXX (R. T. S.. Q.. G. Č.. XXX/X B. S.. Q.. G. Č.. XXX). Ide o pozemky v zmysle ktorých si žalobca v 1. rade uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie bezdôvodného užívania. Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozsudku konštatoval, že žalobcovia si uplatňovali voči žalovanému nárok v zmysle ust. § 451 Obč. zákonníka, teda bezdôvodné obohatenie. Úspešnosť tohto nároku predpokladá, že žalovaný užíval pozemky, ktoré boli vo vlastníctve žalobcov bez toho, aby mal k tomu akýkoľvek právny titul a týmto neoprávneným užívaním získal bezdôvodné obohatenie. V konaní nebolo sporné, že pozemky za užívanie ktorých si žalobcovia uplatňujú náhradu boli v minulosti v užívaní poľnohospodárskej organizácie, ku ktorému jej svedčilo právo družstevného užívania. Tento stav nesporne existoval aj ku dňu 24.6.1991 (deň účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku), pričom podľa § 22 ods. 1 písm. a) citovaného zákona dňom jeho účinnosti zaniklo právo družstevného užívania k družstevným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva, pričom zákonodarca v odseku 2 upravil ďalší režim užívania takýchto pozemkov tak, že ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1.10. bežného roka. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade ak vlastník pozemku nepožiada o jeho vydanie vznikne zo zákona nájomný vzťah, kde ako prenajímateľ vystupuje vlastník pozemku a ako nájomca poľnohospodárska organizácia. V konaní bolo preukázané, že žalobca v 1. rade si uplatnil podľa zákona č. 229/1991 Zb. nárok na vydanie svojich pozemkov, ktorý bol riešený úpravou podľa § 15 zák.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a za nehnuteľnosti evidované H. F. Č.. XXX (S.. Q.. G. Č.. XX) B. H. F. Č.. XXX (S.. Q.. G. Č.. XXX/X B. S.. Q.. G. Č.. XXX) mu boli aj vydané náhradné pozemky. Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách nepovažoval nárok žalobcu v 1. rade za dôvodný, keďže tomuto boli za pozemky, za ktorých odvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnuté náhradné pozemky, považoval za vylúčenú možnosť úspešne sa domáhať peňažnej náhrady za užívanie týchto pozemkov. Na základe toho žalobu žalobcu v 1. rade zamietol. Nárok žalobcu v 2. rade súd prvého stupňa postupom podľa § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca v 1. rade. Tento žiadal zamietavý výrok prvostupňového rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. V odvolaní uviedol, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Má za to, že aj keď bol súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení zo dňa 17.09.2013 neznamená to, že nebolo jeho povinnosťou vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu a jeho právnym hodnotením veci. Má za to, že vykonaním rozsiahleho dokazovania bolo preukázané, že - on je vlastníkom pozemku, na ktorom žalovaný bez jeho súhlasu postavil stavby a teda protizákonne použil jeho pozemok, čím právne vytvoril situáciu riešenú v ust. § 135c Občianskeho zákonníka, t.j. zriadil stavbu na cudzom pozemku, a to v čase pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Z.z., - neexistuje rozhodnutie správneho orgánu - Obvodného pozemkového úradu Michalovce, z ktorého by jasne vyplývalo, za ktoré pozemky dostal náhradné pozemky, keďže v rozhodnutiach sa žiadne pozemky neuvádzali tak, aby tieto boli identifikované podľa LV, číslom a výmerou, - výslovne odmietol riešiť ako náhradu pozemkov za pozemky, ktoré sú predmetom sporu a žalovaného písomne požiadal o vydanie pozemkov, na ktorých sú jeho stavby, a to podaním zo dňa 07.04.1997, - má za to, že z výpovede svedkyne Z. N. vyplynulo, že žiadateľovi mohli byť vydané pozemky aj vo väčšej výmere ako mal vo vlastníctve ohľadom na rozdielnosť bonity pôdy, - odmietol rozdeľovací S. Č.. XX/XX D. S. N. H. S. N. N. XX XXX Z., - žiadal o náhradné pozemky X. N. X D. XX Á., D. Z. N. N. X D. B. XX Á., - ak aj v žiadosti boli uvedené F. Č.. XXX B. F. XXX, nebolo preukázané, že mu za zastavené plochy boli pridelené náhradné pozemky. Má za to, že súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil dôkazy, ktoré do spisu predložil a neodôvodnil, prečo negatívne dôsledky neexistencie relevantného dôkazu o tom, že mu boli pridelené náhradné pozemky boli vyhodnotené v jeho neprospech. On nemá možnosť dokázať, že mu niečo pridelené nebolo. Za situácie, kedy je nesporné, že štátny orgán vydával nulitné právne akty z dôvodu ich neúčinnosti, je jeho stanovisko podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Záver súdu preto nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Má za to, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 až § 135 O.s.p. Právne hodnotenie jeho nároku s odkazom na zákon č. 229/1991 Zb. a zákon č. 330/1991 Zb. považuje za nesprávne. Má za to, že jeho nárok mal byť posúdený podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka ako vzťah vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby. Rozsudok okresného súdu považuje za nespravodlivý, keďže sa týmto prehlbuje majetková krivda páchaná na jeho rodine, ktorú štát prinútil pozemky dať do užívania družstva. Pri zriaďovaní stavieb od vlastníkov pozemkov nikto súhlas nežiadal a nevyžadoval ho ani štát prostredníctvom stavebného úradu a napokon nemá právo ani na primerané nájomné len preto, že štát prijal zákon č. 330/1991 Zb., ktorým ho prinútil dať pozemok do nájmu tomu, kto na ňom nezákonne zriadi stavbu a aplikáciou tohto zákona bez prijateľných dôkazov dospeje súd k záveru, že sa týmto nárokom mienil obohatiť. Žalovaný žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s tým, že sa zhoduje s jeho dôvodmi. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom zamietavom výroku ohľadne nároku žalobcu v 1. rade podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. keď vykonal dôkazy, ktoré účastníci v konaní označili. Vyhodnotenie týchto dôkazov zodpovedá ust. § 132 O.s.p., vec aj správne právne posúdil aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku týkajúce sa zamietavého výroku ohľadne nároku žalobcu v 1. rade a preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať: Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento konštatoval nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd má za to, že z dôvodov prvostupňového rozsudku možno jednoznačne vyvodiť záver o tom, že tento nárok žalobcu zamietol s poukazom na záver o tom, že žalovaný sa užívaním ním označených pozemkov za vymedzené obdobie bezdôvodne neobohatil s poukazom na to, že pozemky za užívanie ktorých si žalobca uplatňuje náhradu v minulosti užíval právny predchodcu žalovaného, ktorému svedčalo právo družstevného užívania. Zároveň mal za preukázané, že žalobca v 1. rade ako vlastník si uplatnil podľa uvedeného zákona nárok na vydanie svojich pozemkov, ktorý bol riešený úpravou podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, a to pridelením náhradných pozemkov. Mal teda za to, že táto skutočnosť sama o sebe vylučovala možnosť úspešne sa domáhať peňažnej náhrady za užívanie pozemkov, pokiaľ za tieto boli poskytnuté náhradné pozemky. Odvolací súd má za to, že takto konkretizované dôvody v dostatočnom rozsahu odôvodňujú záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti nároku žalobcu v 1. rade. Žalobca v odvolaní na jednej strane konštatuje nesprávnosť právneho posúdenia nároku žalobcu, pokiaľ tento súd prvého stupňa nezaložil na ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka ako vzťah vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby, na druhej strane z jeho dôvodov vyplýva, že tento považuje závery súdu prvého stupňa, ktoré tento založil na inom právnom posúdení za nesprávne, s poukazom na nesprávne hodnotenie dôkazov, pokiaľ tento vyvodil záver, že za uplatnené pozemky boli žalobcovi v 1. rade pridelené náhradné pozemky. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, v ktorej žalobca označuje rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Michalovce o pridelení náhradných pozemkov za nulitné právne akty. Toto rozhodnutie bolo vydané v rámci právomoci, ktoré sú zverené tomuto správnemu orgánu, bolo vydané zákonnou formou a už tieto skutočnosti vylučujú možnosť nulitnosti takéhoto správneho rozhodnutia. Z uvedeného rozhodnutia je zrejme, že ním bolo schválené podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, v konkrétne vyznačenom kat. úz. v obvode Poľnohospodárskeho podniku PD Veľké Raškovce, ktoré sa vykoná podľa rozdeľovacieho a vytyčovacieho plánu a takomto rozsahu sa vypúšťa z užívania PD Veľké Raškovce. V rozhodnutí je konkretizované číslo náhradných pozemkov meno užívateľa, ktorému boli pridelené, vrátane vyčlenenej výmery. Takto odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu teda neobsahuje konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť, za ktoré pozemky vo vlastníctve označenej oprávnenej osoby boli vydané náhradné pozemky. Túto otázku súd uzavrel na základe ďalších dôkazov, a to obsahu administratívneho spisu správneho orgánu, jeho písomnej správy, ako aj výsluchu svedkyne. Záver súdu o tom, že rozsah parciel, za ktoré oprávnená osoba požaduje náhradné pozemky, je vymedzená jednak v jeho žiadosti a jednak v listoch vlastníctva, ktoré k svojej žiadosti pripojil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že jeho súčasťou sú aj fotokópie F. N. Č.. XXX B. XXX E.. Ú.. N. Q. s farebným vyznačením osoby žalobcu v 1. rade, ako aj parciel, za ktoré si uplatňuje náhradné pozemky. Pokiaľ teda na základe takýchto podkladov bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu o pridelení náhradných pozemkov, možno vyvodiť záver o tom, že tieto náhradné pozemky boli vydané práve za takto označené pozemky vo vlastníctve žalobcu. V inom prípade by správny orgán musel vydať aspoň čiastočné zamietavé rozhodnutie, pokiaľ by nárok žiadateľa aspoň sčasti nepovažoval za dôvodný. Takýto záver je aj v súlade s obsahom svedeckej výpovede zamestnankyne Pozemkového úradu Michalovce Z. N.. Žalobca v 1. rade nepreukázal v konaní svoje tvrdenia o tom, že pozemky za užívanie ktorých žiada priznať bezdôvodné obohatenie, nezahrnul, resp. vyčlenil zo svojej žiadosti o pridelenie náhradných pozemkov. Takýto dôkaz bol totiž v konaní predložený iba žalobcom v 2. rade. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne ním tvrdenej nespravodlivosti prvostupňového rozsudku a v ďalšieho prehlbovania krivdy z minulosti, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v zákony č. 229/1991 Zb. a č. 330/1991 Zb. boli prijaté práve za účelom nápravy krívd spôsobených vlastníkom nehnuteľnosti na poľnohospodárskych pozemkoch v minulosti. Pritom vzhľadom na značnú komplikovanosť možností vydania konkrétnych pozemkov bol prijatý aj spôsob odškodnenia prostredníctvom náhradných pozemkov ako dočasného užívacieho inštitútu, čo nemožno považovať za postup nespravodlivý ani protizákonný. Pokiaľ teda žalobca svojím aktívnym postupom uplatnil svoje nároky podľa týchto osobitných právnych predpisov a jeho nároky boli podľa nich aj uspokojené, nepripadá do úvahy vysporiadanie nároku podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 135c ods. 3). Poukazom na tieto dôvody odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Keďže súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nerozhodol o trovách konania, bude jeho povinnosťou v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.