Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/241/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809206035 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7809206035.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnej: Y. K., T.. XX.X.XXXX, C. XX, o vymoženie 131,42 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, Bratislava pod sp. zn. EX 5424/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.9.2013 č. k. 10Er/479/2009-21 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. Zamieta návrh oprávneného na prerušenie konania. Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie 39,83 eura súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe žiadosti súdneho exekútora a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa 27.5.2009 sp. zn. SR 02615/09 poveril dňa 2.9.2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky oprávneného. 3. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 21.12.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 5. 000,- Sk a povinný sa zaviazal úver splatiť v 10 mesačných splátkach po 900,- Sk, teda celkom 9. 000,- Sk. Poukázal na to, že v zmluve nie je uvedené, aké boli dohodnuté úroky a nie je uvedený ani údaj o RPMN. Uviedol, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je v bode 17 zakotvená rozhodcovská doložka. Citujúc ustanovenie § 251 ods. 4 a § 103 O. s. p., § 41 ods. 1 a 2, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere uzavretú účastníkmi konania ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože oprávnený ako právnická osoba podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a povinná je fyzická osoba, ktorá nemohla ovplyvniť zmluvu predloženú oprávneným na formulári. Súd prvej inštancie konštatoval, že znenie rozhodcovskej doložky formulovanej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru síce neodporuje zneniu zákonného ustanovenia, svojimi dôsledkami však znamená odopretie povinnej ako spotrebiteľovi brániť svoje právo pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vyslovil názor, že uvedené ustanovenie je v rozpore s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie uzavrel, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. 4. Súčasne súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 196, § 197 ods. 1 až 3, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na jej vykonanie na základe nespôsobilého exekučného titulu. Súd prvej inštancie trovy exekúcie priznal podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a pozostávajú z tzv. minimálnej odmeny za vykonanú exekúciu vo výške 33,19 eura a 20 % DPH z odmeny exekútora v sume 6,64 eura. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení: 1. Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu? 3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? 6. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Podľa názoru oprávneného musí exekučný súd nakladať s rozhodcovským rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ďalej namietal, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o rozhodcovskom konaní len na návrh účastníka konania a bez návrhu je možné exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastaviť len v prípade nedostatkov zistených v rozhodcovskom konaní a nie v samotnom rozsudku rozhodcovského súdu. Oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom na to, že exekučný súd je podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, ktorá je podľa názoru oprávneného platná. Zdôraznil, že Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy bola daná možnosť voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pričom nešlo len o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Oprávnený tiež nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Navyše aj strany zmluvy si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že všetky právne vzťahy medzi nimi vzniknuté sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podľa oprávneného zmluvu o úvere nebolo možné podradiť pod právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v ustanovení § 2 písm. a/, b/ a § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že predmetom úverov poskytnutých oprávneným sú peňažné prostriedky a nie tovar alebo služby, preto zmluvy o úvere nemôžu ani obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal tiež na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zaslanie upomienky. Uviedol, že tento úrok má sankčný charakter, lebo oprávnený pri poskytnutí úveru nevyžaduje žiadne zabezpečenie a výška úroku je primeraná vzhľadom na obchodné riziko oprávneného. Odvolávanie sa na dobré mravy pri posudzovaní výšky úroku z omeškania nie je dôvodné v prípade, keď si povinná svoje povinnosti zo zmluvy nesplnila. Tvrdil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu, vzhľadom na to, že súd prvého stupňa už skôr súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie vydal. 7. Oprávnený pre prípad, že sa všeobecný súd nestotožní s jeho ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadal, aby postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. 8. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 29.10.2013 a povinnej dňa 28.10.2013. 9. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O. s. p. 10. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 27.2.2014 č. k. 14CoE/289/2013-60 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 11. Na základe oprávneným podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením zo dňa 29.10.2015 č. k. 2Oboer/321/2014-110 návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol, zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 27. februára 2010 č. k. 14CoE/289/2013-60 v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie. 12. V odôvodnení rozhodnutia dovolací súd uviedol, že odvolací súd sa nezaoberal procesným návrhom oprávneného, aby prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 vety prvej ústavy SR pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a tiež neuviedol dôvody, pre ktoré sa týmto návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uzavrel, že týmto postupom odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ide o procesnú vadu konania, v dôsledku ktorej dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné považovať za správne. Z týchto dôvodov zrušil uznesenie odvolacie súdu v napadnutom potvrdzujúcom výroku a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom má posúdiť návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. 13. V predmetnej exekučnej veci sa odvolacie konanie začalo podaním odvolania oprávneným dňa 16.10.2013 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. 14. Od 1.7.2016 je účinný nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (Ďalej len „C. m. p.“). 15. Exekučné konanie nie je sporové konanie. Civilný mimosporový poriadok, ktorý obsahuje len niektoré ustanovenia o odvolaní, v §2 ods. 1 zakotvuje, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 18. Keďže odvolanie oprávnenej bolo podané pred 1. júlom 2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 19. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 20. V novom konaní odvolací súd preskúmaval oprávneným podané odvolanie okrem jeho návrhu, aby exekučný súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke formulovanej oprávneným, pretože o tomto návrhu už rozhodol odvolací súd tak, že ho zamietol a dovolacím súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.2-.2014 č. k. 14CoE/289/2013-60 nebolo dovolacím súdom zrušené. 21. Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 21.12.2007. Oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel s povinnou, nie je zmluvou spotrebiteľskou. 22. Podľa 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vzniku zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, a b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 23. Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 24. Je pravdou, že v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania (21.12.2007) Občiansky zákonník v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské zmluvy považoval kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Išlo teda len o zmluvy uzatvárané podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vzhľadom však na to, že zmluvu o úvere bolo možné aj v tom čase uzavrieť len podľa ustanovení Obchodného zákonníka a s poukazom na charakteristiku spotrebiteľského úveru, nepochybne aj zmluva o úvere, ak spĺňala ďalšie podmienky stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch, mala charakter zmluvy spotrebiteľskej. To znamená, že aj spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu o úvere, bolo potrebné poskytnúť takú ochranu, ako pri iných spotrebiteľských zmluvách v rozsahu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. 25. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného v čase uzavretia zmluvy o úvere bolo poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba a zo zmluvy o úvere nemožno vyvodiť, že by úver bol poskytnutý povinnej na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čím sú splnené podmienky podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. preto, aby predmetný úver bolo možné považovať za spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď právny vzťah medzi oprávneným a povinnou posúdil ako právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru. S jeho záverom sa odvolací súd stotožňuje. 26. V odvolaní oprávnený ďalej namietal rozsah preskúmavacej činnosti exekučného súdu. 27. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 9.8.2012) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 28. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje. 29. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ 30. Vzhľadom na uvedené pokiaľ oprávnený namietal, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok a rozhodcovskú doložkou, nie je odvolanie oprávneného dôvodné. 31. V posudzovanej veci sa rozhodcovská doložka nachádza v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 32. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). 33. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 34. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 35. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. 36. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. 37. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup exekučného súdu pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom. 38. Z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkov konania) vyplýva, že rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, musí však mať vždy písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V posudzovanej veci rozhodcovská doložka sa nenachádza v zmluve o úvere, ktorú povinná podpísala. Rozhodcovská doložka je zakotvená len vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, s ktorými síce povinná v zmluve o úvere vyslovila súhlas, tieto však nepodpísala. Medzi účastníkmi konania preto nedošlo k uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke, lebo všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú zmluvnými stranami podpísané, a preto je takáto dohoda absolútne neplatná. 39. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ rozhodcovský súd vo veci rozhodol, takýto rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný akt, ktorý nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie a oprávňuje exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúciu zastaviť. 40. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie exekučného súdu vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. 41. Oprávnený v odvolaní žiadal, aby súd konanie vo veci prerušil a predložil Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 vety prvej a druhej exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy SR, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bez akejkoľvek časovej limitácie. 42. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. 43. Citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, kedy podá návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný. 44. Odvolací súd zastáva názor, že exekučný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade so zákonom a súdnou praxou, preto nie je dôvod predložil oprávneným navrhovanú otázku na posúdenie Ústavnému súdu SR. 45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 a 2 O. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený bol v dovolacom konaní len čiastočne úspešný a nebol úspešný v odvolacom konaní a ostatným účastníkom trovy týchto konaní nevznikli. 46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).