Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/173/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715202501 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715202501.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu MATEX, s.r.o., so sídlom Veškovce 1194, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 31 675 999, zast. Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom Nerudova 9, 040 01 Košice, proti žalovanému Agropotravinárske družstvo Malčice, so sídlom 072 06 Malčice, IČO: 31 713 891, zast. Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 36 861 472, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 11C/71/2015-109 z 8.12.2015 r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovaný má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd), rozhodol tak, že nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného Agropotravinárske družstvo Malčice so sídlom 072 06 Malčice, IČO: 31 713 891, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom MATEX, s.r.o., so sídlom Veškovce 1194, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 31 675 999 ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam s nasledovným obsahom: Zmluva o kúpe nehnuteľnosti č. 29 uzavretá podľa § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len „Zákon č. 140/2014 Z.z.“) (ďalej len „zmluva“) Predávajúci: Aropotravinárske družstvo Malčice, so sídlom Malčice 072 06, Slovenská republika, IČO: 31 713 891, družstvo zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Dr, Vložka č. 1099/V, v mene družstva konajú: Za družstvo koná každý člen predstavenstva samostatne tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu družstva pripojí svoj vlastnoručný podpis. Pri právnych úkonoch, pri ktorých hodnota predmetu úkonu prevyšuje čiastku 5 000 €, podpisujú za družstvo vždy dvaja členovia predstavenstva. (ďalej len „predávajúci“) a Kupujúci: MATEX, s.r.o., so sídlom Veškovce 1194, 079 01 Veľké Kapušany, Slovenská republika,IČO: 31 675 999, spoločnosť zapísaná v OR SR Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 3377/V, v mene spoločností koná: L.. U. G., konateľ L.. A. G., konateľ. Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú konatelia samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu pripoja svoj vlastnoručný podpis. (ďalej len „kupujúci“)(Predávajúci a Kupujúci ďalej aj ako „zmluvné strany“) Článok I. Špecifikácia nehnuteľností Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nižšie špecifikovaných nehnuteľností: nehnuteľnosť(-i) evidovaná(-é) Okresným úradom Michalovce, Katastrálny odbor, Okres: Michalovce, Obec: Ižkovce, katastrálne územie: Ižkovce a to pozemok(-y) ležiaci(-e) poradové číslo nehnuteľnosti a spoluvlastníckeho podielu Nehnuteľnosť Podiel na LV číslo parcely registra KN číslo parcely druh pozemku o výmere v m2 v spoluvlastníckom podiele k parcele / (-ám) 1. 130 E 13/2 zast.pl. 396 192/6912 1. 13/3 záhrady 764 2. 141 E 312/3 VP 21850 20/36000 351 VP 69388 (poradové číslo uvedené v tabuľke definuje poradové číslo nehnuteľnosti a poradové číslo spoluvlastníckeho podielu). (Vysvetlenie skratiek uvádzaných v tabuľke v časti druh pozemku: TTP - trvalý trávnatý porast, OP - orná pôda, VP - vodná plocha, LP - lesný pozemok, Ost.pl. - ostatná plocha, zast.pl. - zastavané plochy a nádvoria) Článok II. Predmet Zmluvy 1. Predmetom tejto zmluvy je prevod Podielu 1 až 2 k Nehnuteľnostiam 1 až 2 špecifikovaných v Článku I. tejto zmluvy z predávajúceho do vlastníctva kupujúceho. Predávajúci týmto predáva a kupujúci kupuje Nehnuteľnosti 1 až 2 bližšie špecifikované v Článku I. tejto zmluvy. 2. Titul nadobudnutia podielu 1 až 2 k nehnuteľnostiam 1 až 2: V-48/2013-čz 8/13 Článok III. Kúpna cena 1. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena za prevod podielu 1 až 2 k nehnuteľnosti 1 až 2 je - jednotková cena za druh pozemku zastavané plochy a nádvoria 1700€ /ha - jednotková cena za druh pozemku vodná plocha 1700€ /ha Cena spolu zaokrúhlená na celé eurá nahor: 15,00 € (slovom: pätnásť euro) 2. Kúpnu cenu zaplatí kupujúci predávajúcemu do 60 dní odo dňa obdŕžania právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho podľa tejto zmluvy, podľa ktorého bude kupujúci vlastníkom predmetu prevodu. Článok IV. Vyhlásenia kupujúceho a predávajúceho 1. Kupujúci vyhlasuje, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámil s právnym a skutkovým stavom predmetu predaja (prevodu), jeho stav je mu dobre známy, nemá voči nemu žiadne námietky a nehnuteľnosti 1 až 2 v tomto stave kupuje. 2. Predávajúci vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že nehnuteľnosti 1 až 2 sú v spoluvlastníctve. 3. Nakoľko ide o prevod podľa §4 ods. 1 písm. b) zákona č. 140/2014 Z.z., pozemok nepodlieha postupu podľa §4 odsekov 3 až 10 a §5 a §6 zákona č. 140/2014 Z.z. 4. Kupujúci kupuje nehnuteľnosti 1 až 2 bez akýchkoľvek tiarch a záväzkov, okrem vecného bremena, s ktorým s kupujúci súhlas v súlade so zákonom č. 656/2004 Z.z. spočívajúcom v povinnosti strpieť uplatňovanie práv prevádzkovateľa ropovodu TRANSPETROL,a.s., Šumavská 38, 821 08 Bratislava (IČO 31 341 977) v katastrálnom území Ižkovce, na LV č. 141 parcela E KN č. 351. Článok V. Nadobudnutie vlastníctva 1. Kupujúci nadobudne vlastníctvo k Nehnuteľnosti 1 až 2 dňom právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho do katastra nehnuteľností. 2. Podľa tejto zmluvy možno dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy do katastra nehnuteľností príslušným Okresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom. 3. Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho k predmetu kúpy do príslušného katastra nehnuteľnosti v Slovenskej republike podá kupujúci. 4. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky poplatky súvisiace s podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti zaplatí kupujúci, okrem poplatkov súvisiacich s overovaním podpisov na tejto zmluve, ktoré zaplatí predávajúci. Článok VI. Záverečné ustanovenia 1. Zmluvné strany záväzne vyhlasujú, že si túto zmluvu pred podpísaním prečítali a rozumejú jej obsahu, a že je uzavretá slobodne a vážne, nie v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu s jej obsahom pripájajú k nej svoje podpisy. 2. Zmluva sa vyhotovuje v troch (3) exemplároch, z toho má každý hodnotu originálu. Predávajúci obdrží po jej jednom vyhotovení a zvyšné sú určené pre Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor. Kupujúci si osobitne vyhotoví overenú kópiu zmluvy na vlastné náklady. 3. Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci svojim podpisom na tejto zmluve splnomocňuje kupujúceho na vykonávanie všetkých právnych úkonov, vrátane ich podpisovania, súvisiacich s opravou akýchkoľvek prípadných chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nezrovnalostí a vád tejto zmluvy, vo forme opravnej doložky na tejto zmluve, ako aj návrhu na vklad tejto zmluvy, v konaní pred Okresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom o povolenie vkladu tejto zmluvy a kupujúci splnomocnenie prijíma. 4. Zmeny a dodatky k tejto Zmluve musia byť vyhotovené písomne, so súhlasom obidvoch Zmluvných strán a musia byť podpísané. 5. Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podpisom oboch zmluvných strán. Vecnoprávne účinky zmluvy nastanú dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností príslušným Okresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom. V Malčiciach, dňa ................. Vo Veškovciach, dňa 6.11.2014 Predávajúci: Kupujúci: ________________________________ ___________________________ Agropotravinárske družstvo Malčice MATEX, s.r.o. S., člen predstavenstva L.. U. G., konateľ ________________________________ Agropotravinárske družstvo Malčice C. Z., člen predstavenstva ________________________________ Agropotravinárske družstvo Malčice V. G., člen predstavenstva a, že toto nahradenie prejavu vôle odporcu je účinné dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Posledným výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 132,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 461,26 € na účet právneho zástupcu žalobcu advokáta O.. Š. M. do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet vedený vo VÚB banke a.s., IBAN: SK69 0200 0000 0027 0785 2257, BIC: SUBA SK BX. 3. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného tak, aby tento uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu s obsahom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odôvodnil to tým, že sa jedná o spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaných na: LV č. XXX G.. Ú.. L. a to parcely reg. E č. 13/2 - zastavaná plocha o výmere 396 m2, č. 13/3 - záhrady o výmere 764 m2 v podiele 192/6912 a LV č. XXX G.. Ú.. L. a to parcely reg. E č. 312/3 - vodné plochy o výmere 21850 m2 a č. 351 - vodné plochy o výmere 69388 m2 v podiele 20/36000 evidované Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor, okres Michalovce, Obec: Ižkovce, ktoré nadobudol žalovaný titulom kúpy, t.j. na základe kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu uzavretej s M. S., F.. G., D.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, XXX XX S. G. ako predávajúcou s tým, že vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol povolený Správou katastra Michalovce, pracovisko Veľké Kapušany dňa 26.02.2013 pod č.V-48/2013- čz 8/13. Odvolávajúc sa na ust. § 140 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka poukázal na skutočnosť, že keďže žalovaný nie je blízkou osobou predchádzajúceho spoluvlastníka v zmysle ust. §§ 116 a 117 Obč. zák. tak je zrejmé, že predchádzajúci spoluvlastník nehnuteľnosti konal v rozpore s ust.§ 140 Obč. zák., keď neponúkol na predaj predmetný spoluvlastnícky podiel žalobcovi- spoluvlastníkovi nehnuteľností predtým, než zrealizoval jeho prevod na žalovaného a tým porušil zákonné predkupné právo žalobcu k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného preto odvolávajúc sa na ust. § 603 ods. 3 Obč. zák. žalobca zaslal žalovanému výzvu č. 29, ktorá bola doručená žalovanému dňa 12.11.2014, v ktorej poukázal na to, že k prevodu sporných nehnuteľností došlo v rozpore s právnymi predpismi, v dôsledku čoho bolo porušené jeho predkupné právo z titulu spoluvlastníctva a vyzval ho, aby v lehote najneskôr do 16.02.2015 mu doručili (ponúkli) návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bude prevod sporných spoluvlastníckych podielov a to za rovnakých podmienok, za ktorých tieto nadobudol od predávajúceho. 4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že podľa súčasnej právnej úpravy sa spoluvlastník môže pri porušení predkupného práva domáhať výlučne relatívnej neplatnosti a analogické použitie ust. § 603 Občianskeho zákonníka podľa neho neprichádza do úvahy a môže sa uplatniť len v prípade, že je uskutočnené vedľajšie dojednanie ku kúpnej zmluve. Aj v prípade žeby malo byť možné analogické aplikovanie tohto ustanovenia tak tvrdil, že nie je možné, aby bol priznaný celý spoluvlastnícky podiel, ktorý v súčasnosti žalovaný vlastní, pretože tým dochádza k porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Súd by tak v takomto prípade aproboval len ďalšie porušenie predkupných práv, teda facto protiprávny stav. Poukázal aj na to, že nie všetky podmienky, ktoré sú uvedené v navrhovanej kúpnej zmluve sú pre neho prijateľné. Ide napr. o splatnosť kúpnej ceny, ktorá tak ako je navrhnutá zvýhodňuje len žalobcu, plnomocenstvo obsiahnuté v záverečných ustanoveniach návrhu zmluvy, vyhlásenia zmluvných strán, resp. režim zodpovednosti za vady ako aj navrhovaná kúpna cena tvrdiac, že v súčasnosti sú ceny nehnuteľností vyššie, tvrdil, že kúpna cena nie je špecifikovaná pre záhrady len pre zastavané plochy a nádvoria. 5. V tomto konaní je rozhodujúca skutočnosť, že v čase pred prevodom sporných spoluvlastníckych podielov pôvodnej podielovej spoluvlastníčky na žalovaného si nesplnila svoju zákonnú povinnosť spočívajúcu v jej povinnosti ponúknuť najprv predmetné podiely ostatným podielovým spoluvlastníkom, teda v tomto prípade aj žalobcovi na odkúpenie, čo aj svedkyňa - predchádzajúca spoluvlastníčka M. S., F.. G. pred súdom potvrdila brániac sa tým, že o takejto povinnosti nemala vedomosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že v čase prevodu predmetných nehnuteľností bol podielovým spoluvlastníkom aj žalovaný, takže došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva v zmysle ust. § 140 Obč. zák. Na základe toho žalobca využil svoje právo vyplývajúce mu z ust. § 603 ods. 3 Obč. zákonníka a v tomto konaní sa domáha proti žalovanému - nadobúdateľovi aby mu vec - predmetné nehnuteľnosti ponúkol na predaj za takých istých podmienok, ako ich nadobudol od pôvodnej spoluvlastníčky. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa tvrdení, že niektoré žalobcom navrhované zmluvné podmienky sú pre neho prijateľné tak k tomuto súd uvádza: a/ splatnosť kúpnej ceny, ktorá tak ako je navrhnutá zvýhodňuje len žalobcu, b/ plnomocenstvo obsiahnuté v záverečných ustanoveniach návrhu zmluvy, c/ vyhlásenia zmluvných strán, resp. režim zodpovednosti za vady, d/ navrhovaná kúpna cena tvrdiac, že v súčasnosti sú ceny nehnuteľností vyššie a že kúpna cena nie je špecifikovaná pre záhrady len pre zastavané plochy a nádvoria, a ďalšie. 6. V kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovaným a pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou nie je uvedená špecifikácia ceny za jednotlivé druhy pozemkov ale kúpna cena je stanovená jednotne pevnou sumou bez toho, aby sa rozlišovali ceny za jednotlivé druhy pozemkov, resp. v zmluve to nie je uvedené. Po prepočte tak ako to aj uviedol žalobca vychádza priemerná jednotková cena za jednotlivé druhy nehnuteľností v sume 1.700 € za 1 ha, teda tak ako to aj navrhli. 7. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. V tomto prípade si žalobca ako oprávnený z predkupného práva si zvolil možnosť b/ a potom čo vyzval žalovaného (písomná výzva č. 29 zo dňa 6.11.2014 č.l. 7) ), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a nadobúdateľ - žalovaný jeho výzve nevyhovel tak využil svoje právo a v tomto konaní sa domáhal žalobou, aby bol nahradený prejav vôle žalovaného - nadobúdateľa a to, aby uzavrel s ním kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok ako zmluvu predchádzajúcu s pôvodným vlastníkom a teda rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby žalobe mohol vyhovieť a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 8. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech má voči neúspešnému žalovanému v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania. Tieto vyčíslil právny zástupca žalobcu tak, že pozostávajú zo sumy 132,50 € - zaplatené súdne poplatky (za návrh na začatie konania 99,50 €, za návrh na vydanie predbežného opatrenia 33,- €) a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 461,26 €, ktoré pozostávajú: zo sumy 258,12 € - náhrada za 4 úkony právnej služby á 64,53 € (§§ 11 ods. 1 písm. a/, 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhl. č. 655/5004 Z.z.), náhrada režijného paušálu 33,56 € (4 x 8,39 € ), spolu 291,68 €, hotové výdavky právneho zástupcu v súvislosti s právnym zastupovaním žalovaného spočívajúce vo vynaloženom cestovnom v sume 57,74 €, a ďalšie podľa úkonov, hotové výdavky, a stratu času. 9. V podanom odvolaní žalovaný žiadal zmeniť rozsudok zo dňa 8.12.2015 (v odvolaní je uvedený na č.l. 123 p.v. nesprávny dátum vyhlásenia rozsudku na 8.12.2016, poznámka odvolacieho súdu) tak, že sa žaloba zamietne, eventuálne, aby napadnutý I. a II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Nemožno sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu uvedeného na str. 9 napadnutého rozsudku, podľa ktorého z ust. § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil od pôvodného spoluvlastníka alebo c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. 10. Z ust. § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tomu by tak mohlo byť iba v prípade, ak by navrhovateľ predložil dohodu uzatvorenú s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva. Touto cestou poukazujeme na skutočnosť, že žalobca naprieč celým konaním nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci uzatvorenie dohody v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Keďže sa v predmetnej veci o tento prípad nejedná, každý z obídených spoluvlastníkov, nielen žalobca, si mohol vybrať jednu z troch možností, ktorú mu zákon pri porušení predkupného práva umožňuje. Pretože z ničoho nevyplýva, že by sa obídení spoluvlastníci domáhali relatívnej neplatnosti zmluvy, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu, ale ani toho, aby im boli ponúknuté podiely na predaj za tých istých podmienok, je potrebné dospieť k záveru, že si ponechali predkupné právo voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Týmto zdôrazňujeme, že predkupné právo, a to aj zákonné, je osobným právom oprávneného (zákon vylučuje možnosť prevodu predkupného práva na inú osobu, či už postúpením alebo iným prevodom a zaniká smrťou oprávneného, takže neprechádza na dedičov). Uvedený záver potvrdzuje rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. mája 2009, sp. zn. 2 Cdo 91/2008: „ Keďže mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že žalobca ma právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne“, teda v prejednávanom prípade z predaného spoluvlastníckeho podielu evidovanom na LV č. XXX výlučne 144/6912-tin z 192/6912, t.j. 1/1728 z celku a v prípade predaného spoluvlastníckeho podielu evidovanom na LV č. XXX výlučne 900/36000 z 20/36000, t j. 1/72000 z celku. 11. S poukazom na vyššie tvrdené skutočnosti uvádzali, že prvostupňový súd neuviedol v tomto smere žiadny dôvod, ktorým by sa vysporiadal s argumentom žalovaného, že ak by súd priznal navrhovateľovi právo k celému spoluvlastníckemu podielu žalovaného, fakticky by tak aproboval stav porušenia predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Je potrebné tiež uviesť, že prvostupňový súd sa odklonil od judikatúry vyšších súdov (krajského súdu a Najvyššieho súdu SR), bez toho, aby svoj odklon akokoľvek odôvodnil. 12. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). To znamená, že aj keď sa od súdov nevyžaduje vysvetlenie dôvodov pre zamietnutie každého argumentu, ktorý strana konania vzniesla, neznamená to oslobodenie súdov od povinnosti riadne posúdiť a odpovedať na hlavné vyjadrenia strany sporu (Donadze c. Gruzínsko, rozhodnutie zo 7. marca 2006). Vnútroštátny súd teda musí vždy reagovať na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (Ruiz Torijo c. Španielsko, rozhodnutie z 9. decembra 1994). Na takéto hlavné argumenty žalovaného vznesené v konaní pred prvostupňovým súdom prvostupňový súd v niektorých prípadoch nereagoval vôbec (vyššie uvedená nemožnosť aplikácia § 603 resp. argument, že žalobcovi nemôže byť priznaný cely podiel žalovaného) alebo reagoval len úplne minimálne, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, resp. odňatiu možnosti konať pred súdom. 13. Záverom doplnili, že rozsudok, v ktorom súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy sa považuje za arbitrárny, t.j. nedostatočne zdôvodnený (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 154/05 zo dňa 28.02.2006). Nedostatok riadneho, jasného, presvedčivého a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je podľa judikatúry porušením práva na spravodlivé súdne konanie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Szf/20/2010 zo dňa 25.05.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla 2009. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/l39/2011 z 12. Októbra 2011, uznesenie Najvyššieho sudu SR sp. zn. 6Sžo/65/2008 z 10. februára 2009, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 105/201L zo 14. júna 2011, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 403/2010 z 3. marca 2011). 14. Takisto poukázali na námietku uvádzanú v konaní pred súdom prvého stupňa, že návrh kúpnej zmluvy obsahuje ustanovenia, s ktorými žalovaný nemôže, ani za predpokladu, že by bol nárok žalobcu dôvodný, súhlasiť - ide napríklad o splatnosť kúpnej ceny, ktorá jednostranne zvýhodňuje žalobcu, vyhlásenia zmluvných strán, resp. režim zodpovednosti za vady, či plnomocenstvo obsiahnuté v záverečných ustanoveniach zmluvy. Prvostupňový súd sa s nimi podľa ich názoru nevysporiadal náležitým spôsobom. 15. V podrobnom vyjadrení k odvolaniu žiadal žalobca so zreteľom na pracovnú zaneprázdnenosť právneho zástupcu predlžiť lehotu na vyjadrenie k odvolaniu tak, že sa vyjadria do 15.6.2016, aj keď odvolanie bolo doručené 11.3.2016 žalobcovi. 16. Vo vyjadrení o.i. uviedol žalobca, že v čase nadobudnutia spoluvlastníckeho práva (podielu), ktorý je predmetom konania, nebol spoluvlastníkom nehnuteľností (bol treťou osobou). Žalobca ako spoluvlastník uplatnil svoje zákonné predkupné právo voči žalovanému a žiadal žalovaného, aby mu za rovnakých podmienok ponúkol nehnuteľnosť na predaj a to z dôvodu nerešpektovania jeho predkupného práva. Mal za to, že nie je možné, aby protiprávne a nelegitímne konania či už spoluvlastníka alebo nadobúdateľa (mal za to, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa porušujú predkupné práva spoluvlastníkov a teda nebol dobromyseľný v nadobudnutí spoluvlastníctva), boli na ujmu spoluvlastníka, ktorý koná zákonným a legitímnym spôsobom. 17. Ďalej je toho názoru, že nie je možné súdnym rozhodnutím obmedzovať zmluvnú voľnosť medzi stranami. Kúpnou zmluvou právny predchodca žalovaného previedol celý svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a teda nielen jeho časť. Z tohto dôvodu aj žalobca má nadobudnúť celý podiel, ktorý nadobudol žalovaný, a nielen podiel, ktorý zodpovedá výške jeho spoluvlastníctva. Pri opačnom výklade by vznikol právne neúnosný stav, kedy by tretej osobe, ktorá mala nulový spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ostal väčší spoluvlastnícky podiel, ako spoluvlastníkovi, ktorý by mal právo nadobudnúť spoluvlastnícky podiel len do výšky svojho vlastného podielu na nehnuteľnosti. Zároveň takýto postup by bol úradným obmedzením prejavu vôle žalovaného, ktorý nemá oporu v Občianskom zákonníku, nakoľko žalobca prejavil vôľu nadobudnúť celý podiel, ktorý nezákonným spôsobom nadobudol žalovaný. 18. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2358/2010 zo dňa 29.2.2012 (dotknuté predpisy § 140 OZ): „Již v rozsudku ze dne 13. května 2003, sp.zn. 22Cdo/446/2002, publikovaném v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu pod č. C 1899, Nejvyšší soud uvedl, že ustanovení § 140 obč. zák. je ustanovením dispozitivním a spoluvlastníci se od něj po dohodě mohou odchýlit. Předkupní právo zaniká i v případe, že spoluvlastník o zamýšleném prodeji druhým spoluvlastníkem třetí osobě ví, dá však nepochybně najevo, že o věc nemá zájem a že s prodejem souhlasí. V tomto případě jde o ústně nebo konkludentně uzavřenou dohodu o tom, že předkupní právo nebude uplatněno. Pokud spoluvlastník výslovně projeví vúli věc nekoupit, bylo by nadbytečné mu ji ještě nabízet ku koupi. Také v komentáři k obecnému zákonníku občanskému z roku 1811 se s odkazem na tehdejší judikaturu uvádí, že předkupní právo zaniká „zřeknutím, jež múže nastati též mlčky“, a že „v prohlášení souhlasu ke koupi daném oprávněným z předkupního práva jest vzdání se téhož“ (Sedláček, J., Rouček, F. a kol.: Komentář k čsl. obecnému občanskému zákonníku a občanské krávo platné na Slovensku a v Podkarpatské Rusi. Praha 1936, díl IV., s. 813, 816).“ 19. Z uvedeného vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu ČR spolu s rozsudkom NS ČR 22Cdo/2358/2010 možno vyvodiť záver, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu (práva), ak ostatní spoluvlastníci neprejavia o prevádzaný podiel záujem, podiel, ktorý by inak na nich pripadal, pripadne (prirastie) tomu spoluvlastníkovi, ktorý o podiel záujem prejavil, teda v posudzovanej veci žalobcovi. Uvedená argumentácia zabezpečuje právnu istotu, kontinuitu a prehľadnosť usporiadania spoluvlastníckych vzťahov medzi spoluvlastníkmi a rešpektuje právne postavenie tak spoluvlastníkov ako aj tretích osôb bez diskriminácie ktorejkoľvek zo zúčastnených strán (zabezpečená materiálna rovnosť pred zákonom). 20. Odvolací súd konštatuje, že v ďalšom stanovisku žalovaného družstva (č.l. 210, 211) o.i. ten uviedol, že v súlade s uvedeným, súd prvej inštancie mal podľa ich názoru, pri rozhodovaní, ktoré predchádzalo vydaniu napádaného rozhodnutia, brať na zreteľ rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/91/2009 (ďalej len „rozsudok NS SR“), nakoľko z neho vyplýva, že podielový spoluvlastník (v tomto prípade žalobca) v rámci uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva ich nesmie uplatňovať v rozsahu, ktorý nekorešponduje s veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu, resp. v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov, spoluvlastnícke právo ktorých bolo taktiež porušené. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o vydaní napádaného rozhodnutia na rozsudok NS SR neprihliadol, resp. v odôvodnení napádaného rozhodnutia opomenul vysvetliť prečo sa od neho odklonil. Mali pritom za to, že prednosť pred rozhodnutiami českých súdov, ako sa toho domáha žalobca, má mať rozhodnutie slovenského krajského súdu potvrdené v odvolacom konaní Najvyšším súdom SR; navyše rozhodnutie NS ČR R/75/2010 vychádza zo skutkového stavu, kedy spoluvlastník podielu na pozemku, pred predajom uskutočnil ponuku všetkým ostatným spoluvlastníkom a títo na ňu nereagovali - ide teda o situáciu, kedy spoluvlastníkom bola riadne poskytnutá možnosť uplatniť si predkupné právo a toto právo nevyužili a teda žiadne predkupné právo existujúcich spoluvlastníkov nebolo porušené. Kvalitatívne ide o úplne odlišnú situáciu od prejednávaného prípadu, pri ktorej je namieste hovoriť o tom, že podiel spoluvlastníkov, ktorí si predkupné právo neuplatnili prirastá tomu spoluvlastníkovi, ktorý tak učinil. Poukázali tiež na to, že rozhodnutie NS SR vychádza z § 603 ods. 3 OZ, podľa ktorého „Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované“. Mali za to, že z cit. ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v prípade, že si spoluvlastník pri porušení predkupného práva neuplatní relatívnu neplatnosť (čo je ďalšia možnosť) resp. ponukovú povinnosť ostáva jeho predkupné právo zachované - podľa jeho názoru je v tejto otázke Občiansky zákonník jednoznačný a výklad žalobcu mu odporuje. 21. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 397 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je opodstatnené a musel preto rozsudok zmeniť. 22. Súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci. 23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti. 24. So zreteľom na § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 25. Odvolací súd poukazuje na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP a zistil, že jeden odvolací dôvod je opodstatnený, (odvolacie dôvody možno podriadiť podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP), lebo rozhodnutie súdu prvej inštancie malo vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci, a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a aj odvolací dôvod pre nesprávne posúdenie je opodstatnený. 26. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 27. Zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení §§ 185, 186 CSP rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných, základoch, ako dokazovanie v konaní nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávanou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu a je vyjadrená v ustanovení. 28. Zákon v ustanovení § 185 CSP vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má onom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva. 29. Žalovaný bol subjektom, ktorý môže podať odvolanie, podal ho v zákonnej lehote, a konštatuje sa že podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. Odvolací súd bol preto viazaný odvolacími dôvodmi, vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, neboli zistené a po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že podľa § 388 CSP musí rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 31. V súvislosti so zmenou rozhodnutia, takéto rozhodnutie v odvolacom konaní prichádza do úvahy vtedy, keď na základe správne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom a jeho právne posúdenie veci odvolacím súdom jednoznačne vedie k inému vymedzeniu obsahu posudzovaného právneho vzťahu účastníkov (prípadne k odlišnému stanoveniu práv a povinností účastníkov, teraz už strán sporu - poznámka odvolacieho súdu). Odvolací súd vychádzal z odbornej literatúry (OSŘ, Bureš, Drápal, Mazanec, 6. vydanie, str. 980-982, komentár). 32. Išlo o náročné posúdenie aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav, pričom rozsah dokazovania bol postačujúci a súd prvej inštancie zistil úplne skutkový stav. 33. Odvolací súd vzhľadom na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2009 z 12.5.2009 poukazuje na jeho záver, že ak si druhý spoluvlastník nárok z predkupného práva neuplatňuje, môže sa strana sporu dožadovať uplatnenia aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu pri súhlase ďalšieho spoluvlastníka, lebo žalobca má nárok len na pomernú časť podielu podľa veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu, pretože tam bol žiadaný priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, so zreteľom na rozsudok súdu prvej inštancie. 34. Cituje sa zo str. 9 prvý odsek rozsudku NS SR: „Ak aj ostatní spoluvlastníci (v danom prípade jeden spoluvlastník), pri predmete prevodu zostávajú pasívni v obrane svojich práv , pri pasivite a mlčaní nemožno predpokladať súhlas spoluvlastníka iného, ktorý sa domáha svojho nároku, má právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len polovicu, t.j. potom 1/4 z celku, ako správne uzavrel odvolací súd. Dohodu, na ktorú navrhovateľka poukazuje uzavretú správnou nástupkyňou druhého z obídených spoluvlastníkov nemožno preto považovať za dohodu v zmysle § 140 OZ o výkone predkupného práva, pretože takúto dohodu mohli spoluvlastníci uzavrieť iba po splnení ponukovej povinnosti (ku ktorej v danom prípade nedošlo), v súlade s § 605 OZ.“ 35. Identická situácia je aj v súdenej veci, keď rozsudok súdu prvej inštancie znie pre vyhovenie žaloby žalobcu, avšak predkupné právo vrátane zákonného je osobným právom oprávneného, nemôže byť majetkovým právom, keď zákon vylučuje možnosť prevodu predkupného práva na inú osobu, či už postúpením alebo iným prevodom a zaniká smrťou oprávneného a nemôže prechádzať na dedičov (taktiež použité zo str. 9 prvý odsek rozsudku 2Cdo/91/2008), a jednoznačne sa súd prvej inštancie odklonil od ustálenej súdnej praxe. 36. Na základe uvedeného je treba konštatovať, že podľa zákonného znenia § 603 ods. 3 OZ, lebo predkupné právo ak sa porušilo, potom môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované, preto v prípade, ak si spoluvlastník pri porušení predkupného práva neuplatní relatívnu neplatnosť (ponuková povinnosť mu zostáva), jeho predkupné právo ostáva zachované, a v tejto otázke Občiansky zákonník nepozná výnimku. Napr. osoba, ktorej predkupné právo bolo porušené sa môže rozhodnúť pre uplatnenie relatívnej neplatnosti alebo uplatnenie ponukovej povinnosti, alebo pri nevyužití ani jednej z uvedených možností, jej predkupné právo zostáva zachované. 37. Žalovaný sa nemohol dopustiť protiprávneho konania pri porušení predkupného práva, on nezodpovedá totiž za to, keď jeho právny predchodca, ktorý predával spoluvlastnícky podiel pri predaji porušil predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. 38. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi mohol byť priznaný maximálny podiel o veľkosti 144/6912 (LV č. XXX), alebo podiel 900/36000 zapísaný na LV č. XXX na podiele žalovaného. 39. Keďže súd prvej inštancie rozhodol podľa odlišného názoru a nie ustálenej súdnej praxe, (iného právneho názoru) a nezaoberal sa tým, že prípadný iný podiel, ktorý nepatril žalobcovi ho neoprávňuje na to, aby sa mohol domáhať vykúpenia podielov v celom rozsahu, pretože iný podiel, iného spoluvlastníka mu neprirastie, preto ho okrem žalobkyne si mal uplatniť nárok vyplývajúci z predkupného práva aj druhý z obídených spoluvlastníkov, čo nebolo sporné v tomto konaní, pretože zákonné predkupné právo v zmysle § 140 OZ vznikne bez ohľadu na vôľu oprávneného alebo povinného. 40. Napokon z vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, ktoré došlo súdu až 11.7.2016 vyplýva, že postup žalovaného mal byť v rozpore s dobrými mravmi ako aj proti účelu inštitútu spoluvlastníctva. Ďalšie jeho názory sú právne neudržateľné vzhľadom na odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu ako aj stanovisko k vyjadreniu žalobcu zo dňa 6.8.2016, ktoré podal žalovaný. 41. O. i. aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2358/2010 z 29.2.2012 vychádza z iného skutkového stavu než bol zistený súdom prvej inštancie v riešenom našom spore, a odvolací súd naň neprihliadal. 42. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhoduje aj o nároku na náhradu trov konania prvej inštancie. 43. Z dôvodu zmeny rozsudku súdu prvej inštancie má právo na ich náhradu úspešný v tomto konaní žalovaný, lebo podľa 6. hlavy CSP o trovách konania (druhý oddiel) z ust. §§ 255 až 256 CSP vyplýva, že súd musí priznať strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v tomto spore však mal úspech len žalovaný, preto má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi tak na súde prvej inštancie ako aj právo na náhradu trov odvolacieho konania. 44. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.