Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/400/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715215384 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715215384.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bodnárovej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: GECOM s.r.o., Michalovce, Hviezdoslavova 6082/1A, IČO: 36 705 268, zast. JUDr. Jánom Mikuľákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, proti žalovanému: T. Q., bytom R., Y.. X.D. X, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Ľ. L., pracovníčkou Okresného súdu Michalovce, o 254,83 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 7C/378/2015-31 z 30.3.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým čiastočne bolo žalobe vyhovené. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Michalovce (ďalej len prvej inštancie alebo súd) rozsudkom č. k. 7C/378/2015-31 z 30.3.2016 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 29,98 € s prísl. do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 254,83 € pozostávajúcej z neuhradených faktúr za poskytnutie služieb na základe zmluvy o pripojení a zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvného vzťahu. 3. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na ust. § 43 ods. 1,5 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 544 ods. 1,2,3 OZ, § 3 ods. 1,2 OZ s prihliadnutím na ust. § 517 ods. 1,2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie za neuhradené služby je dôvodná. Na základe predložených faktúr mal za preukázané, že žalovanému vznikol dlh na cene jej poskytnutých služieb (mesačné poplatky) celkovo v sume 29,98 €. V časti o zaplatenie 224,85 € sumy predstavujúcej zmluvnú pokutu za nezotrvanie v zmluvnom vzťahu, žalobu nepovažoval za dôvodnú a v tejto časti ju zamietol. Vychádzajúc z § 544 OZ a § 37 OZ, podľa ktorých dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná mal za to, že zmluvné dojednanie v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty nespĺňa podmienku určitosti právneho úkonu. Formulácia, ako je uvedená v zmluve o pripojení do siete internetu prostredníctvom programu 5G Basic, neumožňuje posúdenie porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Poukazujúc na Nález ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011-19 24.2.2011 uzavrel, že predmetná zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou podľa § 53 OZ, pričom je zrejmé, že dojednaná zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nakoľko je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému zľavu za 24 mesačnú viazanosť vo výške 1 € mesačne, celkovo 24 €, avšak na druhej strane z dôvodu poskytnutej zľavy bola dohodnutá 24-mesačná doba viazanosti, ktorej nedodržanie bolo sankcionované dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške mesačného poplatku vynásobeného počtom mesiacov zostávajúcich do uplynutia viazanosti, to znamená, že v danom prípade si žalobca za poskytnutú zľavu v celkovej výške 24 eur za dobu 24 mesiacov uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 224,85 €, čo je zjavne v hrubom nepomere v neprospech žalovaného a z uvedeného dôvodu je táto zmluvná podmienka neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi. 4. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou záväzkov, bol zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle §517 OZ vo výške podľa §3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. 6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 30,16 eur. Nesúhlasil s rozhodnutím v časti v ktorej žalobu súd zamietol, t.j. uplatnenej zmluvnej pokuty. Bolo na vôli spotrebiteľa, či uzavrie zmluvu o pripojení s dobou viazanosti alebo nie. Už pri podpise si však bol vedomý výhod a rizík spojených s ponúkaným benefitom. Zľava z mesačného poplatku nebola jediným benefitom, znenie zmluvy reflektuje na dĺžku času, počas ktorej si účastník riadne plní povinnosti, pri stanovení výšky sankcie sa berie v úvahu, kedy dôjde k ukončeniu vzťahu. V prípade, ak sa účastník svojvoľne rozhodne porušiť svoje zmluvné povinnosti, je zmluvná pokuta stanovená v rovnakej výške, ako je odplata za plnenie, ktoré by dostal, ak by nedošlo k ukončeniu zmluvy. Nie je možné prenášať svojvôľu spotrebiteľa za porušenie zmluvných povinností, ku ktorým sa zaviazal dobrovoľne na jeho (žalobcu) ako poskytovateľa spotrebiteľom vybraných a objednaných služieb. Výška benefitu a na neho naviazaná aj doba viazanosti zmluvy odzrkadľuje rentabilitu zriadenia, pripojenia a na to nadväzujúce poskytnutie služby. Súd sa podľa neho pri rozhodovaní zameral len na formálne hľadisko bez posúdenia širších okolností, na základe ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu. Bol toho názoru, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je nevyvážená a ako taká nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný mal právo voľby uzatvoriť zmluvu na dobu neurčitú s viazanosťou alebo bez viazanosti. V dohodnutej výške zmluvnej pokuty neboli dohodnuté iné úhrady ako tie, ktoré by žalovaný uhrádzal za objednané a poskytované plnenia, ak by nedošlo k svojvoľnému ukončeniu zmluvného vzťahu z jeho strany. Tieto širšie súvislosti neboli predmetom zisťovania súdu prvej inštancie a zároveň z konania nebolo zrejmé, ktoré okolnosti sú pre rozhodnutie rozhodujúce, resp. aký je jeho právny názor pri posudzovaní danej veci. V prípade, ak by tieto skutočnosti boli známe, mohlo byť konajúcemu súdu poskytnuté vysvetlenie, resp. vykonané dôkazy preukazujúce tvrdenia uvedené v tomto odvolaní. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 12C/11/2015, kde konajúci súd vychádzal z rovnakých zmluvných podmienok a z rozhodnutia časť odôvodnenia citoval. 7. Z obsahu odvolania vyplýva, že výrok rozsudku, ktorým žalobe v časti bolo vyhovené, nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatný (§ 367 ods. 1,3 CSP), preto nebol v tejto časti v odvolacom konaní preskúmavaný. 8. Odvolanie žalobcu bolo doručené opatrovníčke žalovaného dňa 14.6.2016. 9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/,f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 vety prvej CSP, v CSP odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/,h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 10. Rozsudok je vo výroku, ktorým v časti bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. októbra 2016 o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a zástupcovi žalobcu oznámené elektronickými prostriedkami v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP. 12. Žalovaný v odvolaní síce výslovne neoznačil odvolacie dôvody, ktorými odôvodňuje svoje odvolanie, avšak skutočnosti v odvolaní uvedené sa dajú podriadiť pod odvolacie dôvody upravené v § 205 ods. 1, písm. d/,f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania, t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP) ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/. 14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stráne, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. 15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.). 16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 17. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 18. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu. 19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť nasledovné : Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinností (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody (viď rozsudok NS SR z 30.9.2008 sp. zn. 2Cdo/172/2007). 20. Je potrebné poukázať na to, že vysoký počet súdnych sporov so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnejšej súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu poskytovateľov služieb, a to v súlade s č.l. 169 zmluvy o fungovaní Európskej únie č.l. 38 Charty základných práv EÚ a s judikatúrou súdneho dvora EÚ. Správne preto súd vyhodnotil aj tú skutočnosť, že zmluvná pokuta je neplatná pre jej neurčitosť (bez ohľadu na dôvod, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy) a tým je aj neprijateľnou sankciou. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Podmienky za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi, poškodzujú spotrebiteľa. Pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej pokuty je nutné prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na okolnosti existujúce v čase vzniku právneho úkonu. V danom prípade dojednaná zmluvná pokuta zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, ktorý nemal možnosť, vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, ovplyvniť zmluvné podmienky. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsob jej určenia je vecou dohody účastníkov zmluvy, čo pri formulárovej zmluve je vylúčené. Žalovaný mal možnosť voľby len, či zmluvu s danými podmienkami príjme, alebo nie, nemal možnosť zasiahnuť do výšky zmluvnej pokuty ani dôvodov vzniku nároku. Úprava zmluvnej pokuty má charakter náhrady škody obsiahnutých v § 545 ods. 2 OZ ako paušalizovaná náhrada škody, pričom žalobca nepreukázal aká výška škody mu vznikla, a teda nie je možné aj z uvedeného dôvodu posúdiť primeranosť uplatnenej zmluvnej pokuty a tvrdenia žalobcu, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimeraná oproti plneniam, ktoré by žalovaný dostal, ak by došlo k riadnemu trvaniu zmluvy zostali v rovine nepreukázaných. 21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 296 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania mu však nevznikli a žalobca nemá nárok na ich náhradu, preto súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).