Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/167/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715217509 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715217509.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. D. T. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B. dieťaťa rodičov: M.. K. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na ulici X. B. XXX/X zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Szárszoim so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Štefánikovej č. 8 a B.. M. T.N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na S. ulici č. XXX/XX v konaní o zmene úpravy styku o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 10.2.2016 č.k. 23P 218/2015-55 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 120.2.2016 č.k. 23P 218/2015-55 zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo 6.7.2014 č.k. 13P 32/2014-55 vo výroku o úprave styku otca s mal. D. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa veľkonočných prázdnin, t.j. od štvrtku predchádzajúceho Veľkonočnému piatku do posledného veľkonočných prázdnin, t.j. utorka najbližšie nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku, a počas letných prázdnin od 15.7. do 31.7. a od 15.8. do 31.8., počas vianočných sviatkov od 30.12. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka. Každý nepárny rok počas letných prázdnin od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8., počas jesenných prázdnin od prvého dňa jesenných prázdnin do posledného dňa jesenných prázdnin a počas Vianočných sviatkov od 30.12. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka. Rozhodol, že stretnutie otca s maloletou začne vždy o 8.00 hod. toho ktorého dňa a skončí o 19.00 hod. toho ktorého dňa s tým, že otec je oprávnený prevziať si maloletú v určenom čase v mieste bydliska maloletej a po ukončení stretnutia v určenom čase maloletú odovzdať matke v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť, v čase začatia stretnutia maloletú otcovi odovzdať a v čase ukončenia styku maloletú od otca prevziať. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 6.6.2014 č.k. 13P 32/2014-55 bolo rozvedené manželstvo rodičov, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa 150 € mesačne. Styk otca s maloletou bol upravený tak, že prvé stretnutie otca s maloletou sa uskutoční prvý víkend v kalendárnom mesiaci po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva v piatok od 8.00 hod. do 19.00 hod., nasledujúcu sobotu od 8.00 hod. do 19.00 hod. a nasledujúcu nedeľu od 8.00 hod. do 19.00 hod. v meste O. a následne je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v mesiaci od piatku od 8.00 hod. do nedele 19.00 hod. s tým, že prvé tri stretnutia sa uskutočnia v meste O.. Z návrhu, ako aj z výpovede otca zistil, že podal návrh na zmenu úpravy styku z dôvodu, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, pretože zamestnávateľ už nie je ochotný mu poskytovať každý prvý piatok v mesiaci náhradné voľno tak, ako to bolo doteraz a do O. pre dieťa by mohol odchádzať z C. až po skončení pracovnej doby, t.j. 14.00 hod. a nakoľko vzdialenosť medzi C. a O. je 400 km, prišiel by po dieťa vo večerných hodinách a následne by hneď cestovali naspäť do C. a v nedeľu by mohol byť s maloletou len doobeda, pretože následne by museli cestovať späť do O.. Ako ďalší dôvod uviedol, že maloletá dcéra nastupuje od septembra 2016 do školy, čím vznikne aj na jej strane prekážka, pretože by musela byť každý piatok uvoľňovaná z vyučovania. Vzhľadom na to, že ako učiteľ má prázdniny rovnako ako deti, žiadal o úpravu styku počas letných prázdnin, jesenných prázdnin, Veľkonočných a Vianočných sviatkov. Za maloletou cestuje motorovým vozidlom spolu so svojím otcom, s ktorým sa striedajú v šoférovaní, maloletá dobre znáša cestovanie a snaží sa ju zabaviť počas cesty počúvaním CD. Bezpečnosť maloletej je zabezpečená v súlade s vyhláškou, má podsedák, ktorý zodpovedá jej hmotnosti a zároveň je pripútaná bezpečnostným pásom. Otec žije sám v 3-izbovom byte, v ktorom žili spolu aj s matkou dieťaťa ako manželia, teda maloletá túto domácnosť dobre pozná, má v nej zariadenú svoju izbu, stravuje sa u starej matky alebo v reštaurácii, kde chodievajú spolu so starými rodičmi a maloletá sa na to teší, keďže z minulosti majú ešte tento zaužívaný zvyk. Navštevujú rodinných známych, rodinu N., ktorá má dcéru vo veku maloletej a chodievajú spolu na výlety. Skutočnosti tvrdené otcom potvrdil svedok M. T., ktorý je starým otcom maloletej a svedok B. N.. Z potvrdenia zamestnávateľa otca, ktorým je H. Š. I. M. A. C. z 21.9.2015 (č.l. 11 spisu) zistil, že otec v školskom roku 2014/2015 viackrát žiadal o poskytnutie náhradného voľna v prvý piatok v mesiaci, aby sa mohol stretávať s maloletou dcérou. V žiadosti otca na poskytnutie náhradného voľna v prvý piatok v mesiaci v školskom roku 2015/2016 zamestnávateľ nevyhovel vzhľadom na potrebu zabezpečenia odbornosti vyučovania, personálneho obsadenia školy a úpravu rozvrhu v školskom roku 2015/2016. Z vyjadrenia ako aj z výpovede matky zistil, že otcovi nedôveruje, pretože v minulosti zle zvládal záťažové situácie a nemá potrebnú dávku trpezlivosti pri riešení situácií s maloletou a má obavy, že pri dlhšom pobyte dieťaťa u otca hrozí, že situáciu opäť nezvládne. Podľa jej názoru otec sa o maloletú nevie postarať, dieťa má len mrazenú pizzu, po príchode do C. idú na návštevu rodinných priateľov N., chodí s dcérou po obchodných centrách, dáva ju do detských kútikov a nemá u otca taký režim ako u nej, pretože u otca chodieva aj neskoro spať. Matka spochybnila otcom prejavený záujem o maloletú s poukazom na to, že nevyužil všetky termíny stretnutia, dcéru kontaktuje cez mobilný telefón každý druhý deň alebo niekedy raz za štyri dni, na sviatky jej nedáva darčeky, resp. v maximálnej hodnote do 20 € a nevyužíva otec ani jeho rodičia možnosť komunikácie s maloletou cez Skype. Zistený skutkový stav súd posúdil a rozhodol podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 a § 26 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že bola preukázaná zmena okolností na strane otca, keďže zamestnávateľ mu od septembra 2015 neumožňuje čerpať náhradné voľno každý prvý piatok v mesiaci v dôsledku čoho by s maloletou cestoval do C. v nočných hodinách a rovnako v nočných hodinách by sa vracal späť do C. v nedeľu potom, ako dieťa odovzdá matke o 19.00 hod., teda pri absolvovaní náročnej cesty by s maloletou strávil reálne čas od soboty rána do nedele obeda. Pri rozhodovaní rovnako prihliadol na tú podstatnú skutočnosť, že maloletá od septembra 2016 nastúpi na základnú školu, čo by znamenalo, aby každý prvý piatok bola uvoľnená zo školy a zároveň by nemala dostatočný časový priestor na prípravu na vyučovanie počas víkendu, ktorý by trávila s otcom. Rovnako považoval za nezanedbateľnú skutočnosť veľkú vzdialenosť medzi bydliskom otca a maloletej, ktorú by dieťa muselo absolvovať. Konštatoval, že tvrdenia matky o neschopnosti otca postarať sa o maloletú sa nepreukázali za pravdivé, rovnako ani jej obavy zo zlého až nezvládnutého správania sa otca k maloletej, ktoré sú založené na jej negatívnych zážitkoch z minulosti zo spolužitia s otcom, avšak nemajú reálny podklad v jedinej konkrétnej situácii, ktorá by sa bola odohrala počas stretávania sa otca s maloletou v súčasnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úprava styku určená na obdobie prázdnin zohľadňuje predovšetkým záujem maloletej, ktorá nastupuje do školy, náročnú cestu zo O. do C. a späť absolvuje iba štyrikrát do roka a môže tráviť spoločne s otcom viac po sebe nasledujúcich dní, ako tomu bolo doposiaľ. Pri rozhodovaní rovnako zohľadnil zmenu pomerov na strane otca, ktorému zamestnávateľ odmieta poskytovať náhradné voľno, ako aj tú skutočnosť, že otec akceptoval vôľu matky, aby maloletá bola cez Vianočné sviatky u matky a cez letné prázdniny po dva týždne v júli a v auguste, aby maloletá nebola celý mesiac odlúčená od matky. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka dieťaťa, v ktorom uviedla, že dôvod otca na zmenu úpravy styku považuje za účelový, pretože aj keď mal voľno v práci, nevyužil možnosť stretnúť sa s maloletou a podľa jej názoru otec má možnosť ostať počas styku aj na Východnom Slovensku, aby maloletá nebola zbytočne vystavená únavnému cestovaniu a otec za prostriedky, ktoré by ušetril za pohonné hmoty, mohol si zaplatiť ubytovanie. Takýto spôsob styku považuje za najvhodnejší pre maloletú. Opäť uviedla, že otec pri výchove maloletej dcéry je netrpezlivý, výbušný, až agresívny a pokiaľ by sa o maloletú staral v kratších intervaloch 3-4 dni, vedel by sa pri jej výchove lepšie ovládať, rešpektoval by potreby maloletej a nesprával by sa voči nej agresívne v prípade, že by ho maloletá nechcela počúvať alebo by plakala. Pre ňu je nepredstaviteľné, aby otec dokázal 15 dní v kuse sa starať o maloletú bez toho, aby sa neprejavili jeho agresívne pudy. Dokáže sa stotožniť so zmenou styku cez prázdniny maximálne však na dobu štyroch dní tak, ako to navrhovala aj kolízna opatrovníčka. Absolútne nesúhlasila s 15-dňovým intervalom, pretože má dôvodnú obavu o zdravie dieťaťa. Žiadala, aby odvolací súd pri rozhodovaní v prvom rade prihliadal na záujmy a potreby maloletej a zobral do úvahy doterajšie konanie otca, dôvody rozvodu a všetky doterajšie skutočnosti, ktoré poukazujú na to, že otec má nevyrovnanú povahu a nevie sa o maloletú trpezlivo starať a vychovávať ju dlhšie ako 3 - 4 dni bez toho, aby sa k nej správal agresívne a výbušne. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. Otec dieťaťa vo vyjadrení uviedol, že odvolanie matky považuje za zmätočné a nedôvodné, naopak, rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a spravodlivý, nakoľko pri svojom rozhodovaní súd prihliadol na zmenu okolností, ktoré nastali na jeho strane a ktorá mu neumožňovala riadne sa stýkať s maloletou dcérou, ale najmä z dôvodu, že pri svojom rozhodovaní prihliadal predovšetkým na záujem maloletej a na zachovanie jej práva na udržanie rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Zdôraznil, že tvrdenia matky, že pri výchove maloletej dcéry bol až agresívny, považuje za účelové, vykonštruované a nepravdivé, dokonca až za absurdné. Matka v podanom odvolaní si sama odporuje, ak uvádza, že sa vie stotožniť s návrhom kolíznej opatrovníčky, aby jeho styk s maloletou prebiehal počas doby štyroch dní, keď na druhej strane tvrdí, že je výbušný a agresívny, z čoho je zrejmé, že jej tvrdenia ohľadom jeho povahy sa nezakladajú na pravde. Svoju dcérku má rád a nemá žiadny dôvod sa k nej správať zlým, resp. iným nevhodným spôsobom. Rovnako tvrdenia ohľadom toho, že by sa nevedel o svoju dcérku riadne postarať, sa nezakladajú na pravde a nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vo veci správne rozhodol, pričom prihliadol na zmenu okolností, ktoré nastali na jeho strane a prihliadol aj na to, že maloletá od septembra 2016 nastúpi do školy, teda prihliadal predovšetkým na práva a záujmy maloletej D.. Z vyššie uvedených dôvodov má za to, že účelom podaného odvolania zo strany matky nie je sledovať záujem maloletej D., ale iba oddialiť právoplatnosť rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 5. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že maloletá má právo na zabezpečenie pravidelného kontaktu s otcom a vzhľadom na vek, rozumovú vyspelosť, psychický a emocionálny stav je v jej záujme udržať rovnocenný vzťah s otcom prostredníctvom rozšíreného styku oproti pôvodnému stavu upraveného rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 6.6.2014 v časti úpravy styku. 6. Matka dieťaťa vo vyjadrení, ktorým reagovala na vyjadrenie otca (č.l. 82 -83 spisu) zdôraznila, že nechce maloletú úplne pripraviť o styk s otcom, avšak ju nechce vystaviť agresívnemu správaniu otca, preto je potrebné upraviť styk v kratších časových intervaloch tak, ako to navrhoval kolízny opatrovník a tak, ako tomu bolo doposiaľ, teda 3 - 4 dni. Konštatovala, že otec jej tvrdenia o jeho agresívnej povahe považuje za účelové, avšak okrem popretia ich žiadnym spôsobom nevyvrátil. Poukázala aj na to, že otec svoje právo styku s maloletou v roku 2016 využil len dvakrát, a to od 1.1. do 3.1.2016 a od 1.7. do 3.7.2016 a svoje právo nevyužil ani počas letných prázdnin, keď nebol pracovne zaneprázdnený, t.j. od 5.8. do 7.8. 2016. Podľa jej názoru, otec nepodal návrh na zmenu úpravy styku z dôvodu pracovných povinností, ale pre svoje vlastné záujmy a pohodlie a aby naďalej aj po rozvode strpčoval jej život a život maloletej. Opäť konštatovala, že otec nie je schopný sa o maloletú počas tak dlhého intervalu postarať a eliminovať svoju výbušnú až agresívnu povahu, ktorou by ju mohol ohroziť, preto trvala na podanom odvolaní a navrhla zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. 7. Otec dieťaťa vo vyjadrení, ktorým reagoval na vyjadrenie matky (č.l. 82-83) opäť zdôraznil, že jej tvrdenia sú účelové a vymyslené z dôvodu diskreditácie jeho osoby a ide o výmysly s cieľom oddialiť výkon súdneho rozhodnutia. Uviedol, že svoje právo stretnúť sa s maloletou počas letných prázdnin využil od 1.7. do 3.7.2016 a opakovane počas letných prázdnin aj v termíne od 2.9. do 5.9.2016, kedy sa spoločne s maloletou zúčastnil na otvorení školského roka na Základnej škole v B., kde maloletá nastúpila do prvej triedy. V tejto súvislosti opäť uviedol, že návrh na zmenu úpravy styku podal aj z dôvodu nedostatočného času, ktorý trávi pri súčasnej úprave s maloletou, kedy z troch spoločných dní trávia dva dni cestovaním z C. do O. a späť a jeden deň sú spolu v C.. Rovnako zdôraznil, že potvrdenie od svojho zamestnávateľa súd prvej inštancie nespochybnil a je možné si ho ako dôkaz kedykoľvek overiť. Ďalší dôvod, prečo podal návrh na zmenu úpravy styku je ten, že maloletá od septembra je školopovinná a nesúhlasí s tým, aby vynechávala vyučovanie, preto svoj návrh upravil tak, aby styk sa realizoval vždy počas prázdnin a nie každý prvý víkend v mesiaci, ako je tomu doposiaľ. Vyjadril názor, že matka je nevyrovnaná a výbušná povaha a nevie sa zmieriť s faktom, že maloletá má vytvorený s ním veľmi dobrý vzťah. Trval na tom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca (č.l. 92 spisu) poukázala na to, že otec sa nevyjadril k návrhu kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol úpravu styku na 3-4 dni, pretože takýmito krátkymi intervalmi dokáže byť výchova maloletej lepšie zabezpečená. Otec sa rovnako nevyjadril k tomu, prečo nevyužil svoje právo stretnúť sa s maloletou v auguste. V ostatnej časti svojho vyjadrenia uviedla okolnosti, ktoré zahrnula do svojho odvolania a predchádzajúceho vyjadrenia. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. 9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o potrebe zmeny predchádzajúcej úpravy styku otca s maloletou D. so zreteľom na to, že cestovanie za maloletou dcérou z C. do O. každý prvý víkend v mesiaci narúša pracovný proces otca, je absolútne nevhodné pre dieťa takého nízkeho veku absolvovať cestu zo O. do C. a späť (cca 800 km) v priebehu víkendu najmä za situácie, že od septembra 2016 navštevuje základnú školu a terajšia úprava styku (piatok od 8.00 hod. až nedeľa 19.00 hod.) by výrazne zasiahla do stability vyučovacieho procesu aj vzhľadom na únavné cestovanie. Súd prvej inštancie vzal do úvahy záujem otca a maloletej na udržaní vzájomného vzťahu a správne považoval za dôležité pri zníženej frekvencii osobného kontaktu na štyrikrát do roka oproti doterajšej frekvencii dvanásťkrát do roka, zvýšiť intenzitu tohto kontaktu prostredníctvom predĺženia intervalu jednotlivého styku z jedného víkendu na šesť až osem dní, resp. pätnásť dní každý mesiac počas letných prázdnin. Súd prvej inštancie správne rozhodol o potrebe zmeny predchádzajúcej úpravy styku otca s maloletou so zreteľom na vzdialenosť bydlísk otca a maloletej a s tým súvisiace okolnosti, správne určil aj rozsah styku zodpovedajúci súčasným potrebám maloletej a jej otca, ktorý, ak by doterajšia súdna úprava styku naďalej trvala, by bol znevýhodňovaný a obmedzovaný v realizácii jeho rodičovských práv a maloletá by bola obmedzovaná v rozpore s jej záujmom pri rozvíjaní a prehlbovaní svojich väzieb k otcovi. Rozhodnutie v súlade s odvolacím návrhom matky by malo za následok neodôvodnené obmedzenie styku otca s maloletou a v rozpore s článkom 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Zásadne je potrebné pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní kalendárneho roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Odvolací súd dodáva, že na tomto závere nič nemení ani nepochybne v konaní pred súdom prvej inštancie zistená vzájomná animozita rodičov maloletej, pretože rodičia sú povinní naučiť sa kooperovať a všetkými možnými spôsobmi sa pokúsiť odstrániť svoje negatívne emócie v záujme najlepšieho vývoja maloletej. V preskúmavanej veci neboli preukázané žiadne nedostatky vo výchove maloletej zo strany otca, ktoré by bránili upraviť styk v súlade s jeho návrhom. Tvrdenia matky v tomto kontexte pôsobia ako účelová obrana, lebo priebeh a výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nezodpovedajú jej želaniam a odmieta uznať rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletej. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami rodičov v štádiu odvolacieho konania, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou D.. Odvolací súd konštatuje, že z podaní rodičov je zrejmé, že ich vzťahy sú problematické, ich podania sú protichodné, odlišne hodnotiace tie isté situácie a zdôrazňuje, že je v záujme maloletej D. nevyhnutná úprimná snaha obidvoch rodičov o nápravu tohto stavu, aby rodičia boli voči sebe ústretový pri riešení eventuálnych problémov, ktoré objektívne nemožno vylúčiť na strane dieťaťa, ani na strane rodičov. V tejto právnej veci odvolací súd je toho presvedčenia, že skutkový stav dôsledne zistený súdom prvej inštancie dovoľuje záver a to bez potreby ďalšieho dokazovania, že úprava styku otca s maloletou D. upravená súdom prvej inštancie je v záujme dieťaťa a zo zisteného skutočného stavu nepochybne vyplýva, že sú splnené všetky zákonné podmienky na tento rozsah úpravy styku otca s maloletou D. a niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styku akokoľvek obmedzovaný. Odvolací súd poznamenáva, že predchádzajúcim rozhodnutím súdu o styku otec mal vymedzených 36 dní (12x3 dni) byť s maloletou dcérou a podľa terajšej úpravy bude mať právo stretávať sa s maloletou len 13 dní v párnom roku (okrem letných prázdnin) a v nepárnom roku 15 dní (okrem letných prázdnin) a úprava styku cez letné prázdniny, ktorá absentovala pri predchádzajúcom rozhodnutí je v súlade s bežnou súdnou praxou, že každý rodič má právo stráviť so svojím dieťaťom polovicu týchto prázdnin, ako to vyplýva aj z Deklarácie práv dieťaťa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, a doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP a vysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní podľa § 387 ods. 3 vety druhej CSP. 10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).