Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/769/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202174 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7807202174.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej v JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobkyne L. H., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v S., A. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 9, proti žalovaným: 1. Správa ciest Košického samosprávneho kraja, so sídlom v Košiciach, Nám. Maratónu mieru 1, IČO: 35 555 777, 2. Košický samosprávny kraj, so sídlom v Košiciach, Nám. Maratónu mieru 1, IČO: 35 541 016, o zaplatenie 2.442,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.4.2014 č.k. 5C/69/2010-266 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u je rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žalovaná v 1.rade zaviazaná zaplatiť žalobkyni 665,81 eura so 6 % úrokom z omeškania od 10.2.2007 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2006 a sumu 249,66 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2010 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.2.2009 do 30.6.2009, všetko do do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia za rok 2006 sumu 665,81 eura so 6 % úrokom z omeškania od 10. 02. 2007 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.2.2009 do 30.6.2009 sumu 249,66 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovanému v 2.rade žalobu o zaplatenie tých istých súm s prísl. zamietol, ďalším výrokom konanie o zaplatenie 238,32 eura s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2006 a konanie o zaplatenie 113,88 eura s príslušenstvom za obdobie od 04. 02. 2009 do 30. 06. 2009 zastavil. Konanie o nároku žalobkyne na náhradu za vecné bremeno, vzniknuté zo zákona za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010 vylúčil na samostatné konanie a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v kat. území Rožňava, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha (cesty) o výmere 958 m2 , ktorá bola vytvorená odčlenením od parcely číslo 1648/1 - záhrady, evidovanej na LV č. 4232 na základe geometrického plánu číslo 184/2002 zo dňa 27. 11. 2002, ktorého pozemku je výlučnou vlastníčkou. Vlastníkom cesty je Košický samosprávny kraj a správcom cesty Správa ciest Košického samosprávneho kraja, ktorej bola predmetná cesta odovzdaná do správy na základe Zmluvy o výkone správy č. SN 5/2006. Žalobkyňa tvrdila, že predmetný pozemok sa snažila v minulosti majetko-právne vysporiadať odpredajom pre právneho predchodcu žalovanej aj pre Košický samosprávny kraj, ktorí však jej návrh neprijali. Preto vyzvala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vlastníka cesty na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie roka 2006 vo výške obvyklého nájomného, pričom vlastník túto žiadosť postúpil Správe ciest Košického samosprávneho kraja, ktorá na výzvu nereagovala. Poukázala na to, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C/106/2006 bol už Košický samosprávny kraj zaviazaný zaplatiť žalobkyni 95.800,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania predmetného pozemku za obdobie od 1.1.2004 do 31.12.2005. Podľa vyhotoveného geometrického plánu bez právneho dôvodu sa užíva 958 m2 predmetného pozemku vo vlastníctve žalobkyne a požadovala za to náhradu vo výške obvyklého nájomného u zastavaných pozemkov 80,- Sk/1m2. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že rozsudkom zo dňa 5.10.2007 zaviazal žalovanú v 1.rade na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 76.640,- Sk s úrokom vo výške 6 % ročne od 09. 02. 2007 do zaplatenia a zaviazal ju tiež k úhrade trov konania, avšak proti rozsudku podala odvolanie žalovaná v 1. rade a Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 04. 09. 2008 sp. zn. 2 Co/341/2007 po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo zmenil rozsudok tak, že zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobkyni 3.066,- Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania od 09. 02. 2007 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pri výške obvyklého nájomného za porovnateľný pozemok vychádzal zo Zásad pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta vydaných Mestom S. 24. 02. 2006 s tým, že cestu II. triedy, ktorá sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobkyne je potrebné považovať za miestnu komunikáciu, prenájom ktorej bol osobitne upravovaný v uvedených Zásadách a ustálil obvyklé nájomné na 3,20 Sk za 1m2 na rok. V dôsledku dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podaného žalobkyňou Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 13.11.2009 sp.zn. 5Cdo//8/2009 dovolanie v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá a v časti o trovách konania rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR pritom konštatoval, že nebolo medzi účastníkmi sporné, že predmetný pozemok je výlučnom vlastníctve žalobkyne a že bol po určitý čas užívaný žalovanou bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, aby žalobkyni bola platená náhrada. V dôsledku toho došlo na jej úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý pozemky užíval bez poskytovania náhrady. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto v prípade užívania pozemkov bez nájomnej, či inej zmluvy alebo iného titulu. Najvyšší súd uzavrel, že pokiaľ súd prvého stupňa i odvolací súd pri určovaní výšky náhrady žalobkyni vychádzali zo Zásad pre určenie výšky nájomného za prenájom a podnájom nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta, ktoré boli schválené Mestským zastupiteľstvom v Rožňave, tak takýto postup súdu nebol správny. Predmetom úpravy týchto zásad je celkom iná situácia, pretože ide o určenie nájomného pri nájme nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta. Spôsob akým Zásady určujú cenu za prenájom je popri tom aj v príkrom rozpore so zásadami, podľa ktorých sa určuje rozsah bezdôvodného obohatenia získaného užívaním pozemku bez právneho dôvodu. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, pričom rozsah plnenia, ak nie je stanovený predpisom (a týmto predpisom nie sú Zásady mesta), je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy, pričom obvyklé nájomné na nájomným tržným. Vzhľadom k tomuto právnemu názoru súd prvého stupňa za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia vyžiadal si správy od realitných kancelárií, ale aj znaleckým dokazovaním. Súd v konaní riešil aj vecnú pasívnu legitimáciu na námietku žalovanej v 1.rade s tým, že žalovaná v 1.rade namietala, že je správcom predmetnej miestnej komunikácie a koná v mene vlastníka cesty, ktorým je Košický samosprávny kraj. Súd prvého stupňa zo Zriaďovacej listiny zo dňa 14.11.2003 a zo Zriaďovacej listiny príspevkovej organizácie Košického samosprávneho kraja - Správy ciest Košického samosprávneho kraja, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2011 uzavrel, že z článku II. bod 2 tejto listiny vyplýva, že Správa ciest KSK hospodári s majetkom vo vlastníctve zriaďovateľa (KSK) podľa zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a zásad hospodárenia s majetkom KSK na plnenie úloh v rámci predmetu jej činnosti. Vo vzťahu k iným právnickým a fyzickým osobám vystupuje Správa ciest KSK ako správca a užívateľ zvereného majetku a vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku zriaďovateľa v mene zriaďovateľa. Správa ciest KSK koná v mene zriaďovateľa pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú zvereného majetku. V priebehu konania žalobkyňa rozšírila žalobu o finančnú náhradu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za užívanie predmetného pozemku tak, že za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 žiadala priznať 1.005,90 eura, za obdobie od 4.2.2009 do 31.12.2009 sumu 912,20 eura a za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 sumu 1.005,90 eura s príslušnými úrokami z omeškania. Následne ponížila žalovanú sumu o 101,77 eura, ktorá bola priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím žalobkyni, keďže ohľadom tejto sumy bolo dovolanie Najvyšším súdom odmietnuté a rozsudok krajského súdu sa stal právoplatným, preto sa za rok 2006 domáhala zaplatenia len sumy 904,13 eura. Žalovaná v 1. rade s rozšírením žaloby nesúhlasila, pretože nárok uplatnený žalobkyňou za rozšírené obdobie neuznala, (od 30.6.2009 do 31.12.2010), keďže podľa zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobkyňa je povinná strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, teda sutočnosť, že jej pozemok je zastavaný cestou. Zo strany žalovanej v 1. rade, ale ani žalovaného v 2.rade nebolo vo vzťahu k žalobkyni zatiaľ začaté konanie o usporiadanie vlastníckych vzťahov a pokiaľ sa to v budúcnosti uskutoční, bude sa to robiť v rámci celého Košického samosprávneho kraja a nie voči jednotlivým osobám, pretože ide o dlhodobý proces. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ by aj došlo k zriadeniu vecnému bremena zo zákona, nemohlo by sa tak stať zadarmo a naďalej trvala na vyplatení finančnej náhrady aj za namietané obdobie. Žalobkyňa na pojednávaní 10. 05. 2011 uviedla, že finančnú náhradu za zastavaný pozemok cestou II. triedy si za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010 uplatňuje od žalovanej v 1. rade nie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale z titulu odplaty za vecné bremeno vzniknuté zo zákona v zmysle § 4 ods. 1 prvej vety zákona č. 66/2009 Z.z.. Následne podaním doručeným súdu prvého stupňa 12. 05. 2011 žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil do konania vstúp na strane žalovaného aj druhého účastníka - vlastníka cesty na predmetnom pozemku, a to Košického samosprávneho kraja, pričom navrhla, aby žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalovanú sumu a nahradiť trovy konania zaviazal súd spoločne a nerozdielne tak, že splnením dlhu jedného zanikne povinnosť druhého žalovaného. Súd prvého stupňa pripustil, aby do konania vstúpil takto označený ďalší účastník na strane žalovanej. Žalovaný v 2. rade vzniesol následne námietku premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku márneho uplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty za obdobie od 01. 06. 2006 do 31. 12. 2006, pretože nárok sa premlčal najneskôr 31. 12. 2008. Tvrdil ďalej, že od 01. 07. 2009 sa v prípade žalovaného v 2. rade nemôže jednať o užívanie pozemku žalobkyne bez právneho dôvodu, pretože mu svedčí ako vlastníkovi stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu a poukázal na § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.. Po vykonaní znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky obvyklého nájomného v predmetnej lokalite kde sa nachádza pozemok a po vykonaní znaleckého dokazovania a oboznámení sa so znaleckým posudkom Ing. Dionýza Dobosa, žalobkyňa upravila v konečnom znení svoju žalobu tak, že za rok 2006 žiadala zaplatenie 665,81 eura so 6 % úrokom z omeškania od 09. 02. 2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu za rok 2006 vzala späť. Za obdobie od 04. 02. 2009 do 30. 06. 2009, t.j. za 146 dní si uplatnila sumu 249,66 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 01. XXXX do zaplatenia a za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2009, t.j. za 184 dní požadovala sumu 314,64 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2010 do zaplatenia, teda za rok 2009 za 330 dní si uplatnila 627,49 eura a za rok 2010 žiadala priznať sumu 616,95 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2011 do zaplatenia, pričom vo zvyšnej časti vzala žalobu späť. Súd uznesením dňa 14. 03. 2014 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v zmene právneho dôvodu nároku uplatneného od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010. Po zmene žaloby teda predmetom konania bolo zaplatenie peňažného plnenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie roku 2006 a za obdobie od 04. 02. 2009 do 30. 06. 2009 a zaplatenie peňažného plnenia za obdobie od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2010 z titulu náhrady za vecné bremeno vzniknuté zo zákona. Za súhlasu žalovaných v časti, v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť, súd podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. konanie zastavil. Súd prvého stupňa následne právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1,2 Obč.zákonníka, § 456 Obč.zákonníka, § 3d/ ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení podľa ods. 5 písm. c/ tohto zákona, ďalej podľa § 6 ods. 2, ods. 3 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v platnom znení do 30.6.2009 a od 1.7.2009, ďalej podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.7.2009 a uznal dôvodnosť nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej v 1.rade za obdobie roku 2006 a za obdobie od 4.2.2009 do 30.6.2009. Práve žalovaná v 1.rade je podľa súdu prvého stupňa nositeľkou práv a povinností týkajúcich sa zvereného majetku do jej správy, vystupovala v právnych vzťahoch svojim menom a niesla zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, preto bola jej daná jej pasívna legitimácia v konaní za obdobie, za ktoré bola zaviazaná bezdôvodné obohatenie vydať. Napokon žalovaná v 1.rade nedostatok svojej pasívnej legitimácie namietala až po zmene právnej úpravy vykonanej zákonom č. 258/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2009, kedy bolo novelizované ust. § 6 zákona č. 446/2001 Z.z.. Súd prvého stupňa do dôsledkov odôvodnil výšku stanoveného bezdôvodného obohatenia a priznal aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč.zákonníka a vl. nar. č. 87/1995 Z.z.. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému v 2.rade za obdobie od 1.1.2006 do 30.6.2009 súd zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobkyne uplatneného za obdobie od 1.1.2006 do 12.5.2009 a z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2.rade v spore za obdobie od 1.1.2006 do 30.6.2009. Žalovaný v 2.rade je však pasívne legitimovaný v spore od 1.7.2009 v zmysle § 6 ods. 3 štvrtej vety zákona č. 446/2001 Z.z.. Od 1.7.2009 žalobkyňou žiadanú finančnú náhradu bude potrebné posudzovať v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. (§ 4 ods. 1 prvej vety) a podľa ust. Obč.zákonníka o vecných bremenách, pričom na určenie výšky finančného plnenia je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a preto súd žalobu žalobkyne za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2010 vylúčil na samostatné konanie. Poukazujúc na § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Proti výroku rozsudku, ktorým bol žalovaný v 1.rade zaviazaný žalobkyni zaplatiť sumy titulom bezdôvodného obohatenia aj s príslušenstvom (prvý výrok rozsudku) podal žalovaný v 1.rade odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ f / O.s.p.. V prvom rade spochybnil právny záver súdu prvého stupňa ohľadne pasívnej legitimácie žalovanej v 1.rade poukazujúc na skutočnosť, že na základe zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky prešli na samosprávne kraje aj kompetencie v oblasti pozemných komunikácii. Osobitne poukázal na ust. § 24 b cestného zákona (zák.č. 135/61 Zb.) s tým, že dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva samosprávneho kraja na základe dohody uzatvorenej podľa ods. 1 prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov, ako aj pohľadávky a záväzky Slovenskej správy ciest na samosprávny kraj. Dohodou o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností, ktorá bola uzatvorená dňa 29.12.2003 medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Košickým samosprávnym krajom sa táto skutočnosť len potvrdzuje. Čo sa týka zriaďovacej listiny tak v článku III. bod 2 žalovaný v 2.rade zveril do správy žalovanej v 1.rade majetok podľa vyššie uvedenej dohody, pričom z bodu 3 tohto článku vyplýva, že práva a povinnosti, ktoré prešli na žalovaného v 1.rade, vyplývajú z tých vzťahov, ktoré sú uvedené v dohode. Zo znenia článku III. bod 6 zriaďovacej listiny vyplýva, že žalovaná v 1.rade vystupuje v týchto právnych vzťahoch svojím menom a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, teda koná vo svojom mene ako zamestnávateľ, prevzal práva a povinnosti Slovenskej správy ciest z obchodných, občianskych a iných vzťahov, ktoré sa týkali napr. existujúcich zmlúv na dodávky tovarov, služieb a ktoré súviseli s prevádzkou administratívnych budov a ostatných vecí v zmysle dohody, napr. upratovanie, vývoz odpadu a podobne. Z týchto bodov však nemožno vyvodiť, že žalovaná v 1.rade je oprávnená vo svojom mene konať aj vo veciach týkajúcich sa jej zvereného majetku do správy, či už toho, ktorý bol špecifikovaný v dohode alebo ciest prvej a druhej triedy, ktoré boli žalovaným v 2.rade zverené do správy žalovanej v 1.rade osobitnými dohodami. Žalovaná v 1.rade ako rozpočtová organizácia bola v spornom období plne napojená svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet Košického samosprávneho kraja. Níkdy teda nemohla nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva a koná vždy v mene zriaďovateľa, t.j. žalovaného v 2.rade. Predmetom napadnutého rozhodnutia je vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobkyne bez právneho titulu. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných predpokladov, t.j. ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka alebo k zníženiu pasív podľa § 454 Obč. zákonníka, existuje majetková ujma na strane postihnutého, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou určitej osoby. Keďže žalovaná v 1.rade nemá žiaden majetok, ani ho nemôže nadobudnúť do svojho vlastníctva, nemôže sa ani bezdôvodne obohatiť, to znamená, že nie je splnený jeden z predpokladov, aby mohla byť pasívne legitimovaná. Konanie sp.zn. 10C/10/2006, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Rožňava sa týkalo síce tej istej veci, t.j. vydania bezdôvodného obohatenia tej istej nehnuteľnosti bez právneho titulu, ale za iné obdobie. Vzhľadom k týmto námietkam navrhla žalovaná v 1.rade, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Rožňava v napadnutej časti zrušil a konanie voči žalovanej v 1.rade zastavil a priznal jej náhradu trov konania. Vyjadrenie zo strany žalobkyne ani zo strany žalovaného v 2.rade k odvolaniu podané nebolo. Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v l. rade nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia bolo zverejnené v súlade s ust. § 156 ods.1, 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods.2 O.s.p. Výroky rozsudku, ktoré neboli odvolaním napadnuté neboli predmetom preskúmania odvolacím súdom. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody ako vyplýva z obsahu odvolania podľa § 205 ods.2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. Podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1. Podľa § 221 ods. 1 súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov so zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávnym posúdením veci v zmysle § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza, ak súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania. Nemožno mu vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne interpretoval, prípadne, že nevykonal navrhnuté dôkazné prostriedky a v dôsledku toho neúplne zistil skutkový stav. Nezistil, že by v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v odvolaní uplatnil argumenty, ktorými sa zaoberal súd prvého stupňa, vyhodnotil ich, dospel vo svojom rozhodnutí k záveru a tento záver prezentoval aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého výroku rozsudku. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného v 1. rade je jeho údajný nedostatok pasívnej legitimácie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je daná vecná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade v tomto konaní. Argumentácia zákonom č. 416/2001 Z.z., ust. § 24 b cestného zákona (zák. č. 135/61 Zb.) a Dohodou o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností, ktorá bola uzatvorená dňa 29.12.2003 neobstojí, pretože Košický samosprávny kraj Zriaďovacou listinou zo dňa 14.11.2003 v znení Dodatkov vymedzil hospodársko - právne postavenie žalovaného v 1. rade a gramatickým a logickým výkladom článkov tejto listiny je možné dôjsť len k takému záveru, k akému dospel súd prvého stupňa. Košický samosprávny kraj v rozhodnom období ( t.j. za aké boli sumy titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni priznané) zveril správu a hospodárenie s majetkom a teda aj cestou na pozemku žalobkyne žalovanému v l. rade a poveril ho aj právami a povinnosťami, vyplývajúcimi so vzťahov, ktoré pri hospodárení a správe vznikajú s tým, že vystupuje vo vzťahoch svojím menom a nesie zodpovednosť, ktorá z nich vyplýva. Je bez právneho významu aj jeho námietka, že sám nemá majetok. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v ostatnom odkazuje v zmysle ust. § 219 ods.2 O.s.p. na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.