Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714214660 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714214660.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu mBank SPOLKA AKCYJNA, IČO:0000025237, so sídlom Senatorska 18, 009 50 Varšava, Poľská republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36819638, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, zastúpený Bartošík Šváby, s.r.o., BBC V, block A, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava proti odporcovi E. C., F. T. S. XXXX/X, XXX XX E., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Ľudmilou Polákovou, pracovníčkou Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 763,58 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/242/2015-63 z 21.10.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že zrušil platobný rozkaz súdu č.k. 11Ro/320/2014-40, zo dňa 13.10.2014, návrh zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o poskytnutí úveru „mPôžička“ reg. číslo zmluvy 520700-4200800342/8360, na základe ktorej poskytol odporcovi úver a on čerpal prostriedky, avšak so splácaním úveru sa dostal do omeškania. Navrhovateľ odporcu vyzýval viackrát na úhradu dlhu, pričom odporca je v omeškaní podľa výpisu z účtu k 10.5.2010, a to so zaplatením istiny 1439,62 €. Navrhovateľ poukázal na to, že nemá predmetnú zmluvu o poskytnutí pôžičky, a že vie preukázať dlh odporcu iba na základe toho, že viedol pre odporcu účet č. 520700-4200800342/8360, s označením „mPôžička“, z ktorého odporca od 23.9.2008 do 23.10.2008 čerpal peňažné prostriedky vo výške 1659,80 €, a to dňa 23.9.2008, vo výške 1327,76 €, dňa 25.9.2008 vo výške 10,06 €, dňa 26.9.2008 vo výške 315,34 €, a dňa 23.10.2008 vo výške 6,64 €. Odporca v období od 20.10.2008 do 10.5.2010 vykonal 18 splátok spolu vo výške 896,22 €, a to po 49,79 €, a to dňa 20.10.2008, 24.11.2008, 3.12.2008, 12.1.2009, 10.2.2009, 10.3.2009, 8.4.2009, 7.5.2009, 9.7.2009, 9.7.2009, 25.8.2009, 21.9.2009, 10.11.2009, 7.12.2009, 12.1.2010, 11.2.2010, 11.3.2010 a 10.5.2010. Tieto sumy boli hradené z týchto účtov č. 000000-1454963359/0200, č. 0000-0520070264/0900, č. 000000-1483235962/0900. Na účte žalobcu, ktorý viedol navrhovateľ vznikol záporný zostatok, a aj keď právny dôvod nevie navrhovateľ preukázať, žiada súd, aby odporcu zaviazal na vrátenie sumy 763,58 €, čo je rozdiel medzi sumou čerpaných prostriedkov a sumou vrátených splátok, z titulu vydania bezdôvodného obohatenie, spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil dňa 4.10.2011, odstúpenie zaslal aj odporcovi, ale ten si zásielku neprevzal, a v zmysle všeobecných obchodných podmienok sa za deň doručenia považuje tretí deň odo dňa uloženia zásielky na pošte. Doručenie tak nastalo najneskôr 31.12.2011, a preto si navrhovateľ nárokuje na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa návrhu od 1.1.2012. 3. Z oznámenia navrhovateľa pre odporcu zo dňa 4.10.2011 bolo zistené, že ho navrhovateľ vyzval na úhradu dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ č. 520700-4200800342/8360. V ňom uviedol, že došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí úveru „mPôžička“, a že celkový dlh k dátumu vyhotovenia návrhu je 2077,70 €, splácanie je formou splátok v maximálnom počte 20 splátok, prvá splátka splatná k 15.11.2011 a minimálna výška každej mesačnej splátky je 105 €. 4. Súd prvej inštancie citujúc §§ 4 ods. 1, § 5 zák. č. 258/2001 Z.z. dôvodil, že v konaní žiada navrhovateľ o zaplatenie dlhu z poskytnutého úveru, o ktorom tvrdí, že bol poskytnutý z jeho strany odporcovi, ako hotovostný úver „mPôžička“ pod č. 520700-4200800342/8360. Navrhovateľ nepredložil súdu samotnú zmluvu o poskytnutí úveru, teda súd nemal možnosť zistiť čo bolo obsahom zmluvy o úvere, aké boli podmienky poskytnutia úveru, v akej výške bol poskytnutý, a nebolo možné zistiť ani to, v akých splátkach, a od kedy do kedy bude predmetný úver splácať. Z predloženého výpisu z účtu „mPôžička“ č. 520700-4200800342/8360 pre odporcu, a to z výpisu z 3.7.2012 bolo zistené, že od 22.9.2008 do 5.10.2010 je mínusový zostatok na účte spolu v sume 1.439,62. 5. Samotný výpis z účtu, ktorý je spomenutý vyššie súd nepokladal za hodnoverný dôkaz na preukázanie toho, že odporca má doposiaľ voči navrhovateľovi dlh v uvedenej výške 763,58 €. Keďže nebolo preukázané, aké boli podmienky poskytnutého úveru, v akej výške bol poskytnutý a ako a dokedy sa mal splácať, nakoľko navrhovateľ nepredložil predmetnú zmluvu o úvere, súd návrh zamietol, a o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešnému odporcovi v konaní trovy nevznikli, súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. 6. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu podal odvolanie v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia rozsudku v súlade s ust. § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (O.s.p.), proti celej výrokovej časti rozsudku uvedeného vyššie, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., z dôvodov uvedených nižšie. 7. Žalobca teda žalobou žiadal len vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť. Preto žalobca považuje v tejto časti odôvodnenie rozsudku za úplne irelevantné a nadbytočné, nakoľko sa netýka nároku uplatneného žalobcom v konaní. 8. Žalobca však svoj nárok neopieral o žiadnu zmluvnú podmienku (a teda ani nebol dôvod, aby súd príslušné zmluvné podmienky preskúmaval), ale žiadal len vydanie rozdielu medzi čerpanou a vrátenou sumou. 9. Žalovaný vykonal celkom 18 splátok. Z dôvodu nesplácania úveru žalobca dňa 4.10.2011 od zmluvy o úvere odstúpil, čím sa stal splatným celý dlh. Ani odstúpenie od zmluvy (ktorým prišlo k zosplatneniu úveru) však žalobca neopieral o zmluvné dojednanie. Práve naopak, toto právo (odstúpiť od zmluvy) žalobcovi priznáva samotný zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ako aj zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ako predpis pre spotrebiteľa priaznivejší. 10. Pre rozhodnutie vo veci teda nebolo nevyhnutné skúmanie úverovej zmluvy. 11. Tak ako žalobca uviedol už v žalobe, pre prípad, že by z predložených dôkazov nemal súd existenciu dlhu za preukázanú, žalobca žiadal súd o zistenie vlastníkov účtov č. 000000-1454963359/0200, č. 000000-0520070264/0900, č. 000000-1483235962/0900, z ktorých boli vykonávané úhrady poskytnutého úveru, ako aj o následné vypočutie vlastníkov uvedených účtov v prípade, že vlastníkom účtov nie je žalovaný, a to za účelom zistenia, z akého dôvodu vykonávali platby na úverový účet žalovaného. 12. Súd prvej inštancie však navrhnuté dôkazy nevykonal a osvojil si názor, že výpis z úverového účtu nepreukazuje výšku dlhu. 13. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 21.10.2015 v celej výrokovej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. V zmysle § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v prípade, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 16. Vyjadrenie k odvolaniu nie je obsahom spisu. 17. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP, bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že rozsudok je vecne správny a treba ho potvrdiť. 18. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, zákon č. 160/2015 Z.z. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov je treba sa zaoberať odvolacím dôvodom, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). 21. Odvolací súd po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP), pristupoval k rozhodnutiu v tejto veci po 1.7.2016 a tak postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti), už podľa tohto zákona. Dôvodom pre takýto postup (odvolanie bolo podané ešte podľa príslušných ustanovení O.s.p., je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 22. Vzhľadom na uvedené v tomto konaní žiadal navrhovateľ zaplatenie dlhu z poskytnutého úveru, o ktorom tvrdí, že bol poskytnutý z jeho strany odporcovi ako hotovostný úver „mPôžička“ pod č. 520700-4200800342/8360. Navrhovateľ nepredložil súdu samotnú zmluvu o poskytnutí úveru, teda súd nemal možnosť zistiť, čo bolo obsahom zmluvy o úvere, aké boli podmienky poskytnutia úveru, v akej výške bol poskytnutý a nebolo možné z neho zistiť, v akých splátkach a odkedy dokedy bude predmetný úver splácať žalovaný. Z výpisu z 3.7.2012 bolo zistené, že od 22.9.2008 do 5.10.2010 je mínusový zostatok na účte spolu 1.439,62. 23. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že samotný výpis z účtu, ktorý je spomenutý súdom prvej inštancie, nemožno pokladať za hodnoverný dôkaz na preukázanie bezdôvodného obohatenia a teda, že odporca má doteraz voči navrhovateľovi dlh vo výške 763,58 eur (keďže ide o rozdielne sumy uvádzané samotným navrhovateľom). 24. Aj keď sa žiada bezdôvodné obohatenie, nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že súd má zabezpečiť zmluvu, resp. že navrhovateľ svoj nárok neopieral o žiadnu zmluvnú podmienku, ale žiada len vydanie rozdielu medzi čerpanou a vrátenou sumou. Nemôže ani odvolací súd, ani súd prvej inštancie zabezpečiť samotnú zmluvu o úvere, tak ako tvrdí v odvolaní „navrhovateľovi sa nepodarilo dohľadať samotnú zmluvu o úvere, na základe ktorej boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky, navrhovateľ nepožadoval úhradu úrokov z úveru, poplatkov či sankcií za nesplácanie úveru, ktoré boli dohodnuté v zmluve o úvere“, čím spochybňuje samotné odvolanie. 25. Aj keď navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že žiadal len vrátenie požičaného, nie je možné teraz ustáliť, či odporca splatil celý dlh, alebo nie, navrhovateľ dňa 4.10.2011 od zmluvy o úvere odstúpil, čím sa stal splatným celý dlh (tvrdenie odvolateľa je pochybné, že odstúpenie od zmluvy, ktorým prišlo k zosplatneniu úveru, on neopieral o zmluvné dojednanie). 26. Treba prisvedčiť aj odvolateľovi však v tom, že pri zisťovaní skutkového stavu sa ťažko dokazuje niečo, ak odporca je toho času na neznámom mieste a zastúpený opatrovníčkou, ani nemá zmluvu a odporca nebol ani vypočutý. 27. Navrhovateľ sa dostal do dôkaznej núdze, čo bolo rozhodujúce pre zamietnutie návrhu v tomto konaní o veci samej. 28. Napokon odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C-618/2010 (Banko Espano) o neprijateľných zmluvných podmienkach v úverovej zmluve (porovnaj článok 6 ods. 1 Smernice S 93/13). 29. O.i. aj podľa nálezu Ústavného súdu ČR I. ÚS/3512/2011, bod 27, v ktorom bola vyslovená niekoľkokrát zásada poctivosti v oblasti ochrany spotrebiteľa so zreteľom na aplikovanie vo forme tzv. princípu dôvery, lebo súdy musia nájsť praktickú rovnováhu medzi oboma protikladne pôsobiacimi princípmi tak (princíp právneho štátu, a princíp autonómie vôle), aby zostalo zachované maximum z oboch princípov a tak bol výsledok zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti (pozri aj nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09). 30. Na základe uvedeného možno konštatovať, že k porušeniu práva na súdnu ochranu pri rozhodnutí súdu prvej inštancie nedošlo a súdna ochrana v takomto prípade (namietané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. navrhovateľom, keď navrhovateľ na strane 2 odvolanie zo dňa 11.2.2015 sám tvrdí, že sa „žalobcovi nepodarilo dohľadať samotnú zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky“), predurčuje samotný úspech žalobcu v celom rozsahu o uplatnenom nároku. 31. Keďže súd prvej inštancie zákonne rozhodol aj vo výroku o trovách konania, žalobca nebol úspešný, odvolací súd tento rozsudok potvrdil. 32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP, lebo odporca je na neznámom mieste, aj keď bol úspešný v konaní, trovy mu nevznikli a navrhovateľ bol neúspešný. 33. Výsledok hlasovania 3:0. Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.