Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/281/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715215847 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715215847.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. N. nar. X.X.XXXX zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov Q.. N. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ul. S. I. XXX/XX v N. zastúpenej JUDr. Ivetou Marcinovou advokátom s Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí Slobody č. 13 a N.. G. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v R. č. XXX zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí Slobody č. 7 v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 22P 73/2015-87 z 2.5.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 282/2012-30 z 5.12.2012 a rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 148/2014-34 z 27.8.2014, tak, že zveril maloletého G. N. nar. X.X.XXXX do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v bežnom roku, striedavo v týždenných intervaloch a počas letných prázdnin v dvojtýždňových intervaloch s dňom a hodinou striedania v nedeľu o 17.00. hod., s tým, že rodič, ktorému končí interval osobnej starostlivosti je povinný odovzdať v určenom čase maloleté dieťa druhému rodičovi v mieste bydliska matky s jeho osobnými vecami, školskými pomôckami a kartou poistenca. Ďalej rozhodol, že ako prvá bude zabezpečovať striedavú starostlivosť o maloleté dieťa matka od prvej nedele nasledujúcej po právoplatnosti tohto rozsudku o 17.00. hod. Rozhodol, že bez ohľadu na to, ktorý z rodičov má dieťa v starostlivosti je matka oprávnená zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00. hod. do 19.00.hod., každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00. hod. do 19.00. hod., každý párny rok v čase jarných prázdnin od pondelka od 9.00.hod. do nedele do 19.00. hod., každý nepárny rok v čase jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00. hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00.hod., v čase Vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9.00. hod. do 25.12. do 19.00. hod., v čase Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 26.12. od 9.00. hod. do 19.00. hod., každý párny rok do 31.12. od 9.00. hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00. hod. a otec je oprávnený zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý nepárny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00.hod. do 19.00. hod., každý párny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00. hod. do 19.00. hod., každý nepárny rok v čase jarných prázdnin od pondelka od 9.00. hod. do nedele do 19.00. hod., každý párny rok v čase jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00. hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00. hod., v čase Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9.00. hod. do 25.12. do 19.00. hod., v čase Vianočných sviatkov každý párny rok od 26.12. od 9.00. hod. do 19.00. hod., každý nepárny rok od 31.12. od 9.00. hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00. hod. s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého G. N. počnúc dňom právoplatnosti rozsudku výživným vo výške 120 € mesačne vždy do 15 - tého dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Trvalé bydlisko maloletého bude Michalovce, S. I. XX. Od právoplatnosti rozsudku je matka maloletého oprávnená uplatňovať si rodinné prídavky na maloleté dieťa a otec maloletého daňový bonus. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o nariadení striedavej osobnej starostlivosti právne vychádzal z ust. § 24 ods. 2,4, § 62 ods. 1,2,3,5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania , kedy zistil, že na strane obidvoch rodičov maloletého dieťaťa je skutočný záujem o jeho výchovu, preto umožnil starať sa o neho v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal nepochybne za preukázané, že striedavou osobnou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa vzhľadom na to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Prihliadol aj na prejavenú vôľu maloletého, prezentovanú pri jeho výsluchu, kde jeho právo slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, je nepopieraním právom maloletého umožňujúcim mu do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie napríklad vo vzťahu k jeho rodičom, prípadne kolíznemu opatrovníkovi. Konajúci súd konštatoval, že maloletý je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelý na to, aby mohol akceptovať na jeho názor a preto jeho prianie považoval za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Konajúci súd tak dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa za súčasných okolností je jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to vzhľadom na to, že maloleté dieťa preferuje rovnocennú starostlivosť obidvoch rodičov, čo je predpokladom pre normalizáciu vzťahov aj medzi rodičmi, ktorí budú mať priestor na to, aby zlepšili svoju komunikáciu a začali kooperovať v záujme zabezpečenia všetkých potrieb dieťaťa. Konajúci súd zdôraznil, že striedavú starostlivosť nie je možné vylúčiť z dôvodu, že s týmto spôsobom výchovy jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce mať dieťa vo svojej výlučnej starostlivosti, pričom neobstoja ani tvrdenia o chýbajúcej kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi, keďže v opačnom prípade by stačilo jednostranné iracionálne svojvoľné a účelové odmietanie kvalifikovanej komunikácie rodiča, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti, teda o postavenia rodiča, ktorý má dieťa vo svojej výlučnej starostlivosti a ktoré by v konečnom dôsledku viedlo k vylúčeniu striedavej starostlivosti, čo by bolo zjavné zneužitie zákona. K určeniu výživného otca pre maloleté dieťa uviedol, že o určení výživného rozhodol z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa má podstatne vyšší príjem ako matka. Súčasne vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého s príjmov otca, ktoré zistil z výplatných pások, ktorý je v priemere 1.000,- Eur mesačne, pričom príjem matky je len čiastočný invalidný dôchodok 226,- Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu aj napriek rozhodnutiu o striedavej osobnej starostlivosti, kedy sa spravidla vzájomná vyživovacia povinnosť rodičov neurčuje, v danom prípade mal za dôvodné rozhodnúť aj o výške výživného. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a o podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. uviedla, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovila názor, že otec maloletého nepreukázal podstatnú zmenu pomerov v aspektoch, ktoré by zakladali jeho nárok na zmenu už existujúcej úpravy rodičovských práv a povinností rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 15P 282/2012 zo 17.12.2012. Uviedla, že podľa jej presvedčenia konajúci súd konajúci súd nevykonal dostatočné dokazovanie pre objektívne zistenie skutkového stavu a to z dôvodov, že nesprávne právne posúdil a nevykonal potrebné dokazovanie, ktoré je treba na rozhodnutie veci. Pre rozhodnutie vo veci bol súd povinný vykonať riadne dokazovanie, na základe ktorého by boli preukázané nielen matkine súčasné bytové pomery, ale i otcove bytové pomery. Na tieto okolnosti matka v rámci vykonávaného dokazovania poukazovala, napriek tomu návrhom navrhované dokazovanie konajúci súd nevyhovel s odôvodnením, že takéto skutočnosti nie sú rozhodujúce pre posúdenie veci samej. K prejavenému názoru maloletého dieťaťa uviedla, že maloletý sa nevyjadril jednoznačným spôsobom na pojednávaní dňa 31.3.2016, že má záujme byť zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Maloletý iba uviedol, že chcel by vyskúšať striedavú starostlivosť. Z uvedeného dôvodu vyslovila matka presvedčene, že maloletý nemá jednoznačný záujem o striedavú starostlivosť a súčasne je toho názoru, že maloletý si neuvedomuje, že súdne rozhodnutie je záväzné a iba za mimoriadnych okolností sa dá zmeniť. Navrhla, by odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, zákonné a predovšetkým je to rozhodnutie v prospech maloletého dieťaťa. K odvolacej námietke matky týkajúcej sa jeho bytových pomerov uviedol, že šetrenie jeho bytových pomerov vykonal kolízny opatrovník v mieste jeho bydliska a voči jeho bytovým pomerom neboli zistené žiadne výhrady zásadneho charakteru. Ďalej uviedol, že s maloletým synom sa otvorene rozpráva tak o pojednávaní ako aj o striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý rozhodnutiu rozumie, je si plne vedomý čo obnáša takéto rozhodnutie a vyjadril sa, že nemá problém potvrdiť svoju výpoveď aj na Krajskom súde v Košiciach s tým, že so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí. Zdôraznil, že s maloletým synom má vytvorený perfektný vzťah založený na vzájomnej dôvere, maloletý chodí ku nemu s radosťou a odchádza od neho šťastný. Poukázal na správanie sa matky, ktorá absolútne nerešpektuje názor maloletého dieťaťa, čo povedala aj na Okresnom súde Michalovce, že 13 ročné dieťa nemá čo o sebe čo rozhodovať, naopak on ako otec rozhodnutie maloletého dieťaťa rešpektuje. Uviedol, že v tomto štádiu konania považuje za nevyhnutné uviesť, že jeho syna vychovávajú traja psychiatricky chorí pacienti, t.j. bývalá manželka a jej rodičia, kde hlavne jeho bývalá svokra používa často a nadmerné množstvo alkoholických nápojov. Posledný príklad uviedol dňa 23.6.2016, kedy samotná matka dieťaťa mu telefonovala, že nech príde pre syna, lebo matka je opitá a nechce, aby to videl. Pričom zdôraznil, že v takýchto prípadoch matka nemá námietky ani voči jeho bytovým pomerov, na ktoré poukázala v odvolaní. Takéto skutočnosti sa opakujú v pravidelných intervaloch. Napriek tomu nespochybňuje výchovu matky, je si vedomý toho, že maloletý ju miluje a chce s ňou stráviť čas, avšak nevidí dôvod prečo matka spochybňuje jeho vzťah k maloletému dieťaťu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zákonný. 5. K odvolaniu matky sa v zákonnej lehote vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zverenie mal. G. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je predovšetkým v jeho záujme. Zverením do osobnej starostlivosti oboch rodičov budú lepšie zaistené jeho potreby a mal. G. pri výsluchu na Okresnom súde Michalovce nepochybne prejavil vôľu byť zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov. 6. Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016 zrušil zák. č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, avšak zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ust. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa ust. § 387 ods. 1,2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ust. Zákona o rodine vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam matky týkajúce sa vykonaného dokazovania zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú na vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav, a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa predmetu konania ako aj námietkami matky, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu otca na striedavú starostlivosti obidvoch rodičov. 10. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Dodáva, že súd prvej inštancie správne a predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa rozhodol o návrhu otca o zmenu výchovy, keď určil, že maloleté dieťa sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti, správne rozhodol o úprave styku počas sviatkov a prázdnin, správne a zákonne o určení výživného a spôsobe zastupovania maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).