Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/145/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712203513 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712203513.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: obec Stretava, IČO: 00 325 821, Stretava 12, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Sninským, Okružná 14, Michalovce, proti žalovanému: COOP JEDNOTA Michalovce, spotrebné družstvo, IČO: 00 169 099, Obchodná 2, Michalovce, zastúpenému advokátom JUDr. Michalom Kuročkom, Námestie Slobody 3, Michalovce, o 1 240 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 10.1.2014 č.k. 8C/69/2012 - 96 r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. okrem výroku, ktorým žalobcovi bola prisúdená istina 31 € s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 31 € od 1.1.2012 do zaplatenia a okrem výroku, ktorým žaloba vo zvyšku bola zamietnutá a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Michalovce rozsudkom označeným v záhlaví titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 1 240 € s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako výlučný vlastník stavby súp. č. 160, v k. ú. Stretava zapísanej na LV č. 936, postavenej na pozemku parc. č. 499 - zastavaná plocha vo výmere 1 457 m2, zapísanom na LV č. 384 ako vlastníctvo žalobcu, tento v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 bezodplatne a bezdôvodne, bez akejkoľvek zmluvy so žalobcom, užíval vo výmere spornou budovou zastavanej plochy (248 m2). Vec právne posúdil podľa §451 ods. 1 a 2, 456 o. z. a ďalej podľa §517 o. z. v spojení s §3 NV SR č. 87/1995 Z.z. a právne uzavrel, že v období celého roka 2011 žalovaný užívaním sporného pozemku na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacoval. Pre účely vyčíslenia skutočnej výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky nájomného, za ktoré v danom čase a lokalite bolo možné prenajať sporný pozemok. Oboznámením sa s obsahom VZN obce č. 5/2008 záväzným pre všetkých jej pracovníkov a tiež aj pre starostu dospel k záveru, že v spornom období (2011) v danej obci pozemok bolo možné prenajať za 5 €/m2/rok, nestotožnil sa preto s názorom žalovaného o výške obvyklého nájomného s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania sumou, ako vyplýva z posudku č. 53/2012 A.. O. (0,125 €/m2/rok). S poukazom na §456 o. z. žalovaného zaviazal preto žalobcovi zaplatiť 1 240 € (248 x 5). S odôvodnením, že k 21.12.2011 žalovaný ešte nebol v omeškaní s celou výškou bezdôvodného obohatenia za obdobie roku 2011, žalobcovi úroky z omeškania priznal až počnúc dňom 1.1.2012 a vo zvyšku žalobu zamietol (úroky z omeškania od 21.12. do 31.12.2011). Neúspech žalobcu vo veci vyhodnotil ako nepatrný, v zmysle §142 ods. 3 OSP mu preto priznal plnú náhradu trov pozostávajúcich zo súdneho poplatku 74 € a z trov právneho zastúpenia 432,52 € za 7 úkonov právnej služby + režijný paušál. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku v rozsahu nad 31 € s príslušenstvom žalovaný podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne. Súhlasil len s povinnosťou žalovaného žalobcovi zaplatiť 31 € s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia. Súdu prvého stupňa vytýkal, že v odôvodnení rozsudku sa nezaoberal námietkou žalovaného o výške nájmu za m2/rok sporného pozemku odvíjajúcej sa od znaleckého posudku č. 53/2012, t.j. 31 € za ročné užívanie 248 m2 pozemku. Pokiaľ sporné VZN cenu nájmu pozemkov v danej obci stanovuje na 5 €/m2/rok, namietal, že deje sa tak v rozpore s §671 o. z., v zmysle ktorého obvyklé nájomné sa určuje práve s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Zastáva názor, že predložením znaleckého posudku preukázal opak pravdivosti VZN obce Stretava tak, ako to predpokladá ustanovenie §134 OSP, súd s jeho argumentáciou sa však nevysporiadal. Vytknuté nedostatky odôvodnenia rozsudku spolu s opomenutými dôkazmi, o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec, podľa odvolateľa spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že aj v právoplatne skončených konaniach na danom okresnom súde vedených pod sp. zn. 21C/82/2007, 19C/127/2010, 11C/113/2009 a 16C/130/2011 súdy podrobne a zodpovedne sa zaoberali námietkami žalovaného uplatňovanými aj v tomto konaní, pričom vždy rozhodli zákonne a v prospech žalobcu. Vzhľadom aj na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu (9Co/245/2012 - 58 z 31.10.2013), v zmysle ktorého raz vydané právoplatné rozhodnutie súdu zásadne je nezmeniteľné a záväzné, získava vynutiteľnosť a pre súd je záväzné v inom konaní tých istých účastníkov, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného na to oprávneným účastníkom konania, bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie podľa §214 ods. 2 OSP v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Súd prvého stupňa rozhodol predčasne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím v konaní došlo k takej vade, na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§212 ods. 3 OSP), lebo mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Predmetom konania v prejednávanej veci je zaplatenie 1 240 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému malo vzniknúť tým, že pozemok vo vlastníctve žalobcu žalovaný bez právneho dôvodu a bezodplatne užíva tým, že na spornom pozemku postavil stavbu o rozlohe 248 m2, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Žalobca na preukázanie výšky žalobou uplatneného nároku predložil všeobecne záväzne nariadenie č. 5/2008 obce Stretava o úhradách za služby poskytované obcou, v zmysle prílohy 1 ktorého cena nájmu za pozemky je 5 €/m2/rok. Žalovaný spochybnil výšku žalobou uplatneného nároku, predkladajúc posudok A.. O. v konaní sa bránil, že obvyklé nájomné za užívanie pozemkov v danej lokalite v rozhodnom období bolo len 0,125 €/m2/rok, nedosahovalo teda žalobcom požadovaných 5 €/m2/rok. V konaní je nesporným, že žalovaný pozemok žalobcu v rozsahu 248 m2 užíva bez právneho dôvodu a bezodplatne. O bezdôvodné obohatenie ide aj v prípade, že niekto bez právneho dôvodu a bezodplatne užíva vec vlastnícky patriacu inému subjektu. V danom prípade žalovaný tým, že sporný pozemok žalobcu užíva bezodplatne a bez právneho dôvodu, na jeho strane vzniká preto bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, t. j. bez právneho dôvodu tým získava majetkový prospech, čo je jedno zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia (§451 ods. 2 o. z.), pričom ten, kto bezdôvodne obohatenie získal, musí ho vydať tomu, na úkor koho ho získal (§451 ods. 1 v spojení s §456 o. z.). Pokiaľ žalobca ako vlastník pozemku sa domáha náhrady za užívanie tohto svojho vlastníctva, žalovaný ktorý vlastníctvo žalobcu užíva bez právneho dôvodu a bezodplatne, v rozsahu vyplývajúcom z §671 ods. 1 o. z. (nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania) je povinný zaplatiť žalobcovi za toto užívanie. Vychádzajúc z ustanovenia §671 ods. 1 o. z. výška bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve inej osoby je určená výškou zodpovedajúcou výške obvyklého nájomného, ktoré nájomca v danom mieste a čase by platil, ak vec by užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je trhovým nájomným a pri absencii zodpovedajúcich podkladov súd môže vychádzať aj z výšky náhrady v iných prípadoch. V takom prípade skutkové zistenie je potrebné podriadiť ďalšiemu posúdeniu z toho hľadiska, do akej miery vlastník sporného pozemku je obmedzený. V danom prípade súd napriek spochybneniu daného dôkazu žalovaným pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo žalobcom predkladaného všeobecne záväzného nariadenia obce bez toho, aby na preukázanie výšky nároku žalobcu vykonal ďalšie dokazovanie, hoci toto sa javilo potrebným. Takýto postup súdu má za následok neúplnosť skutkových zistení, ktoré viedli k vydaniu predčasného rozhodnutia. V zmysle §671 ods. 1 o. z. pre výšku nájomného je síce významná dohoda a dohoda o jeho výške v danom vzťahu je záväzná, ak však výška nájmu dohodnutá nebola, podporne platí zákonná úprava jeho výšky. Zákon túto nevyjadruje určením konkrétnej sumy, ale iba stanovuje, že výška nájomného predstavuje sumu obvyklú v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Vo svojej podstate uvedené znamená povinnosť platiť trhovú hodnotu nájomného, pričom pod obvyklým nájomným pre určenie jeho výšky treba rozumieť nájomné, ktorého hodnota zodpovedá obvyklým plneniam pri zohľadnení hodnoty prenajatej veci i spôsobu jej užívania. So zohľadnením uvedených skutočností je dôležité, aby takto určená cena nájomného zodpovedala obvyklej cene v danom mieste a čase, kedy nájomný vzťah vznikol. Prípadné zmeny na trhu, ku ktorým došlo počas trvania nájmu už nie je možné pri takomto určení brať do úvahy. Pri ustálení výšky plnenia primerane sa postupuje podľa §671 o. z. aj pri ustálení bezdôvodného obohatenia, ak vec je užívaná bez právneho dôvodu. Pojem obvyklé nájomné nie je v rozpore s pojmom „všeobecná cena“, pretože oba tieto pojmy v daných súvislostiach sú chápané ako synonymá, teda nie sú vo svojom obsahu rozporné. Podstatným je vymedzenie kritérií, pomocou ktorých je možné takúto cenu nájmu pozemku stanoviť. Ak všeobecný súd obvyklé nájomné vymedzil ako cenu, za ktorú by bolo možné konkrétny pozemok v danom mieste a čase prenajať, nemožno jeho názor označiť za nesprávny, či nesúladný s judikatúrou súdov. Pre určenie ceny nájmu je však potrebné porovnať ceny pozemkov podľa zhodných alebo obdobných kritérií iba v danej lokalite v konkrétnom čase, pretože všeobecná (obvyklá) cena nájmu nehnuteľnosti vždy sa stanovuje vo vzťahu k lokalite, v ktorej predmetná nehnuteľnosť sa nachádza, keďže sa vychádza z možností ponuky a dopytu po takejto nehnuteľnosti v danej lokalite. Hoci súd prvého stupňa vychádzal zo žalovaným spochybneného všeobecne záväzného nariadenia obce o cene nájmu pozemkov v danej lokalite, výška obvyklého nájomného v konaní ostala nepreukázanou, pretože nebol predložený žiaden dôkaz, že v rozhodnom čase v danej lokalite pozemky za 5 €/m2/rok boli aj skutočne prenajímané. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil podľa §221 ods. 1 písm. f) a h) OSP a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v zmysle zhora vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a žalobcovi i žalovanému umožniť označiť a predložiť dôkazy za účelom preukázania ich tvrdenia o výške obvyklého nájomného za sporný pozemok v rozhodnom období. Povinnosťou žalobcu tak bude predložiť nájomné zmluvy uzavreté k pozemkom daného druhu v danej lokalite v danom čase v ním tvrdenej výške 5€/m2/rok a rovnako povinnosťou žalovaného bude predložiť nájomné zmluvy k pozemkom porovnateľným so sporným pozemkom v danej lokalite v rozhodnom období a tak preukázať svoje tvrdenia o výške nájomného 0,125 €/m2/rok. V prípade, že obvyklé nájomné nebude možné zistiť ani z takto predložených dôkazov, súd zváži nariadenie znaleckého dokazovania o tejto otázke. Bude mať pritom na zreteli, že obvyklé nájomné znamená obvyklé s prihliadnutím aj na hodnotu veci a spôsob jej užívania tak, aby zodpovedala obvyklej cene v danom mieste a čase. Bude preto prihliadať aj na hodnotu sporného pozemku. Až takto bude môcť spoľahlivo vyhodnotiť, či nájomné vyplývajúce zo sporného všeobecne záväzného nariadenia obce Stretava je možné považovať za nájomné obvyklé v danom mieste, príp. či ide len o jednostranné vyhlásenie obce a jej orgánov o výške nájomného, ktoré nikdy sa nenaplnilo a v závislosti od toho rozhodne o výške žalobou uplatneného nároku. Výsledok hlasovania senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.