Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/639/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204847 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713204847.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Praha, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: XX XXX XXX, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej T. R., P. B. XX, T., o zaplatenie 1.999,- eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/100/2013-78 z 28.4.2015 Okresného súdu Michalovce takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 2.765,11,- eur od 8.3.2011 do 25.4.2011, zo sumy 2.665,11eur od 26.4.2011 do 19.6.2011, zo sumy 2.585,11 eur od 20.6.2011 do 19.7.2011, zo sumy 2.505,11 eur od 20.7.2011 do 25.6.2012, zo sumy 2.455,11 eur od 26.6.2012 do 24.9.2012, zo sumy 2.405,11 eur od 25.9.2012 do zaplatenia , v tejto časti zrušuje rozsudok a konanie zastavuje. V zostávajúcej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal. Návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 28.3.2013 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.999.- EUR, so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 2.765,11 EUR od 8.3.2011 do 25.4.2011, čo predstavuje sumu 338,73 EUR, zo sumy 2.665,11 EUR od 26.4.2011 do 19.6.2011, čo predstavuje sumu 366,45 EUR, zo sumy 2.585,11 EUR od 20.6.2011 do 19.7.2011, čo predstavuje 193,88 EUR, zo sumy 2.505,11 EUR od 20.7.2011 do 25.6.2012, čo predstavuje 2.141,88 EUR, zo sumy 2.455,11 EUR od 26.6.2012 do 24.9.2012, čo predstavuje sumu 558,54 EUR, zo sumy 2.405,11 EUR od 25.9.2012 do zaplatenia, a 6%-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy 2.765,11 EUR od 25.4.2011 do 25.4.2011, čo predstavuje sumu 0,46 EUR, zo sumy 2.665,11 EUR od 26.4.2011 do 19.6.2011, čo predstavuje sumu 24,16 EUR, zo sumy 2.585,11 EUR od 20.6.2011 do 19.7.2011, čo predstavuje 12,78 EUR, zo sumy 2.505,11 EUR od 20.7.2011 do 25.6.2012, čo predstavuje 141,22 EUR, zo sumy 2.455,11 EUR od 26.6.2012 do 24.9.2012, čo predstavuje sumu 36,73 EUR, zo sumy 2.405,11 EUR od 25.9.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1/3 zmenkovej sumy, teda 9,22 EUR a trovy konania. Uviedol, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 23.8.2010 na zmenkovú sumu 2.765,11 EUR, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku 0,25% denne od 8.3.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4-rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená na sumu 2.765,11 EUR pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 8.3.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 360.-EUR zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Preto žiada, aby bolo postupované podľa čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007 a bol vydaný rozsudok, ktorým bude žalovaný zaviazaný k uplatneným nárokom. Súd doručil návrh k vyjadreniu žalovanej. Tá sa k návrhu nevyjadrila. Vykonaným dokazovaním zistil súd prvého stupňa následovné: Dňa 23.8.2010 uzavrela žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. zmluvu o úvere pod č. 900300652. Na základe tejto zmluvy bolo žalovanej ako dlžníkovi od veriteľa poskytnutých 1.400.-EUR, ktoré sa žalovaná zaviazala zaplatiť o príslušný poplatok vo výške 1.216.-EUR v 12-tich mesačných splátkach po 218.-EUR. Celkovo mala teda žalovaná vrátiť 2.616.-EUR. V ten istý deň bola vystavená zmenka pod č. 900300652 na sumu 2.765,11 EUR, a zmenkový úrok 0,25% denne od 8.3.2011. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Tieto údaje mal vyplniť remitent najskôr v deň, kedy sa stane splatný celý dlh v zmysle úverových podmienok, pričom zmenková suma má pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Presne nezistený deň bola zmenka indosovaná na žalobcu. Jedná sa o zahraničnú právnickú osobu so sídlom v ČR. Tá si uplatňovala proti žalovanému právo vyplývajúce zo zmluvy. Prvostupňový súd ďalej citoval ust. § 75, §76 ods.1, §11 ods.1 , §14 ods.1, §17 zákona č. 191/1950 Zb, § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Zz. o spotrebiteľských úveroch, v znení k 23.8.2010, § 39 OZ. V konaní nik nespochybňoval, že žalobca na základe indosamentu si uplatňuje práva vyplývajúce zo zmenky vystavenej 23.8.2010 žalovanou, a to podľa procesného postupu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. V tomto konaní žalobca argumentoval, že pokiaľ nie je vznesená námietka zo strany žalovaného ako dlžníka tá nie je preukázaná, neexistuje dôvod, na základe ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystavenej zmenky. Práve abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy. Je preto výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a preukázal, pokiaľ podanie námietok nevylučuje ust. § 17 zákona č.191/1950 Zb. Zásada abstraktnosti sa zvyšuje v prípade, že remitent v prípade ako prvý majiteľ zmenky indosamentom prevedie zmenku na nového majiteľa indosatára. V súvislosti s týmto konaním je možné vykonať dokazovanie len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní od doručenia tlačiva na návrh na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní vzorovú časť tlačiva C, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným spôsobom. Keďže zákon dáva dlžníkovi len možnosť podať námietku proti majiteľovi a neupravuje, že by takáto listina bola neplatnou zmenkou, musia žalovaní ako dlžníci namietať a preukázať, že išlo pôvodne o bianko zmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva. Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila. Z pripojeného spisu 6Er/425/2012 vyplýva, že v tomto spise, predmetom ktorého je vymoženie tých istých uplatnených nárokov ako v civilnom konaní, avšak v prospech oprávneného - Pohotovosť s.r.o. sa nachádza i zmluva o úvere uzavretá medzi Pohotovosť s.r.o. a žalovaným dňa 23.8.2010, pod č.900300652 . Na základe tejto zmluvy Pohotovosť s.r.o. poskytla žalovanej spotrebiteľský úver 1.400.- EUR, ktorý sa zaviazala žalovaná vrátiť vo výške 2.216.-EUR v 12-tich mesačných splátkach po 218.- EUR počnúc 22.9.2010. Prvostupňový súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že pojednávanie v tejto veci nie je potrebné nariaďovať. Pojednávanie žiadala nariadiť žalovaná a sám súd prvého stupňa to považoval za potrebné v zmysle čl. 5 ods.1 nariadenia. Je potrebné si uvedomiť, že z rubu zmenky vyplývajú nepochybne tie skutočnosti, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o.. Tá na základe indosamentu previedla všetky práva zo zmenky na žalobcu. Súd prvého stupňa spis - 6Er/425/2012 pripojil a ten obsahoval aj úverovú zmluvu pod tým istým číslom ako je vystavená zmenka, z ktorej je preukázané, že zmenka kryla spotrebiteľský úver poskytnutý spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.. Povinnosťou súdu bolo teda posúdiť, či zmenka bola vystavená v súlade s ust. § 4 ods.6 zákona č. 251/2001 Z.z. Súd prvého stupňa sa teda zameral ex-offo na platnosť zmenky vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z úverovej zmluvy a zmenky je nepochybné, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z. Úver bol poskytnutý vo výške 1.400.-Eur a zmenková suma vrátane príslušenstva, medzi ktoré patria aj uplatnené zmenkové úroky presahuje dovolenú sumu. Prípustné plnenie zo zmenky by bolo vo výške 1.820.-EUR /1.400.-EUR istina úveru+30% z istiny úveru - 420.-EUR/. Žalobca však v zmenke požaduje viac ako 2.765,11 EUR. Navyše je potrebné uviesť, že podľa všeobecných podmienok úverovej zmluvy a podľa ust. § 52 a násl OZ, zmenka môže zabezpečovať, iba nároky z úverovej zmluvy. Spoločne so zmenkovou sumou by preto žalobca nemohol požadovať i zmenkové úroky 0,25% denne, pretože úverová zmluva ho na takýto nárok neoprávňuje. Jedná sa totiž o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa - žalovaného. Po prepočítaní totiž ročný úrok predstavuje 91,25%, podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. takúto zmenku žalobca nesmel prijať. Tým porušil ustanovenie zákona. Keďže zo zmenky a zo zmluvy o úvere je zrejmé, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, žalobca si z takejto zmenky nemohol proti žalovanej uplatňovať žiadne právo, pretože ho zakazuje spomenuté ustanovenie § 4 ods.6 zák.č.258/2001 Z.z. Ak by zabezpečovacia zmenka nezabezpečovala nároky veriteľa zo spotrebiteľského úveru, súd by argumentáciu žalobcu, že zmenkové právo je konštruované tak, že povinnosť vyplatiť zmenkovú sumu je právne nezávislá od záväzkového vzťahu a že nárok z splatnej zmenky by mal byť záväzkom nesporným, prijal a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Ako však bolo naznačené, neplatí to v absolútne všetkých prípadoch. Iné právne predpisy totiž zakazujú použitie zmenky resp. ich použitie limitujú. V prípade zmenkových práv, ktoré vyplývajú z poskytnutých spotrebiteľských úverov je potrebné skúmať súlad uplatnených nárokov s ust. § 39 OZ. Platnosť právneho úkonu je na tomto mieste potrebné skúmať z úradnej povinnosti a nie sú potrebné žiadne námietky žalovanej ako spotrebiteľa. Súd sa preto nestotožňuje s ďalšou časťou argumentácie žalobcu, že v takýchto prípadoch porušenie postupu v zmysle § 4 ods.6 zák.č. 258/2OO1 Z.Z. nemá za následok neplatnosť zmenky, ale len zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením povinností z dôvodu, že vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmenky pre rozpor so zákonom. Ako bolo uvedené, z úverovej zmluvy je zrejmé, že žalovanej bol poskytnutý úver. Ten nebol určený žalovanej na podnikanie prípadne jej zamestnanie. Jednalo sa teda o spotrebiteľský úver. Úverová zmluva však neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa úverovej zmluvy žalovanej bolo spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. poskytnutých 1.400.-EUR ako úver. Zmenková suma preto mohla byť vyplnená len v tejto výške. Ako bolo uvedené 0,25%-ný denný zmenkový úrok je vo vzťahu k spotrebiteľovi neprípustný z dôvodu jeho neprimeranej výšky. Žalobca by mohol mať len právo na 6% úrok v zmysle § 48 ods.1 bod 2 zák.č.191/1950 Zb. zo sumy 1.400.-EUR od 25.4.2011 do 25.4.2011, 1.300.-EUR od 26.4.2011 do 19.6.2011, zo sumy 1.220.-EUR od 20.6.2011 do 19.7.2011, zo sumy 1.140.-EUR od 20.7.2011 do 25.6.2012, zo sumy 1.090.-EUR od 26.6.2012 do 24.9.2012, zo sumy 1.040.-EUR od 25.9.2012 do zaplatenia s ohľadom na čiastkové plnenie 360.-EUR špecifikované v návrhu, 1/3% zmenkovej odmeny zo sumy 1.999.-EUR, t.j. 6,5 EUR. Preto súd prvého stupňa návrh podľa čl.4 ods.4 nariadenia ako neprípustný zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní bol v celom rozsahu neúspešný podľa § 142 ods.1 O.s.p., nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná napriek úspechu vo veci trovy priznať nenavrhla, preto jej prvostupňový súd tieto trovy nepriznal v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a f) O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Tvrdil, že súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonať len dôkazy navrhnuté účastníkmi. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovanej ako spotrebiteľky, pričom žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám odporca, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj odporca vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi a nie je možné ho preniesť na navrhovateľa. Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blanko zmeniek. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela a napriek tomu súd tento zamietol, považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za prekvapivé. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol rozsudok zmeniť a uplatnil si trovy odvolacieho konania. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná. Počas odvolacieho konania zobral žalobca žalobu v časti o zmenkový úrok vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne späť a uplatňoval si len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Odvolací súd uznesením 9Co/639/2015-110 z 17.2.2016 žalovanú vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia písomne súdu oznámila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby alebo s ním nesúhlasí, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že proti čiastočnému späťvzatiu nemá námietky (§ 211 ods. 2 a § 101 ods. 3 O. s. p.). Uznesenie žalovaná neprevzala v odbernej lehote (doručenka pri č.l. 111). Odvolací súd preto v súlade s § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie žaloby v časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.6.2016 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 06.06.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t.j. , že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v zmysle ktorej „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2010, teda aj v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon 258/2001 Z.z.), teda je neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať žalobou uplatnené zmenkové nároky. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné: Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 20.3.2009. Takto postupoval aj súd prvého stupňa, keď po zistení, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z hľadiska jej súladu so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.). Z článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Obč. zák., preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal. Odvolací súd na tomto mieste naviac dopĺňa, že aj samotná zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. 258/2001 Z.z., pretože z predmetnej zmluvy o úvere č.900300652 vyplýva, že úver bol poskytnutý vo výške 1.400,- eur, zvýšený o príslušný poplatok 1.216,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi v 12 mesačných splátkach po 218,- eur mesačne teda v celkovej výške 2.616,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná úver nesplácala riadne a včas, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný, vyplnila spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. zmenku odporcu v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 2765,- eur s dátumom začiatku úročenia od 8.3.2011. Práva uplatnené z takejto zmenky (vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.) sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno žalobcovi priznať. Vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky z vyššie uvedených dôvodov (pre rozpor so zákonom 258/2001 Z.z.) sú bez právneho významu úvahy súdu o neplatnosti zmenky z dôvodu jej neurčitosti a úvahy o posúdení dohody o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, lebo (ne)správnosť týchto úvah nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolacími námietkami viažucimi sa k týmto dôvodom zamietnutia žaloby sa preto odvolací súd nezaoberal, keďže aj prípadná nesprávnosť týchto záverov nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci v prospech žalobcu vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky pre rozpor so zákonom. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky súdny poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvého stupňa v súlade s ust. § 120 ods. 1 Obč. zák., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Obč. zák. a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Zb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sama žalovaná nemohla vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č. 151/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade v záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska 93/2015). Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietla, že zmenka je neplatná, súd správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/ EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákona 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z. a 492/2009 Z.z. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. K odvolacej námietke žalobcu o prekvapivosti napadnutého rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že žalovanou uplatnený nárok nebol popretý odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že už z uznesenia Krajského súdu v Košiciach v tejto veci č.k. 3NCb/665/2013-17 zo dňa 9.7.2013, ktorým súd rozhodoval o námietke nepríslušnosti, vyplýva povinnosť súdu posudzovať platnosť zmenky aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a prednostne posudzovať uplatnený nárok podľa spotrebiteľského práva. Už z tohto uznesenia navrhovateľovi bolo teda zrejmé, že ním uplatnený nárok sa nebude posudzovať iba podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa noriem na ochranu spotrebiteľa a v ďalšom konaní mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým súdom vykonaným dôkazom vrátane tých, ktoré si súd sám zabezpečil za účelom súdneho prieskumu uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s normami na ochranu spotrebiteľa. Okrem toho, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom na pojednávaní dňa 28.4.2015, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a z neúčasti na ktorom sa ospravedlnil, pričom nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p., vrátane výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.