Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/100/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712207267 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712207267.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: W.-V., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom P. XX, V. XXX XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., IČO: 36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, Nitra 949 01, proti žalovanej: Obec Y., XXX XX Y., IČO: XXXXXX, zast.: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátom, AK so sídlom Štúrova ulica č. 20, Košice, o určenie platnosti zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.2.2015, č.k. 22Cb/61/2012-276 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 36.242,44 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalovanej, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom podaným na súd 17.5.2012 domáhal vydania rozsudku, v ktorom by súd určil, že zmluva o dielo č. XXXXXXXX, zo dňa 14.11.2011, ktorej predmetom bol „Zberný dvor a kompostáreň Y. - stavebná časť“ uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je platná. 3. Z vykonaného dokazovania a to z výpovede starostu žalovanej ako aj jednotlivých zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva a uznesení prijatých na týchto zasadnutiach /č.l. 203/ nevyplýva, že by žalovaná schválila formou uznesenia konkrétnu zmluvu o dielo č. XXXXXXXX, ktorej text podpísal starosta žalovanej so žalobcom ako zhotoviteľom č. 1. Podľa názoru súdu iba konkrétna zmluva s konkrétnym subjektom a určením minimálne podstatných a pravidelných náležitostí takéhoto úkonu (napr. aj dojednanie o zmluvnej pokute), ktorá by bola schválená formou uznesenia obecným zastupiteľstvom vyvoláva právne účinky, ktoré s takýmto perfektným právnym úkonom spája náš právny poriadok. Samotná prípravná fáza ako schválenie projektu OZ, schválenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok na projekt, teda začiatkom roku 2009 (v čase, keď nie je zrejmé, že uchádzač - žalovaná bude so svojou žiadosťou o poskytnutie a čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu programom európskych spoločenstiev úspešná), prípadne vedomosť členov obecného zastupiteľstva žalovanej o existencii projektu, hodnote projektu, o verejnom obstarávaní, ktoré nasleduje po úspešnom schválení projektu príslušným štátnym orgánom (ktoré prebehlo pred uzavretím konkrétnej zmluvy o dielo, ktorého výsledky vyhodnocuje špeciálne na to vytvorená komisia a nie obecné zastupiteľstvo), nemôže založiť právne účinky predpokladané vyššie citovanými zákonmi, keďže stále chýba prejav vôle obce s konkrétnym zmluvným vzťahom, ktorý bol starostom žalovanej podpísaný dňa 14.11.2011. Obdobné platí aj pre akékoľvek prípadné následné úkony obecného zastupiteľstva, ako napr. schválenie rozpočtu obce na rok 2012 dňa 6.12.2011, kde sa počítalo s prípadnými výdavkami na schválený projekt, keďže bez zákonom predvídaného postupu (schválenia zmluvy obecným zastupiteľstvom pred jej uzavretím) nemožno takýto úkon následne konvalidovať (dodatočne zhojiť), keďže nejde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu ale absolútnu. O tom, že obecné zastupiteľstvo schvaľovalo iné právne úkony svedčí aj napr. zápisnica z 20 zasadnutia OZ žalovanej /č.l. 203 - 1/, kde došlo k schváleniu poradenskej služby na majetkoprávne vysporiadanie nehnuteľností v obci (bod 8) a schváleniu finančných prostriedkov na rozšírenú vianočnú výzdobu obce (bod 9), resp. zápisnica z 23 zasadnutia OZ žalovanej /č.l. 203 - 4/, kde došlo k schváleniu prekleňovacieho úveru so subjektom Y. banka F. a.s. (bod 6). 4. Za daného právneho stavu zmluva o dielo, ktorú uzavrel za žalovanú starosta dňa 14.11.2011 a ktorej určenia platnosti sa v konaní domáha žalobca, keďže je v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4, písm. a) zákona o obecnom zriadení a ustanovením § 9 ods. 2, písm. c) zákona o majetku obcí, je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nevyvoláva žiadne právne účinky a na takýto úkon sa neprihliada. 5. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, je právny úkon prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právny predpis s takýmto prejavom spája. Bez vôle (psychický - subjektívny prvok) smerujúci k spôsobeniu právneho následku, to jest k vzniku, zmene či zániku občianskoprávneho vzťahu, práve tak ako bez jeho prejavu v objektivizovanej forme vo vonkajšom svete (objektívny prvok) nemožno o právnom úkone hovoriť. Vôli ktorá nie je navonok prejavená v určitej objektivizovanej forme, teda vôli, ktorá nemôže byť druhým subjektom či ostatnými subjektmi ako dostupná vôbec vnímaná, nemožno priznať právnu relevanciu. Takáto vôľa nemôže byť hodnotená podľa právnych noriem a teda stať sa právnou skutočnosťou. Teda ak niektorý z týchto dvoch základných stavebných prvkov právneho úkonu chýba, ide o taký nedostatok, že nemožno hovoriť ani o vadnom právnom úkone. V takomto prípade ide o teoreticky prísne vzaté o zdanlivý právny úkon (non negotium). 6. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd už nezaoberal otázkou platnosti odstúpenia žalovanej od zmluvy o dielo, keďže táto je za daného stavu bez právneho významu. 7. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže zmluva o dielo nie je platný právny úkon, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. 9. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. 10. Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k určeniu platnosti zmluvy o dielo č. XXXXXXXX uzatvorenej dňa 14.11.2011 medzi žalobcom a žalovanou tak, že „keďže táto je v rozpore s ust. § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení a ustanovením § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o majetku obcí je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nevyvoláva žiadne právne účinky a na takýto úkon sa neprihliada.“ 11. S týmto názorom prvostupňového súdu nemožno súhlasiť, nakoľko súd dospel k tomuto právnemu záveru po tom ako len vyčerpávajúco odcitoval nález Ústavného súdu SR III. ÚS 389/08 zo dňa 1.4.2009 bez toho, aby ho náležitým odôvodnením aplikoval na tento konkrétny prejednávaný prípad. 12. Súd prvého stupňa na strane 10, prvý odsek rozhodnutia dôvodil, že zmluva o dielo je neplatná, nakoľko je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o majetku obcí. 13. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje prevod vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom. 14. V tomto prípade sa však vôbec nejedná o prevod nehnuteľného majetku obce priamym predajom, preto je nepochopiteľné na základe čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že ZoD je neplatná kvôli rozporu s týmto zákonným ustanovením. Je možné sa len domnievať, že súd mal na mysli iné zákonné ustanovenie, ale vzhľadom na to, že svoj záver dostatočným spôsobom nezdôvodnil, považuje ho za nepreskúmateľný. 15. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie musí byť zrozumiteľné a presvedčivé. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. 16. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje zdôvodnenie, z ktorého by jednoznačne vyplývali dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. 17. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uvádza, že právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právny predpis s takýmto prejavom spájajú. Bez vôle nemožno o právnom úkone hovoriť a preto ide o zdanlivý právny úkon. 18. V spojitosti s uvedeným sa však nedá opomenúť skutočnosť, že interpretácia právnych úkonov, respektíve prejavu vôle je odlišná v občianskoprávnej úprave v porovnaní s obchodnoprávnou úpravou. Pričom podľa OZ sa prejav vôle môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Na druhej strane v obchodno-záväzkových vzťahoch sa v zmysle ust. § 266 ods. 1 prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 19. Úmysel uzavrieť ZoD bol v tomto prípade obom účastníkom dobre známy, nakoľko obecné zastupiteľstvo jednak schválilo účasť na projekte „Zberný dvor a kompostáreň Y.“ a starosta ako jediná oprávnená osoba konajúca v mene obci Y. samotnú zmluvu vlastnoručne podpísala. Následné správanie účastníkov ZoD taktiež vôbec nenasvedčovalo tomu, že by úmysel stranám nebol známy, nakoľko sa v zmysle predmetnej ZoD plnilo a rozsah vykonaných prác nikdy nebol žalovaným spochybňovaný alebo rozporovaný. 20. Pokiaľ ide o trovy konania, súd rozhodol tak, že zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 36.242,44 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Ďalej uviedol, že za poskytovanie právnych služieb prislúcha cituje: „právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena“..., čo ale vôbec nekorešponduje s výrokom tohto rozsudku. 21. Rozsudok v tejto časti považuje za nepreskúmateľný, nakoľko v ňom nie je ani uvedené, akú sumu - tarifnú hodnotu, vlastne súd považoval za základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, tak ako to má na mysli ust. § 9 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky). 22. Predmetom konania je určenie platnosti zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2011 č. XXXXXXXX, t.j. ide o posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby môže byť v tomto prípade len 1/13 výpočtového základu, pretože hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky). 23. Súd pri určení trov právneho zastúpenia považoval za základ pre výpočet tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby pravdepodobne, pretože z odôvodnenia to ani nie je zrejmé, cenu diela, a to aj napriek tomu, že vzhľadom na charakter žaloby mal vziať za základ pre výpočet tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby výpočtový základ predstavujúci jednu trinástinu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca a hospodárstva za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. 24. Záverom treba podotknúť, že bolo by krajne nespravodlivé, že by mal byť žalobca zaviazaný uhradiť žalovanej trovy konania, a to ešte vo výške 36.242,44 eur, pretože podľa názoru žalobcu je práve žalovaná zodpovedná za stav, ktorý vznikol v dôsledku jej konania, resp. nekonania. Žalobca nemá v tomto prípade inú možnosť, len dosiahnuť nápravu práve tým, že sa domáha určenia platnosti právneho úkonu, ktorý uzavrel v dobrej viere so žalovanou. 25. Z dôvodu uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.2.2015, sp.zn. 22Cb/61/2012-276 tak, že žalobe žalobcu vyhovie v plnom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.2.2015, sp.zn. 22Cb/61/2012-276 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. 27. V podaní zo dňa 2.7.2015 žalovaná uviedla, že skutkové a právne okolnosti tohto konania sú identické ako skutkové a právne okolnosti konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 22Cb/61/2012 medzi navrhovateľkou spoločnosťou W.-V., a.s. a odporkyňou Obcou Y., ktoré je v súčasnosti v štádiu odvolacieho konania, na základe odvolania navrhovateľky, vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 2Cob/64/2015. 28. O odvolaní spoločnosti E., s.r.o. M. súd v Košiciach rozhodol tak, že rozsudkom sp.zn. 3Cob/35/2014 zo dňa 26.5.2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce sp.zn. 22Cb/110/2012 zo dňa 9.12.2013 a v plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením uvedeného rozsudku prvostupňového súdu. 29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 30. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 31. Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil vecne správny záver. 32. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa považuje za potrebné uviesť: 33. Zmluvu o dielo č. XXXXXXXX za objednávateľa podpísal starosta obce a táto skutočnosť nie je sporná. 34. Zásadnou otázku, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či táto zmluva je platná. 35. Hospodárenie s majetkom obce a s jej finančnými prostriedkami je originálnou kompetenciou obce, ako verejnoprávnej korporácie združujúcej predovšetkým jej obyvateľov, čo vyplýva jednak z ústavy (čl. 65 ods. 1), ale aj zo Zákona o obecnom zriadení (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 3 písm. a/). 36. V nadväznosti na vyššie uvedené s prihliadnutím aj na právne závery súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že u obce ako právnickej osoby, je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí a právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám, vyplýva z funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. 37. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia. 38. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone je prejavom vôle obce, ktorý sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvoláva však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Pri spornosti platnosti zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle, teda tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným zákonom), ako aj z hľadiska meritórnych záležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Starosta obce teda nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. 39. Z vyššie uvedeného možno teda vyvodiť záver, že starosta obce podľa platného právneho stavu nemôže vytvárať vôľu obce sám, ale môže ju len navonok oznamovať a prejavovať. Obce sú totiž verejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú vo veciach práva súkromného, nemožno tvorbu a prejavy ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by išlo napríklad o obchodné spoločnosti, ide totiž o samosprávny subjekt sui generis, ktorý pre platnosť s nakladaním majetku potrebuje schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom). Schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce predstavuje podmienku platnosti právneho úkonu obce. Bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva by sa uskutočnenie majetkoprávneho úkonu malo považovať zásadne za také, ktoré odporuje zákonu, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. 40. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvého stupňa správne vychádzal pri posudzovaní právnych účinkov zmluvy o dielo z platnej právnej úpravy účinnej v čase podpísania zmluvy a keďže bola uzavretá v rozpore s ust. § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení a s ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí, správne vyvodil záver, že nevyvoláva žiadne právne účinky a že na takýto úkon sa neprihliada. 41. Za správny v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. považuje odvolací súd právny záver súdu prvého stupňa, že ak žalovaná nemala schválené zásady hospodárenia, potom akékoľvek nakladanie s majetkovými právami podlieha u žalovanej schváleniu obecným zastupiteľstvom (a to aj s prihliadnutím na vyslovený názor v náleze Ústavného súdu SR, ktorý nadväzoval na právne závery Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu). 42. Za takejto situácie majetkoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré urobil len starosta obce bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, nemôžu obec zaväzovať, pretože chýba prejav vôle obce, a preto takýto úkon vykonaný starostom obce nevyvoláva právne účinky. 43. Je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že žalobcom uplatnený nárok zo zmluvy o dielo, ktorú za žalovanú podpísal starosta obce, že pre vytvorenie a vyjadrenie vôle obecného zastupiteľstva uzavrieť túto zmluvu, nepostačovalo vyjadrenie obecného zastupiteľstva žalovanej realizovať projekt „Zberný dvor a kompostáreň Y.“, pretože takýmto prejavením vôle obecného zastupiteľstva ani nemohol vzniknúť konkrétny právny úkon (§ 34 OZ). 44. Predmetom uznesenia Obecného zastupiteľstva D. Y. zo dňa 30.1.2009 bola skutočne len vôľa obecného zastupiteľstva, aby Obec Y. projekt realizovala. Schválenie projektu, schválenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok na projekt, prípadne vedomosť a len informovanosť členov obecného zastupiteľstva žalovanej o existencii projektu, o verejnom obstarávaní tak (ako na to poukázal v dôvodoch rozhodnutia aj súd prvého stupňa), nemôže založiť právne účinky predpokladané vyššie citovanými zákonmi, keďže stále chýba prejav obce s konkrétnym právnym úkonom. Správne poukázal na to, že právny úkon pozostáva z viacerých zložiek, jeho pojmovým znakom je prejav vôle, pričom je nepochybné, že tento prejav vôle musí smerovať k vzniku práv a povinnosti, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. Ani samotný proces verejného obstarávania nemôže nahradiť právny úkon. Verejné obstarávanie je proces vedúci k výberu spôsobilého zmluvného partnera a k prípadnému uzavretiu zmluvy na získanie predmetu obstarávania, čo by malo viesť k hospodárnemu vynakladaniu použitia verejných prostriedkov z rozpočtu obce. Preto aj predpokladom pre začatie procesu zadávania zákazky (keďže obec v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a to v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) citovaného zákona je nepochybne verejným obstarávateľom), je prerokovanie a schválenie obecným zastupiteľstvom nielen predmetu zákazky, ale aj vyhlásenie verejného obstarávania, vybranie metód verejného obstarávania, súťažných podkladov, komisie na vyhodnotenie ponúk, odborne spôsobilú osobu, teda postup verejného obstarávania pri uplatňovaní zákona od prípravy až po jej ukončenie, čo by predovšetkým vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť pri vynakladaní verejných finančných prostriedkov, malo byť premietnuté aj v zásadách pre verejné obstarávanie schválených žalovanou. 45. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, keďže pre rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. boli splnené všetky kritéria a neprichádza do úvahy iná aplikácia. 46. O výške náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 47. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).