Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/417/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811205989 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7811205989.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša, v spore žalobkyne P. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. U., N. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, proti žalovaným: 1. G. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. N., X. X G. X. S. X., Q.. XX.X.XXXX, U. N., X. X, zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C 106/2011-207 z 18.3.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovaným plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť strpieť výstavbu plota žalobkyňou na parcele X. Č.. XXX - M. R. G. Q. K. T. XXX J., zapísanej na Liste vlastníctva Č.. XXX, X.. Ú. U., T. Č. U. XXX, XX G. XXX prílohy Č.. X vytyčovacieho náčrtu znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Tichého č. 11/2012. Zároveň uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť vypratať pozemok a odstrániť všetky veci a stavby vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2.rade, z parcely označenej ako X. Č.. XXX-M. R. G. Q. K. T. XXX J., zapísanej na Liste vlastníctva Č.. XXX, X..Ú.M. U. v časti označenej v prílohe Č.. X vytyčovacieho náčrtu pod číslom XXX, XX G. XXX a ohraničenej rodinným domom žalobkyne súp.č. XXX, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX, X.. Ú. U., nachádzajúceho sa na parc.č. X. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 2. Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva žalobkyne a to strpenie postavenia plota a vypratanie časti nehnuteľností, ktorú užívajú žalovaní neoprávnene. 3. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že je spornou otázka vlastníckeho právo konkrétnej časti nehnuteľnosti, na ktorej chce žalobkyňa postaviť plot, resp. ktorú chce vypratať. Preto bolo potrebné súdom prvej inštancie najprv vyriešiť otázku priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami žalobkyne a žalovanými v 1.a 2.rade a následne až po tomto určení rozhodnúť o nároku žalobkyne vyplývajúceho z jej vlastníckeho práva v prípade, že žalovaní v 1.a 2.rade zasahujú do jej vlastníckeho práva. 4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11C 140/2013-173 zo dňa 17.9.2013 zrušil medzitýmny rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keďže v spore súd prvej inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom, čo je v rozpore s ust. § 152 ods. 2 O.s.p. 5. Po vrátení veci súdu prvej inštancie z dôvodu spornosti, otázky vlastníckeho práva u konkrétnej časti nehnuteľností, na ktorej chce žalobkyňa postaviť plot, resp. ktorú chce vypratať, predbežne posudzoval hranicu medzi nehnuteľnosťami žalobkyne a žalovanými v 1.a 2.rade. Vychádzal zo znaleckého posudku č. 11/2012 znalca Ing. Ladislava Tichého, ktorý podrobným spôsobom opísal históriu geodetických podkladov, ako aj priebeh spornej hranice medzi spornými parcelami a následne priebeh hranice medzi parcelami žalobkyne a žalovanými v 1.a 2.rade v teréne reálne vytýčil. 6. Žalobkyňa odvodzovala svoje vlastnícke právo z Listu vlastníctva Č.. XXX X.. Ú. U. a poukazovala na vytyčovací náčrt zo dňa 31.8.2010 , ktorý si dala vyhotoviť za účelom výstavby plota pred začatím konania. 7. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade bránia žalobkyni v užívaní časti nehnuteľností a to pozemku označeného R..Č.. XXX, ktorého je vlastníčkou a ktorý je zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX X.. Ú. U.. Konštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie, že časť tejto nehnuteľnosti nadobudli od svojich právnych predchodcov v roku 1990 a odvtedy nehnuteľnosť užívajú nerušene. Táto skutočnosť bola vyvrátená výpoveďami žalobkyne, jej manžela, ako aj ich dcéry, ktorí uviedli, že stále mali spory v rámci rodín, keď ešte vlastnícke právo svedčilo právnym predchodcom žalobkyne, teda jej rodičom. Žalovaní v 1. a v 2. rade v konaní nevedeli preukázať právny titul, na základe ktorého sa ujali užívania aj časti pozemku označeného R..Č.. XXX pri dome, aj keď tvrdili, že hranica má prebiehať 30 cm od domu, resp. 60 cm od domu. Z vytýčenia hranice medzi spornými pozemkami vyplýva, že toto vytýčenie korešponduje s prílohou č. 3 znaleckého posudku a to s meracím náčrtom, kde náčrt v priebehu hranice začínajúci od rohu rodinného domu žalobkyne smeruje na roh stodoly, nachádzajúcej sa na ďalšej parcele, pričom súčasťou meračského náčrtu je zápis z miestneho šetrenia, kde právni predchodcovia žalobkyne a žalovaní v 1. a 2. rade dňa 20.6.1985 vyjadrili súhlas. Podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že v roku 1985 nebolo žiadnych pochýb o tom, kadiaľ prechádza vlastnícka hranica medzi spornými pozemkami, pričom z náčrtu vyplýva, že je totožný s katastrálnou mapou uvedenou ako príloha č. 2. Uviedol, že je preto nesporné, že od roku 1985 právni predchodcovia žalovaných v 1. a 2. rade ak užívali časť pozemku patriaceho žalobkyni, nemohli byť dobromyseľní v tom, že im vlastnícky patrí, podobne ani žalovaní v 1. a 2. rade, keďže táto časť parcely vlastnícky patrí žalobkyni. Súd prvej inštancie mal jednoznačne za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade neboli oprávnení k držbe predmetnej spornej časti pozemku označeného ako R..Č.. XXX, za rodinným domom žalobkyne, a preto nemohli ani k tejto časti parcely nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. To, že užívali uvedenú časť nehnuteľnosti ako svoj dvor, na ktorom majú postavený basketbalový kôš alebo sušiak bielizne, prípadne jazierko nemôže spôsobiť tú skutočnosť, že by došlo k posunu hranice smerom k domu žalobkyne. Z vytyčovacieho náčrtu jednoznačne vyplýva, že za domom žalobkyne má byť priestor k zadnej časti domu cez 2 metre a pri prednej časti domu 43 cm. To, že žalovaní v 1. a 2. rade bránili vstupu žalobkyne na svoj pozemok za domom, taktiež nemôže spôsobiť, že by prišla o svoje vlastnícke právo k uvedenej časti svojho pozemku. 8. Súd prvej inštancie predbežne vyriešil otázku vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade a to k spornej časti parcely č. 541 a určil, že vlastnícke hranica prechádza bodmi Č.. XXX, XX G. XXX určenými na základe vytyčovacieho náčrtu znaleckého posudku č. 11/2012. 9. Konštatoval, že právni predchodcovia žalovaných v 1. a 2. rade päť rokov pred nadobudnutím týchto nehnuteľností, pri miestnom meraní spolu s predchodcom žalobkyne, súhlasili s vytýčením hraníc. Preto v čase prechodu týchto nehnuteľností na žalovaných v 1. a v 2. rade nemohlo dôjsť zo strany ich právneho predchodcu k prechodu vlastníckeho práva na časť parcely žalobkyne, na ktorej si žalobkyňa chce postaviť oplotenie. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, keďže žalobkyňa má právo užívať parcelu Č.. XXX, vrátane jej oplotenia, ktorého výstavbu sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní strpieť a zároveň odstrániť z tejto časti parcely medzi hranicou a domom žalobkyne veci, ktoré sa tam nachádzajú, keďže neoprávnene zasahujú do jej vlastníckeho práva. 10. Vec právne posúdil v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) § 126 ods. 1 OZ, § 129 ods. 1 a § 130, 134 ods. 1 OZ. 11. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. 12. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Podľa obsahu odvolania namietali odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Navrhovali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu žalobkyne zamietne v celom rozsahu, prípadne napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v ich neprospech, keďže neprihliadol na dôkazy, ktoré svedčili o ich vlastníckom práve k predmetnej nehnuteľnosti - vydržaním. Nevenoval dostatočnú pozornosť výpovedí svedkov označených v odvolaní. Náležite sa nevysporiadal s tým, kedy sa mali narušiť vzťahy medzi matkou žalovaného a matkou žalobkyne. Poukazovali na dobromyseľnosť v držbe predmetnej nehnuteľnosti. Mali za to, že žalobkyňa podala žalobu v rozpore s ust. § 79 ods. 1 O.s.p. a nakoľko bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, nemala byť zo strany súdu hmotnoprávne poučená. 13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Navrhovala rozsudok s odkazom na ust. § 219 od. 1 O.s.p. potvrdiť. Uviedla, že tvrdenia uvádzané v odvolaní nie sú v spore skutkovo a právne relevantné, keďže k vydržaniu predmetných nehnuteľností zo strany žalovaných nemohlo dôjsť pre nesplnenie zákonných predpokladov vydržania. A to nepreukázania právneho titulu a dobromyseľnosti, nepretržitosti držby tejto časti nehnuteľnosti. Uviedli, že právni predchodcovia žalovaných mali vedomosť o vlastníckom práve žalobkyne. Mala za to, že odvolanie žalovaných nemá ani náležitosti odvolania v zmysle § 205 O.s.p. a neobsahuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 O.s.p. Poukazovala na predmet konania vo veci samej, ktorým je ochrana jej vlastníckeho práva a zdržanie sa zásahov do jej vlastníckeho práva ako aj vypratanie časti nehnuteľnosti žalovanými, od začiatku konania. K úprave petitu došlo len v rozsahu určenia presných bodov, kadiaľ hranica pozemku prechádza, podľa vytyčovacieho náčrtu, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku vypracovaného v priebehu konania a v zmysle ktorého upravila petit žaloby. 14. Žalovaní v 1. a 2. rade v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne opätovne poukazovali na skutočnosti uvádzané v ich odvolaní, a to na skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej časti predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. 15. K stanovisku žalovaných sa žalobkyňa nevyjadrila. 16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku od 1.7.2017, ďalej len „CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodoch (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť. 17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.8.2016 o 9.35 hod., v pojednávacej miestnosti č.dverí 230/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 18.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 18. Žalovaní v 1. a 2. rade podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 27.4.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01. 07. 2016). 20. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 21. Žalovaní podľa obsahu odvolania namietali odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. 23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska rozsahu a spôsobu vykonania dôkazov, ako aj hodnotenia zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že dokazovanie vo veci bolo vykonané v zmysle ust. § 120 a nasl. O.s.p. a výsledky hodnotenia dôkazov zodpovedajú tomu, čo malo byť, prípadne bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 - 135 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, pretože súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci z hľadiska spôsobilosti preukázať právne významné skutočnosti potrebné na rozhodnutie súdu vo veci. 26. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa tak nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 - 135 O.s.p., účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkové stavu vyvodil aj správny právny záver. 27. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaných nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci nie sú naplnené predpoklady v zmysle § 134 ods. 1 OZ titulom nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním žalovanými v 1. a 2.rade a to s poukazom na to, že chýba právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej časti nehnuteľnosti žalovanými v 1. a v 2. rade. Ďalej ich dobromyseľnosť a nepretržitosť držby tejto časti nehnuteľnosti, čo nemôžu zmeniť ani svedecké výpovede svedkov, na ktorých poukazovali žalovaní v podanom odvolaní. 29. Vlastnícke právo žalobkyne k predmetnej parcele je zrejmé z Listu vlastníctva č. XXX X.. Ú.. U. . Vytyčovací náčrt zo dňa 3.8.2012, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Tichého č. 11/2012, len jednoznačne určil priebeh hranice medzi pozemkami žalobkyne a žalovanými v 1. a 2.rade. 30. Nakoľko v zmysle ust. § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, sú žalovaní povinní strpieť výstavbu plota žalobkyňou na parcele X. Č.. XXX - M. R. a nádvoria o výmere XXX J., zapísanej na S. T. Č.. XXX, X..Ú.. U. v časti U. XXX, XX G. XXX prílohy č. 6 vytyčovacieho náčrtu znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Tichého č. 11/2012 a v zmysle tohto vytyčovacieho náčrtu sú povinní vypratať pozemok a odstrániť všetky veci a stavby, ktoré sa neoprávnene nachádzajú na tejto parcele, t.j. vešiak bielizne, basketbalový kôš, keďže vlastník má právo sa domáhať ochrany , ako aj aj vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 31. Odvolací súd apeluje na to, že v konaní nebolo preukázané vlastnícke právo titulom vydržania žalovanými v 1. a v 2. rade v zmysle § 134 ods. 1 OZ, keďže vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ a detencia sama o sebe nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne a nestačí len zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa a teda predstava žalovaných tak, ako je to v tomto prípade, že im daná časť nehnuteľností patrí, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania to nevyplýva, s poukazom na jednoznačné dôkazy vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej časti parcely. 32. Odvolacie námietky žalovaných sú preto vo veci právne irelevantné. Odvolací súd poukazuje na to, že až po vypracovaní znaleckého posudku, mohlo dôjsť zo strany žalobkyne k upresneniu znenia podanej žaloby, čo ale nemá vplyv na podstatné náležitosti žaloby v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p.. 33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Úspešná žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods.2 CSP. Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).