Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/912/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805206510 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7805206510.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne X. kancelária poisťovateľov, so sídlom v W., S. cesta XX, IČO: 36 062 235, proti žalovaným: 1/ W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Š.H. XXX a 2/ U. O., nar. X.X.XXXX, bytom L. F., M. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Rožňava, Nám. baníkov 17/33, v konaní o zaplatenie 2.083,02 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 9C 59/2006-214 zo 4.2.2014 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade. Žalovanému v 2. rade sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v trovách právneho zastúpenia vo výške 40,51 €, a žalobkyňa je povinná ju zaplatiť na účet JUDr. Jána Dorkina, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) uznesením zaviazal žalovanú v 1. rade nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 1.058,37 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Lešňanského, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Druhým výrokom zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v sume 690,63 € na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade JUDr. U. T., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak o trovách účastníkov po právoplatnom skončení konania a vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech, náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.058,37 € podľa § 142 ods. 1 O.s.p. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade rozhodol (po zrušení pôvodného rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co 32/2007-145 z 28.12.2007) podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Keďže uznesením z 13.9.2007 súd z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou voči žalovanému v 2. rade, konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil, a nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné použitie ust. § 150 O.s.p. (za taký dôvod nemožno považovať iba samotnú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade neoznámil a nepreukázal na výzvu žalobkyne, že dopravnú nehodu spôsobil ako zamestnanec), zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom (odmeny, paušálnej náhrady hotových výdavkov a náhrady 19 % DPH) za 6 úkonov právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 690,63 €. Uznesenie vo výroku o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v sume 690,63 €, napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho v tomto výroku zmeniť a náhradu trov konania žalovanému v 2. rade nepriznať. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co 328/2007 z 28.12.2007 a bola toho názoru, že prvostupňový súd uznesením č.k. 9C/59/2006 z 13.7.2007 rozhodol správne, keď nepriznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania. Výkon práce pre podnikateľa G. P. neoznámil žalovaný v 2. rade ani na výzvu žalobkyne, ktorá mu bola preukázateľne doručená, ani v odpore proti platobnému rozkazu, ale táto skutočnosť sa preukázala až výsluchom svedkov počas súdneho konania. Po preukázaní tejto skutočnosti na pojednávaní dňa 9.1.2007 vzala žalobkyňa svoj návrh proti žalovanému v 2. rade späť na pojednávaní dňa 13.3.2007. Ak Okresný súd Rožňava v uznesení č.k. 9C/59/2006 zo 4.2.2014 v súlade so závermi súdu vyššieho stupňa (s ktorými žalobkyňa nemôže súhlasiť) vyslovenými v uznesení 4Co/329/2007 zo dňa 28.12.2007 rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., rozhodol podľa názoru žalobkyne nesprávne. Zároveň namietala záver odvolacieho súdu vyvodený z § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., a to že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, a tvrdila, že práve žalovaný v 2. rade zavinil svojím konaním, resp. nekonaním zastavenie konania voči nemu. Na základe uvedených a preukázaných skutočností tvrdila, že návrh voči žalovanému v 2. rade podala dôvodne, a preto navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznaná. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 2. rade, v ktorom uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a uznesenie v napadnutom výroku, ktorým súd zaviazal žalobkyňu nahradiť mu trovy konania v sume 690,63 €, za správne. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu vo vzťahu k ust. § 150 O.s.p., ktorý správne skonštatoval, že zistené skutočnosti nepredstavujú také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 150 O.s.p. Súd správne aplikoval na posúdenie nároku na náhradu jeho trov ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., a to v súlade s právnym výkladom tohto ustanovenia a s ustálenou súdnou praxou. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade poukázal predovšetkým na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 8/2008, 3M Cdo 3/2007 a 5Obo 8/2007). Citoval z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 3/2007, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. sa premieta zákonný princíp, podľa ktorého náhrada trov zaťažuje účastníka, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne teda platí, že náhradu trov sporového konania ovláda zásada úspechu, ktorá je vo veci doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, alebo komu sa prihodila náhoda, ktorá ho vyvolala. Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil zastavenie konania, sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. však použitý výraz „zavinenie" nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Môže spočívať napr. v tom, že bol podaný návrh na začatie konania vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo bol podaný návrh na začatie konania proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a pod. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania. V predmetnej veci žaloba žalobkyne voči nemu v žiadnom prípade nebola podaná dôvodne, čo nakoniec uznala aj sama žalobkyňa tým, že túto zobrala voči nemu späť a preto nech by bolo správanie sa žalovaného v 2.rade akékoľvek, neprichádza do úvahy aplikácia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a späťvzatie návrhu žalobkyňou voči žalovanému v 2.rade je potrebné posudzovať z procesného hľadiska ako zavinenie zastavenia konania, a preto súd správne aplikoval na posúdenie jeho nároku na náhradu trov konania ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a priznal mu náhradu trov konania vo výške 690,63 €. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu odmenu 45,64 € (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), paušálnu náhradu vo výške 8,04 € a náhradu DPH vo výške 10,73 €, celkom trov právneho zastúpenia vo výške 64,41 €. Uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto v tomto výroku nebolo v odvolacom konaní preskúmavané. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania v prejednávanej veci aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keďže konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo zastavené (uznesením 9C 59/2006 z 13.9.2007, právoplatným 6.10.2007) z dôvodu späťvzatia návrhu žalobkyňou voči nemu po podaní žaloby. Súd prvého stupňa z hľadiska možnej aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. posúdil všetky zistené okolnosti relevantné pre rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade podľa tohto zák. ustanovenia a dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené predpoklady pre aplikáciu tohto zák. ustanovenia pri rozhodnutí o trovách zastaveného konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, postupujúc pri tomto posúdení aj v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení 4Co 290/2007-142 z 28.12.2007, ktorým bol viazaný (§ 226 O.s.p.). Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania tým, že podanú žalobu proti žalovanému v 2. rade vzala v celom rozsahu späť (nejde pritom o prípad, že by sa tak stalo pre správanie žalovaného v 2. rade), preto žalovaný v 2. rade má právo na náhradu trov zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ako to správne uzavrel súd prvého stupňa. Z uvedených dôvodov, keďže v prejednávanej veci nie je dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., správne súd prvého stupňa vychádzal zo zásady procesného zavinenia žalobkyne na zastavení konania a priznal žalovanému v 2.rade náhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Skutočnosti a námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia v napadnutom výroku, ani správnosť záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre rozhodnutie o trovách zastaveného konania podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., a neodôvodňujú iné rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Odvolanie žalobkyne nemožno považovať za opodstatnené a uznesenie je v napadnutom výroku, ako aj v dôvodoch vecne správne, preto bolo odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdené. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný v 2. rade, preto mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za podané vyjadrenie k odvolaniu zo 7.3.2014, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny advokáta vo výške polovice základnej sadzby 25,72 €, paušálnej náhrady hotových výdavkov 8,04 €, zvýšené o 20 % DPH, t.j. sumu 6,75 €, spolu vo výške 40,51 € podľa § 10 ods. 1 v spojení s 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Predmetom odvolacieho konania boli len trovy konania v sume 690,63 €, čo je tarifná hodnota veci v odvolacom konaní (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.). Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalobkyňa, ktorá nebola v odvolacom konaní úspešná, povinná zaplatiť zást. žalovaného JUDr. U. T., advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.