Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/507/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712208792 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712208792.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu B. Y., P.L. X.X.XXXX, Y. Z. P. A. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku č. 8, proti žalovanému CO.BE.R. spol. s r.o., so sídlom v Sobranciach, Michalovská č. 1 (t.č. v Humennom, Suchý jarok 6215), IČO: 31 704 166, zastúpenému JUDr. Máriou Urbanovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Okružná 112, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. októbra 2015, č.k. 19C 74/2012-89, takto r o z h o d o l : P o t v d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku, ktorým bola žaloba na úroky z omeškania za obdobie od 20. januára 2011 do 4. februára 2011 zamietnutá. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby na úroky z omeškania za obdobie od 20. januára 2011 do 4. februára 2011. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 12.10.2015, č.k. 19C 74/2012-89 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 930,53 €, úroky z omeškania zo sumy 193,23 € vo výške 9% ročne od 5.2.2011 do 6.12.2011, zo sumy 363,02 € vo výške 9,25% ročne od 7.12.2011 do 29.3.2012, zo sumy 423,37 € vo výške 9% ročne od 30.3.2012 do 12.11.2012, zo sumy 544,07 € vo výške 8,75% ročne od 13.11.2012 do 19.1.2015 a zo sumy 930,53 € vo výške 5,05% ročne od 20.1.2015 do jej zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd návrh žalobcu na úroky z omeškania za obdobie od 20.1.2011 do 4.2.2011 zamietol. 3. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 4. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané (medzi účastníkmi konania nie je to ani sporné), že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, na LV č. XXXX, na LV č. XXXX, na LV č. XXXX a na LV č. XXXX v katastroch obce Z. P. A. N. D.. Nebola sporná ani otázka, že žalovaný užíva nehnuteľnosti patriace žalobcovi bez právneho dôvodu, lebo táto otázka bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19C 8/2011 o zdržanie sa zásahov do vlastníckych práv žalobcu žalovaným. Sporným bol len rozsah užívania nehnuteľností a cena obvyklého nájomného za užívanie pozemkov. Pokiaľ ide o rozsah užívania pozemkov, celková výmera na podiel žalobcu podľa listov vlastníctva predstavuje 30693,08 m2. Žalobca si uplatnil náhradu (len) za 29110 m2. Žalovaný podľa vlastných výpovedí (v konaní pod sp.zn. 19C 8/2011) priznal užívanie pozemkov v celkovej výmere 25872,2 m2, napriek tomu, že vo výpovediach počas tohto konania výmeru korigoval na 14176 m2 bez toho, aby túto korekciu hodnoverne vysvetlil a odôvodnil. 5. Žalobca, aj svedok U. vypovedali, že pre nezhody v užívaní poľnohospodárskej pôdy medzi žalovaným a spoločnosťami svedka U., pôda sa obrába tak, že v obci Z. P. A. obhospodaruje pozemky napravo od D. žalovaný a naľavo iné poľnohospodárske spoločnosti. Svedok U. vypovedal, že užívací stav ako poľnohospodár pozná, pretože na pozemkoch denne pracuje jeho spoločnosť. V obci D. žalovaný priznal užívanie všetkých pozemkov žalobcu okrem parcely č. 1875. Ako už bolo konštatované v rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. 19C 8/2011-parcely, ktoré sú predmetom konania a o ktorých žalovaný tvrdí, že ich neužíva, sú súčasťou ucelených honov v katastri, a je nepravdepodobné, aby ich žalovaný pri vykonávaní poľnohospodárskych prác obchádzal. Táto skutočnosť bola preukázaná v konaní vedenom pod sp.zn. 19C 8/2011, kde bolo zistené z katastrálnej mapy, že parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, sa nachádzajú na pravej strane Obce Z. P. A. a takisto v obci D.. Parcely sú v blízkosti parciel, ktorých užívanie deklaroval sám žalovaný, a sú súčasťou ucelených hospodárskych honov. Tieto skutočnosti sú účastníkom známe z konania vo veci 19C 8/2011, ktoré bolo právoplatne skončené v prospech žalobcu. 6. Súd (preto) pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výmery uplatnenej žalobcom, a to 29110 m2. 7. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, pri užívaní cudzích pozemkov bez právneho dôvodu sa vychádza z ceny obvyklého nájmu v katastroch obce D. N. Z. P. A.. Žalovaný deklaroval vo svojich vyjadreniach cenu 0,003 €/m2 a rok, čo za 1 ha ročne predstavuje 30 €. Žalobca pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal za obdobie od 20.1.2009 do 20.1.2011 zo sumy 33,19 € za 1ha a rok a za obdobie od 21.1.2011 vychádzal z ceny 66,38 € za 1ha a rok, a súd túto cenu považoval za primeranú. 8. Odôvodnenosť takejto náhrady preukazujú nájomné zmluvy, ktoré do konania predložil žalobca. V roku 2008 sa pozemky prenajímali za 1.000,-Sk/ha a rok, čo predstavuje 33,19 €. V roku 2010 už sám žalovaný, ako aj iné poľnohospodárske spoločnosti prenajímali pôdu za 2.000,-Sk/ha a rok, čo predstavuje 66,38 €, resp. iné spoločnosti prenajímali pôdu za 66,20 €/ha a rok. Podľa predloženého znaleckého posudku dokonca znalec určil cenu obvyklého nájomného na 355 €/ha a rok. 9. Z predložených prehľadov žalovaným vyplýva, že sám uhrádza nájomné svojim prenajímateľom od 33 € do 67,80 €/ha a rok. 10. Súd z vyššie uvedených dôvodov priznal žalobcovi náhradu za užívanie pozemkov v celkovej výmere 29110 m2 za obdobie od 20.1.2009 do 20.1.2011 po 33,19 €/ha a rok a za obdobie od 21.1.2011 do 19.1.2015 vychádzal z ceny 66,38 € za ha a rok, čo spolu predstavuje 930,53 €. 11. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri nájme 33,19 €/ha a rok je za 1m2 cena 0,003319 €, za 29110 m2 je to 96,62 € za rok; za dva roky od 20.1.2009 do 20.1.2011 tak náhrada predstavuje 2 x 90,62 € = 193,24 €. Pri nájme 66,38 €/ha a rok je za 1m2 cena 0,006638 €, za 29110 m2 je to 193,23 € za rok. Za štyri roky užívania, t.j. za obdobie od 21.1.2011 do 19.1.2015 náhrada predstavuje 4 x 193,23 €, spolu 772,92 €; pri odrátaní náhrady za dva dni v mesiaci január 2015 v sume 2,118 € (193,23 : 365 x 2) je náhrada 770,80 €. Spolu náhrada od 20.1.2009 do 19.1.2015 podľa prepočtu súdu predstavuje 964,04 € (193,24 € + 770,80 €). Žalobca si uplatnil náhradu len v sume 930,53 €. Rozdiel medzi žiadanou sumou a výpočtom súdu môže predstavovať rozdiel v rôznom zaokrúhľovaní a zvolenom spôsobe výpočtu náhrad za m2 a rok u žalobcu a pri výpočte súdu. 12. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 456 OZ, § 458 ods. 1 OZ. 13. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, a preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Žalobca požadoval úroky z omeškania z uplatnenej sumy 193,23 € od 20.1.2011 do 6.12.2011, teda od podania návrhu do jeho rozšírenia. Z návrhu však nevyplýva, že by žalobca pred podaním návrhu vyzýval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto je potrebné za výzvu považovať až doručenie žaloby žalovanému. Žalobu žalovaný prevzal dňa 3.2.2011, a preto je v zmysle ust. § 563 OZ dňom plnenia 4.2.2011 a deň nasledujúci po tomto dni, teda 5.2.2011 je prvým dňom omeškania. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu na úroky z omeškania za obdobie od 20.1.2011 do 4.2.2011 zamietol ako nedôvodný. 14. Úroky z omeškania súd priznal podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to zo sumy 193,23 € vo výške 9% ročne od 5.2.2011 do 6.12.2011, zo sumy 363,02 € vo výške 9,25% ročne od 7.12.2011 do 29.3.2012, zo sumy 423,37 € vo výške 9% ročne od 30.3.2012 do 12.11.2012, zo sumy 544,07 € vo výške 8,75% ročne od 13.11.2012 do 19.1.2015 a zo sumy 930,53 € vo výške 5,05% ročne od 20.1.2015 do zaplatenia. 15. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd mal jednoznačne preukázané, že užíva nehnuteľnosti žalobcu v katastrálnom území D. N. Z. P. A. o výmere 29110 m2. Tvrdil, že užíva podiel žalobcu na parcelách v rozsahu 16192 m2; v kat. úz. D. užíva nehnuteľnosti v celkovej výmere 10578 m2 a v kat. úz. Z. P. A. užíva výmeru 5614 m2. Výška bezdôvodného obohatenia tak bola podľa žalovaného vyčíslená z nesprávne uvedenej výmery užívanej žalovaným. Poznamenal, že žalobca požadoval bezdôvodné obohatenie za roky 2009 až 2010 vo výške 1% z ceny podľa BPEJ, teda 0,001/m2. V priebehu konania zvyšoval nájomné bez ohľadu na to, že žalovaný platil v ďalších rokoch nižšie nájomné, ako súd priznal na základe požiadavky žalobcu. Žalovaný neakceptoval návrh žalobcu na zmenu žaloby s jej rozšírením na jednotlivé roky. Pretože medzi žalobcom a žalovaným nie je dohoda o výške nájomného, platí „zákonné“ ustanovenie „č. 504/2003 Z.z.“, resp. výška nájomného vyplácaná žalovaným v príslušnom období, ktorú ale súd nerešpektoval. Žalovaný užíva pozemky od roku 2003 a predtým ich užíval na základe podnájomnej zmluvy s roľníckym družstvom. Žalobca nepožiadal žalovaného o vydanie pozemkov, čo bez geometrického plánu nie je vykonateľné, považuje sa žalovaný za oprávneného užívateľa-nájomcu uvedených parciel. Po citácii § 451 od. 1, 2 OZ odvolateľ vyčítal súdu, že neskúmal časové okolnosti zistenia, kto sa na úkor koho obohatil, a to v súvislosti s rozširovaním návrhu do budúcna. Podľa „záveru“ žalovaného nájomné je splatné rok pozadu k 1.10., a teda za rok 2009 v roku 2010, za rok 2010 v roku 2011, a tak podaním žaloby 20.1.2011 nájomné za rok 2010 ešte nebolo splatné. 17. Žalobca zostal v odvolacom konaní nečinný. 18. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 26.10.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1.7.2016). 20. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 21. Keďže odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj dôvody odvolania posúdil odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. 22. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP). 23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 24. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny (okrem výroku, ktorým bola žaloba na úroky z omeškania za obdobie 20.1.2011 do 4.2.2011 zamietnutá), a preto odvolací súd tento výrok rozsudku vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. Odvolaním žalovaného bol napadnutý celý rozsudok súdu prvej inštancie, teda aj výrok, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na úroky z omeškania za obdobie od 20.1.2011 do 4.2.2011. 26. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. decembra 2016 o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 8.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 27. Žalovaný v odvolaní neoznačil odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že sa dovoláva odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. 28. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatnil tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 29. Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. 30. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu právnu aplikáciu ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 31. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe rozsiahleho dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a to každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 32. Zároveň súd pri právnom posúdení použil aj správny právny predpis a tento aj správne aplikoval na zistený skutkový stav. 33. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 34. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu a s prihliadnutím na námietky žalovaného v odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť toto : 35. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal tým, že užíval pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, t.j. bez nájomnej zmluvy. 36. Ustanovenie § 451 ods. 1 OZ vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nemá bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Bezdôvodné obohatenie je vyjadrené i ako predmet, ktorého sa záväzok z bezdôvodného obohatenia týka, teda ako majetkový prospech získaný plnením jednak bez právneho dôvodu, ďalej z plnenia na základe neplatného právneho úkonu, taktiež plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostalo majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku sa to prejavilo zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho pasív. 37. V posudzovanom prípade je ustanovením § 451 OZ porovnávaný vzťah medzi vlastníkom pozemkov (žalobcom) a žalovaným, ktorý tieto pozemky v rozhodnom období užíval. 38. Pre posúdenie, či sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, bolo podstatné zistenie, či žalobcove pozemky bez právneho dôvodu žalovaný užíval. 39. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Rakovec nad Ondavou, na LV č. XXXX kat. úz. Rakovec nad Ondavou, na LV č. XXXX kat. úz. Moravany, na LV č. XXXX kat. úz. Moravany a na LV č. XXXX kat. úz. Moravany. Žalobcovi patrí podľa jemu zodpovedajúcemu podielu na LV č. XXX výmera 8517 m2 (14195 m2 : 3/5), na LV č. XXXX výmera 2374,2 m2 (3957m2 : 3/5), na LV č. XXXX výmera 1136m2 (2272m2 : 1/2), na LV č. XXXX výmera 4974m2 (9948 : 1/2), na LV č. XXXX výmera 13692,6m2 (22821m2 : 3/5). Celková výmera žalobcu na uvedených listoch vlastníctva predstavuje 30693,8m2. Žalobca si uplatnil náhradu len za 29110m2. 40. Neopodstatnené sú tvrdenia žalovaného, že užíva nehnuteľnosti žalobcu v menšej výmere, lebo o opaku svedčia výsledky konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19C 8/2011 a 19C 74/2011. 41. Právne irelevantná je aj námietka žalovaného, že najsamprv si žalobca uplatňoval nižšie nájomné, a len počas konania zvyšoval nájomné, ako aj tvrdenie, že súd pripustil zmenu žaloby, s ktorou žalovaný nesúhlasí. 42. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď rozhodoval o zmenenom návrhu, ktorý počas konania pripustil. 43. Aj podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne postupoval pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému užívaním pozemkov bez právneho dôvodu, ak vychádzal z nájomných zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou TRIOSPOL dňa 1.1.2008, ďalej medzi N. Y. a spoločnosťou CO.BE.R., ďalej medzi T. E. a spoločnosťou DK AGRO zo dňa 2.1.2010, ako aj medzi D. Š. a DK AGRO dňa 1.1.2008. 44. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalovaný nemal so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie sporných nehnuteľností, správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok na plnenie od žalovaného je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ). Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, výška žalobcom uplatneného nároku zodpovedá primeranej výške nájomného za prenajaté nehnuteľnosti v danom mieste a čase. 45. Pretože nebolo zistené, že by rozsudok súdu prvej inštancie bol postihnutý vadou uvedenou v § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, okrem výroku, ktorým bola žaloba na úroky z omeškania za obdobie od 20.1.2011 do 4.2.2011 zamietnutá. 46. Podať odvolanie je oprávnená strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V danom prípade bol návrh žalobcu na úroky z omeškania za obdobie od 20.1.2011 do 4.2.2011 zamietnutý, t.j. rozhodnuté bolo v prospech žalovaného. Pretože žalovaný podal odvolanie aj voči tomuto výroku, ktorým bola žaloba na úroky z omeškania za obdobie od 20.1.2011 do 4.2.2011 zamietnutá, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby na úroky z omeškania za obdobie od 20.1.2011 do 4.2.2011 odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP. 47. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 48. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).