Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/564/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714218890 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714218890.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s. Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanej K. W., Y.. XX.X.XXXX, Y.. N., Y.. W. X, zast. opatrovníčkou Ľ. I., P. W. C. N., o zaplatenie 534,06 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C/205/2015-43 zo 17.6.2015 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšku. Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. zrušil platobný rozkaz 16Ro/441/2014-25 z 18.2.2015, II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 375,20 eur, úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 375,20 eur od 6.11.2013 do zaplatenia , a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III. vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a IV. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 14,56 eur a trovy právneho zast. 48,66 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zást. 2. Vychádzajúc z § 369 ods. 1, 2 a 3 , § 497, § 504, § 506 Obch. zák., § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. (ich znenie citoval), vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver v celkovej výške 427,30 Eur na nákup spotrebného tovaru, že poskytnutý úver bola žalovaná povinná splácať v mesačných splátkach po dobu 25 mesiacov po 26,05 Eur, že žalovaná zaplatila iba dve splátky úveru po 26,05 Eur, spolu 52,10 Eur. Súd preto žalobcovi priznal právo na zaplatenie istiny poskytnutého úveru v celkovej sume 375,20 Eur (427,30 Eur poskytnutý úver - 52,10 Eur úhrady). Žalobcovi nepriznal právo na úroky z úveru v ich kapitalizovanom vyčíslení , do budúcna a ani v časti iných nákladov úveru. Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný ku dňu uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval, aby zmluva v prípade úverovej zmluvy na kúpu spotrebného tovaru obsahovala opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, že ide o náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. c) a h) Zákona o spotrebiteľských úveroch, že zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovanou a ktoré sú predmetom tohto konania, neobsahuje údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, napriek tomu, že zo znenia zmluvy aj textu žaloby je zrejmé, že išlo o kúpu tovaru na úver, že aj opis tovaru v úverovej zmluve je uvedený neurčito. Zdôraznil, že ak zmluva o úvere neobsahuje tieto údaje, úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, že z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi iba istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov a nárok na úroky a poplatky z úveru zamietol. Konštatoval, že žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný nárok žalobcu na úroky z omeškania, nie však v požadovanej výške, že žalobca požadoval úroky z omeškania z jednotlivých úverových zmlúv vrátane úrokov a poplatkov. V tejto časti bola žaloba zamietnutá, preto aj istiny, z ktorých si žalobca uplatňoval úroky z omeškania ponížil o tieto sumy a priznal ich iba z nezaplatených istín úveru. Dodal, že požadovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 369 ods. 3 Obch. zák. v náväznosti na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., že žalovaná vypovedala zmluvu s účinnosťou k 5.11.2013, kedy sa stal dlh splatný, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 375,20 Eur vo výške 8,5% ročne od 6.11.2013 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ich priznal žalobcovi v sume 63,22 Eur , po zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Dôvodil, že žalobca si pôvodne uplatnil právo na zaplatenie 534,06 Eur, že priznaných mu bolo 375,20 Eur, čo je pomer úspechu a neúspechu 70,25%: 24,75%, že žalobcovi tak patria trovy konania vo výške 45,50% (70,25 - 24,75), ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu 32,00 Eur a trov právneho zast. 106,94 Eur, spolu 138,93 Eur, z čoho 45,50% je na súdnom poplatku 14,56 Eur a na trovách právneho zast. 48,66 Eur, spolu 63,22 Eur. podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z., z hodnoty predmetu konania 534,06 Eur , § 10 ods. 1 za 1 úkon právnej služby 36,52 Eur. Žalobcovi v zmysle § 13a vyhl. patrí odmena za 2 úkony právnej služby po 36,52 Eur a to za prevzatie zast. a podanie žaloby na súd, spolu 73,04 Eur, paušálna náhrada výdavkov podľa § 16 ods. 3 Vyhl. za 2 úkony právnej služby po 8,04 Eur, spolu 16,08 Eur. Trovy právneho zast. 89,12 Eur podľa § 18 ods. 3 boli navýšené o 20 % DPH 17,82 Eur na 106,94 Eur (45,5% je 48,66 Eur). 3. Proti rozsudku, výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že vec nesprávne právne posúdil. 4. K záverom súdu, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nemá všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a, že opis tovaru je uvedený neurčito, že úver z uvedených dôvodov možno považovať za bezúročný a bez poplatkov, uviedol, že s takýmto posúdením veci nesúhlasí. Poukázal na skutočnosť, že v pravej hornej časti prvej strany predmetnej úverovej zmluvy je uvedená adresa predávajúceho JDPredajcu: 2637858: OKAYs.r.o. Krajná 86, 821 04 Bratislava IČO: 35825979, že na uvedenej adrese predajcu si mohla žalovaná uplatniť reklamáciu, resp. prípadnú sťažnosť. Súčasne poukázal na bod 11. časť 3. Úverovej zmluvy v ktorom poskytol žalovanej možnosť, aby si uplatnila reklamáciu alebo sťažnosť na adrese jeho sídla, ktorá je uvedená v ľavej hornej časti prvej strany predmetnej úverovej zmluvy. Poukázal aj na to, že v ľavom hornom rohu úverovej zmluvy je riadne uvedený tovar financovaný spotrebiteľským úverom, t.j. ,notebook, že je toho názoru, že takýto opis tovaru je postačujúci na naplnenie podstatných náležitostí zmluvy. Mal za to, že zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a, že súd nesprávne postupoval, keď posúdil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že žalovaná pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy žiadne skutočnosti nerozporovala a ani nevyslovovala nesúhlas so znením zmluvy, práve naopak, predmetnú úverovú zmluvu podpísala a prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými úverovými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, súhlasila s nimi bez výhrad a žiadala, aby jej žalobca poskytol úver za podmienok uvedených v predmetnej zmluve. Mal za to, že v konaní pred súdom, dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z § 79 ods. 1 O.s.p. Žalobca je toho názoru, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, plán amortizácie, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, potvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov, z ktorého je zrejmý dátum a výška jednotlivých čerpaní, potvrdenie o prijatých platbách, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte, ktoré založil do súdneho spisu počas konania na súde, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v zamietnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mu mal správne priznať uplatnený nárok v celom rozsahu. 5. Rozsudok, okrem výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšku, odvolaním nebol napadnutý, právoplatnosť ostatných výrokov rozsudku, ktoré neboli napadnuté odvolaním, nie je dotknutá (§ 367 ods. 1,2 CSP). 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 7. Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 8. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), t.j. , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chýba v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 193 CSP. 9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 CSP. 10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 11. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach sporových strán , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal. 12. K výhradám žalobca, že v pravej hornej časti prvej strany predmetnej úverovej zmluvy je uvedená adresa predávajúceho a, že v ľavom hornom rohu úverovej zmluvy je riadne uvedený tovar financovaný spotrebiteľským úverom, t.j. notebook, že takýto opis tovaru je postačujúci na naplnenie podstatných náležitostí zmluvy (že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci), je potrebné uviesť, že fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou 13.12.2012 (č.l. 9-11) vyplýva, že závery súdu prvej inštancie ohľadom nedostatkov pri označení predávajúcej strany, ako aj nedostatočnom označení tovaru, ktorý bol predmetom zmluvy spotrebiteľskom úvere, sú správne. V predmetnej úverovej zmluve tieto podstatné údaje absentujú. Opis tovaru alebo služby je uvedený v pravom hornom rohu zmluvy: neurčené XXXXXXXX, t.zn. neurčito a rovnako, v úverovej zmluve nie je odkaz na adresu predávajúceho, na ktorej mohla spotrebiteľka - žalovaná uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pretože iba uvedenie údajov predajcu v pravom hornom rohu zmluvy, ktoré sú, o. i., napísané malým, temer nečitateľným písmom, na temer nepovšimnuteľnom mieste zmluvy, nedostatočne poučuje spotrebiteľa na akej konkrétnej adrese predávajúceho môže uplatniť reklamáciu tovaru, na ktorý bol úver poskytnutý. 13. Z uvedených dôvodov bolo potrebné stotožniť sa so závermi súdu, že spotrebiteľský úver v tomto spore možno posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku potvrdiť ako vecne správny. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. 15. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná a žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 18. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).