Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/112/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715210771 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715210771.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu D.. W. P. a sudcov: E.. E. U. a D.. C. T. v spore žalobcu: J. M. E. s.r.o., B. X/XX, Q., O.: XX N. 207, zastúpený: T. H. s.r.o., E. 2, T. - mestská časť J. E., O.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. S, s.r.o., E. XX, E., O.: XX XXX XXX, zastúpený: I. & Z. T., s.r.o., L. Central 1, H. 4, T., O.: XX XXX XXX, o zaplatenie XX.XXX.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 22Cb/134/2015-1182 zo dňa 11.4.2016, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému náhradu trov konania XXX XXX,XX eur, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia XXX XXX,XX eur a náhrady súdneho poplatku za odpor XX XXX,XX eur, tie na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi uložil povinnosť uhradiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu E., č.účtu J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX trovy konania v sume XXX,XX eur, do X dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia XX.XXX.XXX eur s úrokom z omeškania X,XX % ročne od X.X.XXXX do zaplatenia z toho dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný založil spoločnosť E. H. SK s.r.o (ďalej len E. H. SK) ako svoju XXX % dcérsku spoločnosť. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný vykonávajúci pôsobnosť jediného spoločníka E. H. SK rozhodol o zvýšení základného imania E. H. SK o XX.XXX.XXX eur novým nepeňažným vkladom. Žalovaný prevzal záväzok na vklad v plnom rozsahu a na jeho splatenie sa zaviazal vložiť do spoločnosti E. PAB. SK celý svoj podnik (ďalej len H.). Za týmto účelom žalovaný podpísal vyhlásenie o vklade Podniku do E. H. SK a uzatvoril s E. H. SK zmluvu o vklade. Podľa znaleckého posudku č. 110/2013 vypracovaného spoločnosťou B., a.s., v súvislosti s vkladom (znalecký posudok č. 1), hodnota vkladaného H. k XX.X.XXXX predstavovala sumu XX.XXX.XXX eur. Zvýšenie základného imania spoločnosti E. H. SK o sumu vkladu t.j. XX.XXX.XXX eur bolo zapísané do obchodného registra dňa XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX žalovaný ako jediný spoločník E. H. SK udelil súhlas s prevodom celého svojho obchodného podielu v uvedenej spoločnosti na žalobcu, odvolal predchádzajúcu konateľku a vymenoval nových konateľov spoločnosti E. H. SK. V nadväznosti na to, uzatvoril žalobca ako nadobúdateľ so žalovaným ako prevodcom zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len zmluva o prevode) a prevzal kontrolu nad spoločnosťou E. H. SK a H.. Žalobca nadobudol obchodný podiel dňa X.X.XXXX. S účinnosťou k X.X.XXXX sa E. H. SK zlúčila do žalobcu. Nové vedenie spoločnosti E. H. SK krátko po svojom nástupe zistilo, že H. je v značne horšom stave ako deklaroval žalovaný pred uzavretím zmluvy o prevode a to z toho dôvodu, že v účtovníctve evidované obchodné vzťahy s viacerými kľúčovými zákazníkmi boli v skutočnosti iba fiktívne, resp. značne nepriaznivejšie a žalovaný zamlčal závažné okolnosti majúce vplyv na hodnotu podniku. Vzhľadom na tieto zistenia, žalobca požiadal spoločnosť B. a.s., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 1, aby za použitia rovnakej metodológie posúdila hodnotu podniku ku dňu zápisu zvýšeného základného imania spoločnosti E. H. SK do obchodného registra, t.j. k XX.X.XXXX. Podľa znaleckého posudku zo dňa X.X.XXXX (znalecký posudok č. 2), hodnota H. k XX.X.XXXX bola iba vo výške XX.XXX.XXX eur. Hodnota H. teda bola dramaticky nižšia ako suma XX.XXX.XXX eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vložiť do základného imania spoločnosti E. H. SK. Rozdiel oproti sume, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť prevzatím záväzku na vklad tak predstavuje suma XX.XXX.XXX eur. Žalovaný je teda povinný tento rozdiel doplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi spoločnosti E. H. SK v peniazoch a to s poukazom na § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch. Listom zo dňa X.X.XXXX žalobca vyzval na zaplatenie uvedeného rozdielu, čo žalovaný doposiaľ neurobil. 3. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, v ktorom namietal nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky podľa § 106 O.s.p., pretože strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, teda pred podaním žaloby, zmluvu o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti E. H. SK a v čl. XX tejto zmluvy dohodli rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o podmienkach prevodu obchodného podielu budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom pri medzinárodnej obchodnej komore v H.. Žalobca pred podaním tohto návrhu na súd dňa XX.X.XXXX uplatnil identický nárok proti žalovanému na Stálom rozhodcovskom súde pri medzinárodnej obchodnej komore v H. a v rovnaký deň bolo zahájené rozhodcovské konanie. Preto žalovaný navrhol, aby súd toto konanie podľa § 104 O.s.p. zastavil. 4. Ďalej žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že samotný nárok žalobcu uplatnený v tomto súdnom konaní je nedôvodný, pretože žalobca nepreukázal, že žalovanému skutočne vznikla povinnosť doplatiť žalobcovi rozdiel hodnoty nepeňažného vkladu (H.) vloženého do spoločnosti E. PAB. SK. Podľa znaleckého posudku spoločnosti B., a.s. bola hodnota vkladu (H.) ku dňu XX.X.XXXX suma XX.XXX.XXX, teda o XX.XXX.XXX eur viac ako hodnota vkladu, ktorý sa žalovaný zaviazal vložiť do spoločnosti E. H. SK. Hoci žalobca tvrdí, že podľa neskoršieho znaleckého posudku hodnota nepeňažného vkladu bola suma XX.XXX.XXX eur nie je zrejmé, z akého dôvodu považuje skorší znalecký posudok za nesprávny, resp. neskorší posudok o ktorý opiera svoj nárok za správny. V dobe vkladania nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti E. H. SK bol žalobca aktívne zapojený do tohto procesu a mal od žalovaného prístup ku všetkým podkladom, dokumentom, vrátane staršieho znaleckého posudku. Správnosť tohto posudku žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil. V prípade, ak by aj žalovanému vznikla povinnosť doplatiť peňažný rozdiel v hodnote nepeňažného vkladu, táto povinnosť prešla s obchodným podielom spoločnosti E. H. SK na žalobcu a neskôr zanikla, keďže spolu s obchodným podielom prechádza na nadobúdateľa obchodného podielu (ako nového spoločníka) tiež povinnosť (záväzok) pôvodného spoločníka doplatiť spoločnosti akýkoľvek nedoplatok na vklade do základného imania spoločnosti. Ak by teda aj v dobe prevodu obchodného podielu existoval záväzok žalovaného voči spoločnosti E. H. SK na doplatenie hodnoty nepeňažného vkladu, tento záväzok prešiel dňa X.X.XXXX spolu s obchodným podielom zo žalovaného na žalobcu, ako nového spoločníka spoločnosti E. H. SK. Dňa X.X.XXXX sa žalobca a spoločnosť E. H. SK zlúčili. V dôsledku zlúčenia spoločnosť E. H. SK ku dňu X.X.XXXX zanikla a žalobca sa stal jej univerzálnym právnym nástupcom. V dôsledku zlúčenia tak došlo okrem iného k splynutiu práva spoločnosti E. H. SK a povinnosti (záväzku) žalobcu na doplatenie hodnoty nepeňažného vklade v osobe žalobcu a táto povinnosť (aj zodpovedajúce právo) tak podľa § 584 Občianskeho zákonníka zo zákona zanikla. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu, ktorý podal žalovaný a v ktorom namietal právomoc slovenských súdov a navrhol toto konanie zastaviť pre začaté rozhodcovské konanie, uviedol, že podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka podľa slovenského práva nemôže byť takýto nárok podrobený rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovskému konaniu možno podrobiť iba spory o ktorých strany mohli uzavrieť dohodu o urovnaní. Nárok žalobcu proti žalovanému uplatnený podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka nie je nárokom, o ktorom by bolo možné uzavrieť súdny zmier, alebo dohodu o urovnaní. Nárok žalobcu proti žalovanému podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka je nárokom kogentným a preto o takomto nároku nemôže prebiehať rozhodcovské konanie a preto je daná právomoc slovenských súdov na prejednanie tejto veci. Nie je preto ani daný dôvod pre zastavenie tohto konania podľa § 106 ods. 1 O.s.p. 6. Žalobca k ďalšej argumentácii žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu o tom, že zo znaleckého posudku vyplýva uplatnená pohľadávka uviedol, že znalecký posudok č. 2 vypracoval ten istý znalec, ktorého si najal žalovaný pre vypracovanie znaleckého posudku č. 1. Základný rozdiel medzi oboma posudkami spočíva v tom, že kým znalecký posudok č. 1 ohodnocuje podnik k XX.X.XXXX, znalecký posudok č. 2 ohodnocuje podnik k XX.X.XXXX, t.j. ku dňu zápisu zvýšeného základného imania spoločnosti E. H. SK do obchodného registra. Pre účely posúdenia oprávnenosti nároku žalobcu podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka, je tak relevantný iba znalecký posudok č. 2. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil závery znalca v znaleckom posudku č. 2, pričom si je nepochybne vedomý svojej zodpovednosti za dôvody vedúce k tak dramatickému zníženiu hodnoty Podniku. Prevodom obchodného podielu zo žalovaného na žalobcu neprešla povinnosť žalovaného doplatiť pre E. H. SK hodnotu podniku k XX.X.XXXX v peniazoch. Povinnosť doplatiť hodnotu nepeňažného vkladu podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka neprechádza na nadobúdateľa obchodného podielu. Rozdiel medzi sumou, ktorú sa žalovaný zaviazal vložiť do základného imania spoločnosti E. H. SK a hodnotou podniku k XX.X.XXXX je XX.XXX.XXX eur, ktorú sumu je žalovaný v zmysle § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi spoločnosti E. H. SK a to v peniazoch. 7. Súd prvej inštancie zistil z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I, že základné imanie uvedenej spoločnosti E. H. SK s.r.o. bolo do XX.X.XXXX vo výške X.XXX eur od XX.X.XXXX vo výške XX.XXX.XXX eur. Konateľom uvedenej spoločnosti od XX.XX.XXXX do X.X.XXXX bola O.. I. R., od X.X.XXXX dipl. O.. D. E. a Dr. E. H.. Uvedená spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra od X.X.XXXX z dôvodu rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa XX.X.XXXX o zlúčení spoločnosti E. H. SK so spoločnosťou žalobcu. 8. Zo zmluvy o prevode a vklade podniku zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že túto uzavrel žalovaný ako vkladateľ a E. H. SK s.r.o. ako nadobúdateľ, kde vkladateľ previedol na nadobúdateľa veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia vkladateľovi na prevádzkovanie H.. Jediný spoločník nadobúdateľa rozhodol o vklade H. do základného imania nadobúdateľa rozhodnutím jediného spoločníka nadobúdateľa vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia nadobúdateľa zo dňa XX.XX.XXXX. Z článku 11.4 vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že slovenské súdy majú výlučnú právomoc rozhodnúť akýkoľvek spor vyplývajúci z tejto zmluvy, alebo v súvislosti s touto zmluvou (vrátane sporov týkajúcich sa akýchkoľvek mimozmluvných záväzkov vznikajúcich z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou) a strany sa podriaďujú výlučnej právomoci slovenských súdov. 9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z vyhlásenia o prevzatí záväzku na nový vklad do spoločnosti E. H. SK s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný ako jediný spoločník spoločnosti E. H. SK prijal dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie, na základe ktorého má dôjsť k zvýšeniu základného imania spoločnosti o sumu XX.XXX.XXX eur a to nepeňažným vkladom žalovaného do spoločnosti E. H. SK, ktorým je Podnik žalovaného. Hodnota nepeňažného vkladu bola určená znaleckým posudkom vyhotoveným znaleckou organizáciou B. a.s., pričom žalovaný vyhlásil, že preberá záväzok na nový vklad do spoločnosti E. H. SK v sume XX.XXX.XXX eur, na ktorý sa započítava nepeňažný vklad v peňažnej sume XX.XXX.XXX eur. Z vyhlásenia vkladateľa o vložení nepeňažného vkladu do spoločnosti E. H. SK vyplýva, že žalovaný vyhlásil, že vkladá do základného imania spoločnosti E. H. SK svoj podnik, ako je bližšie opísaný v znaleckom posudku spoločnosti B. a.s., vrátane nehnuteľností, ktoré sú súčasťou nepeňažného vkladu a súhlasí s tým, že na základe tohto vyhlásenia spoločnosť E. H. SK nadobudne vkladom do katastra nehnuteľností vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Zo znaleckého posudku č. 110/2013 vypracovaného spoločnosťou B., a.s. vyplýva, že všeobecná hodnota vlastného imania spoločnosti žalovaného ohodnoteného za účelom nepeňažného vkladu je ku dňu XX.X.XXXX suma XX.XXX.XXX eur, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty odčerpateľných zdrojov XX.XXX.XXX eur, pokračujúcej hodnoty XX.XXX.XXX eur, prevádzkovo nepotrebného majetku X eur, úročeného peňažného kapitálu X.XXX.XXX eur, diskont za minoritu X eur. Pri stanovení všeobecnej hodnoty bola použitá podnikateľská metóda pri časovo neobmedzenej životnosti podniku. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu (ďalej len zmluvy o prevode) uzavretej dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný ako prevodca a jediný spoločník spoločnosti E. H. SK previedol na žalobcu ako nadobúdateľa obchodný podiel v E. H. SK, ktorý prevod bol detailnejšie dohodnutý v Zmluve o uzavretí zmluvy o prevode XXX % obchodného podielu spoločnosti E. H. SK zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavreli žalovaný ako predávajúci a spoločnosť J. M. U. G. ako kupujúci a následne postúpenou na strane kupujúceho na žalobcu ako nadobúdateľa (označená ako hlavná zmluva). V článku 5.3 je uvedené, že všetky spory vyplývajúce z alebo v súvislosti s touto zmluvou (vrátane sporu týkajúceho sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z alebo súvisiacich s touto zmluvou) budú vylúčené a finálne riešenie v rozhodcovskom konaní podľa pravidiel rozhodcovského konania Medzinárodnej obchodnej komory (H.). Pravidlá sa považujú za súčasť tejto zmluvy odkazom na základe tohto článku. Podľa článku 5.6 miestom rozhodcovského konania bude Viedeň, rozhodcovské konanie bude prebiehať v anglickom jazyku. 10. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že zo znaleckého posudku č. 40/2014 spoločnosti B., a.s. vyplýva, že všeobecná hodnota vlastného imania spoločnosti E. PAB. SK s.r.o. ohodnoteného pre interné potreby majiteľov spoločnosti - testovanie vstupnej hodnoty kapitálu do podniku je ku dňu XX.X.XXXX suma XX.XXX.XXX eur, kde všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov predstavuje sumu X.XXX.XXX eur, pokračujúca hodnota XX.XXX.XXX eur, prevádzkovo nepotrebný majetok X eur, úročený požičaný kapitál X.XXX.XXX eur, diskont za minoritu X eur. Pri stanovení všeobecnej hodnoty bola použitá podnikateľská metóda pri časovo neobmedzenej životnosti podniku. Z obsahu uvedeného posudku vyplýva, že znaleckou organizáciou bolo zistené, že zostavovateľ finančného plánu predpokladá pokles tržieb z hodnôt vykázaných v roku XXXX na úrovni cca XX.XXX.XXX eur na úroveň okolo XX.XXX.XXX eur v roku XXXX. Ide teda o zásadnú zmenu oproti pôvodnému znaleckému posudku, ktorý bol spracovaný k XX.X.XXXX. Kľúčové zmeny sú u klientov E., s ktorým v roku XXXX nie je konfirmovaná žiadna objednávka ani sa s ňou nepočíta v budúcnosti, klient S., kde so zástupcom bývalého majiteľa bola odsúhlasená od januára XXXX nová cena, ktorá je približne o XX % nižšia v porovnaní s rokom XXXX, čo vlastne znižuje tržby, objem dodávaných ton zostáva zachovaný, klient E., s ktorým sa pre rok XXXX nepočíta, keďže v minulosti dodávaný produkt sa už nedodáva, klient K. B., kde v roku XXXX došlo ku poklesu kurzu rubľa, takže v súčasnosti je nevýhodné exportovať do S. v tejto mene, preto biznis s týmto klientom nie je realizovaný. Znalecký kolektív preskúmal predložený finančný plán, porovnal ho s históriou spoločnosti a dospel k záveru, že predložený finančný plán nenadväzuje dostatočne na históriu a je podľa znaleckého kolektívu značne konzervatívny. Môže to vyplývať aj zo skutočností, že zmena vlastníctva spoločnosti E. H. SK trvá zatiaľ len okolo X mesiacov a nábeh sporadických klientov ešte nenastal a zároveň aj zo skutočností, že pôvodný majiteľ dostatočne nepreniesol kompetencie súvisiace so svojimi odberateľmi na nového vlastníka. Plán, ktorý bol spoločnosti B., a.s. dodaný pre spracovanie znaleckého posudku k XX.X.XXXX pôvodným majiteľom bol každopádne diametrálne odlišný od súčasného plánu dodávaného novým majiteľom. 11. Súd prvej inštancie zistil, že z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že ten vznikol XX.X.XXXX, výška základného imania je suma XX.XXX eur a spoločnosť sa stala v dôsledku zlúčenia univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej obchodnej spoločnosti E. H. SK s.r.o.. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I u žalovaného vyplýva, že štatutárnym orgánom - konateľom je od XX.XX.XXXX I. R.. 12. Ďalej súd prvej inštancie zistil z úradného prekladu zmluvy o uzatvorení zmluvy o prevode XXX % obchodného podielu spoločnosti E. H. SK zo dňa XX.XX.XXXX (zmluvy o podmienkach prevodu) vyplýva, že ju uzavrel žalovaný ako predávajúci, I. R. a E. G. ako ručitelia predávajúceho, J. M. U. G. ako kupujúci a J. M. G. ako ručiteľ kupujúceho. Predmetom zmluvy bol záväzok uzatvoriť zmluvu na základe ktorej J. M. U. G. odkúpi XXX % obchodný podiel v spoločnosti E. H. SK od žalovaného za kúpnu cenu XX.XXX.XXX eur zníženú o sumu odhadovaného čistého dlhu. Z úradného prekladu Memoranda o dokončení zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že došlo k dohode o výške kúpnej ceny za obchodný podiel spoločnosti E. H. SK vo výške XX.XXX.XXX eur. 13. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX netrval na prejednaní tejto veci v rozhodcovskom konaní, vzdáva sa nároku na rozhodcovské konanie a uviedol, že súhlasí, aby o všetkých žalobcových nárokoch voči žalovanému rozhodol súd prvej inštancie. Žalovaný zároveň si uplatnil vzájomný návrh voči žalovanému o zaplatenie XX.XXX.XXX eur s príslušenstvom a náhradu škody vo výške X.XXX.XXX eur. Tento uplatnený vzájomný návrh žalovaného súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie podľa § 97 O.s.p. uznesením zo dňa XX.X.XXXX, preto nie je predmetom tohto konania. 14. Žalovaný na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosti o kondícii podniku E. H. SK, pretože zo strany žalovaného bolo jednoduchšie, aby žalobcovi odpredal obchodný podiel spoločnosti E. S s.r.o., čím by sa nadobudol aj prevádzaný podnik, avšak práve žalobca si vyžiadal, aby sa založila spoločnosť E. H. SK s.r.o., do ktorej bol vložený podnik nepeňažným vkladom a až následne bol prevedený obchodný podiel zo žalovaného na žalobcu, preto znalecký posudok č. 1 vypracovaný pre ohodnotenie nepeňažného vkladu nehral žiadnu úlohu pri stanovení kúpnej ceny za obchodný podiel, pretože kúpna cena zohľadňovala hodnotu vloženého podniku do spoločnosti E. H. SK. 15. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca tvrdil, že vznikol veľký rozdiel medzi pôvodným znaleckým posudkom zo dňa X.XX.XXXX (znaleckým posudkom č. 1) a znaleckým posudkom zo dňa XX.X.XXXX (znaleckým posudkom č. 2) v hodnote vkladu (podniku) žalovaného. Uvedené znalecké posudky sa však líšia v jednom podstatnom vstupnom dokumente, ktorým je finančný plán. Znalecký posudok č. 1 vychádza z finančného plánu pripraveného v dobrej viere žalovaným, v čase pred vložením podniku do spoločnosti E. H. SK, kým znalecký posudok č. 2 je založený na finančnom pláne žalobcu. Pri využití tzv. podnikateľskej metódy ohodnotenia podniku, je práve finančný plán najdôležitejším vstupným údajom, z ktorého znalci vychádzajú pri vypracovaní znaleckého posudku. Finančný plán totiž obsahuje odhad budúcich výnosov podniku, z ktorých následne znalec vychádza ako z kľúčového údaju pri ohodnocovaní podniku. Skutočnosť, že predpoklad budúcich výnosov je veľmi subjektívny a závisí od zadávateľa znaleckého posudku, vyplýva aj z odbornej literatúry. Finančný plán je predpoveďou smerom do budúcnosti a rozdielne odhady budúceho vývoja logicky spôsobujú odlišné závery znalca, pokiaľ ide o výslednú znaleckú sumu. Rozdiel medzi závermi znaleckých posudkov preto žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by sa reálna hodnota vkladu (podniku) zmenila. 16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 83, 103, 104, 106 O.s.p., ktoré upravujú podmienky konania a skúmal najprv, či je daná právomoc súdu prvej inštancie na prejednanie tohto sporu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zastavenie tohto konania, pretože v prípade súdneho konania vedeného na súde prvej inštancie a konania pred Stálym rozhodcovským súdom pri medzinárodnej obchodnej komore v Paríži (ICC), ktoré začalo dňa XX.X.XXXX nejde o litispendenciu konania podľa § 83 O.s.p., ktoré ustanovenie vyjadruje prekážku „súdneho“ konania ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné „súdne“ konanie v tej istej veci. V prípade článku 25 zmluvy o podmienkach prevodu, kde bola dohodnutá rozhodcovská doložka, žalovaný svoju námietku nedostatku právomoci tunajšieho súdu zobral späť, teda dispozitívnym úkonom vylúčil prípadné zastavenie konania a to bez ohľadu na to, že žalobca tvrdil, že uplatnený nárok v konaní nemožno podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie napokon poukazuje, že v danom prípade nie je možné aplikovať zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keďže ten sa vzťahuje iba na rozhodcovské konanie, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, čo v danom prípade nie je splnené (miesto rozhodcovského konania je R.). 17. Ďalej súd prvej inštancie po závere, že nie je dôvod zastaviť toto konanie vec prejednal a právne posúdil podľa ustanovenia § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje výšku základného imania obchodnej spoločnosti, podľa § 60 ods. 2 Obchodného zákonníka o nepeňažnom vklade do podniku, podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o prevode obchodného podielu a podľa 584 Občianskeho zákonníka o splynutí práv a povinnosti v jednej osobe. Dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že predmetom konania je zaplatenie XX.XXX.XXX eur titulom rozdielu v hodnote nepeňažného vkladu podniku vloženého žalovaným do spoločnosti E. H. SK v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra (XX.XXX.XXX eur), oproti sume určenej pri prevzatí záväzku na tento vklad (XX.XXX.XXX eur), na zaplatenie ktorej mu mal vzniknúť nárok s poukazom na § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka. 18. Zo zhodných tvrdení strán sporu a z predložených zmlúv a výpisov z obchodného registra mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný založil spoločnosť E. H. SK a rozhodol o zvýšení jej základného imania o XX.XXX.XXX eur novým nepeňažným vkladom, pričom na jeho splatenie sa zaviazal vložiť svoj Podnik. Žalovaný podpísal vyhlásenie o vklade Podniku a uzatvoril s E. H. SK dňa XX.XX.XXXX zmluvu o vklade. Podľa znaleckého posudku č. 110/2013, vyhotoveného v súvislosti s vkladom (znalecký posudok č. 1), hodnota vkladaného Podniku k XX.X.XXXX predstavovala sumu XX.XXX.XXX eur. Zvýšenie základného imania spoločnosti E. H. SK o sumu vkladu t.j. XX.XXX.XXX eur bolo zapísané do obchodného registra dňa XX.X.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalovaný a J. M. U. G. zmluvu o podmienkach prevodu, na základe ktorej bola dohodnutá kúpa XXX % obchodného podielu v spoločnosti E. H. SK od žalovaného za kúpnu cenu XX.XXX.XXX eur, zníženú o sumu odhadovaného čistého dlhu. Následne žalovaný a žalobca (ako právny nástupca J. M. U. G. na základe zmluvy o postúpení a prevode zo dňa XX.X.XXXX) uzavreli dňa XX.X.XXXX Zmluvu o prevode obchodného podielu a v Memorande o dokončení zo dňa XX.X.XXXX dohodli kúpnu cenu za obchodný podiel vo výške XX.XXX.XXX eur. Žalobca prevzal kontrolu nad spoločnosťou E. H. SK a Podnikom a nadobudol obchodný podiel dňa X.X.XXXX. S účinnosťou k X.X.XXXX sa E. H. SK zlúčila do žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia, že mu ako právnemu nástupcovi spoločnosti E. H. SK vznikol voči žalovanému nárok (jeho výšku) na doplatenie rozdielu medzi hodnotou, ktorou sa nepeňažný vklad započítal na vklad spoločníka, a skutočnou hodnotou predmetu nepeňažného vkladu ku dňu jeho zápisu do obchodného registra (dňa XX.X.XXXX) preukazoval znaleckým posudkom č. 40/2014 (znalecký posudok č. 2). V prípade oboch znaleckých posudkov (znaleckého posudku č. 1 a č. 2), tie vyhotovila tá istá znalecká organizácia, s použitím rovnakej, teda podnikateľskej (výnosovej) metódy ohodnotenia pri časovo neobmedzenej životnosti podniku, čo vyplýva z ich obsahu. Z výňatku publikácie W. autorov P., P., D. vyplýva, že výnosové metódy ohodnotenia sú založené na predpoklade, že investor v skutočnosti nakupuje budúci tok výnosov, pričom očakávané budúce úžitky možno dosiahnuť len s určitou pravdepodobnosťou, nie s istotou, a projekcia budúcich výnosov sa ťažko dokladuje a je subjektívna, až neobjektívna. Súd vyhodnotil, že znalecký posudok č. 2 je pre účely súdneho konania a určenia hodnoty vkladaného Podniku k XX.X.XXXX nepoužiteľný, keďže bol vyhotovený pre účely testovania vstupnej hodnoty kapitálu do H. a nie pre účely ohodnotenia nepeňažného vkladu podľa § 59 Obchodného zákonníka. Z jeho obsahu je zrejmé, že bol vypracovaný podľa finančného plánu zostaveného žalobcom až po rozhodnom dátume (finančný plán v posudku č. 2 je opatrený dátumom XX.X.XXXX), teda nemôže určovať hodnotu H. k XX.X.XXXX (k tomuto dátumu bola ešte konateľkou E. H. SK O.. I. R., ktorej uvedený finančný plán nebol známy). Podľa súdu tento finančný plán už zohľadňoval obchodné vedenie a očakávania žalobcu, čo je zachytené aj v texte znaleckého posudku č. 2, kde znalecká organizácia uvádza, že „predložený finančný plán nenadväzuje dostatočne na históriu a je podľa znaleckého kolektívu značne konzervatívny. Môže to vyplývať aj zo skutočností, že zmena vlastníctva spoločnosti E. H. SK trvá zatiaľ len okolo X mesiacov a nábeh sporadických klientov ešte nenastal a zároveň aj zo skutočností, že pôvodný majiteľ dostatočne nepreniesol kompetencie súvisiace so svojimi odberateľmi na nového vlastníka“. V konaní vypočutý svedok O.. E. P., H.., ktorý sa podieľal na vypracovaní oboch znaleckých posudkov, uviedol, že tie sú po metodickej a matematickej stránke totožné, respektíve správne, jediný rozdiel, ktorý spôsobil určenie odlišnej všeobecnej ceny oceňovaného H., je rozdielny finančný plán, ktorý bol použitý pri spracovaní znaleckých posudkov. V prípade, že by bol použitý pri spracovaní jedného aj druhého znaleckého posudku totožný finančný plán, tak závery znaleckého skúmania a určenie všeobecnej hodnoty podniku by boli približne rovnaké. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že znalecký posudok č. 2 objektívne nie je spôsobilý preukázať hodnotu/inú hodnotu vkladaného Podniku k XX.X.XXXX ako tú, ktorá je uvedená v znaleckom posudku č. 1, ktorý vychádzal z finančného plánu spoločnosti E. H. SK, ktorá následne zanikla k X.X.XXXX (v prípade zápisu zvýšenia základného imania spoločnosti E. H. SK o sumu vkladu XX.XXX.XXX eur súd vychádza z princípu materiálnej publicity obchodného registra vyjadrenú v § 27 Obchodného zákonníka). Na uvedených skutočnostiach nie je spôsobilá zmeniť nič ani výpoveď O.. H. A., ktorý ako konateľ, resp. následne ako svedok nevedel jednoznačne (a najmä vierohodne, pre pomer k žalobcovi) potvrdiť správnosť a relevantnosť podkladov, ktoré boli doložené pre vypracovanie znaleckého posudku č. 2 a to aj s poukazom, že finančný plán, ktorý je rozhodujúcou kategóriou pre určenie ceny podnikateľskou metódou ohodnotia v prípade znaleckého posudku č. 2 mohol vychádzať z iných podnikateľských priorít žalobcu (orientácia na iných, ako pôvodných klientov), jeho podnikateľskej obratnosti (schopnosti udržať/ získať klientov), resp. iných nepredvídaných skutočností (napr. uvádzaná ekonomická nevýhodnosť dodávať pre klienta K. B. v dôsledku poklesu kurzu rubľa). Aj vzhľadom na jednoznačnú a zrejmú subjektívnu kategóriu akou je finančný plán v prípade podnikateľskej metódy ocenenia, súd nevyhovel následnému návrhu právneho zástupcu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie hodnoty Podniku k XX.X.XXXX, keďže pre účely takéhoto dokazovania by podľa súdu chýbal relevantný podklad a to iný finančný plán ako ten, ktorý slúžil ako podklad pre znalecký posudok č. 1, ako aj z dôvodov uvedených v ďalšej časti rozsudku, teda z dôvodu hospodárnosti konania. 19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spor, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania sa odvíja od obchodnej transakcie, ktorá viedla k nadobudnutiu Podniku žalovaného žalobcom a to prostredníctvom obchodného podielu v spoločnosti E. H. SK, ktorá bola založená iba za týmto účelom, za kúpnu cenu vo výške XX.XXX.XXX eur. Žalobca uplatňuje v súdnom konaní nárok na zaplatenie sumy XX.XXX.XXX eur s poukazom na § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka a v rozhodcovskom konaní nárok na zaplatenie sumy XX.XXX.XXX eur z porušenia zmluvy o Podmienkach prevodu zo dňa XX.XX.XXXX, čo je spolu suma XX.XXX.XXX eur, ktorá X - násobne prevyšuje samotnú kúpnu cenu, pričom H. naďalej zostal žalobcovi. 20. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že účelom práva je rozumne usporiadať vzťahy medzi účastníkmi konania. Také riešenie sporov, ktoré sa prieči požiadavke rozumného usporiadania vzťahov, je neprijateľné. Súdom prináleží, aby sa zaoberali otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky. V prípade, že by aplikácia zákona viedla k takýmto dôsledkom, súd je povinný ich odmietnuť a má zvoliť taký výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a bude racionálny a spravodlivý. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal aj tvrdením žalovaného o zániku prípadného záväzku na doplatenie hodnoty nepeňažného vkladu voči spoločnosti E. H. SK v dôsledku jeho prechodu (spolu s obchodným podielom) zo žalovaného na žalobcu, ako nového spoločníka spoločnosti E. H. SK a následného zlúčenia žalobcu so spoločnosťou E. H. SK, ktorú argumentáciu žalobca jednoznačne odmietol. Tvrdenia žalobcu o tom, že nárok podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka je nárokom sui generis, s ktorým nemožno neobmedzene nakladať, resp. že ide nárok kogentný a spoločnosť ho nemôže postúpiť za nižšiu odplatu ako je výška doplatkovej povinnosti, nemožno prijať bez výhrad, keďže z judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. X Z. XX/XXXX, sp. zn. X Z. XX/XXXX) jednoznačne vyplýva prevoditeľnosť takejto pohľadávky. V opačnom prípade by súd musel pripustiť, že takáto pohľadávka by zánikom samotnej spoločnosti zanikla (E. H. SK bola vymazaná z obchodného registra od X.X.XXXX). 21. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ak žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. XXOdo XXX/XXXX (č.l. XXX spisu), že toto rozhodnutie sa nevzťahovalo na obdobný prípad, pretože sa vzťahovalo na problematiku omeškania so splatením vkladu. Ani ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré poukázal žalobca sa nezaoberali otázkou vplyvu obchodného podielu na prechod povinnosti doplatiť hodnotu nepeňažného vkladu. 22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca a jeho právny predchodca pred samotným nadobudnutím H. žalovaného mal k dispozícii rozhodné informácie o podniku, keďže všetko sa kontrovalo arbitórne a účtovníkmi a na základe tohto sa pripravovali podklady a nakoniec sa realizovala predmetná transakcia - prevod obchodného podielu, čo vyplýva aj z výpovede vtedajšieho konateľa žalovaného O.. I. R.. 23. Súd prvej inštancie považoval za nenáležité aj tvrdenie žalobcu o princípe zachovania základného imania v spoločnosti, pretože žalobca potom ako nadobudol kontrolu nad spoločnosťou E. H. SK s.r.o. dňa X.X.XXXX hneď dňa XX.X.XXXX rozhodol o jej zániku zlúčením so žalobcom. Základné imanie žalobcu pritom predstavovalo iba XX.XXX eur. 24. K samotnému ustanoveniu § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka o doplatkovej povinnosti spoločníka, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, že v dôsledku prevodu obchodného podielu v spoločnosti E. H. SK na žalobcu, prešla na neho aj prípadná povinnosť doplatiť uvedený rozdiel a to s poukazom na ustanovenie § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý na daný prípad možno aplikovať. Keďže pri prevode obchodného podielu prešla zo žalovaného na žalobcu povinnosť splatiť vklad (ak je nesplatený v dôsledku, že nedosiahne hodnotu uvedenú v prevzatí záväzku spoločníka na nový vklad /viď. Obchodný zákonník, komentár, 4. vydanie 2013, nakladateľstvo C.H.T. /čl. XXX/) žalovaný ostal už len ručiteľom tejto povinnosti a to aj napriek § 60 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorom je síce uvedené, že „ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie podľa odseku 1 pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený“, pričom účelom a zmyslom poslednej vety je iba preklenúť nemožnosť faktického odovzdania a prevzatia nehnuteľnosti správcom vkladu (vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda povolením vkladu) a nie založiť dvojkoľajnosť pri posudzovaní prechodu povinnosti splatiť vklad pri prevode obchodného podielu na nadobúdateľa v prípade iných ako nepeňažných vkladoch nehnuteľnosťou alebo podnikom, prípadne časťou podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť. Ak by teda aj v dobe prevodu obchodného podielu existoval záväzok žalovaného voči spoločnosti E. H. SK na doplatenie hodnoty nepeňažného vkladu, tento záväzok prešiel dňa X.X.XXXX spolu s obchodným podielom zo žalovaného na žalobcu, ako nového spoločníka spoločnosti E. H. SK a keďže dňa X.X.XXXX sa žalobca a spoločnosť E. H. SK zlúčili, teda spoločnosť E. H. SK ku dňu X.X.XXXX zanikla, stal sa žalobca jej univerzálnym právnym nástupcom. V dôsledku zlúčenia tak došlo okrem iného k splynutiu práva spoločnosti E. H. SK a prípadnej povinnosti (záväzku) žalobcu na doplatenie hodnoty nepeňažného vklade v osobe žalobcu a táto povinnosť (aj zodpovedajúce právo) tak podľa § 584 Občianskeho zákonníka zo zákona zanikla. 25. Súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení: „Ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch.“, došlo k nie čo sa týka osoby „povinnej“ a „oprávnenej“ nemožno tieto ustanovenia vykladať doslovne, pretože v opačnom prípade by na strane oprávnenej osoby bola spoločnosť, do ktorej nepeňažný vklad bol vložený, čo v danom prípade je obchodná spoločnosť E. H. SK s.r.o., ktorá zanikla dňa X.X.XXXX a nešlo teda o spoločnosť žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že ustanovenie § 59 Obchodného zákonníka nie je totožné v Českej a Slovenskej republike, ak na neho v konaní poukazoval žalobca. 26. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovanému vznikla povinnosť doplatiť žalobcovi rozdiel hodnoty nepeňažného vkladu (Podniku) vloženého do spoločnosti E. H. SK, resp. táto prípadná povinnosť zanikla splynutím, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 27. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spolu vo výške XXX.XXX,XX eur, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške XXX XXX,XX eur a náhrady trov súdneho poplatku za odpor vo výške XX XXX,XX eur. Podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb prislúcha právnemu zástupcovi žalovaného odmena (z tarifnej hodnoty XX.XXX.XXX eur) za X úkony právnej pomoci po XX.XXX,XX eur + DPH (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci samej - odpor, vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie zo dňa XX.X.XXXX) a za X úkony právnej pomoci po XX.XXX,XX eur x X + DPH, teda X x základná sadzba (účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v trvaní XX.XX hod. - XX.XX hod., účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX v trvaní XX.XX hod. - XX.XX hod., účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX v trvaní XX.XX hod. - XX.XX hod.), X x režijný paušál po X,XX eur + DPH, X x režijný paušál po X,XX eur + DPH, X x režijný paušál po X,XX eur + DPH, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, ďalej náhradu hotových výdavkov, ku ktorým patria cestovné náklady vo výške ceny bežnej letenky právneho zástupcu žalovaného (kde súd na základe vlastnej úvahy a vlastných poznatkov posúdil, že táto doprava bola efektívnejšia a účelnejšia ako cestovanie motorovým vozidlom) pri ceste na pojednávanie a späť dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,XX eur + DPH, pri ceste na pojednávanie a späť dňa XX.X.XXXX sumu XXX,XX eur + DPH a pri ceste na pojednávanie a späť dňa XX.X.XXXX sumu XXX,XX eur + DPH. Súčasne má v zmysle ustanovenia § 17 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb právny zástupca žalovaného nárok na náhrady stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu a späť na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX - X x X,X hod. á XX,XX eur + DPH, na pojednávanie dňa XX.X.XXXX - XX x X,X hod. á XX,XX eur + DPH, na pojednávanie dňa XX.X.XXXX - XX x X,X hod. á XX,XX eur + DPH. Trovy právnej pomoci tak potom spolu predstavujú s DPH sumu XXX.XXX,XX eur. 28. Zo štátnych prostriedkov súd prvej inštancie vyplatil svedkovi O.. E. D. H.. svedočné XXX,XX eur a na ich náhradu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal neúspešného žalobcu. 29. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie na určenie hodnoty podniku E. H. SK (ďalej len H.) a to ku dňu XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie tento návrh žalobcu na znalecké dokazovanie zamietol, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a preto rozhodnutie trpí vadami, ktoré zakladá dôvodnosť odvolania žalobcu. Žalobca nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, že znalecký posudok č. 2 nepreukazuje hodnotu Podniku ku dňu zápisu zvýšenia základného imania podniku do obchodného registra, pretože to nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné to, že v znaleckom posudku č. 2, znalecká organizácia použila podnikateľskú metódu ocenenia podniku na základe finančného plánu podniku a ktorý okrem iného stanovuje cenu podniku aj na základe odhadu budúcich výnosov, ktorý je vždy do určitej miery subjektívnym. V konaní bolo preukázané, že rozdiel v hodnote podniku podľa znaleckého posudku č. 1 a znaleckého posudku č. 2 je daný rozdielmi v pôvodnom pláne a v revidovanom pláne. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu na základe predložených dôkazov, že finančné vyhliadky Podniku boli najneskôr XX.X.XXXX dramaticky horšie než tie, ktoré deklaroval žalovaný v pôvodnom pláne. Znamená to, že žalovaný vložil do E. H. SK s.r.o. nadhodnotený Podnik, ktorého hodnota sa ešte viac znížila ku dňu zápisu zvýšenia základného imania do obchodného registra dňa XX.X.XXXX. Ku dňu XX.X.XXXX nebolo možné počítať s predpokladanými tržbami na roky XXXX a XXXX od štyroch celkovo piatich najvýznamnejších zákazníkov H. vo výške XX.XXX.XXX eur ako deklaroval žalovaný v pôvodnom pláne k XX.X.XXXX, ale iba so sumou XX.XXX.XXX eur ako je to uvedené v revidovanom pláne. Týmito faktami sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a nevykonal dokazovanie na preukázanie opodstatnenosti rekonštrukcie finančného plánu podniku k XX.X.XXXX v podobe revidovaného plánu. Nehospodárnosť ďalšieho znaleckého dokazovania videl súd prvej inštancie v tom, že žalobca v rozhodcovskom konaní žaluje E. S o zaplatenie XX.XXX.XXX eur a v tomto súdnom konaní o XX.XXX.XXX eur, čo spolu predstavuje viac ako trojnásobok sumy, ktorú žalobca k dnešnému dňu zaplatil E. S za obchodný podiel, pričom H. naďalej zostal vo vlastníctve žalobcu a doplatková povinnosť E. S voči E. H. podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka prešla na žalobcu pri prevode obchodného podielu. Len to, že finančný plán je vždy do určitej miery subjektívny ako to uviedol súd prvej inštancie, nie je prekážkou pre znalecké dokazovanie v prejednávanej veci. 30. Žalobca ďalej uviedol, že to, že žalobca žaluje žalovaného v rozhodcovskom konaní a v tomto súdnom konaní o vyššiu sumu ako žalobca doteraz zaplatil E. S za obchodný podiel, je irelevantné. Pôvodný plán predpokladal zisky a žalobca kupoval obchodný podiel s legitímnym očakávaním ziskov. Tieto zisky mali v dlhodobejšom horizonte presiahnuť odplatu za obchodný podiel, čo predstavuje elementárnu logiku každej transakcie z pohľadu každého kupujúceho, pretože inak by do transakcie ani nevstúpil. Ďalej uviedol, že rozhodujúcim dňom pre vznik doplatkovej povinnosti je deň zápisu zvýšenia základného imania do obchodného registra, nie deň splatenia vkladu spoločnosti. S touto argumentáciou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Taktiež je mylná argumentácia súdu prvej inštancie, že ak hodnota nepeňažného vkladu v čase zápisu do obchodného registra nedosiahne hodnotu prevzatého záväzku na vklad, že na takýto vklad je potrebné hľadieť ako na nesplatený a teda ide o fikciu splatenia vkladu podľa § 60 ods. 2 Obchodného zákonníka a jej účelom je preklenúť nemožnosť faktického odovzdania a prevzatia nehnuteľnosti správcom vkladu. Súd prvej inštancie takto dospel k záveru, že správca vkladu ručí za splatenie vkladu spoločníkom, ale neručí za splatenie doplatkovej povinnosti podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka, čo nie je správny záver. Súd prvej inštancie takto dospel k záveru, že doplatková povinnosť E. S voči E. H. SK podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka je totožná so záväzkom splatiť vklad podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, čo však nie je správne. 31. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že zlúčenie E. H. SK s.r.o. do H. žalobcu podľa § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka malo za následok nielen prechod všetkých práv E. H. SK, ale aj všetkých jej povinností. Veritelia E. H. SK na ochranu ktorých slúži požiadavka na reálnosť a zachovanie základného imania, sa legitímne mohli spoliehať na to, že žalobca preberie celý majetok E. H. SK, ktorý je z pohľadu veriteľov primárne vyjadrený výškou základného imania. Inými slovami, veritelia E. H. SK sa mohli spoliehať, že žalobca bude mať aspoň takú bonitu ako E. H. SK. To, že výška základného imania žalobcu po zlúčení s E. H. SK je XX.XXX eur je z pohľadu pôvodných veriteľov E. H. SK (a teraz veriteľov žalobcu) bezvýznamné. 32. Žalobca ďalej uviedol, že k súdnemu uplatneniu predmetného nároku došlo preto, že žalovaný do pôvodného plánu zahrnul plánované tržby obchodnej spoločnosti E., ktoré mali byť vysoko ziskové a mali v najbližších rokoch rásť. Krátko po prevzatí kontroly nad podnikom E. H. SK zo strany žalobcu, nové vedenie žalobcu zistilo, že tento pôvodný plán tržieb E. H. SK bol uskutočnený v rozpore s dobrými mravmi, bol súčasťou karuselových obchodov medzi viacerými spoločnosťami ovládanými identickými, resp. blízkymi osobami s cieľom navodiť zdanie vysokej ziskovosti podniku E. H. SK s.r.o. Úmyselné zavádzanie žalovaného ohľadom plánovaných tržieb E. H. SK s.r.o. bol jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré vznikol predmetný nedoplatok podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie pochybil, ak na to neprihliadal a tiež ak na to neprihliadal pri rozhodovaní o náhrade trov konania. 33. K trovám konania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol o týchto trovách nesprávne, pretože neprihliadol na osobitosť v zásadnej právnej otázke v prejednávanom spore ako aj na výnimočnú okolnosť odôvodňujúcu nepriznanie trov konania žalovanému. Poukázal na neúčelnosť jednotlivých trov právneho zastúpenia na jednotlivých pojednávaniach a uviedol, že žalovaný vo vyčíslení trov konania zo dňa XX.X.XXXX ku dňu XX.XX.XXXX si uplatnil trovy konania v celkovej výške XXX.XXX,XX eur za štyri úkony právnej služby, pričom za prvé tri úkony požadoval tarifnú odmenu po XX.XXX,XX eur a za posledný úkon XXX.XXX,XX eur, čo zakladá predpoklad, že žalovaný sa dohodol so svojím právnym zástupcom na podstatne nižšej odmene, než je tarifná odmena podľa hodnoty sporu stanovená vo Vyhláške o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. To zakladá dôvod, že žalovaný sa prostredníctvom inštitútu náhrady trov konania pokúša neoprávnene obohatiť na úkor žalobcu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu. 34. Ďalej žalobca navrhol, aby v prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, aby pripustil podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie pre vyriešenie právnej otázky prechodu povinnosti podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka z prevodcu na nadobúdateľa obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože ide o otázku, ktorá nebola riešená judikatúrou vyšších súdov a výklad tejto otázky nie je ustálený v súdnej praxi. Ide preto o otázku zásadného právneho významu. 35. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je mimoriadne kvalitne a robustne odôvodnený, správne a vyčerpávajúco sumarizuje všetky tvrdenia a dôkazy účastníkov konania, vysporadúva sa so všetkými faktickými a právnymi otázkami a rozhodnutie je jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené. Rozsudok vyniká v rámci bežnej úrovne slovenských justičných rozhodnutí, je obdivuhodný najmä s ohľadom na komplikovaný skutkový stav. Žalovaný poukázal na účelovosť uplatneného nároku žalobcu tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uplatnený nárok žalobcu proti žalovanému bol postavený na 2. znaleckom posudku, ktorý si dal žalobca vyhotoviť v zlej viere a účelovo s úmyslom získať dôkaz potvrdzujúci údajnú výrazne nižšiu hodnotu vkladaného podniku. Preto tento znalecký posudok č. 2 nemohol byť podkladom pre rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobcu v tomto konaní. 36. Žalovaný ďalej uviedol, že celý nárok žalobcu sa týka nepeňažného vkladu podniku na výrobu obalových materiálov (H.) z E. do spoločnosti E. H. SK s.r.o. a následný prevod XXX % obchodného podielu v E. H. SK s.r.o. na žalobcu. Žalobca o H. prejavil záujem začiatkom roku XXXX a v priebehu tohto roka aj uskutočnil podrobnú daňovú, účtovnú, právnu, technickú a komerčnú previerku H. a previerku v oblasti životného prostredia. Po dokončení uvedených previerok a ošetrení prípadných rizík (identifikovaných v rámci previerok) sa žalobca rozhodol od E. H. kúpiť. 37. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pôvodným zámerom účastníkov konania bolo, že žalobca nadobudne celý obchodný podiel v obchodnej spoločnosti žalovaného. Na základe toho vložil žalovaný celý svoj H. do základného imania E. H. SK s.r.o. ako nepeňažný vklad. Jediným spoločníkom E. H. SK s.r.o. bola v tom čase E.. Po vklade H. E. (ako predávajúci) previedla na žalobcu (ako kupujúceho) XXX % obchodný podiel v E. H. SK s.r.o.. Účelom takejto štruktúry transakcie bolo, aby žalobca nadobudol novozaloženú spoločnosť E. H. SK s.r.o., ktorá nebude zaťažená prípadnými historickými záväzkami z verejného práva (napríklad daňovými), keďže takéto historické záväzky by ostali v spoločnosti E. a neprešli by na spoločnosť E. H. SK s.r.o. pri vklade H.. Ak by nebolo tejto požiadavky žalobcu na zmenu štruktúry, žiadny vklad H. do E. H. SK s.r.o. by sa neuskutočnil a žalobca by nadobudol obchodný podiel priamo v obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorý by sa ďalej prevádzkoval a žalovaný by vlastnil obchodný podiel obchodnej spoločnosti E. H. SK s.r.o. Pretože žalovaný musel splniť všetky povinnosti podľa Obchodného zákonníka súvisiace so zvýšením základného imania a vkladom podniku ako nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti, bolo jeho povinnosťou aj vypracovanie znaleckého posudku č. 1 zo dňa X.XX.XXXX v súlade s ustanovením § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka a podpísanie Vyhlásenia. 38. Ďalej žalovaný uviedol, že základným účelom vyhotovenia znaleckého posudku pri vkladaní nepeňažných vkladov a na to naviazanej doplatkovej povinnosti podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka, je ochrana spoločníka (najmä minoritného), ktorý sa nepodieľa na zvýšení imania nepeňažnými vkladmi. Inými slovami, ide o ochranu pre tým, aby nedošlo k vytesneniu spoločníka nepodieľajúceho sa na zvýšení základného imania tým spoločníkom, ktorý sa podieľa na zvýšení a ktorý výrazne zvýši svoj obchodný podiel vložením nepeňažného vkladu, ktorý by bol neprimerane nadhodnotený (a napríklad takýmto postupom nadobudne spoločník podieľajúci sa na zvýšení kontrolu nad spoločnosťou na úkor spoločníka nepodieľajúceho sa na zvýšení základného imania). Táto situácia v prejednávanom prípade nikdy nenastala, keďže E. H. SK s.r.o. mala vždy len jedného spoločníka a teda aj prípadným nadhodnoteným vkladom (čo však E. popiera) nemohlo dôjsť k nespravodlivému vytesneniu iného spoločníka. 39. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca si urobil sám previerku výkonnosti H. E. H. SK s.r.o. a jej odhadovaných hospodárskych výsledkov a na tom základe navrhol odplatu XX.XXX.XXX eur. Z toho vyplýva, že v čase keď E. vkladala H. ako nepeňažný vklad do spoločnosti E. H. SK s.r.o., E. (ako jediný spoločník spoločnosti E. H. SK s.r.o.) mohla rozhodnúť o zvýšení základného imania v spoločnosti E. H. SK s.r.o. aj o minimálnu sumu jedno euro nepeňažným vkladom (H.), prevziať záväzok na nepeňažný vklad do spoločnosti E. H. SK s.r.o. v hodnote jedno euro a celý H. by sa tak započítal na splatenie vkladu v hodnote jedno euro (na rozdiel od XX miliónov eur uvedených vo R.). Ak by tak spravila, nijako by to neovplyvnilo kúpnu cenu, ktorú žalobca ponúkol a zaviazal sa zaplatiť E. v hlavnej zmluve o prevode. Po zrealizovaní prevodu XXX % podielu v E. H. SK s.r.o. na žalobcu sa E. PAB. SK s.r.o. zlúčila so žalobcom tak, že žalobca sa stal jej univerzálnym právnym nástupcom. Následne si dal žalobca vypracovať znalecký posudok č. 40/XXXX zo dňa XX. júna 2014 (znalecký posudok č. X), ktorý mal údajne preukazovať rozdiel v hodnote, na ktorú sa E. zaviazala vo R. a údajnou hodnotou H. v čase zápisu zvýšenia základného imania E. H. SK s.r.o. Cena za H. sa však od Vyhlásenia alebo akéhokoľvek znaleckého posudku nikdy neodvodzovala. 40. Žalovaný uviedol, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie nedôvodne tvrdil, že hodnota H. ku dňu zápisu zvýšenia základného imania E. H. SK s.r.o. do obchodného registra (t.j. XX. januára XXXX) bola XX.XXX.XXX eur, čo nezodpovedalo R., v ktorom sa E. zaviazala do základného imania E. H. SK s.r.o. vložiť XX.XXX.XXX eur. Túto skutočnosť preukazoval žalobca znaleckým posudkom č. 2 a žiadal preto doplatenie hodnoty nepeňažného vkladu podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka vo výške XX.XXX.XXX eur. 41. Žalovaný ďalej uviedol, že nepovažuje za použiteľný znalecký posudok č. 2, ktorý si dal vypracovať žalobca, pretože tak ako to bolo preukázané v konaní na súde prvej inštancie rozdiel, ktorý spôsobil určenie rozdielnej všeobecnej ceny Podniku v znaleckých posudkoch, je rozdielny finančný plán. Finančný plán je subjektívnym odhadom budúcich hospodárskych výsledkov na základe názoru vedenia spoločnosti. Kým základom znaleckého posudku 1 bol v tom čase platný finančný plán E. schválený jej konateľkou, tak základom pre vypracovanie znaleckého posudku 2, ako vyšlo najavo počas konania na prvom stupni, bol vymyslený finančný plán žalobcu vypracovaný až XX. mája XXXX. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že znalecký posudok 2 je nepoužiteľný pre ohodnotenie H. k XX. januáru XXXX, pretože jeho základom je finančný plán žalobcu vytvorený až po tomto rozhodnom dátume, novým vedením H.. Preto je správny záver súdu prvej inštancie, že znalecký posudok 2 nepreukazuje hodnotu podniku ku dňu zápisu zvýšenia základného imania E. H. SK s.r.o. do obchodného registra. 42. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v odvolaní tvrdí, že finančný plán žalobcu je „rekonštruovaným finančným plánom“ E. H. SK s.r.o. k XX. januáru XXXX, pretože vychádza zo skutočností, ktoré k tomuto dátumu existovali. Toto tvrdenie nemá žiadnu logiku. H. „rekonštruovaný finančný plán“ Zákon o znalcoch ani znalecké postupy nerozpoznávajú. To, čo žalobca nazýva rekonštruovaným finančným plánom je v skutočnosti iba účelová snaha o manipuláciu minulosti. Existujú dve základné metódy znaleckého ocenenia - majetková a podnikateľská. Majetková metóda je založená na ocenení aktív (majetku) spoločnosti a odpočítaní hodnoty pasív, t.j. kľúčové je ohodnotenie jednotlivých majetkových položiek a záväzkov podniku. Podnikateľská metóda, na rozdiel od majetkovej metódy, nie je založená na ohodnotení jednotlivých aktív a záväzkov, ale je založená na ohodnotení očakávaných budúcich finančných tokov podniku. Podnikateľská metóda vyžaduje dva druhy vstupov - subjektívne a objektívne. Subjektívnym vstupom je finančný plán spoločnosti pripravený jej manažmentom, ktorý by mal byť platný ku dňu, kedy sa ocenenie vykonáva. Tento má potom rozhodujúci vplyv na výpočet hodnoty podniku. Objektívnym vstupom sú potom predovšetkým údaje o zadlženosti hodnoteného podniku (napr. čerpané úvery, pôžičky) a určité premenné vstupujúce do výpočtu miery kapitalizácie (tzv. V.) - najmä sadzba dane z príjmu, úrokové sadzby z úverov platené hodnoteným podnikom alebo na trhu, miera dlhového financovania hodnoteného podniku alebo trhová miera (t.j. pomer vlastných zdrojov financovania a úverového/dlhového financovania), výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky a trhovo akceptovaná prémia kapitálového trhu, faktor „beta“, prirážka za veľkosť a dodatočná prirážka. Inými slovami, kým objektívne vstupy zadávateľ posudku priamo neovplyvňuje a určuje/vypočíta ich sám znalec, tak subjektívne vstupy (t.j. finančný plán) závisia výlučne od informácií poskytnutých manažmentom podniku. Ak zadávateľ namiesto finančného plánu podniku schváleného manažmentom a platného k rozhodnému dňu znalcovi predloží iný, ním účelovo upravený, finančný plán, nevyhnutne to má výrazný dopad na určenie výslednej hodnoty podniku. Preto rozdiely v hodnote Podniku podľa znaleckých posudkov vznikli z rozdielnych odhadov výnosnosti Podniku predvídaných manažmentom Monety (znalecký posudok 1) a predvídaných žalobcom (znalecký posudok 2). Pokiaľ by sa malo hodnoverne porovnať ocenenie Podniku podľa znaleckého posudku 1 so stavom k XX. januáru XXXX, tak pre účely ocenenia k XX. januáru XXXX by sa mali aplikovať objektívne vstupy platné k tomuto dátumu, avšak subjektívny vstup (t.j. finančný plán) by mal byť totožný s tým, aký bol použitý pre účely znaleckého posudku 1. Inak by nastala situácia, že sa porovnávajú „jablká s hruškami.“ 43. Žalovaný nepovažuje za dôvodné ani to, ak žalobca tvrdí, že pani R. ako konateľka E. H. SK s.r.o. k XX. januáru XXXX porušila svoje povinnosti týkajúce sa finančného plánu podniku s ohľadom na „dramatickú zmenu finančných vyhliadok H.“. Obvinenia žalobcu sú bez akéhokoľvek právneho základu. Neexistuje žiadna právna povinnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným aktualizovať finančný plán, ktorý bol použitý pri ohodnotení podniku pri nepeňažnom vklade do základného imania spoločnosti. Takisto neexistuje v Obchodnom zákonníku (ani v inom predpise slovenského právneho poriadku) povinnosť konateľa spoločnosti upozorniť nový manažment prevádzaného podniku na riziká nenaplnenia subjektívnych odhadov uvedených vo finančnom pláne. Je treba uviesť, že finančný plán ja vždy kľúčovým podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, ale tento finančný plán vždy pripravuje management podniku a znalci z neho len vychádzajú. Preto žalovaný považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ak ďalšie znalecké dokazovanie nenariadil, pretože takéto znalecké dokazovanie na podklade finančného plánu by bolo nehospodárne, keďže by neurčovalo inú hodnotu ako tú, ktorá bola určená v znaleckom posudku 1. Z toho vyplýva, že aj keby žalovanému vznikla doplatková povinnosť podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka, táto prešla na žalobcu po prevode obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti E. H. SK s.r.o. a teda zanikla v dôsledku zlúčenia obchodnej spoločnosti žalobcu a E. H. SK s.r.o., pretože došlo k splynutie práva a povinnosti v jednej osobe. 44. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že ustanovenie § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka sa aplikuje aj na otázku prechodu doplatkovej povinnosti podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka, pretože spoločnosť nikdy nebude po zmene spoločníkov v horšom postavení v akom bola pred prevodom obchodného podielu, práve naopak po prevode obchodného podielu sa spoločnosť dostáva do lepšej pozície, keďže má možnosť vymáhať splnenie vkladovej povinnosti od dvoch osôb - pôvodného aj nového spoločníka. Žalovaný ďalej uviedol, že ak žalobca poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, že tieto rozhodnutia sa netýkajú obdobných vecí ako je prejednávaná vec. Týkajú sa doplatkovej povinnosti v procese privatizácie a zaoberajú sa účtovnou metódou v rámci privatizačného projektu a či táto je rovnocenná so znaleckým ohodnotením. Naviac, od X.X.XXXX je česká právna úprava doplatkovej povinnosti odlišná od slovenskej právnej úpravy. 45. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní nesprávne uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorý navrhol žalobca a to ďalší znalecký posudok, pretože výber dôkazov je výlučne na súde a súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak taký dôkaz nevykoná, musí to odôvodniť v rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie takto postupoval a rozhodnutie riadne odôvodnil a uviedol prečo nevykonal tento dôkaz - ďalší znalecký posudok, pretože tento by nemohol smerovať k preukázaniu nároku žalobcu. Žalovaný považuje za riadne odôvodnené rozhodnutie súdu prvej inštancie a že je už prekonaná prax Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej má nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom. Ústavný súd SR vo svojom náleze uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, odôvodnenie rozhodnutia má byť stručné a jasné, v ktorom súd objasní skutkový a právny základ svojho rozhodnutia. 46. Žalovaný k odvolaniu žalobcu v časti trov konania uviedol, že súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a správne priznal trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a vychádzal z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a taktiež správne priznal trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony aj za každé začaté dve hodiny pojednávania, ktoré sa konalo na súde prvej inštancie. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch a žalovanému priznal náhradu trov tohto odvolacieho konania. 47. Žalovaný k návrhu žalobcu na pripustenie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie uviedol, že v tomto konaní sa nerieši otázka po právnej stránke zásadného významu, pretože otázka prechodu doplatkovej povinnosti podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka z prevodcu na nadobúdateľa obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným je riešiteľná jednoduchým použitím analógie s odkazom na § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka a na nadobúdateľa obchodného podielu prechádzajú všetky práva a povinnosti súvisiace s obchodným podielom. 48. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný zavádza ohľadom okolnosti uplatnenia nároku žalobcu na splnenie doplatkovej povinnosti žalovaného voči E. H. SK s.r.o., pretože žalovaný zľahčuje význam znaleckého posudku č. 1 v predmetnej transakcii, pretože hlavným účelom znaleckých posudkov nie je ochrana menšinového spoločníka, ale ochrana tretích osôb konajúcich v dôvere v zápis údajov o výške základného imania v obchodnom registri. Na tom nič nemení ani to, že žalobca vykonal limitovaný audit obchodnej spoločnosti E. H. SK s.r.o. Následne revidovaný plán a na jeho základe vypracovaný znalecký posudok č. 2 objektívne určuje hodnotu Podniku k XX.X.XXXX, z ktorého je potrebné v tomto konaní vychádzať. Preto žalobca navrhol, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a úlohou súdom ustanoveného znalca by bola aj rekonštrukcia finančného plánu Podniku k XX.X.XXXX, z ktorého by vyplynula doplatková povinnosť žalovaného voči žalobcovi za prevod obchodného podielu v E. H. SK s.r.o. Žalobca nepovažuje za správne ani tvrdenie žalovaného, že na žalobcu prešla doplatková povinnosť žalovaného pri prevode obchodného podielu E. PAB. SK s.r.o. Uviedol, že žalovaný nechce dovoliť, aby súdy vykonali dokazovanie ohľadom skutočnosti, že: - obchodný vzťah s E., ktorý E. S deklarovala ako vysoko rentabilný, sa zakladá na fiktívnych karuselových transakciách s cieľom umelo navýšiť hodnotu H.. - pôvodné vedenie H. XX. januára XXXX zásadne znížilo cenu pre S. o XX %, pričom toto zníženie ceny sa vzťahovalo na produkt, ktorý predstavoval viac ako XX % z tržieb E. S od S. v roku XXXX. - G. (K. B.) prestal platiť splatné faktúry a zadávať objednávky viac ako X týždňov pred XX.X.XXXX, a preto sa s touto spoločnosťou k uvedenému dátumu nemalo počítať ako so zákazníkom. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. 49. K replike žalobcu podal dupliku žalovaný písomným podaním z XX.X.XXXX. Uviedol, že replika žalobcu je len ďalším márnym pokusom žalobcu presvedčiť súdy o tom, že pri kúpe podniku bol oklamaný a kúpil „hnilé jablká“. Toto tvrdenie žalobcu je umelo vykonštruované. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v konaní je potrebné vypracovať ďalší znalecký posudok, pretože sám žalobca uvádza, že znalec nevie vyhotoviť žiaden finančný plán podniku a teda na jeho základe oceniť podnik bez spolupráce s managementom predmetného podniku. Preto ocenenie H. k XX.X.XXXX bolo možné len na základe finančného plánu žalovaného a neskôr vypracované finančné plány nie sú pre toto konanie právne relevantné. Nie je právne relevantný ani finančný plán žalobcu, ktorý vypracovalo nové vedenie H. a nebol by relevantný ani ďalší znalecký posudok vypracovaný na základe podkladov žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že aj keby žalovanému vznikla doplatková povinnosť podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka, táto doplatková povinnosť prešla na žalobcu pri prevode obchodného podielu v spoločnosti E. H. SK s.r.o., tak ako to správne posúdil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch. 50. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 51. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa XX.X.XXXX, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 52. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. 53. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 54. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva nasledovné: 55. Žalobca sa v tomto spore domáha zaplatenia XX.XXX.XXX eur s príslušenstvom podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka ako rozdielu hodnoty nepeňažného vkladu určeného pri prevzatí záväzku za vklad, ktorý sa spoločník zaviazal vložiť do spoločnosti ako nepeňažný vklad, pretože v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra, jeho výška nedosiahla hodnotu nepeňažného vkladu určeného pri prevzatí záväzku za vklad. Táto suma je rozdiel v hodnote nepeňažného vkladu H. žalovaného, ktorý vložil do spoločnosti E. H. SK s.r.o. v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra XX.XXX.XXX eur oproti sume určenej pri prevzatí záväzku na tento vklad vo výške XX.XXX.XXX eur. Sporné je, či žalovaný má žalobcovi doplatiť tento rozdiel ako rozdiel, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku 1, ktorý dala vypracovať obchodná spoločnosť žalovaného a znaleckého posudku 2, ktorý zadal vypracovať žalobca po prevzatí obchodného podielu obchodnej spoločnosti E. H. SK s.r.o. Žalobca poukazuje na rozdiel týchto znaleckých posudkov a na finančný plán, z ktorého tieto znalecké posudky vychádzali. Znalecký posudok 1 bol vypracovaný na základe predpokladaného finančného plánu vypracovaného znaleckou organizáciou B. a.s. ďalší znalecký posudok 2 bol vypracovaný v októbri, novembri XXXX na základe požiadavky žalovaného a tou istou znaleckou organizáciou na základe požiadavky žalobcu v júni XXXX. Ocenenie podniku spoločnosti E. S za účelom jeho vkladu do obchodnej spoločnosti E. H. SK s.r.o. bol v prípade prvého znaleckého posudku stanovené na sumu XX.XXX.XXX eur a pri druhom ocenení na sumu XX.XXX.XXX eur. Sám žalobca v odvolaní proti rozsudku uviedol, že pôvodný plán, na základe ktorého bol vypracovaný prvý znalecký posudok s vyšším ocenením, predpokladal zisky a žalobca kupoval obchodný podiel v obchodnej spoločnosti s legitímnym očakávaním, ktoré v dlhodobejšom horizonte mali presiahnuť odplatu za tento obchodný podiel, pretože inak by žalobca do tejto transakcie nevstúpil. 56. Odvolací súd k tomu udáva, že nepeňažným vkladom spoločníka do obchodnej spoločnosti môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť v zmysle § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nepeňažný vklad preto môžu tvoriť nehnuteľnosti, podnik, jeho časť alebo aj pohľadávky. Musí však vždy ísť o majetok alebo majetkovú hodnotu, ktorá je oceniteľná peniazmi, je prevoditeľná a dá sa určiť jej hospodárska hodnota. Nepeňažný vklad môže mať aj podobu nehmotnú, napr. autorské právo, priemyselné právo, pohľadávka voči tretej osobe a pod. Tento nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy v akej sa tento vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve a musí byť tento nepeňažný vklad ocenený znaleckým posudkom. V prejednávanej veci bol predmetný vklad oceňovaný znaleckým posudkom č. 1 v čase prevzatia záväzku žalovaného za tento vklad do obchodnej spoločnosti E. H. SK s.r.o. To, že v čase zápisu výšky základného imania obchodnej spoločnosti E. H. SK s.r.o. do obchodného registra, resp. v čase prevodu obchodného podielu E. H. SK s.r.o. do obchodnej spoločnosti žalobcu, došlo k zmene legitímnych očakávaní žalobcu ako kupujúceho obchodného podielu, neznamená, že žalovaný ako prevodca tohto obchodného podielu je povinný doplatiť žalobcovi hodnotu tohto obchodného podielu alebo hodnotu nepeňažného vkladu len na základe finančného plánu a legitímnych očakávaní žalobcu. 57. Odvolací súd udáva, že môže nastať situácia, že predmet nepeňažného vkladu je v čase vyhotovovania znaleckého posudku nadhodnotený. Za takýmto nadhodnotením môže byť iba nesprávne vypracovaný znalecký posudok. Za nesprávne vypracovaný znalecký posudok v prejednávanej veci nemožno považovať to, že prvý znalecký posudok vychádzal z legitímnych očakávaní žalovaného a druhý znalecký posudok vychádzal z legitímnych očakávaní žalobcu na základe finančných plánov. Ohodnocovanie nepeňažného vkladu vo forme podniku na základe očakávaných finančných plánov je ohodnotenie objektívne nemožné, vždy ide o posúdenie subjektívne a vychádza z podkladov, ktoré znalcovi predloží ten, kto vypracováva finančný plán, tak ako to správne uviedol žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. 58. Preto odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ak neakceptoval návrh žalobcu na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku na ohodnotenie tohto nepeňažného vkladu, pretože aj v súčasnosti ohodnocovať tento nepeňažný vklad by bolo možné len na základe finančných plánov a tieto finančné plány v podnikateľskom prostredí sa rýchlo menia a v súčasnosti by nebolo možné objektívne posúdiť finančné očakávania vkladaného podniku k XX.X.XXXX po viac ako dvoch rokoch. Dôležitosť vstupných údajov pre ocenenie Podniku na základe finančného plánu je významná a dôležitá pre znalca, ako to potvrdili aj súdni znalci O.. D. a O.. P., ktorí vypracovávali predmetné znalecké posudky. Uviedli, že obe znalecké posudky sú totožné a správne, jediný rozdiel, ktorý spôsobil určenie odlišnej všeobecnej ceny oceňovaného Podniku je rozdielny finančný plán, ktorý bol predložený pre vypracovanie týchto znaleckých posudkov č. 1 a č. 2. Odvolací súd preto považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ak na návrh žalobcu v konaní nevykonal dôkaz - vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku a správne vychádzal z prvého znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v októbri, F. XXXX. Na základe neho bola následne uzatvorená zmluva o prevode XXX % obchodného podielu v spoločnosti E. H. SK s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX a v E. o dokončení zo dňa XX.X.XXXX došlo k dohode o výške kúpnej ceny za obchodný podiel spoločnosti E. H. SK s.r.o. vo výške XX.XXX.XXX eur. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca potom ako nadobudol kontrolu nad spoločnosťou E. H. SK s.r.o. dňa X.X.XXXX rozhodol dňa XX.X.XXXX o jej zániku zlúčením so žalobcom a v tom čase základné imanie žalobcu predstavovalo XX.XXX eur. 59. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie v tom, že ak by aj žalobca preukázal povinnosť žalovaného na doplatenie hodnoty vkladu podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka, že potom ako žalobca a spoločnosť E. H. SK s.r.o. sa zlúčili a spoločnosť E. H. SK s.r.o. ku dňu X.X.XXXX zanikla, žalobca sa stal jej univerzálnym právnym nástupcom a ak by aj obchodná spoločnosť E. H. SK s.r.o. mala povinnosť doplatiť hodnotu nepeňažného vkladu, táto jej povinnosť prešla na žalobcu a teda splynulo právo s povinnosťou v jednej osobe - v osobe žalobcu a preto zaniklo právo žalobcu a povinnosť obchodnej spoločnosti E. H. SK s.r.o. na doplatenie hodnoty nepeňažného vkladu podľa § 584 Občianskeho zákonníka. 60. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny. Taktiež potvrdil rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny, pretože súd prvej inštancie úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Aj v prípade, ak by žalovaný sa dohodol so svojím právnym zástupcom na zmluvnej odmene za poskytované právne služby, toto nemá žiaden vplyv na povinnosť neúspešného účastníka konania nahradiť úspešnému účastníkovi konania trovy právneho zastúpenia vo výške akú určuje citovaná vyhláška vo forme tarifnej odmeny, ktorú priznávajú súdy právnym zástupcom úspešných účastníkov konania. Súdy neskúmajú dohodu medzi úspešným účastníkom konania a jeho právnym zástupcom o forme odmeny za poskytované právne služby, ak sám úspešný účastník si neuplatní v konaní nižšie trovy na základe dohody s advokátom. Súd prvej inštancie správne priznal žalovanému aj odmenu za jednotlivé úkony právnej služby, aj za viac ako dve hodiny trvajúce pojednávanie v konaní na súde prvej inštancie. 61. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému v tomto odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 62. Odvolací súd k návrhu žalobcu v odvolaní, aby v prípade, ak potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože ide o vyriešenie právnej otázky prechodu povinnosti podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka z prevodcu na nadobúdateľa obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, udáva, že v prejednávanej veci nie je právny problém, ktorý má význam pre výsledok sporu, teda pre zamietnutie žaloby iba vyriešenie otázky prechodu povinnosti podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka z prevodcu na nadobúdateľa obchodného podielu, ale podstatný význam má to, či žalobca má podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka nárok na doplatenie hodnoty nepeňažného vkladu podľa predmetných dvoch znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované na ohodnotenie hodnoty vkladaného podniku žalovaného do obchodnej spoločnosti E. H. SK s.r.o. Práve to, že nebol preukázaný nárok žalovaného na doplatenie tejto hodnoty a že hodnota tohto vkladaného nepeňažného vkladu nedosiahla v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra tú hodnotu akú podľa ďalšieho znaleckého posudku predpokladal žalobca. Otázka prechodu povinností podľa § 59 ods. 6 Obchodného zákonníka z prevodcu na nadobúdateľa obchodného podielu, bola riešená súdnou praxou, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a teda, že podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri prevode obchodného podielu z prevodcu obchodného podielu na nadobúdateľa prejde na nadobúdateľa obchodného podielu aj povinnosť splatiť vklad a doplatiť hodnotu nepeňažného vkladu. Preto ustanovenie § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka a jeho aplikovanie na prejednávanú vec nie je dôvodom pre pripustenie dovolania, pretože ide o otázku, ktorá bola súdnou praxou riešená. 63. Odvolací súd preto neprijal návrh žalobcu na vyslovenie pripustenia dovolania proti tomuto potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu. 64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).