Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/468/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714202825 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714202825.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu H. R., F. S. XX, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 16C/33/2014-73 z 1.4.2015 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom určil, že ust. dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 22.11.2012 (ďalej len Dohoda), ktorú uzavrel žalobca a žalovaná, je neplatná, zastavil konanie o určenie, že ust. bodov 4, 5, 6 a 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 900301529 z 20.9.2011, uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou, zastavuje a účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žiadal žalobca v žalobe, doručenej mu 21.2.2014, čím odôvodnil svoju žalobu ohľadne určenia neplatnosti Dohody, resp. na čo poukázal a čo uviedol, ako sa žalovaná vyjadrila k žalobe, čo uviedla, na čo poukázala a čo žiadala, že vykonal vo veci dokazovanie, a bol zistený tento skutkový stav: Zo zmluvy o úvere z 20.9.2011 bolo zistené, že ju uzavrel žalobca ako dlžník, žalovaná ju uzavrela ako veriteľ, a bola na jej základe poskytnutá žalobcovi suma 350 €, ako úver, ktorý sa zaviazal splatiť spolu s poplatkom vo výške 696,- € v 12 mesačných splátkach po 58 €. Z Dohody bolo zistené, že ju uzavrel žalobca a žalovaný, a je v nej uvedené, že bola vystavená zmenka, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa, zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo zmenkovej sumy, a platiť aj zákonný sankčný úrok 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka, a dlžník súhlasí s tým, aby na uspokojenie pohľadávky veriteľa ako zabezpečenie, slúžilo vykonávanie pravidelných mesačných zrážok. Tieto, aby jeho zamestnávateľ BSH Drives and Pumps, s.r.o., vyplácal na účet XXXXXXXX/XXXX R. H. T., R. XXXXXXXXXX, až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka uvedeného v čl. I. Dohody. Na zmluve nie je uvedený dátum, sú tu podpisy žalobcu a žalovaného. Zo zmenky č.900301529, ktorá bola vystavená žalobcom v Nižnej Rybnici 20.9.2011 na sumu 839,67 €, je uvedené, že zaplatí túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť, s.r.o., v sume 839,67 € so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 5.9.2012, a že bude táto zmenka splatná na rad Pohotovosť s.r.o., bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. V Dohode je uvedená suma 58,- €, ktorú je povinný platiť na účet veriteľa, a je tam uvedený aj dátum 20.9.2011. Okrem toho uzavreli ohľadne úverovej zmluvy aj rozhodcovskú zmluvu, žalobca a žalovaný, a v nej bolo určené, že rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy je rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava, a že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 900301529 uzatvorenej 20.9.2011, vrátane sporov o jej platnosť, sa budú riešiť pred týmto Stálym rozhodcovským súdom. Zmluva je tiež z 20.9.2011. Po vykonaní dokazovania vec právne posúdil takto: Citoval znenie § 52, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 a § 551 ods. 1 O.z. Podľa § 80 písm. c) O. s. p., v tomto prípade ide o naliehavý právny záujem na takomto určení neplatnosti Dohody, vzhľadom na to, že iba takýmto určením neplatnosti Dohody môže byť dosiahnuté odstránenie spornosti právnej neistoty žalobcu v právnom vzťahu z Dohody. Iba týmto určením môže byť zlepšené jeho právne postavenie, čiže v tomto prípade mu nebudú vykonávané zrážky zo mzdy na základe predmetnej Dohody. V tomto konaní bolo preukázané, že Zmluva o úvere č. 900301529 z 20.9.2011, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 51 O. z., a teda aj na Dohodu, ktorá bola uzavretá na zabezpečenie plnenia z tejto úverovej zmluvy, sa vzťahujú zákonné ust. o spotrebiteľských zmluvách. V tomto prípade je Dohoda považovaná za zabezpečovací inštitút vyžadovaný veriteľom pre prípad nesplácania úveru, a podľa § 551 O. z., ktorý je cit., je možné vykonať zrážky zo mzdy až po zročnosti veriteľovej pohľadávky, a nie je možné zabezpečovať budúcu pohľadávku. Dohoda však bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá v rovnaký deň, ako samotná zmluva o úvere, teda ešte pred okamihom splatnosti samotnej pohľadávky veriteľa, a takto uzavretá Dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, a preto ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 O. z. Ako neprijateľná zmluvná podmienka, je preto predmetná Dohoda neplatná podľa cit. § 53 ods. 5 O. z. a Dohoda uzavretá ešte pred splatnosťou zabezpečovanej pohľadávky sa odchyľuje od O. z. v neprospech spotrebiteľa, čo je vylúčené podľa § 54 ods. 1 O. z. Vzhľadom na uvedené, a v súlade s uvedenými zákonnými ust. predmetnej žalobe vyhovel v plnom rozsahu a určil, že Dohoda, uzavretá k Zmluve o úvere č. 900300739, z 30.9.2010, medzi žalobcom a žalovanou, je neplatná. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí náhrada trov konania úspešnému žalobcovi, keďže tento je ako spotrebiteľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a iné trovy mu nevznikli, vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. 3. I. Žalovaná podala proti I. Výroku Rozsudku (Súd určuje, že ust. Dohody z 22.11.2012, ktorú uzavrel žalobca a žalovaná je neplatná) odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote. II. Predmetný rozsudok napáda z nasledovných dôvodov: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., b) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a c) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. III. K Dohode. V žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením súdu, že neexistujú nároky z Dohody uzatvorenej medzi žalobcom a ňou. V prvom rade poukazuje na „skutočnosťou“, že súd mal skúmať Dohodu. Nepreukázal a neodôvodnil žiadne tvrdenia o jej neplatnosti. Nakoľko bola uzatvorená platne a so všetkými príslušnými náležitosťami, má za to, že na základe nej sa patrične vykoná zrážka sumy, ktorá je dlžná. Dlžník sa zaviazal podľa zmluvy o úvere vrátiť nielen istinu ale k nej príslušný poplatok, a pre nie je dôvod aby neexistovali nárok z Dohody. Dotknutá zmluva o úvere nikdy za neplatnú vyhlásená nebola, a z toho vyplýva, že suma ktorá je v Zmluve o úvere obsiahnutá náležite bude ak dlžník nebude splácať dohodnuté splátky, predstavovať sumu, ktorá bude zrazená zo mzdy, v prípade jej nesplatenia. Zmluva nepredstavuje bez úročný a bez poplatku spotrebiteľský úver a žalobca nemá status spotrebiteľa. Opätovne dáva do pozornosti, že Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zák. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia tejto Dohody osobitne poučený. To, že Dohoda bola so žalobcom individuálne dojednaná, dosvedčuje existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola Dohoda uzavretá, a síce dodatok precizujúci použitie ňou poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu. Jedná sa o dodatok vlastnoručne vyplnený a podpísaný žalobcom, ktorý opätovne nie je a nemôže byť uniformné uzatváraným. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože: a) právny predpis (§ 551 ods. 1 O. z.) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia; b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974) a c) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil a preto by musel tieto sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava, IURA EDITION 2006, s.79). Naviac, zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí. Citovala znenie § 53 ods. 7 O. z. Ak teda zákonodarca v tom istom zák. zakáže použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Ten istý záver platí aj v prípade zák. č. 129/10 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší predpisov (ďalej aj zák. o spotrebiteľských úveroch; poznámka žalovanej), pokiaľ by bolo možné uvažovať o tom, žalobca je spotrebiteľom, čo rázne popiera. Zák. o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne uvádza, ktoré úvery sa nepovažujú za spotrebiteľské úvery, pričom medzi ne radí: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti [§ 1 ods. 3 písm. c) a d)], úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec [§ 1 ods. 3 písm. o)]. Z toho možno výkladom a contrario vyvodiť, že ostatné spôsoby zabezpečenia, medzi nimi aj dohoda o zrážkach mzdy, sú pre spotrebiteľské úvery prípustné. Zák. o spotrebiteľských úveroch prípustnosť zabezpečenia úverového vzťahu výslovne pripúšťa aj v § 4 ods. 1 (Poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a v § 9 ods. 1 písm. q) (Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Aj príslušné ust. smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku (najmä zák. o spotrebiteľských úveroch), výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov: Citovala znenie ods. (14) a čl. 2 Rozsah pôsobnosti bod 2 písm. a) a k) a ich slovensky preklad. Taktiež v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere (Standard European Consumer Credit Information) sa v Opise hlavných vlastností úverového produktu (Description of the Main Features of the Credit Product) výslovne uvádza kolónka Sureties required (This is a description of the security to be provided by you in relation to the credit agreement.), ktorá v správnom preklade (nakoľko oficiálny preklad predmetnej smernice v slovenskom jazyku nie je správny) znie: Požadované zábezpeky/zabezpečenia (Toto je popis Vami poskytovaného zabezpečenia vo vzťahu k zmluve o úvere.) a v príslušnej vedľajšej kolónke je na doplnenie označený druh zabezpečenia (Kind of sureties). Teda ani na nijakom mieste v dotknutej smernici sa neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespomína. Práve naopak smernica výslovne uvádza, ktoré úvery a spôsoby ich zabezpečenia nie sú prípustné (dohoda o zrážkach zo mzdy medzi nimi nie je uvedená), pričom zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru výslovne pripúšťa a jeho druh s výnimkou uvedených zabezpečení neobmedzuje. Aj sám zákonodarca teda, v súlade s príslušnou európskou legislatívou, zabezpečenie pripúšťa - v žiadnom prípade preto nemožno námietku žalobcu o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy považovať za relevantnú. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná (ako podrobne uvádza, však v žiadnom prípade neuznáva status žalobcu ak spotrebiteľa, ani charakter zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a ňou ako zmluvy spotrebiteľskej). Takýto záver si na základe uvedených zákonných ust. ani nevyžaduje hlbšiu právnu analýzu a jeho odôvodnenosť je viac než zrejmá. IV. K naliehavému právnemu záujmu. Je zároveň toho názoru, že žalobca na určení neplatnosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem. Cituje, čo sa uvádza v § 80 písm. c) O.s.p. V zmysle uvedeného ust. žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa jej názoru žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody. S poukazom na uvedené sa nestotožňuje ani s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania. Ak by súd vec správne posúdil, žalobu žalobcu by zamietol a ju by nezaviazal na úhradu trov konania. V. Žiada na základe uvedených dôvodov I. Výrok rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konania. 4. Žalobca, na základe doručeného odvolania žalovanej, podal nasledovné vyjadrenie: Nesúhlasí s dôvodmi odvolania uvádzanými žalovanou, ktoré sú uvedené v odvolaní s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., ďalej na § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a zároveň aj na § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. K dôvodom odvolania uvádzaným v predmetnom odvolaní považuje za potrebné uviesť nasledovné: v predmetnom konaní nedošlo k žiadnemu nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie súdu považuje za spravodlivé a odôvodnené pre obe strany a vydané v súlade so zák. Má za preukázané, že súd sa vyporiadal so skutkovým stavom dostatočne a spravodlivo, na podklade čoho aj vydal predmetné rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje rozsudok za vecne správne a „povinný“ navrhuje ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. p o t v r d i ť, pretože súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. 5. Rozsudok vo výroku o zastavení konania o určenie, že ust. bodov 4, 5, 6 a 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č.900301529 z 20.9.2011, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok vo výroku o určení, že ust. dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 22.11.2012, ktorú uzavrel žalobca a žalovaná, je neplatná potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie. 7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 8. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods. 2 O.s.p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP. 9. Podľa § 221 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier. 10. Žalovaná neuvádza v odvolaní žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné urobiť záver, že v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p., t. j., že v tej istej veci sa už prv právoplatné rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (teraz v § 389 ods. 1 CSP), t. j., že neboli splnené procesné podmienky. 11. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., teraz § 365 ods. 1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Žalovanou v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté. 13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 14. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny, až s účinnosťou od 1.5.2014 (Čl. VIII bod 11. a Čl. XIV zák. č. 102/14 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom Dohoda medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá 20.9.2011. Žalobca nemal nijakú možnosť ovplyvniť obsah Dohody, čo malo za následok vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, ako spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 ods. 1 prvá veta O. z. neslúži len ako zabezpečovací prostriedok, ale súčasne sa na jej základe pohľadávka žalovanej ako veriteľa žalobcu aj uspokojuje, preto žalobcovi ako spotrebiteľovi sa musí poskytnúť súdna ochrana v situácii, keď na základe Dohody je umožnené mimosúdnym výkonom zrážok z jeho mzdy uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly jej podmienok. 16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto by mal právo na náhradu jeho trov, ale žiadne trovy mu nevznikli a žalovaná nemala v ňom úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov. 19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.