Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/477/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716211484 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7716211484.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobkyne R. P., O.. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/ X, XXX XX M., proti žalovanému EOS KSI Česká republika, IČO: 25117483, so sídlom Novodvorská 994, 14221 Praha 4, Česká republika, právne zastúpenému Tomáš Kušnír, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu č.k. 7C/227/2016-18 z 5.9.2016 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Michalovce uznesením č.k. 7C/227/2016-18 zo dňa 5.9.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému nariadenia predbežného opatrenia ( správne v zmysle platnej právnej úpravy neodkladného opatrenia ), ktorým by súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne Leteckej vojenskej nemocnici so sídlom Murgašova 1, Košice povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe exekúcie sp.zn. Ex/27290/12 vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že podľa vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský nález č.k. B/2011/01832 vydaný spoločnosťou pre rozhodcovské konanie, a.s. dňa 31.10.2011, jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému pohľadávku vo výške 65.352,- Kčs s príslušenstvom a Okresný súd Michalovce vydal dňa 23.10.2014 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ktorý začal konať príkazom na začatie exekúcie EX/27290/12 zo dňa 5.4.2016. Až dovtedy žalovaný, súd, ani súdny exekútor nikdy nezoznámil žalobkyňu s exekučným titulom, ani ďalšími náležitosťami, čím došlo podľa jej názoru k procesným chybám a zabráneniu jej práva na spravodlivú právnu ochranu. Ďalej žalobkyňa uviedla, že o vykonávaní zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom sa dozvedela až pri výplate, kedy si na mzdovej učtárni vyžiadala podklady, pre koho sú vykonávané zrážky zo mzdy a na akom základe, pretože žalovaný ju s touto skutočnosťou neoboznámil a ani so žiadnou výzvou na zaplatenie dlhu, rovnako ani z čoho sa jeho nároky pozostávajú, vrátane jednotlivých položiek. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že má obavu z ohrozenia svojich práv tým, že sú vykonávané zrážky zo mzdy neoprávnene, na základe čoho je podľa jej názoru dôvodný nárok na dočasnú úpravu pomerov účastníkov s tým, že ide o spotrebiteľský vzťah a preto žiadala, aby súd uložil jej zamestnávateľovi, aby nevykonával zrážky. Zároveň uviedla, že sa bude domáhať zastavenia exekúcie súdnou cestou. Mala za to, že osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, rovnako, že je tu daný právny záujem s tým, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní a k návrhu predložila upovedomenie o ďalších trovách exekúcie zo dňa 5.4.2016 a exekučný príkaz zo dňa 5.4.2016. 2.Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333 a § 334 Civilného sporového poriadku poukázal na základnú charakteristiku inštitútu neodkladného opatrenia ( v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy predbežné opatrenie), s tým, že neodkladné opatrenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi a tieto vzťahy vyžadujú okamžitú úpravu. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany (navrhovateľa neodkladného opatrenia) ohrozené a výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade z obsahu návrhu a jeho odôvodnenia nevyplýva, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe predložených dôkazov zastáva názor, že návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia nebol podaný dôvodne a žalobkyňa neosvedčila naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov. Poukázal v odôvodnení na to, že neodkladným opatrením nemožno suplovať inštitúty exekučného práva zabezpečujúce obranu povinného v exekučnom konaní (napr. námietky proti exekúcii, žiadosť o odklad exekúcie a iné) a neprípustne zasahovať do výkonu exekučnej činnosti súdom povereným exekútorom v osobitnom (exekučnom) konaní. Súd prvej inštancie preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 3.Proti uvedenému uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa považujúc rozhodnutie za nesprávne z odvolacích dôvodov podľa § 365 CSP. Podľa názoru žalobkyne exekúcia nemala byť vôbec nariadená a mala byť vyhlásená za neprípustnú a súd by mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku s poukazom na článok 32 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a s poukazom na skutočnosť, že cudzie rozhodnutie, ktoré má byť vykonateľné v Slovenskej republike, musí byť najskôr vyhlásené za vykonateľné v súlade s ust. článku 38 Nariadenia. Opakovane poukázala na to, že sa domáha toho, aby sa žalovaný zdržal výkonu zrážok zo mzdy, pričom opakovane upriamila pozornosť aj na to, že pokiaľ jej nebol doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, nemala žiadne povedomie o skutočnosti, že je proti jej osobe vedená exekúcia, nevie aký je exekučný titul, nemá k dispozícii akékoľvek listiny týkajúce sa predmetnej veci, nakoľko jej nebolo nič doručené. Domáha sa nariadenia predbežného opatrenia s tým, aby jej bola zároveň uložená povinnosť v stanovenej lehote podať žalobu na zastavenie exekúcie, pričom nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vidí práve vo vykonaní zrážok zo mzdy v prospech žalovaného na základe neplatných už vykonaných úkonov. Navrhla preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Michalovce a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil jej zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v prospech žalovaného na základe exekúcie vykonávanej pod sp.zn. Ex/27290/12, zároveň, aby bolo uložené spoločnosti EOS KSI Česká republika, s.r.o. a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., aby sa zdržali uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy na základe uvedeného exekučného príkazu zo dňa 5.4.2016. Zároveň, aby jej bola uložená povinnosť v lehote do 60 dní podať návrh vo veci samej a povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. 4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 2 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 5.Žalobkyňa odvolanie podávala zo všetkých dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP, t.j. z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6.Uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané, nakoľko odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, nezistil žiadne vady uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, zároveň súd prvej inštancie vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi preukázané a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z predložených dôkazov vyplynula, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nebol zistený logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z predložených dokladov a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194, § 205 CSP. Súd prvej inštancie aplikoval správny právny predpis a správne ho aj interpretoval na daný prípad, t.j. správne ho vyložil na daný skutkový stav, keďže z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. 7.Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade neboli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 8.Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva: 9.Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10.Podľa § 324 ods.3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11.Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12.Podľa § 325 ods.2 písm.c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13.Podľa § 326 ods.1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14.Podľa § 328 ods.1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15.Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16.V zmysle súčasne platnej právnej úpravy vyplývajúcej zo z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. 17.Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18.Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci) e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 19.Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že neodkladným opatrením nemožno suplovať inštitúty exekučného práva zabezpečujúce obranu povinného v exekučnom konaní a neprípustne zasahovať do výkonu exekučnej činnosti súdom povereným exekútorom v exekučnom konaní. 20.Z Exekučného poriadku vyplýva, že jedným z prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní sú námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré však nie sú jediným prostriedkom obrany povinného. Ďalším účinným prostriedkom obrany povinného je návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie), ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ak je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako je možné aj samostatne podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli alebo neboli podané námietky podľa § 50, prípadne či sa takýmto námietkam vyhovelo alebo nevyhovelo. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má dostatok prostriedkov obrany v osobitnom exekučnom konaní, v dôsledku čoho je na mieste záver o nedostatku potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 21.Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že kým za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa ust. § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením bolo možné nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi vtedy, ak to bolo možné od neho spravodlivo žiadať, Civilný sporový poriadok vychádza z premisy, že neodkladným opatrením možno nariadiť povinnosť len „strane“, preto odvolací súd je toho názoru, že nebolo možné vyhovieť návrhu žalobkyne v časti, kde žiadala uložiť povinnosť Leteckej vojenskej nemocnici a súdnemu exekútorovi, ktorí nie sú v zmysle žaloby stranami sporu. 22.K ostatným skutkovým tvrdeniam uvedeným v odvolaní sa odvolací súd nevyjadruje, nakoľko tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej, resp. predmetom exekučného konania. 23.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 24.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).