Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/145/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715220593 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715220593.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Y. M., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XX, XXX XX K. M., proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného AK Antol, s.r.o. so sídlom v Pezinku, Kupeckého 2542/72, IČO: 47 257 024, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 7C/529/2015 - 15 zo 16.12.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením uložil zamestnávateľovi žalobcu Yazaki Wiring Technologies Slovakia, s.r.o., so sídlom Užhorodská 6080/35A, 071 01 Michalovce, povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je zakotvená priamo v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 6. 2012 a to až do skončenia konania vo veci samej o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 6. 2012. Žalobca spolu so žalobou vo veci samej podal na súd prvého stupňa dňa 08.12.2015 aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia v znení, ktorému súd prvého stupňa vyhovel. Žalobu odôvodňoval žalobca na základe tých skutočností, že dňa 19.06.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 500,00 eur. Keďže sa dostal do omeškania so splácaním poskytnutého úveru, žalovaný listom zo dňa 30.06.2015 vyzval jeho zamestnávateľa Yazaki Wiring Technologies Slovakia, s.r.o. na vykonávanie zrážok zo mzdy. Podanú žalobu odvodzoval neprijateľnosťou dojednaných zmluvných podmienok uvedených v zmluve o úvere, vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, ktoré svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a to v podstatných ustanoveniach predmetnej zmluvy. Uviedol, že za neprijateľnú podmienku treba považovať konkrétne dojednania uvedené v čl. 3, bod 4, ako aj v ustanoveniach čl. 3 predmetnej zmluvy o úvere, ako aj v jej záverečných ustanoveniach. Vychádzal aj zo skutočnosti, že zmluva nebola s ním ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednaná a preto jej v zmysle Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatná s odkazom na ust. § 53 ods. 5 OZ. Dohodnutá rozhodcovská doložka mu nedáva možnosť na výber medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Súd prvého stupňa citujúc ust. § 76 ods. 1, písm. f), ods. 2 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s odkazom na ust. § 102 O.s.p. návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, keďže sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podotkol, že predbežné opatrenia nie je opatrením konečným, a jeho cieľom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, keďže ním nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie a konanie zastavil, prípadne aby zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodňoval tým, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa náležitosti v zmysle § 75 ods. 2 O.s.p., a to opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia; uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstvá bezprostredne hroziacej ujmy, a to kumulatívne. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedol, aká konkrétna suma je zrážaná, z akého dôvodu je zrážaná výška v rozpore s ust. § 551 ods. 1 OZ, ani či spochybňuje finančné nároky žalovaného vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12.07.2012 sp.zn. III. ÚS 316/2012-12, v zmysle ktorého sa aj Ústavný súd SR plne stotožnil s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/69/2011. Taktiež napádal neuvedenie žiadnych ďalších skutkových tvrdení, okrem napádania neplatnosti ustanovenia čl. 3, bod 4 Zmluvy o úvere a neuviedol, v čom konkrétne spočíva „neplatnosť“ zmluvnej podmienky, alebo v čom bola tak značne porušená povinnosť žalovaného pri uzatváraní zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere. Taktiež neuviedol ani akému zákonnému ustanoveniu odporuje platne dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy a z akého dôvodu by ňou nemal byť viazaný žalobca, resp. jeho zamestnávateľ. Preto mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená so žalobcom dňa 19.06.2012 je v súlade so všetkými, v čase podpisu platnými právnymi predpismi, najmä s ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rovnako s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukazoval na neodôvodnenie nariadeného predbežného opatrenia súdom prvého stupňa, nakoľko sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia len stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel, pričom nie je zrejme, aké konkrétne skutkové a právne dôvody takto vyhodnotil, keďže tieto v návrhu ani žalobca nepreukázal. Uviedol, že z odôvodnenia vôbec nevyplýva, ako súd prvého stupňa vyhodnotil nasledujúce skutočnosti, že - žalobca na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX je povinný uhradiť žalovanému pohľadávku vo výške presahujúcej sumu min. 600,- eur a žalobca svoj záväzok neplní, - Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka a rovnako v zmysle ust. § 551 OZ, - súd neuviedol aké konkrétne právo žalobcu bolo ohrozené, a pre ktoré bolo nutné nariadiť predbežné opatrenie, - súd neuviedol v čom spočíva konkrétna obava, na základe ktorej by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, keď takúto odôvodnenú obavu neuviedol žalobca a teda ani súd, ktorý sa s jeho tvrdeniami len stotožnil. V tomto kontexte poukazoval na ust. § 53 ods. 7 OZ, § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a Smernicu 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušenú Smernicu Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku, ktoré výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských zmlúv. Zdôrazňoval, že v zmluve o úvere sa žalobca ako dlžník zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu so zmluvne dohodnutým úrokom formou mesačných splátok vo výške 20,62 eur a keďže porušil dohodnuté ustanovenia zmluvy, dostal sa do omeškania. Preto žalovaný dôvodne pristúpil k realizácii zabezpečovacieho inštitútu a uplatnil si u zamestnávateľa žalobcu výplatu zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy vo výške 20,62 eur, čo zodpovedá výške mesačnej splátky. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia treba vždy mať na zreteli ust. § 80 písm. c) O.s.p. a zisťovať, či je naliehavý právny záujem žalobcu na nariadení požadovaného predbežného opatrenia (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.11.2013). Taktiež na odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, čo podľa odvolateľa v danom prípade nebolo preukázané, s odkazom aj na ďalší znak predbežného opatrenia, a to proporcionalitu. Mal za to, že nariadené predbežného opatrenia preto neprimerane zasahuje do práv žalovaného, keďže ho obmedzuje v uspokojení jeho peňažnej pohľadávky. Vychádzal aj z názoru Krajského súdu v Žiline uvedenom v uznesení sp.zn. 10C/515/2013 zo dňa 28.10.2013, že „...nie je zrejmé, aká ujma hrozí navrhovateľovi tým, že zrážky z jeho mzdy budú uskutočňované v rovnakej výške, aká je výška jeho splátok úveru...“ Na záver poukazoval na skutočnosť, že žalovaný je v danom prípade banková inštitúcia, ktorá má na území Slovenskej republiky 20 ročnú tradíciu a jej konanie je neustále pod dozorom príslušných štátnych orgánov. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazoval na tú skutočnosť, že v predmetnom konaní nedošlo k žiadnemu nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Preto považoval napadnuté uznesenie za vecne správne a navrhoval, aby ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že žalovaný podal odvolanie v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Z právnej úpravy inštitútu predbežného opatrenia vymedzenej v ustanoveniach § 74 a nasl. O.s.p. vyplývajú tieto základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia: - naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia, - dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, - odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, - preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, - určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že navrhované predbežné opatrenie smeruje k dočasnej úprave pomerov účastníkov. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.06.2012 uzatvoril žalobca ako dlžník so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 500,- eur. Keďže sa dostal do omeškania so splácaním úveru, žalovaný listom zo dňa 30.06.2015 vyzval jeho zamestnávateľa Yazaki Wiring Technologies Slovakia, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Užhorodská 6080/35A na vykonanie zrážok zo mzdy. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vzhľadom na ochranu v spotrebiteľských zmluvách, ktorú aj konkrétne citoval pod bodmi Ad. 1 a Ad. 2, konkrétne poukazoval na článok 3 - Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia body 4 a 5. Keďže zmluva o úvere mu bola vopred pripravená ako celok upravujúci podmienky úverového vzťahu, a dohoda o zrážkach zo mzdy je len jej súčasťou, preto s ním nebola individuálne dojednaná. Taktiež zastával názor, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 a ust. § 54 ods. 1 OZ. V bode Ad. 2 konkrétne citoval bod 5 predmetnej zmluvy, a to dojednanie o rozhodcovskej doložke a vychádzal z toho, že predmetná rozhodcovská doložka v danom prípade nebola s ním ako spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná a preto s odkazom na § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Ďalej poukazoval aj na neprehľadnú, zložito formulovanú a malými písmenami písanú formu zmluvných dojednaní, ktoré sú pre neho ako spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých sa predpokladá, že môžu jeho pozornosti uniknúť. Poukazoval na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa, kde práve absencia vymedzených náležitostí úveru spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobca musí čeliť okamžitým zrážkam zo mzdy zo strany zamestnávateľa a jeho tvrdenia vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam budú preskúmavané až vo veci samej, vykonanie zrážok zo mzdy môže mať devastačné následky na jeho životnú a finančnú situáciu, preto okolností odôvodňujú naliehavosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uvádza, že pre nariadenie predbežného opatrenia boli v danej veci splnené predpoklady v zmysle § 102 O.s.p. a § 75 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd konštatuje, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia spĺňa náležitosti podľa § 75 ods. 2 O.s.p., a preto sa možno stotožniť s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ak pri vyhovení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aplikoval ust. § 76 ods. 4 O.s.p. čo je zákonom prípustné. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza: Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/27/2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu. To dôvodne žalobca namietal v odôvodnení svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj v návrhu vo veci samej pod bodom Ad. 2. Zároveň platná právna úprava zakazuje pri spotrebiteľských úveroch uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2011. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí o veci samej (§ 224 ods. 1 O.s.p. s odkazom na ust. § 145 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.