Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715200435 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715200435.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa F. U.G.O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na ul. U.. Y.. O. č. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Cyrila a Metoda č. 3 proti manželke T. U.G.O. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v P. na ul. U.. Y.. O. č. XXXX/XX prechodne D. č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 25 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B. U.G.O. nar. X.X.XXXX a S. U.G.O. nar. XX.X.XXXX zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.10.2015 č.k. 15P 23/2015-51 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa s manželkou. Na čas po rozvode zveril mal. B. a mal. S. do osobnej starostlivosti manželke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu mal. B. 90 € mesačne a mal. S. 60 € mesačne manželke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk navrhovateľa s mal. B. a mal. S. každý párny týždeň v mesiaci od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že navrhovateľ maloleté deti prevezme v stanovenom čase pred bydliskom manželky a maloleté deti jej odovzdá na tom istom mieste. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ proti tretej časti o určení výživného na čas po rozvode a navrhol rozsudok zrušiť v napadnutej časti a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu mal. B. 60 € mesačne a mal. S. 40 € mesačne. Poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, pretože nezdôvodnil bližšie svoje rozhodnutie a ním predložené dôkazy súd nevyhodnotil a nezdôvodnil, prečo určil výšku výživného pre obe maloleté deti v danej sume. Citoval § 157 ods. 2 O.s.p. a nález Ústavného súdu SR III.ÚS 119/03. Uviedol, že v konaní preukázal, že jeho príjem sa podstatne znížil od roku 2014 v dôsledku nemožnosti pracovať nadčasy, ktorá skutočnosť bola preukázaná zamestnávateľom a jeho písomným potvrdením zo dňa 1.7.2015. Z potvrdenia je zrejmá tá skutočnosť, že nie je predpoklad, aby v budúcnosti odpracoval väčší počet nadčasových hodín. Pripojil aktuálny odpis mzdového listu za rok 2015, z ktorého je zrejmé, že jeho príjem za 12 predchádzajúcich mesiacov predstavoval 5.955,29 €, čo priemerne vychádza na príjem 496,25 € mesačne. Pripojil aj dôkazy svedčiace o jeho povinných výdavkoch, z ktorých sú zrejmé jeho výdavky, ktoré predstavujú vyššiu sumu ako je jeho mesačný príjem, nakoľko mesačne uhrádza nájomné bytovému družstvu 140 €, elektrinu, plyn, televíziu 74,64 €. Spláca dve hypotéky, ktoré čerpali počas trvania manželstva, obe spláca výlučne on, pričom splátka prvej hypotéky istiny je 69,94 €, splátka úroku 92,98 €, súhrnne 162,92 €. Každomesačná splátka druhej hypotéky predstavuje 63,54 €, splátka istiny 27,95 € a splátka úroku 35,59 €. Na preklenutie svojej situácie bol povinný zobrať spotrebiteľský úver v Tatra banke, pričom mesačná splátka tohto úveru predstavuje sumu 49,70 €. 3. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku prvej inštancie, pretože rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Konaniu o rozvod manželstva predchádzalo konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. 8CoP 253/2015 rozhodol dňa 30.11.2015 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa tohto rozsudku bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na mal. B. 90 € mesačne a mal. S. 60 € mesačne. Od rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach uplynula veľmi krátka doba a nedošlo k žiadnej významnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu vo vzťahu k výške výživného. 4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dôvodný a vyslovil názor, že výška výživného je adekvátna schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa. 5. Navrhovateľ podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016). 6. Podľa ust. § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Odvolací súd konštatuje, že výroky rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, zverení mal. B. a mal. S. do osobnej starostlivosti manželky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, ako aj výrok o úprave styku navrhovateľa s mal. B. a mal. S. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 367 ods. 2 CSP). 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Podľa § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 ods. 1 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce závery je primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. 14. K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd dodáva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného v zmysle ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s hodnotením možností a schopností navrhovateľa plniť si vyživovaciu povinnosť ku svojim deťom tak, ako uzavrel súd prvej inštancie. Konajúci súd správne posúdil schopnosti a možnosti navrhovateľa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť ku svojim deťom a odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa odôvodňujú určenie výživného pre mal. B. vo výške 90 € mesačne a mal. S. vo výške 60 € mesačne s prihliadnutím na príjem navrhovateľa, ako aj jeho nevyhnutné životné náklady, za ktoré nie je možné považovať splácanie úverov a hypoték (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), nakoľko výživné pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je prednostnou pohľadávkou a rodičia sú povinní v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne uspokojovať svoje potreby, prípadne uhrádzať iné záväzky. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné od navrhovateľa v dennej výške 3 € pre mal. B. a 2 € pre mal. S. zabezpečuje len najzákladnejšie potreby maloletých detí, preto je nepochybné, že manželka aj na úkor svojho príjmu zabezpečuje odôvodnené potreby maloletých detí na hranici svojich možností, pričom túto povinnosť má aj navrhovateľ ako otec maloletých detí. 15. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného do rozvodu manželstva vykonanou rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.2.2015 č.k. 15P 318/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2015 č.k. 8CoP 253/2015-80 a konštatuje, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo krátke časové obdobie, počas ktorého k významnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu vo vzťahu k výške výživného nenastalo, pretože podľa písomného oznámenia zamestnávateľa navrhovateľa k zníženiu príjmu navrhovateľa nedošlo, len sa obmedzila možnosť vykonávania nadčasových hodín. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne určil rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd konštatuje, že je vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutom výroku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje a ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku. 16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený. 17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).