Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/452/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712204159 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712204159.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu A. A., nar. X.XX.XXXX, bytom R., U. XX/XX, zastúpeného JUDr. Michalom Jakubekom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika 2673/212/A proti žalovaným 1. D. U., nar. XX.X.XXXX, 2. Q. U., nar. XX.X.XXXX, obom bytom S. U. XXX, zastúpeným JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach, Sama Chalupku 18, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.5.2015 č.k. 10C/29/2012-106 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaným priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a do výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám na základe geometrického plánu zo dňa 24.1.2012 pod parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X I. XXX/ X, vytvoreným z parcely zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, kat. úz. S. U., v registri E pod č. XXX/X o výmere 2314 m2. 3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sporné parcely boli vytvorené ako novovytvorené parcely geometrickým plánom, ktoré si dal žalobca vyhotoviť z parcely č. XXX/X. Žalovaní nadobudli vlastníctvo k tejto parcele na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2007 od žalobcu. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania má za to, že žalobca riadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe akých právnych skutočností sa domáha určenia vlastníckeho práva, keďže svoj nárok opieral jednak o ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jednak o ust. § 49a Občianskeho zákonníka, pričom skutkovo svoj nárok odôvodnil tým, že uvedenú zmluvu vykonal v omyle, ktorý mali podľa jeho tvrdenia vyvolať žalovaní, pričom tento omyl mal spočívať v tom, že na základe spornej kúpnej zmluvy previedol do vlastníctva žalovaných aj sporné parcely napriek tomu, že tieto previesť v úmysle nemal, keďže ide o parcely, na ktorých stoja rodinné domy jeho príbuzných. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa jeho názoru žalobca nespĺňa zákonom predpokladané podmienky neplatnosti právneho úkonu urobené v omyle. Uviedol, že zákon stanovuje splnenie kumulatívnych podmienok, t.j. právne následky neplatnosti vyvolá len taký omyl vo vôli, ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca a ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, omyl vyvolala alebo aspoň o ňom vedela. Mal za to, že v tomto prípade o takýto omyl vo vôli, ktorý by spočíval v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave o právnych následkoch, ktoré vzniknú z právneho úkonu nejde. Mal za to, že v prípade žalobcu sa nejedná o omyl, pretože zmluvu koncipoval on sám a sám ju aj podpísal a až následne potom túto predložil žalovaným na podpis. V konaní nepreukázal, aby pri uzatváraní zmluvy vôbec k nejakému omylu došlo na strane ktoréhokoľvek účastníka zmluvy. Mal za to, že pokiaľ by aj k omylu došlo, čo žalovaní v konaní popierali, tento omyl by vyvolal žalobca, ktorý koncipoval predmetnú zmluvu a preto by sa ani teoreticky nemohol dovolať jej neplatnosti v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Mal za to, že zmluva má všetky zákonom predpokladané náležitosti, je určitá, zrozumiteľná, podpis žalobcu na nej bol overený a z tohto dôvodu žalobu zamietol. 4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považuje za nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie o neplatnosti právneho úkonu s poukazom na ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon považuje za neplatný a uvádza dôvody a výklad uvedeného ustanovenia. Poukázal na to, že v konaní uviedol, že medzi ním ako predávajúcim a kupujúcimi došlo k nedorozumeniu, pretože predtým sa dohodli na odpredaji iba časti z uvedenej parcely č. XXX/. a nie celej parcely. Toto bolo pred jednaním o kúpe a predaji dohodnuté, no potom došlo zo strany žalovaných k uvedeniu do omylu žalobcu a tým k odpredaju celej parcely. Má za to, že takéto tvrdenia boli preukázané svedeckými výpoveďami svedkyne F. I. H.. Poukázal na to, že od počiatku malo ísť o predaj iba pozemkov pod rodinným domom žalovaných a pozemku slúžiaceho ako prístup k nemu. Nikdy nebol úmysel odpredať všetky pozemky, teda aj pod inými rodinnými domami H. Š., D. Z. I. T., ktorý sa nemajú ako dostať do svojich rodinných domov. Má za to, že podaná žaloba je vhodný a účinný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, lebo ňou sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. V doplnení k odvolaniu uviedol, že je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je opätovne nepreskúmateľné, zmätočné, chýba mu riadne odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, či došlo k preukázaniu naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu, ako aj zdôvodnenie vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Títo žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedli, že sa stotožňujú so závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby. Považujú za správny záver, pokiaľ súd konštatoval, že nezistil žiadne dôvody neplatnosti zmluvy v zmysle § 37 ods. 1, ani v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. V konaní neboli preukázané podmienky pre neplatnosť právneho úkonu v dôsledku omylu. Majú za to, že omyl vo vôli nie je právne významný, ak na jeho vzniku a uplatnení druhá strana nebola zúčastnená ani jedným zo spôsobov uvedených v zákone. V takomto prípade je právny úkon platný a mýliaci sa účastník nemôže danosť omylu uplatniť. Omyl môže vyvolať nepriaznivé právne dôsledky len za podmienky, že sa na omylu podieľala aj druhá strana právneho úkonu. Majú za to, že žalobca nepreukázal, aby pri uzatváraní zmluvy vôbec k nejakému omylu došlo na strane ktoréhokoľvek účastníka zmluvy. Uviedli, že z obsahu zmluvy, ktorú vyhotovil žalobca jednoznačne vyplýva, že sa predávala jedna parcela č. XXX/X o konkrétnej výmere 2314 m2, teda pokiaľ by aj žalobca mal nejaký problém s číslovaním parciel, nepochybne musel mať vedomosť o tom, že sa prevádza nehnuteľnosť o konkrétnej výmere 2314 m2. Uviedli, že napadnutá zmluva bola vyhotovená dňa 4.5.2007 a žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, pričom jeden z dôvodov uvádza omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka, bola podaná dňa 16.3.2012. Vzhľadom na to a z opatrnosti žalovaní znášajú aj námietku premlčania na prípad neplatnosti predmetnej zmluvy v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka. 6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 8. Odvolací súd na základe toho preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, pokiaľ žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. 10. Žalobca sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva k označeným parcelám, pričom svoje vlastnícke právo odvodzuje od tvrdenia, že pri uzavretí kúpnej zmluvy dňa 5.5.2007, na základe ktorej tieto parcely ako súčasť parcely registra E č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2314 m2 nemal v úmysle žalovaným odpredať a vykonal tak iba v dôsledku omylu (nedorozumenia), ktorý mali vyvolať žalovaní. V konaní teda žalobca uplatnil určovací nárok podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a zákonnou podmienkou pre úspech takejto žaloby zo strany žalobcu je preukázanie tzv. naliehavého právneho záujmu. Tento je daný spravidla v prípade, keď by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že sa cíti byť vlastníkom označených parciel, možno mať za to, že bez určenia vlastníckeho práva na základe rozhodnutia súdu by bolo takto ním tvrdené vlastnícke právo žalobcu neisté. Z uvedeného možno teda vyvodiť záver o tom, že na strane žalobcu takto je preukázaný naliehavý právny záujem. 11. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi prvoinštančného rozsudku, pokiaľ v nich bolo konštatované, že žalobca v konaní nepreukázal omyl ako dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Tento počas konania opakovane tvrdil takýto omyl, ktorý mal byť vyvolaný žalovanými, toto svoje tvrdenie však nikdy nekonkretizoval z hľadiska toho, akým konaním mali žalovaní u neho tento omyl vyvolať ani to, aby títo o takomto omyle mali vedomosť. Správne súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na skutkové zistenia ohľadne okolností uzatvárania zmluvy, ktorú vyhotovil sám žalobca a túto aj podpísal a až následne uvedenú zmluvu odovzdal na podpis žalovaným a z takéhoto skutkového stavu teda nie je zrejmé, akým konaním mohli žalovaní vyvolať u žalobcu omyl, ktorý by bol dôvodom neplatnosti tohto právneho úkonu podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka. 12. K týmto dôvodom považuje odvolací súd za potrebné dodať, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy bola jedna parcela o konkrétnej výmere, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa dovoláva neplatnosti tohto právneho úkonu iba v časti, teda táto neplatnosť sa nemá týkať tej časti parcely, na ktorej stojí rodinný dom žalovaných, úspech žalobcu s takýmto nárokom vylučuje už samotná skutočnosť, že spornú kúpnu zmluvu nemožno rozdeliť z hľadiska jej predmetu na také časti ako ich žalobca uviedol v žalobe, čo aj vylučuje možnosť určenia čiastočnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. 13. Odvolací súd považuje za správne aj vyjadrenie žalovaných k odvolaniu, v ktorom títo poukazujú na skutočnosť, že v prípade ust. § 49a Občianskeho zákonníka ide o tzv. dôvod relatívnej neplatnosti, na ktorý sa vzťahuje ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti dovolá. 14. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade neplatnosti podľa konkrétne vymedzených ustanovení Občianskeho zákonníka sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je neplatným úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá (tzv. relatívna neplatnosť). To znamená, že pokiaľ oprávnená osoba svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu neuplatní, bude sa na právny úkon, hoci postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti hľadieť ako na platný. Oprávnený sa môže relatívnej neplatnosti dovolať v občianskom súdnom konaní. Toto právo podlieha premlčaniu a premlčí sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa §101 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa teda žalobca osobitnou žalobou na súde nedovolal relatívnej neplatnosti označeného právneho úkonu v zákonnej premlčacej lehote, je treba takýto právny úkon považovať za platný. Takúto relatívnu neplatnosť právneho úkonu nemôže súd riešiť ako predbežnú otázku v konaní o určenie vlastníckeho práva. 15. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. 16. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli odvolacom konaní úspešní, preto im odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).