Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/295/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711216711 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7711216711.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne U. P.O., H.. N., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. P., U.. P. XXXX/ XX, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.02.2015 sp. 2C/22/2012-150 a o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 11.03.2015 - 169 jednohlasne takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie žalobkyne proti rozsudku. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Vo veci odvolania proti uzneseniu zo dňa 11.03.2015 sp.zn. 2C/22/2012-169 vec v r a c i a súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 12.02.2015 súd prvého stupňa žalobu zamietol a do výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur, ktorá jej mala byť spôsobená nezákonným úradným postupom pri výkone verejnej moci. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobkyňa nesprávny úradný postup, protiprávne konanie videla vo vydaní uznesenia ČVS: ORP-1383/TR-MI-2010, zo dňa 23.11.2010, o vznesení obvinenia za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Poukázala na to, že predmetné uznesenie bolo zrušené Okresnou prokuratúrou v Michalovciach zo dňa 28.12.2010 pod sp.zn. Pv/857/10-6 ako neopodstatnené, pretože v priebehu doterajšieho vyšetrovania nebol proti obvinenej (žalobkyni) zabezpečený žiadny procesný použiteľný dôkaz, ktorý by odôvodňoval, že sa obvinená stíhaného skutku dopustila, má za to, že na základe toho došlo vo vzťahu k jej osobe k neodôvodnenej kriminalizácii. Za nesprávny úradný postup označila aj vydanie uznesenia OR-PZ Odboru kriminálnej polície Michalovce ČS: ORP-31/OVK- MI-2011 zo dňa 11.2.2011 a taktiež neposkytnutie súčinnosti policajných orgánov pri kontakte s jej maloletou dcérou Veronikou, čím bola v citovej oblasti veľmi ochudobnená. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci dospel k záveru, že konaním vyšetrovateľa nedošlo k žiadnemu porušeniu základných zásad trestného konania podľa § 2 Trestného poriadku. Začatie trestného stíhania je prvým štúdiom trestného konania, v ktorom sa vykonávajú už úkony, ktoré sú procesne akceptovateľné. Je povinným štúdiom v konaní o trestných činoch. Vyšetrovateľ postupoval v intenciách Trestného poriadku a nemožno paušálne považovať každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného ale z každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolností daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania. Súd zameral svoje dokazovanie na zisťovanie okolností v intenciách ust. § 17 ods. 3 citovaného zákona a na základe toho zistil, že k majetkovej ujme na strane žalobkyne, v dôsledku ňou označeného nesprávneho úradného postupu nedošlo. Mal za preukázané, že žalobkyňa dlhodobo pred označenými úkonmi policajných orgánov už od roku 1999 s malými prestávkami doposiaľ s výnimkou zamestnania troch mesiacov je trvalo vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, postup policajných orgánov v uvedenom prípade nemal žiaden súvis s ovplyvnením zamestnanosti žalovanej a do jej ekonomického života žiadnym spôsobom nezasiahol, nevyvolal aby sa táto ocitla v hmotnej núdzi, bola a je nezamestnaná a dlhodobo si vylepšuje finančnú situáciu ako masérka v regióne Michaloviec. Mal za to, že samotné vyšetrovanie na verejnosť nepreniklo, keďže žalobkyňa nepracovala a v zásade nikto o tom nevedel. V otázke jej vzťahu s maloletou dcérou konštatoval, že dieťa s matkou nie je v kontakte už 8 rokov a samotná žalobkyňa si je vedomá, že zlepšenie emocionálneho vzťahu s dcérou je asi ťažko dosiahnuteľné, takže za danej situácie nemožno dať do súvisu neposkytnutie dožadovanej za súčinnosti policajných orgánov pri umožnení styku matky s dcérou so vznikom tvrdenej nemajetkovej ujmy. Mal za to, že nebola splnená ani tretia podmienka vzniku zodpovednosti za škodu, a to preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pričom mal za to, že všetky tri predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne. Na základe toho uzavrel, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno keď nepreukázala existenciu všetkých zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že žiada krajský súd aby zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11.03.2015 (č.l. 169 spisu) žalobkyni uložil doplniť odvolanie proti rozsudku zo dňa 12.02.2015 v súlade s ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., ako aj § 205 ods. 1 O.s.p. v lehote 15 dní pod následkom odmietnutia odvolania podľa § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p. V dôvodoch uznesenia súd prvého stupňa citoval ust. § 42 ods. 3, § 79 ods. 1, § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. a na základe toho v súlade s ust. § 43 ods. 2 O.s.p. vyzval žalobkyňu na odstránenie vád odvolania. Dňa 08.04.2014 žalobkyňa podala na pošte písomné podanie označené ako doplnenie odvolania voči rozsudku 2C/22/2012-150, v ktorom uviedla, že v konaní došlo k vadám napr. sudkyňa JUDr. Dubovinská k BSM sa nevyjadrila. Darovaná pračka jednoznačne nepatrí do BSM. Na polícii mali aj bločky od jej mamy, ktorá jej práčku kúpila. Pokiaľ už na polícii v Michalovciach dôkazy zámerne nezničili. Ďalej v rozsudku sudkyňa uvádza, že v jednom prípade bola žalobkyňa úspešná čo sa týka uznesenia OR PZ Trhovište. Má výhrady v tom, že celú vec predtým mala JUDr. Dubovinská čo sa týka P. Q. P.. Preto mala JUDr. Dubovinskú ohľadom zaujatosti vylúčiť. Má za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Napríklad k BSM sa ani nevyjadrila. Manžel ukradol pračku a predal ju. Má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Sudkyňu JUDr. Dubovinskú mala vylúčiť pre zaujatosť. Keďže táto bola voči nej zaujatá a očividne nadŕžala už na pojednávaní strane žalovaného t.j. Ministerstvu vnútra SR. V podaní uviedla, že podľa § 30 O.s.p. žiada, aby jej bol pridelený advokát Centom právnej pomoci pred Ústavným súdom SR. Súd prvého stupňa písomným podaním zo dňa 14.04.2015 žalobkyňu poučil, že pokiaľ zvažuje požiadať o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, aby sa ako žiadateľka obrátila na Centrum právnej pomoci s tým, že kancelária sa nachádza v Košiciach, na Moyzesovej ulici č. 18. Toto poučenie bolo žalobkyni doručené dňa 17.04.2015, na jeho obsah však žiadnym spôsobom nereagovala. Pred meritórnym prejednaním odvolania odvolací súd posudzoval, či sú vo veci splnené podmienky odvolacieho konania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, keďže toto nemá náležitosti § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. a zároveň boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 os. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedenými v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní, alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že odvolanie žalovanej, doručené odvolaciemu súdu dňa 05.03.2015 neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., teda nie je v ňom konkretizovaný žiadny z uvedených odvolacích dôvodov. Túto vadu odvolania žalobkyňa neodstránila ani vo svojom písomnom podaní označenom ako doplnenie odvolania. Táto síce citovala konkrétne odvolacie dôvody, keď tvrdila, že v konaní došlo k vadám, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav keď nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tieto odvolacie dôvody však žalobkyňa žiadnym spôsobom skutkovo nekonkretizovala, resp. uvádza úplne zmätočne skutkové tvrdenia, ktoré s prejednávaním veci nesúvisia keď uvádzala skutočnosti ohľadne pračky, ktorá nepatrí do BSM. Pri tvrdení, že súd nevykonal navrhované dôkazy tieto žiadnym spôsobom nekonkretizovala a opakovane iba poukazovala na skutočnosť, že sa mala domáhať vylúčenia sudkyne. Odvolací súd má za to, že ani týmto doplnením neboli odstránené vady odvolania, a teda nebola odstránená procesná prekážka odvolacieho konania. Keďže žalobkyňa nereagovala ani na poučenie súdu o možnosti požiadať o priznanie bezplatnej právnej pomoci, neostalo odvolaciemu súdu iné ako odvolanie odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p., keďže toto nemá náležitosti podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., pričom podmienky z ust. § 209 ods. 1 O.s.p. boli zo strany súdu prvého stupňa dodržané. Z obsahu predkladacej správy odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa mu predložil vec aj na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu zo dňa 11.03.2015 č.l. 169. Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že v tejto časti mu bola vec predložená bezdôvodne. Tak ako to konštatoval už v predchádzajúcich dôvodoch, podanie žalobkyne podané na poštu dňa 08.04.2015 a súdu prvého stupňa doručené dňa 10.04.2015 nemožno považovať za odvolanie, ale ide o doplnenie odvolania voči rozsudku tak, ako to žalobkyňa v jeho úvode jasne uviedla. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 11.03.2015 č.l. 169 odvolanie podané nebolo, preto vec vrátil v tejto časti ako bezdôvodne predloženú. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.