Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710211268 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7710211268.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: K. A. - PG N. K., miesto podnikania E., Krátka XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Z.. I. I., advokátom, ul. S. XX/X, E., proti žalovanému: N. vlastníkov bytov I., so sídlom V1 nad X. XXXX/X, S., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Z.. V. N., advokátom, J.. slobody 7, S., o zaplatenie 71.655,33 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 22Cb/154/2010-627 zo dňa 16.3.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 22Cb/154/2010-662 zo dňa 22.4.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 673,29 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 65.820,15 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 66.901,58 eur od 27.11.2010 do 17.2.2011, zo sumy 65.820,15 eur od 18.2.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 15 121,50 eur, ktoré pozostávajú z náhrady súdnych poplatkov vo výške 7.222,32 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 7.899,18 eur, tie na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd okrem iného uviedol, že v prejednávanej veci bolo už rozhodnuté rozsudkom zo dňa 9.12.2011, č.k. 22Cb/154/2010-453, ktorého obsah premietol do odôvodnenia napadnutého rozsudku (je jeho súčasťou), keď v uvedenom konaní po vykonaní dokazovania (oboznámením listinných dôkazov, výsluchom žalobcu ako aj štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkom - predchádzajúcou osobou oprávnenou konať v mene žalovaného t.j. Valériou H., F.. D. O., S. N., H. K., F.. Z. Y., F.. S. Y.) a po vylúčení vzájomného návrhu žalovaného voči žalobcovi (o zaplatenie sumy 72.694,68 eur titulom zmluvnej pokuty) na samostatné konanie uzavrel (po posúdení veci podľa § 262 ods. 1, § 272 ods. 1,2, § 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 549 ods. 1, § 365 a § 369 Obchodného zákonníka, § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka), že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, na základe platne uzavretej zmluvy o dielo č.., na ktorý sa podľa dohody strán v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka vzťahuje Obchodný zákonník, že žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dielo špecifikované v čl. II bod 2.1. zmluvy, podľa projektovej dokumentácie a výkazu výmer za dohodnutú cenu, ktorá zmluva bola menená dodatkom 1 až 4. Okrem iného súd prvého stupňa uviedol, že posúdil nárok žalobcu na zaplatenie naviac prác a dospel k záveru, že vzhľadom na zmluvné dojednania účastníkov v písomnej zmluve o dielo žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny naviac prác, pretože ich vykonanie nebolo predmetom vzájomného písomného odsúhlasenia, ako aj z dôvodu, že nedošlo k splatnosti konečnej faktúry č. XX/XXXX bez splnenia podmienky doloženia jej príloh, teda že neobsahuje súpis skutočne vykonaných prác resp. žalovaný nesúhlasil s jednotlivými položkami uvedenými v súpise prác. Hodnotu výspravok, ako prác naviac, ktorú nemožno aj v prípade, že by došlo k preukázaniu realizácie týchto prác uznať pre absenciu dohody účastníkov zmluvy, ako práce naviac, preto súd rozsudkom zo dňa 9.12.2011 nárok žalobcu o zaplatenie sumy 71.655,33 eur zamietol. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe podaného odvolania žalobcom, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.3.2014 č.k. 3Cob/31/2012-510 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, obsah ktorého rozhodnutia prvostupňový súd rovnako premietol do odôvodnenia napadnutého rozsudku (je jeho súčasťou). Odvolací súd konštatoval, vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo dňa 9.8.2007 v znení uvedenom v rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane jej dodatkov, v ktorej sa žalobca zaviazal vykonať obnovu bytového domu Nad X. XXXX/X v S. podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Mal tiež za nesporné, že podkladmi pre uzavretie zmluvy bol projekt diela a výkaz výmer vypracovaný firmou SD S. a.s., ponuka zhotoviteľa zo dňa 6.7.2007, zmluvnými stranami odsúhlasený rozpočet ceny diela v zmysle prílohy č. 1 zmluvy, odsúhlasený harmonogram diela v zmysle prílohy č. 2 zmluvy a stavebné povolenie. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v dokumentácii pre stavebné povolenie, projekte a výkaze výmer predmetu diela ako aj v čl. II. zmluvy, ktorý prvostupňový súd v rozsudku popísal. Dodatkom č. 1 zo dňa 10.9.2007 došlo k úprave bodu 4.2. zmluvy o dielo, kde sa zmenila cena diela na sumu 11.120.792,00 Sk, Dodatkom č. 2 zo dňa 30.9.2007 došlo k úprave bodu 4.2. zmluvy o dielo, kde sa zmenila cena diela na sumu 11.079.419,00 Sk, Dodatkom č. 3 zo dňa 3.11.2008 okrem termínu dokončenia prác došlo k navýšeniu rozpočtových nákladov celkom s DPH o sumu 2.344.368,00 Sk a Dodatkom č. 4 zo dňa 4.5.2009 si dohodli termín plnenia, odovzdania a prevzatia diela k 30.6.2009. Zároveň si dohodli, že stavebné práce na dokončení diela bude zhotoviteľ fakturovať objednávateľovi vždy po skončení kalendárneho týždňa na základe súpisu vykonaných prác podpísaných technickým dozorom objednávateľa, F.. Z. Y.. Splatnosť faktúr bude 3 pracovné dni od ich doručenia objednávateľovi. Vykonané a nevykonané stavebné práce sa odúčtujú až po skončení všetkých stavebných prác. Neoddeliteľnou súčasťou tohto dodatku bol harmonogram výstavby. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela vyplýva, že dátum začatia preberacieho konania bol 29.6.2009, preberací protokol je podpísaný oboma zmluvnými stranami, pričom z prílohy č. 1 preberacieho protokolu vyplýva, že je tam uvedený súpis vád a nedorobkov pod položkami č. 1 až 23, uvedená príloha č. 1 bola vyhotovená dňa 29.6.2009 a doplnená dňa 27.8.2009. Vady uvedené v prílohe sa žalobca zaviazal odstrániť do 10.9.2009, časť týchto vád žalobca odstránil a na neodstránené vady (o ktorých sa vyjadril, že už ich neodstráni) navrhol žalovanému zľavu z ceny vo výške 16.596,96 eur, ktorú však žalovaný neakceptoval. Predmetom konania je teda nárok vyplývajúci zo zmluvy o dielo a z faktúry č. XX/XXXX zo dňa 26.11.2009, na sumu ktorá je predmetom uplatneného nároku. Úprava zmlúv v Obchodnom zákonníku je založená na princípe neformálnosti právnych úkonov, to znamená, že právny úkon musí mať písomnú formu len v prípade, ak to stanovuje zákon a tiež vtedy, keď aspoň jedna zo zmluvných strán žiadala písomnú formu zmluvy. Ustanovenia Obchodného zákonníka pre platnosť zmluvy o dielo nepredpisujú písomnú formu, účastníci konania však zmluvu o dielo uzavreli písomne a dohodli sa, že všetky zmeny tejto zmluvy musia byť vykonané písomne. Ustanovenie § 549 Obchodného zákonníka je vyjadrením zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvného vzťahu a umožňuje im meniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo a dohodnúť si rozšírenie alebo obmedzenie dohodnutého rozsahu diela alebo sa môžu dohodnúť aj na celkovej zmene diela. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, že zmluvné strany sa dohodli na takejto zmene, ale nedohodli si dôsledky zmeny na výšku ceny diela. V takom prípade zo zákona vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť zvýšenú alebo zníženú cenu podľa rozsahu rozšírenia alebo obmedzenia rozsahu pôvodného dohodnutého diela. Ak neboli splnené podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka, objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú ako v zmluve dohodnutú cenu diela. Ak bola zmluva o dielo uzavretá písomne a podľa ustanovení zmluvy je možné zmluvu o dielo meniť len písomnými dodatkami, potom aj dohoda o rozšírení alebo obmedzení rozsahu, prípadne zmeny diela musí mať formu písomného dodatku. Tento záver vyplýva z ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý má kogentnú povahu. V prípade, že zhotoviteľ vykonal práce, ktoré neboli predmetom zmluvy o dielo (rozšírenie rozsahu prác), ale nie sú splnené podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka, pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, zhotoviteľ nemôže uplatňovať proti objednávateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vykonaním prác nad dohodnutý rozsah v zmluve o dielo získal, pretože nejde o plnenie bez právneho dôvodu. V takom prípade ide o plnenie na základe zmluvy o dielo, u ktorej však neboli splnené podmienky pre úhrady týchto prác. Zo záverov zo súdnej praxe však vyplýva, že hoci si zmluvné strany dohodli v písomnej zmluve o dielo písomnú formu pre jej prípadné zmeny, môže mať aj ústna dohoda o zmene (rozšírenie) diela právne účinky. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 12.7.2011 sp.zn. I. ÚS XXXX/XX, pretože právna úprava z ktorej vychádza je totožná s právnou úpravou Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka platného v Slovenskej republike. Zmluvné strany, ktoré sa v písomnej zmluve o dielo dohodli na tom, že všetky zmeny zmluvy budú vykonané písomne, musia dodržať písomnú formu týchto zmien zmluvy pod následkom ich neplatnosti (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nedodržanie písomnej formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje dohoda zmluvných strán, je však podľa § 40a vety tretej Občianskeho zákonníka neplatnosťou relatívnou, to znamená, že právny úkon sa považuje za platný, kým sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Pre obchodné vzťahy platí osobitná úprava zakotvená v ust. § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba ten účastník. Z uvedeného vyplýva, že ak zmluvné strany nedodržali dohodnutú písomnú formu pre zmenu (rozšírenie) zmluvy o dielo, ale zmeny dohodli ústne, je aj takáto ústna dohoda platná (ak má náležitosti a určitosť právneho úkonu), a teda objednávateľ má povinnosť za takto dohodnutú a realizovanú zmenu diela zaplatiť primeranú cenu, ak sa relatívnej neplatnosti ústnej dohodnutej zmluvy o dielo nedovolal. Podľa doposiaľ vykonaného dokazovania výsluchom svedkov bolo potvrdené vykonanie prác naviac, t. j. že bola účastníkmi konania uzavretá dohoda o ich vykonaní. Pokiaľ však nebola dohodnutá cena týchto naviac prác, prípadne ani dohodnutý spôsob určenia ceny naviac prác, nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy o dielo na tieto naviac práce. Žalobca má však nepochybne nárok na zaplatenie toho, o čo sa žalovaný obohatil vykonaním prác, ktoré neboli v zmluve o dielo dohodnuté. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že naviac práce v zmysle účastníkmi konania uzavretej ústnej dohody žalobca vykonal, týkajú sa vysprávok pred samotným zatepľovaním bytového domu a tieto práce môžu byť podľa názoru odvolacieho súdu aj samostatne predmetom diela. Tieto práce žalobca vykonal a žalovaný ich užíva od prevzatia diela, kedy bolo ukončené preberacie konanie, preto odvolací súd má za to, že sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu, z ktorého plnenia má žalovaný majetkový prospech. V konaní žalovaný neuplatňoval nároky z vád diela. Je síce pravdou, že žalobca v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby oznámil a označil vady diela a požadoval ich odstránenie. Časť týchto vád žalobca odstránil a zároveň oznámil žalovanému, že vady a nedorobky, ktoré nebránia užívaniu stavby, že sa odstraňovať nebudú, teda že ich neodstráni a za tieto bola žalovanému navrhnutá zľava vo výške 16.596,96 EUR, ktorú však žalovaný neakceptoval. Uvedené nedorobky teda žalovaný uplatnil vo vzťahu k zhotoviteľovi diela (žalobcovi). Z obsahu spisu však nevyplýva procesný úkon žalovaného na uplatnenie práva proti žalobcovi. Prvostupňový súd v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie (opätovným výsluchom žalobcu a svedkov - Valérie H., S. N.) a poukazujúc na obsah týchto výpovedí, vrátane stanovísk právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj ich záverečného prednesu, okrem iného tiež konštatoval, že žalovaný podaním zo dňa 7.7.2014 (čl. 525-527) uviedol, že opodstatnenosť faktúry č. XX/XXXX musí preukázať žalobca, spochybnil účelnosť vysprávok vo fakturovanom množstve s poukazom na odborný posudok SD S. ako aj technickú správu, kde o vysprávkach nie je zmienka, že dňa 19.4.2011 bola súdu predložená špecifikácia a hodnota prác, ktoré neboli v zmysle zmluvy o dielo a jej dodatkov dohodnuté ako práce naviac a boli fakturované vo výške 50.094,31 eur. Zároveň uplatnil voči žalobcovi nárok na zľavu diela vo výške 30.036,472 eur na základe rozpočtu + výkazu výmer pre zabezpečenie odstránenia závad s poukazom na čl. 105 - 107 spisu. Taktiež si uplatnil faktúru vo výške 1.081,43 eur na čl. 100-101 spisu, celková suma nárokov voči žalobcovi je 81.212,21 eur. Na pojednávaní dňa 13.10.2014 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný započítava nárok voči žalobcovi titulom zľavy z ceny diela v dôsledku jeho vád vo výške 30.036,47 eur a nárok z nevykonaných a fakturovaných prác žalobcom vo výške 41.618,86 eur eur, teda spolu vo výške žalovanej sumy v prípade, ak súd uzná oprávnenosť výšky žalovanej sumy. Poukázal tiež na to, že žalovaný má nárok na zádržné vo výške 10% z ceny diela a to vo výške 44.558,81 eur, keďže na diele boli vady, k odstráneniu vád nedošlo. Súd prvého stupňa poukázal aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na uvedenom pojednávaní (13.10.2014), keď namietal premlčanie nárokov žalovaného v sume 50.094,31 eur, resp. 30.036,472 eur a 1.081,43 eur, kde uplynula 4- ročná premlčacia lehota pred ich uplatnením, čiže ku dňu 7.7.2014, kedy bol nárok žalovaného uplatnený na súde, ďalej na uznesenie zo dňa 28.1.2015 č.k. 22Cb/154/2010-597, ktorým rozhodol o pripustení rozšírenia návrhu o úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 71.655,33 eur od 27.11.2010 do zaplatenia a poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 20.1.2015 č.k. 14U/15/2010-28, v ktorom súd rozhodol o vydaní úschovy vo výške 15.260,00 eur pre žalobcu s tým, že uvedené uznesenie nenadobudlo právoplatnosť. Prvostupňový súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania, vrátane doplneného dokazovania vec právne posúdil podľa ust. § 262 ods. 1, § 266, § 272 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 549 ods. 1, § 365 Obchodného zákonníka, § 35 ods. 2, § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 (účinného do 31.1.2013), § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 390, § 393 ods. 2, § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 564 a § 437 ods. 1-5 Obchodného zákonníka a uzavrel, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o dielo č. X/XXXX a z faktúry č. XX/ XXXX zo dňa 26.11.2009 na sumu, ktorá je predmetom uplatneného nároku. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno- záväzkový vzťah na základe platne uzavretej zmluvy o dielo č. X/XXXX, na ktorý sa podľa dohody strán vzťahuje Obchodný zákonník. Žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dielo špecifikované v článku II, bod 2.1. zmluvy, podľa projektovej dokumentácie a výkazu výmer, za dohodnutú cenu. Uvedená zmluva bola menená dodatkami 1 - 4. Súd mal tiež za preukázané a to výsluchom žalobcu ako aj svedkov p. H. (osoby oprávnenej v tom čase konať za žalovaného), p. O. (stavbyvedúceho) a p. N., že došlo k uzavretiu ďalšej zmluvy o dielo a to ústnej (minimálne konkludentne), predmetom ktorej bola realizácia vysprávok zo strany žalobcu ako zhotoviteľa pre žalovaného ako objednávateľa na bytovom dome J. X. XXXX/X (blok V1) v S.. Z výpovedí týchto osôb jednoznačne vyplynulo, že práve p. H. za žalovaného trvala na vykonaní vysprávok puklín v obvodovom plášti bytového domu ako aj na balkónoch, keďže to považovala za prvoradú záležitosť / č.l. 325/ a to v totožných cenách ako v prípade zmluvy o dielo č. X/XXXX. Svedok F.. O. potvrdil, že vysprávky realizoval žalobca na výslovnú žiadosť žalovaného /č.l. 320/. Ich rozsah bol zrejmý až na mieste samom zo závesnej lávky, keď sa zisťoval stav obvodového plášťa, čo bolo konzultované zo stavebným dozorom /č.l. 323/. Svedok S. N. taktiež potvrdila požiadavku žalovaného na vykonanie vysprávok /č.l. 327, resp. č.l. 328/ ako aj ich realizáciu, keď uviedla, že vyberala špeciálne materiály na obnažené kovové konštrukcie s p. Y. /č.l. 329/. Samotnú realizáciu týchto vysprávok zároveň potvrdil aj F.. Y. ako stavebný dozor žalovaného, ktorý uviedol, že by na ich realizácii aj tak trval, keďže tam boli veľké kazy, resp. trhliny, čo žalobca aj realizoval. Prvostupňový súd konštatoval, že podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je stanovenie jej odplatnosti, nie určenie ceny diela. Pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam, kde žiadna zo strán nemôže vopred určiť predmet plnenia (presný predmet diela). Konkrétny rozsah diela v takomto prípade sa spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu. Pri skúmaní právne relevantnej vôle účastníkov je totiž potrebné vychádzať aj z ich následného správania, pretože možno dôvodne predpokladať, že takéto správanie bude zodpovedať posudzovanej vôli. V prípade, že sa jedná o právny úkon urobený v ústnej forme či konkludentne, je pri spore len ťažko zistiteľné, ako strany tohto úkonu mienili upraviť svoje práva a povinnosti. Súd tak prihliadal aj k následnému správaniu účastníkov, ktoré si vyložil v súlade so zásadami logiky a pri zohľadnení toho, ako by za daných okolností zvyčajne postupovali iní racionálni účastníci právneho úkonu. Trvať za všetkých okolností na vyčerpávajúcom doložení presného znenia daného zmluvného dojednania by znamenalo v podstate popretie možnosti uzatvárania zmlúv v inej ako písomnej podobe aj v prípade, kedy ju zákon nevyžaduje. Aj v rámci súdneho konania je potom potrebné prispôsobiť nároky kladené na preukázanie zmluvného dojednania dikcii zákona a spoločenskej realite. To, že došlo k realizácii uvedených vysprávok je zrejmé zo stavebných denníkov ako aj výpovede svedka p. N. a p. Y., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca realizoval uvedené vysprávky, pričom jediným dôvodom prečo žalovaný neuznáva predmetné práce je skutočnosť, že neboli dohodnuté v písomnej forme, keďže p. Y. upozorňoval p. H., že nemôže robiť ústne objednávky. Tieto práce sa realizovali v jednotkových cenách ako s tým počítala zmluva o dielo č. X/XXXX, resp. výkaz výmer /č.l. 350/. Uvedené práce boli zohľadnené v konečnom súpise prác, čo zhodne uviedol stavbyvedúci ako aj stavebný dozor. Z jednotlivých krycích listov čerpania a súpisov vykonaných prác /č.l. 124 - 177/ pritom vyplýva, že všetky práce na objekte bytového domu boli predložené pre žalovaného, keďže ich podrobil kontrole správnosti stavebný dozor p. Y., ktorý odsúhlasil všetky práce minimálne v rozsahu 412 047,08 EUR /č.l. 122/. Rozsah vysprávok na základe ústnej dohody je zahrnutý v súpise prác pri objekte: sanácia loggií bytových suma 12 986,69 EUR (položka oprava vonkajších omietok 50 % štukových, otlčenie omietok vonkajších v rozsahu do 30 % a na to nadväzujúce práce na výmere 1 205,428 m2), zateplenie štítov suma 11 492,94 EUR (položka oprava vonkajších omietok 40 % škrabaných, otlčenie omietok vonkajších v rozsahu do 30 % o výmere 1.091,376 m2 a na to nadväzujúce práce, položka závesné klietky 30 dní), zateplenie priečnych stien suma 24 189,70 EUR (položka oprava vonkajších omietok 40 % škrabaných, otlčenie omietok vonkajších v rozsahu do 30 % o výmere 2 437,362 m2 a na to nadväzujúce práce, položka závesné klietky 60 dní), spolu v sume 48 669,33 EUR. Rozsah prác v sume 48 699,33 EUR mal súd preukázaný z listu označeného ako spotreba vody a el. energie pre stavebné účely /č.l. 100 - 101/, ktorý si dal spracovať a predložil žalovaný. Z neho mimo iného vyplýva, že pri spotrebe vody na stavebné účely sa vychádzalo z množstva do vysprávk. malty, zálievky spolu 5 346 m2, čo presahuje súčet 401,856 m2 (zo zmluvy o dielo č. dielo č. X/XXXX) + 1 205,428 m2 + 1 091,376 m2 + 2 437,362 m2, spolu 5 136,02 m2 (401,856 m2 + 1 205,428 m2 + 1 091,376 m2 + 2 437,362 m2). Na základe uvedeného vyúčtovania došlo k vystaveniu faktúry pre žalobcu č. FV XXXXXX zo dňa 3.2.2011 na sumu 1 081,43 EUR, ktorú si žalovaný započítal na nárok žalobcu uplatnený faktúrou č. XX/XXXX /č.l. 122/. Týmto žalovaný tento nárok uznal čo do základu a výšky. Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval či už preto, že nikdy nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol. Prvostupňový súd citujúc ust. § 133 O.s.p., podľa ktorého skutočnosť pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak a konštatoval, že žalobca odovzdal práce - vysprávky pre žalovaného, ktorý ich prevzal najneskôr dňa 27.8.2009, kedy došlo k ukončeniu preberacieho konania na základe preberacieho protokolu /č.l. 20/. V nadväznosti na to súd vyvodil, že tým, že žalovaný bezdôvodne zmaril odsúhlasenie súpisu vykonaných prác, resp. k jeho odsúhlaseniu v prípade nesporných položiek aj došlo (úkon sa stal nepodmieneným), čo vyplýva zo súpisu prác na č.l. 124 - 177, vznikol žalobcovi nárok na úhradu ceny diela na základe vystavenej faktúry č. XX/XXXX v prípade zmluvy o dielo č. X/XXXX. Ohľadom splatnosti ceny vykonaných prác - vysprávok súd vychádzal z toho, že ustanovenie § 548 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka neupravuje splatnosť ceny diela (touto otázkou sa zaoberá veta prvá označeného ustanovenia), ale dobu vzniku práva zhotoviteľa požadovať zaplatenie ceny diela. So vznikom práva na plnenie zásadne nenastáva (súčasne) jeho splatnosť. Tá je totiž určená dobou, v ktorej je dlžník povinný splniť záväzok podľa zmluvy, právneho predpisu alebo rozhodnutia. Ak nie je doba plnenia takto určená, vyvolá ju veriteľ tým, že dlžníka o plnenie požiada. Ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka tak rieši situáciu, kedy "splatnosť nie je dohodnutá ani inak určená". Ak doba úhrady ceny diela by nebola dohodnutá a ak vznikol zhotoviteľovi nárok na cenu diela vykonaním diela, je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ho zhotoviteľ po odovzdaní diela o plnenie požiada. Žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na úhradu ceny faktúrou č. XX/XXXX /č.l. 18/. Čo sa týka dôvodnosti pohľadávka žalobcu na úhradu ceny diela zo zmluvy o dielo č. X/XXXX, tu súd taktiež vychádzal z krycích listov čerpania a súpisov prác, kde žalovaný neuznal pri objekte ostatné zateplenie stropov + okná bytové sumu 3 878,01 EUR, pri objekte dopočet zateplenia, fasády + ostatné práce sumu 125,19 EUR, pri objekte vyrovnávanie zateplenia - južná stena sumu 375,28 EUR, pri objekte vyrovnávanie zateplenia - severná stena o sumu 375,27 EUR, spolu sumu 4 753,75 EUR, na preukázanie ktorých prác žalobca napokon dokazovanie ani nenavrhol, preto súd žalobu v tej časti zamietol. Pri objekte sanácia loggií bytových síce žalovaný neuznal sumu 1 407,81 EUR (položka dokončovacie práce - nátery), no z výpovede svedka Martiny N. dňa 27.10.2014 vyplýva, že žalobca túto realizoval tak, že sa použila jedna drahšia farba a tým sa prakticky ušetrilo to, že sa nepoužil základný náter iba jeden náter, pretože základný náter už nebolo potrebné použiť, avšak cena ostala v zmysle rozpočtu rovnaká. Vzhľadom k tomu mal súd za preukázané, že pohľadávka žalobcu na úhradu ceny diela zo zmluvy o dielo č. X/XXXX tak predstavuje suma 18 232,25 EUR (rozdiel 71.655,33 - 48 669,33 - 4 753,75). Prvostupňový súd citujúc ust. § 580 Občianskeho zákonníka konštatoval, že k stretu pohľadávok dochádza, keď sa stretnú vždy splatnosťou, najneskôr splatnej pohľadávky. Keďže v danom prípade, splatnosť pohľadávok žalobcu je zrejmá z vystavených faktúr č. XX/XXXX a splatnosť faktúry žalovaného č. FV XXXXXX titulom účtovanej spotreby vody a elektrickej energie na stavebné účely /čl. 103/, ktorú žalobca ako takú nerozporoval, ku dňu 17.2.2011 došlo k stretu pohľadávky žalobcu a žalovaného, do výšky započítanej sumy 1.081,43 EUR a k tomuto dňu tieto vzájomné pohľadávky zanikli, keďže žalovaný v podaní zo dňa 20.4.2010 /č.l. 122/ jednostranne započítal uvedenú pohľadávku voči žalobcovi. Prvostupňový súd poukazujúc aj na rozhodnutie odvolacieho súdu uviedol, že v prípade zmluvy o dielo je potrebné rozlišovať existenciu vady, dobu, v ktorej musí objednávateľ vady diela zhotoviteľovi oznámiť (reklamačnú lehotu), a premlčaciu dobu, v ktorej musí byť právo zo zodpovednosti za vady uplatnené na súde. Včasná notifikácia je len predpokladom zachovania vymáhateľnosti práv objednávateľa z vád diela, popr. zachovanie samotného tohto práva. Aby nedošlo k ich premlčaniu, musia byť práva zo zodpovednosti za vady uplatnené na súde v premlčacej lehote. Ďalej poukázal na to, že plynutie času je významnou právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája určité právne následky. Uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby sa právo premlčí. Ak sa po uplynutí premlčacej doby premlčania dovolá povinná strana, námietkou premlčania, nemôže súd právo priznať, alebo uznať. Zdôraznil prvostupňový súd, že žalovaný až v podaní zo dňa 2.7.2014 /č.l. 525 - 527/, ktoré bolo súdu doručené dňa 7.7.2014 a žalobcovi dňa 27.8.2014 uplatnil voči žalobcovi nárok vo výške 81 212,21 EUR, ktorý pozostáva z nároku na zľavu diela vo výške 30 036,472 EUR na základe rozpočtu + výkazu výmer pre zabezpečenie odstránenia závad s poukazom na č.l. 105 - 107 spisu, ďalej nárok vo výške 1 081,43 EUR z faktúry č. FV XXXXXX. (tá už bola predmetom započítania) a vo výške 50 094,31 EUR ako práce, ktoré boli realizované žalobcom ako zhotoviteľom naviac (tu nie je žalovaný nositeľom hmotného práva - aktívne legitimovaný, keďže nejde o jeho pohľadávku voči žalobcovi), ktorý si započítal na nárok uplatnený žalobou na pojednávaní dňa 13.10.2014 v žalobcom uplatnenej výške. Žalobca namietal premlčanie nároku uplatneného žalovaným. Prvostupňový súd citujúc ust. § 97 ods. 1 O.s.p. a § 98 O.s.p. uviedol, že vzájomný nárok žalovaného voči žalobcovi posudzoval podľa § 98 O.s.p. ako jeho obranu proti žalobnému nároku žalobcu a konštatoval, že v posudzovanej veci došlo k oznámeniu vád diela najneskôr dňa 27.8.2009 a od tohto dátumu začala plynúť všeobecná štvorročná premlčacia doba ustanovená v § 397 Obchodným zákonníkom, ktorá uplynula dňa 27.8.2013. Ak žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na zľavu z ceny diela vo výške 30 036,472 EUR až dňa 7.7.2014, urobil tak po uplynutí premlčacej doby. Ustanovenie § 393 ods. 2 Obchodného zákonníka je špeciálnym ustanovením, ktoré upravuje beh premlčacej doby v prípade práv zo zodpovednosti za vady. Toto ustanovenie sa aplikuje ako v prípade, že strany sa dohodli na termíne odstránenia vád, tak aj v prípade, že medzi nimi k tejto dohode nedošlo. Na tom nič nemení ani prípadný list žalobcu pre žalovaného zo dňa 28.4.2010 /č.l. 102/, ktorým oznámil žalobca žalovanému, že vady a nedorobky diela, ktoré boli zaznamenané v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby boli odstránené a vady a nedorobky, ktoré nebránia užívaniu stavby sa odstraňovať nebudú. Za tieto bola žalovanému navrhnutá zrážka 2 % z ceny diela, neskôr zľava vo výške 16.596,96 EUR. Keďže z obsahu tohto listu nevyplýva uznanie určitého záväzku, teda podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, nezačne plynúť nová 4 ročná premlčacia doba. Aj v prípade, že by začala plynúť, tá by uplynula dňa 28.4.2014, teda aj v takomto prípade by došlo k premlčaniu práva žalovaného, keďže ten si ho uplatnil na súde až dňa 7.7.2014. Súd zároveň na základe námietky premlčania žalobcu konštatoval, že účinky právneho úkonu (voľba nároku na zľavu z ceny diela) voči osobe, ktorá namietala premlčanie (žalobcovi) podľa § 390 Obchodného zákonníka nenastali, keďže žalovaný až po uplynutí 4 ročnej premlčacej dobe uplatnil tento nárok voči žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nedisponuje pohľadávkou spôsobilou na započítanie vo výške 30 036,472 EUR titulom zľavy z ceny diela, konštatoval súd, že jeho započítací prejav nie je spôsobilý vyvolať zákonom predvídané následky, teda zánik pohľadávky žalobcu v uvedenom rozsahu. Z uvedených dôvodov premlčania práva/nároku žalovaného voči žalobcovi z prípadných vád diela, súd nevykonal dokazovanie za účelom zistenia hodnoty vád diela/ceny zľavy diela, tak ako to navrhoval žalovaný. Prvostupňový súd poukázal aj na Dodatok č. 3 k zmluve o dielo č. X/XXXX zo dňa 3.11.2008 /č.l. 15/ v zmysle ktorého si účastníci dohodli, že „zádržné vo výške 10 % bude uvoľnené zo strany objednávateľa až po odstránení vád a nedorobkov, ktoré vznikli počas realizácie do 7 dní. Podotýkame, že zadržné vo výške 10 % z celkovej ceny diela, bude sa týkať len stavebných prác, ktoré realizuje zhotoviteľ (bez okien firmy S.)“. Citujúc ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd vyhodnotil, že dojednanie účastníkov konania o zádržnom uvedené v dodatku č. 3 je neurčité a nezrozumiteľné, teda neplatné, pretože nemožno z jeho obsahu určiť výšku zádržného, ktoré je určené iba sadzbou 10 % bez určenia z akého základu sa má vychádzať - „zádržné vo výške 10 % bude uvoľnené zo strany objednávateľa až po odstránení vád a nedorobkov, ktoré vznikli počas realizácie do 7 dní“ a zároveň nie je určená doba, po ktorú má zádržné právo trvať - „zadržné vo výške 10 % z celkovej ceny diela, bude sa týkať len stavebných prác, ktoré realizuje zhotoviteľ (bez okien firmy S.)“. V nadväznosti na to súd uvádza, že výkladom možno iba zisťovať obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Zároveň súd uvádza, že v prípade platnosti dohody o zádržnom v dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. X/ XXXX, tá by sa vzťahovala na predmet diela vymedzený v písomnej zmluve a nie na predmet diela dohodnutý v ústnej zmluve o dielo - vysprávok naviac. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na úhradu sumy 65 820,15 EUR ako cenu za vykonané diela (sumu 18 232,25 EUR zo zmluvy o dielo č. X/XXXX a sumu 48 669,33 EUR zo zmluvy o dielo uzavretej ústne na vysprávky, spolu 66 901,58 EUR - 1 081,43 EUR /zápočet pohľadávky žalovaného/) a vo zvyšku žalobu zamietol. Priznaný úrok z omeškania uplatnený žalobcom (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013) súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu s tým, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1% ročne. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., a keďže žalobca bol v časti 65.820,15 eur úspešný a v časti 5.835,18 eur bol úspešný žalovaný, vychádzajúc z pomeru dôvodne podanej časti návrhu (92%) k časti podanej nedôvodne (8%) uzavrel, že žalobca má nárok na náhradu 84 % trov konania (92% - 8%). Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu za 11 úkonov právnej pomoci po 565,97 eur (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 9.11.2009, písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 27.8.2010, vyjadrenie zo dňa 6.12.2010, účasť na pojednávaní dňa 24.1.2011, písomné podanie zo dňa 16.3.2011, účasť na pojednávaní dňa 2.5.2011, písomné podanie zo dňa 19.5.2011 - pokus o súdny zmier, účasť na pojednávaní dňa 24.6.2011, písomné podanie zo dňa 6.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 9.12.2011, písomné podanie zo dňa 23.1.2012 - odvolanie), za 4 úkony právnej pomoci po 565,97 eur + DPH (účasť na pojednávaní dňa 13.10.2014, dňa 27.10.2014, rozšírenie žaloby zo dňa 26.11.2014, účasť na pojednávaní dňa 16.3.2015), za 1 úkon právnej pomoci po 141,49 eur + DPH (účasť na pojednávaní dňa 22.9.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), 3 x režijný paušál po 7,21 eur, 7 x režijný paušál po 7,41 eur, 1 x režijný paušál po 7,63 eur, 4 x režijný paušál po 8,04 eur + DPH, 1 x režijný paušál po 8,39 eur + DPH, všetko podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c) účinného do 30.6.2013, resp. § 13a ods. 1 písm. d), ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, ďalej náhradu hotových výdavkov, ku ktorým patria cestovné náklady a náhrada za opotrebovanie, ktoré pri použití osobného motorového vozidla právneho zástupcu žalobcu pri priemernej spotrebe motorového vozidla 6,3 l na 100 km a cene PHM 1,343 eur za jeden liter pri vzdialenosti Humenné - Michalovce - Humenné - 50 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste na pojednávanie dňa 22.9.2014, dňa 13.10.2014, dňa 27.10.2014, dňa 16.3.2015, spolu 53,52 eur a nárok na náhradu stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu a späť podľa § 17 vyhlášky 6 x 0,5 hod. á 13,40 eur a 2 x 0,5 hod. á 13,98 eur, spolu 108,36 eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú spolu sumu 9.403,79 eur a trovy súdnych poplatkov (návrh + odvolanie) sumu 8.598,00 eur, celkovo sumu 18.001,79 eur. Z toho 84 % predstavuje sumu 15.121,50 eur. Súd na rozdiel od predloženého vyúčtovania vzniknutých trov nepriznal žalobcovi odmenu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 28.3.2011, keďže prítomnosť právneho zástupcu na uvedenom pojednávaní zo spisu nevyplýva (pojednávanie bolo odročené). V prípade úkonov návrh na vydanie predbežného opatrenia a späťvatie tohto návrhu, ide o neúčelné úkony, keďže návrh bol zobratý späť pred rozhodnutím súdu. Zároveň súd nepriznal odmenu za právne služby do 27.12.2012 zvýšenú o DPH, keďže zo spisu nevyplýva, že by právni zástupcovia žalobcu do 27.12.2012 boli platcami DPH. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovaného zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. V odvolaní namietal predovšetkým jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, teda odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p., keď uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým, že takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.V nadväznosti na to citoval ust. § 132 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že aj keď odôvodnenie rozsudku je tá časť rozsudku, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, je významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. To, že nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozsudku už vo viacerých rozhodnutiach judikoval NS SR, ako aj NS ČR a na niektoré poukázal. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd rozhodol predčasne, v rozpore s uznesením krajského súdu z 26.3.2014 a namietal, že nebolo preukázané, aby došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, že prvostupňový súd v podstate vychádzal pri svojom rozhodnutí iba zo svedeckých výpovedí (Ing. Y., svedok H.), ktoré už boli známe v čase odvolacieho konania, pričom ak by tieto svedecké výpovede mali byť hodnovernými dôkazmi svedčiace o uzavretej dohode, poukázal by na to už odvolací súd. Mal za to, že opätovným výsluchom svedkov (N. a H.) neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy a že rovnako sa súd ani nezaoberal dôvodnosťou námietky zo strany žalovaného, pre ktorú neodsúhlasil súpis vykonaných prác. Tvrdil, že žalobca nepreukázal uzavretie dohody o tzv. naviac prácach, týkajúcich sa vysprávok vo fakturovanom rozsahu, teda kde, kedy a s kým, na akej cene, v akom rozsahu sa dohodol na týchto prácach, že ani nebola preukázaná potreba vysprávok Pokiaľ súd existenciu dohody o vysprávkach vyvodil z výpovede svedkov - H., F.. Y. a N., považoval jej výpoveď za nedôveryhodnú aj preto, že uviedla, že sa zúčastňovala stretnutí so žalovaným ohľadom vysprávok v jesenných mesiacoch roku 2007, pričom jej meno sa v záznamoch z kontrolných dní objavilo na zázname až z 1.7.2008, teda keď mali byť vysprávky vykonané. Poukazujúc na výpoveď svedkyne H. uviedol, že rozsah vysprávok mal byť podľa potreby, teda nie o rozsahu celého obvodového plášťa, ako to tvrdil žalobca a uzavrel súd. Nebolo pritom potrebné zatepliť celý obvodový plášť, čo je zrejmé z technickej správy S. aj zo svedeckej výpovede F.. O. - dozora žalobcu a F.. Y., ktorý uviedol, že žalobca bol povinný podľa neho realizovať iba tie vysprávky, ktoré z technického hľadiska bolo treba realizovať. Ak by odvolateľ aj pripustil vykonanie vysprávok v rozsahu 30 -40% celého obvodového plášťa, nebola preukázaná účelnosť týchto vysprávok a poukázal aj na odborný posudok SD S., že poruchy obvodového plášťa sa odstránia zatepľovacím systémom. Pokiaľ by existovala dohoda o týchto vysprávkach, tak by to žalobca spomenul vo svojom liste zo dňa 28.4.2010, v súpise vykonaných prác za roky 2007-2009 a poukazujúc na jeho prvotnú výpoveď pred súdom uviedol, že vôbec neuvádzal, že by mala byť dohoda o cene týchto vysprávok, ale uviedol, že sa mali naceniť neskôr. Mal za to, že tieto skutočnosti súd opomenul pri vyhodnotení skutkového stavu. Zastával názor, že fakturácia vysprávok bola účelová v snahe žalobcu vylepšiť si svoju finančnú situáciu, keďže proti žalobcovi sa viedli a vedú rôzne exekučné konania, poukázal na to, že ak boli vykonané nejaké práce naviac, tak na to bola objednávka žalovaného, čo bolo napr. pri byte č. 13, že aj dodatok č. 3 vznikol z dôvodu potreby tzv. naviac prác a ak by mali byť vysprávky dohodnuté a fakturované, boli by v tom dodatku upravené. Tieto sa nespomínajú ani v liste z 15.1.2009, ani v inventarizácii prác v roku 2009, teda žalobca si bol vedomý toho, že tieto práce znáša v zmysle zmluvy sám. Podľa názoru žalovaného sa súd nevysporiadal s tým, že v súpisoch žalobcu za vysprávky je uvedená „malta“, pričom vo výpovediach hovorili o vysprávkach realizovaných „lepidlom“. Ďalej uviedol, že súd záver o opodstatnenosti žaloby založil aj na uznaní záväzku žalovaným tým, že žalovaný žiadal započítať faktúru za energie a v nadväznosti na to poukázal na výpoveď svedka Y., ktorý označil fakturáciu za nesprávnu, že je to chyba, že nemala byť v takom rozsahu a poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Obdo/432/2005 z 21.2.2006. Zastával tiež názor, že sa súd nezaoberal dôvodnosťou námietky zo strany žalovaného, pre ktorú neodsúhlasil súpis vykonaných prác, že žalobca nepredložil odsúhlasený súpis vykonaných prác, predložil rozpočet, a preto nemohla nastať splatnosť žalovanej faktúry, nepredložil certifikát k zatepľovacím materiálom, revíznu správu z bleskozvodov. Namietal závery súdu, že znenie o zádržnom v dodatku č. 3 je neplatné pre svoju neurčitosť a uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré je obvyklé pri zmluvách o dielo a že jeho platnosť žalobca nenamietal. Súd sa podľa názoru žalovaného nevyporiadal ani s ďalšími skutočnosťami, s celkovou fakturáciou, vrátane okien, ako aj pokiaľ ide o práce naviac - dlažbu na balkónoch, s ktorými prácami sa počítalo už v rozpočte a zmena bola podľa jeho názoru len v aplikácii a druhu vodeodolnej izolácii, čo nenarušilo rozpočet, to isté platí aj o špeciálnych vysprávkach na čelách a zamurovanie lodžií, s oplechovaním atiky. Rovnako nesúhlasil, že nárok žalovaného na zľavu je premlčaný a uviedol, že žalobca listom z 28.4.2010 ponúkol zľavu žalovanému na všetky vady, čo žalovaný v podstate ihneď akceptoval, sporná ostala len výška zľavy. Ak teda sám žalobca ponúkol zľavu a žalovaný chcel vyššiu zľavu, tak nárok uplatnený bol včas a minimálne v uvedenej výške nie je premlčaný. Uviedol, že Obchodného zákonníka nevyplýva, že pri voľbe nároku musela byť určená presná výška zľavy, ak táto ostala sporná. Dňa 4.5.2015 žalovaný doručil k spisovej značke 22Cb/154/2010 podanie označené ako „Doplnenie odvolania žalovaného voči rozsudku.“ Z uvedeného podania len vyplýva, že podané odvolanie dopĺňa tak, že voči rozsudku okresného súdu podáva prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 písm.a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. z týchto dôvodov. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 689,23 eur. Uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že podľa jeho názoru je aj odôvodnenie tohto rozhodnutia úplne nedostatočné. Tieto svoje námietky žalovaný odôvodnil poukazom na niektoré ustanovenia O.s.p., ako aj na niektoré judikáty NS SR a NS ČR bez toho, aby uviedol konkrétne dôvody ním naznačovanej nejasnosti, nezrozumiteľnosti, či nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti zdôraznil, že prvostupňový súd sa práve naopak veľmi dôsledne a vecne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie v konaní, o čom svedčí okrem iného aj rozsiahlosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový súd veľmi dôsledne a v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sa vysporiadal s dovtedy spornými skutočnosťami. Niektoré skutočnosti preukazujúce uzavretie zmluvy o dielo na vykonanie vysprávok obvodového plášťa boli ako preukázané záležitostí konštatované už v odôvodnení zrušovacieho uznesenia a teda v novom konaní už ani nebolo potrebné ich opätovne dokazovať, keďže vlastne boli súčasťou právneho názoru vysloveného odvolacím súdom. Rovnako za správne skutkovo a právne zistenia považuje tie časti odôvodnenia prvostupňového rozsudku, v ktorých sa prvostupňový súd úplne jednoznačne vysporiadal s premlčaním práv žalovaného, zo zodpovednosti za vady žalobcu, resp. s neexistenciou práva žalovaného na zádržné. Žalobca má za to, že rozsah ním vykonaných stavebných prác, zaplatenie ceny, ktorých je predmetom tohto sporu bol dostatočným spôsobom výpoveďami v konaní vypočutých svedkov preukázaný a že s odvolacími dôvodmi žalovaného sa prvostupňový súd náležite vysporiadal už v prvostupňovom konaní, ako aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto rozhodol vecne správne. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by podľa § 214 ods. 1 O.s.p. bolo potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol nebol odvolaním napadnutý, stal sa právoplatným a nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, teda odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.. Doplnením odvolania podaním doručeným 4.5.2015 žalovaný oznamuje, že podané odvolanie dopĺňa a podáva odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 písm.a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p., avšak dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom bližšie neuvádza, ani nešpecifikuje. Vychádzajúc však z obsahu odvolania (pôvodne podaného a jeho dôvodov), možno vyvodiť záver, že namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v ust. § 120 ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca i žalovaný majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť), rovnako z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nie je potrebné vykonávať dokazovanie na tie skutkové okolnosti, o ktorých sú tvrdenia účastníkov konania zhodné, a že dokazovanie je potrebné vykonať pri rozdielnych skutkových tvrdeniach účastníkov konania na okolnosti rozhodujúce pre skutkové posúdenie prejednávanej veci. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Tieto úvahy vyjadrí súd v odôvodnení rozsudku postupom uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho čo vyšlo v konaní najavo vyvodil správne skutkové a právne závery a vo veci aj správne rozhodol, z dôvodu ktorého žalovaným tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané. Navyše žalovaný v odvolaní prevažne argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci. Súd prvého stupňa v intenciách odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie a v potrebnom rozsahu zistil skutkový vec stav, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, ktorou sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov ako aj úvaha, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu v napadnutej časti a to s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a iné dôkazy účastníci nenavrhli vykonať (§ 120 ods. 4 O.s.p.). S poukazom na vyššie uvedené možno vyvodiť, že správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku (odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej - formálnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia - § 157 ods. 2 O.s.p.), s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza len nasledovné: Jednou zo základných náležitostí súdneho rozhodnutia je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení a to či už ide o meritórny alebo nemeritórny výrok. Náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom nie každá absencia odôvodnenia toho-ktorého výroku rozhodnutia je vždy vadou, ktorá zakladá odvolací dôvod, ale musí ísť o taký nedostatok, ktorý vzhľadom na celý obsah rozhodnutia znemožňuje ustálenými interpretačnými mechanizmami zistiť tie právne významné okolnosti, pre ktoré konajúci súd vydal príslušné rozhodnutie. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým namieta nepreskúmateľnosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho je podľa jeho názoru aj odôvodnenie tohto rozhodnutia úplne nedostatočné, a to aj s poukazom na ust. § 132 O.s.p. a § 157 O.s.p. a poukazuje aj na niektoré judikáty NS SR a NS ČR, pričom nejasnosť, nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť bližšie nešpecifikuje, ako aj pokiaľ napáda vyvodené skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, a teda napáda hodnotenie vykonaného dokazovania, odvolací súd uvádza, že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú dané. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti a tiež konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by nebol v súlade s úpravou uvedenou v ustanovení § 132 O.s.p., pretože súd prvého stupňa v posudzovanej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Rovnako odvolací súd nezistil nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu obsahuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti a zákonnosti výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, ktorou sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj úvaha, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu v napadnutej časti s poukazom aj na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, ale aj s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Súd prvého stupňa vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a iné dôkazy účastníci nenavrhli vykonať, hoci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku odvolateľa, pokiaľ tvrdí, že prvostupňový súd rozhodol v rozpore s uznesením krajského súdu z 26.3.2014, keď sa nezaoberal dôvodnosťou námietky zo strany žalovaného, pre ktorú neodsúhlasil súpis vykonaných prác a pokiaľ konštatoval, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným a vychádzal pri svojom rozhodnutí iba zo svedeckých výpovedí (Ing. Y., svedok H.) a len dodáva, že žalovaným tvrdená námietka z obsahu spisu navyplýva, ale ani zo súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, ktoré vykonal a doplnil v intenciách odvolacieho súdu a nevyplýva navyše ani z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu. V tejto súvislosti odvolací súd, vychádzajúc aj z dôvodov zrušujúceho rozhodnutia (na tieto aj odkazuje) uvádza, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí a to s poukazom na dovtedy vykonané dokazovanie okrem iného konštatoval, že vypočutí svedkovia potvrdili len to, že vysprávky, ktoré žalobca účtoval v konečnej faktúre č. XX/XXXX, ako práce naviac, neboli písomne dohodnuté. Bolo však nesporné a vyplývalo to aj z výpovedí svedkov, že bol to práve žalovaný, ktorý požiadal o vykonanie týchto prác a to v osobe v tom čase oprávnenej konať za žalovaného - p. H., ktorá uviedla, že „vykonanie vysprávok považovala za prvoradú záležitosť, pretože obnovu začali realizovať práve kvôli týmto puklinám a aj keď sa písomná zmluva na to neuzatvárala, žiadala realizovať tieto vysprávky.“ Zároveň tiež konštatoval, že realizáciu týchto vysprávok (uzavretie ústnej dohody) potvrdili aj ostatní svedkovia aj F.. Y. ako stavebný dozor. Odvolací súd s poukazom práve na vyššie uvedené poukázal aj na to, že pre posúdenie, či medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu ústnej dohody o vykonaní prác a dodávok nad rámec dohodnutých v písomnej zmluve o dielo, je rozhodujúce, aby žalobca preukázal existenciu platne uzavretých (ústnych) dohôd o vykonaní ním označených naviac prác, ktoré mali vplyv na zvýšenú cenu diela podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda kto takúto dohodu uzavrel za objednávateľa a zhotoviteľa, na aké práce a v akom rozsahu. Zdôraznil tiež, že ak predmetom ústnej dohody účastníkov konania o realizácii prác, ktoré neboli obsahom zmluvy o dielo bolo okrem druhu a rozsahu prác aj dohoda o cene týchto prác, kedy je dôkazné bremeno na strane žalobcu, potom takúto dohodu je potrebné posudzovať ako samostatnú zmluvu o dielo uzavretú ústnou formou. V nadväznosti na tieto vyššie uvedené závery, odvolací súd vyslovil aj pochybnosť o záväznosti rozpočtu pre stanovenie ceny diela v zmluve o dielo, ktoré pochybnosti vyvoláva aj samotné konanie žalovaného, keď neurobil v súlade s dojednaním v zmluve písomný dodatok v súvislosti, či už s obmedzením rozsahu diela alebo navýšením rozsahu diela, čo vyplývalo z dovtedy vykonaného dokazovania, keďže zo strany žalovaného došlo k úhrade prác naviac napriek tomu, že tieto práce neboli súčasťou predmetu diela (oplechovanie atiky, vyhotovenie madla). Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd práve v intenciách odvolacieho súdu vykonal v prejednávanej veci rozsiahle dokazovanie na tvrdenia účastníkov ohľadne predmetu Zmluvy o dielo č. X/XXXX, teda ohľadne ich záväzkového- právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo podľa § 536 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka ale aj ohľadne predmetu ďalšej zmluvy o dielo a to ústnej, predmetom ktorej bola realizácia vysprávok - naviac prác zo strany žalobcu ako zhotoviteľa pre žalovaného ako objednávateľa na bytovom dome J. X. XXXX/X (blok V1 v S.) a to jednak listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, vrátane účastníckych výpovedí, pričom s prihliadnutím na to, že u druhej ústnej zmluvy sa jednalo o právny úkon urobený v ústnej forme, prihliadol prvostupňový súd pri posudzovaní obsahu tejto dohody, vrátane rozsahu a ceny vykonaných prác aj k následnému správaniu účastníkov, uvedené dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach náležite vyhodnotil, s ktorým vyhodnotením sa stotožňuje aj odvolací súd a na tieto dôvody aj odkazuje v celom rozsahu(§219 ods. 2 O.s.p.). V tomto smere tak v skutkovej ako aj v právnej rovine odvolací súd po preskúmaní veci nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. S odkazom aj na zákonnú úpravu aplikovanú a uvádzanú okresným súdom v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v podrobných dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným podkladom pre vyhovenie návrhu v zmysle napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 65.820,15 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 66.901,58 eur od 27.11.2010 do 17.2.2011 a zo sumy 65.820,15 od 18.2.2011 do zaplatenia. Spochybňovanie výpovede svedkyne N. (a navyše až v odvolacom konaní), ktorú považuje žalovaný za nedôveryhodnú a to aj preto, že uviedla, že sa zúčastňovala stretnutí so žalovaným ohľadne vysprávok v jesenných mesiacoch v roku 2007, pričom zo záznamov z kontrolných dní to nevyplýva a jej meno sa objavilo na kontrolnom zázname až zo dňa 1.7.2008, odvolací súd len dodáva, že ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú a neprihliadol na ňu jednak z dôvodu, že v priebehu prvostupňového konania žalovaný nespochybňoval výpoveď svedkyne a pokiaľ až v rámci odvolacieho konania predkladá aj uvedené záznamy, ako dôkaz o svojom tvrdení, nepreukázal, že by tento dôkaz bez svojej viny nemohol predložiť v priebehu prvostupňového konania. V tejto súvislosti odvolací súd len dodáva, že účastník v zásade nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil to v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže (nesmie) vziať do úvahy ani odvolací súd a tento prístup je teda základom neúplného apelačného systému, ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý úplný apelačný systém. Za správne považuje odvolací súd skutkové aj právne závery súdu prvého stupňa, ktoré súvisia aj s posudzovaním námietky premlčania vznesenej žalobcom voči nároku, ktorý uplatnil žalovaný ako nárok na zľavu z ceny diela vo výške 30.036,472 eur až dňa 7.7.2014 (k oznámeniu vád diela došlo najneskôr dňa 27.8.2009 a všeobecná štvorročná lehota uplynula dňa 27.8.2013), keďže tak urobil už po uplynutí premlčacej doby (§ 397,§ 393 Obchodného zákonníka) , ako aj keď v nadväznosti na základe námietky premlčania žalobcu súd konštatoval, že účinky právneho úkonu (voľba nároku na zľavu z ceny diela) voči osobe, ktorá namietala premlčanie (žalobcovi) podľa § 390 Obchodného zákonníka nenastali, keďže žalovaný až po uplynutí štvorročnej premlčacej dobe uplatnil tento nárok voči žalobcovi. Je potrebné teda prisvedčiť súdu prvého stupňa, že pokiaľ žalovaný nedisponoval pohľadávkou spôsobilou na započítanie v uvedenej výške (30 036,472 EUR) titulom zľavy z ceny diela(čo vykonaným dokazovaním bolo preukázané) správne uzavrel, že jeho započítací prejav v predmetnom konaní nebol spôsobilý vyvolať zákonom predvídané následky, teda zánik pohľadávky žalobcu v uvedenom rozsahu. Za potrebné považuje odvolací súd tiež zdôrazniť, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal aj s listinným dôkazom (jeho obsahom)- listom žalobcu zo dňa 28.4.2010, na ktorý žalovaný opakovane poukazuje aj v odvolacom konaní a správne uzavrel, že z jeho obsahu nevyplýva uznanie určitého záväzku žalobcom, a preto ani nemôže začať plynúť nová štvorročná premlčacia doba(§ 407 ods.1 Obchodného zákonníka) K tvrdeniu odvolateľa, že návrh žalobcu listom z 28.4.2010, ktorým žalobca navrhol žalovanému zľavu, v podstate žalovaný ihneď akceptoval, odvolací súd len dodáva, že toto tvrdenie žalovaného z tohto listinného dôkazu, tak ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa, nevyplýva a rovnako nevyplýva ani z ďalšieho obsahu spisu ale ani z doposiaľ vykonaného dokazovania. Je potrebné zdôrazniť, že ak teda žalovaný tieto skutočnosti tvrdil (že vo vzťahu k žalobcovi včas vykonal aj voľbu zodpovednostného nároku, teda nárok na zľavu z ceny diela), tak bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Pokiaľ takýmto dôkazom mal byť list z 28.4.2010, tak za vyššie uvedeného vyhodnotenia zo strany prvostupňového súdu, s ktorým sa s odkazom aj na dodržaný postup súdu podľa § 132 O.s.p. stotožnil aj odvolací súd, nemožno vyvodiť a prijať záver o unesení dôkazného bremena na strane žalovaného( na jeho tvrdenia). Za nedôvodné považuje odvolací súd aj námietky žalovaného smerujúce proti záverom súdu prvého stupňa ohľadne zádržného a započítacej námietky žalovaného, pretože súd prvého stupňa vychádzal pri ich posudzovaní z vykonaného dokazovania, ktoré vo vzťahu k zádržnému a započítacej námietke jasne a zrozumiteľne odôvodnil vrátane jeho právneho posúdenia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Napokon odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom aj na námietky odvolateľa, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vykonal v prejednávanej veci rozsiahle dokazovanie na tvrdenia účastníkov ohľadne predmetu uzavretých zmlúv, teda ohľadne ich záväzkového právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo podľa § 536 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka (listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, vrátane účastníckych výpovedí) a tieto dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach náležite vyhodnotil. Odvolací súd sa s týmto vyhodnotením súdu prvého stupňa stotožňuje a dodáva, že toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvého stupňa o opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny, vrátane výroku o priznaní úrokov z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi účelne vynaložené trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie v sume 673,29 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia určil odvolací súd podľa vyčíslenia žalobcu a § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) po 552,69 eur, z režijného paušálu 8,39 eur a 20% DPH z odmeny a náhrady vo výške 112,21 eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.