Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/237/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811209526 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7811209526.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne C. V., nar. XX. XX. XXXX, B. 222, Krásnohorské P., právne zast. JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, proti žalovanému P. G., nar. XX. XX. XXXX, ul. 1. mája XXX, M. P., právne zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, o trovách konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 26. januára 2015, č. k. 4C/162/2011-142 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.353,21 Eur, ktorú je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom z 25. marca 2014, č. k. 4C/162/2011-133, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10. mája 2014, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam (v rozsudku špecifikovaných) zapísaným na LV č. XXX, k. ú. M. P. s tým, že (tieto) nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni finančnú náhradu za jej polovičný spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach vo výške 9.000,00 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti daného rozsudku, taktiež, že štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré platil s tým, že o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodne osobitným uznesením. 3. Právny zástupca žalobkyne predložil súdu 31. marca 2014 vyúčtovanie trov konania vo výške 2.353,21 Eur, ktoré pozostávali z odmeny právneho zástupcu za ním poskytnuté právne služby pri úkonoch - prevzatie a príprava zastúpenia (03. 10. 2011) vo výške 253,94 Eur, písomné podanie na súd (návrh na začatie konania) vo výške 253,94 Eur, účasť na pojednávaní dňa 12. 01. 2012, 28. 06. 2012, 12. 02. 2013 a 25. 03. 2014 vo výške 4 x 253,94 Eur, písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 26. 10. 2012, 04. 02. 2013 a 24. 02. 2014) vo výške 3 x 253,94 Eur, z 9 režijných paušálov (2 x á 7,41 Eur, 3 x 7,63 Eur, 2 x 7,81 Eur a 2 x á 7,21 Eur) vo výške 67,75 Eur. 4. Súd poukázal na ust. § 137 a § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „O.s.p.“), ako aj ust. § 10 ods. 5, § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (v texte ďalej len ako „vyhláška I“), ďalej na ust. § 13a ods. 1 písm. c), d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 184/2013 Z.z. (v texte ďalej len ako „vyhláška II“), na ust. § 16 ods. 3 vyhlášky I a II a uzavrel, že v predmetnom konaní mala žalobkyňa plný úspech vo veci (návrhu žalobkyne súd právoplatným rozsudkom vyhovel), preto uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 2.353,21 Eur. O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobkyne súd rozhodol podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. 5. Uznesenie napadol odvolaním žalovaný, podľa názoru ktorého predmetné uznesenie nie je v súlade so zákonom, keďže súd vôbec neskúmal, že v posudzovanej veci nie sú dané podmienky na aplikáciu § 150 ods.1 O.s.p. Zastáva názor, že v tomto prípade sú dané také okolnosti, ktoré je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. V prvom rade poukazuje na svoju sociálnu situáciu, zárobkové, rodinné a osobné pomery, ktoré už samy o sebe odôvodňujú iné rozhodnutie o otázke náhrady trov konania, než tomu bolo v napadnutom uznesení. Žalovaný je síce zamestnaný, ale poberá len minimálnu mzdu, z ktorej sa mu realizujú vysoké zrážky, práve aj preto, lebo si musel zobrať úver, aby mohol žalobkyňu vyplatiť z jej podielu. Taktiež namieta, že zrušenie a vyporiadanie predmetu podielového spoluvlastníctva bolo nielen v záujme žalovaného, ale aj žalobkyne, ktorej žalovaný napokon vyplatil nemalé financie, ktoré podľa jeho názoru vysoko prekročili skutočnú hodnotu jej podielu. Kým ona tak získala uvedené financie, žalovaný o ne nielen že prišiel, ale sa aj zadlžil a naozaj nevie, odkiaľ by si mohol peniaze vziať na to, aby jej zaplatil ešte aj trovy konania. Je síce pravda, že žalovaný získal do svojho vlastníctva aj jej podiel, ale to je nedisponibilný majetok a nijako mu nepomôže nahradiť trovy konania žalobkyni, pokiaľ by sa napadnuté uznesenie stalo právoplatným. V prípade, ak by aj odvolací súd bol rovnakej mienky, ako súd prvej inštancie, bolo by to pre žalovaného likvidačné, prišiel by v exekučnom konaní o celú nehnuteľnosť, hoci z nej žalobkyňu vyplatil za jej podiel a aj napriek tomu by sa stal bezdomovcom. V konečnom dôsledku za skutočnosť, akú má na mysli § 150 ods. 1 O.s.p., považuje žalovaný aj okolnosti jej odchodu z ich spoločnej domácnosti, a to predovšetkým preto, lebo počas trvania manželstva účastníkov nadviazala známosť s iným mužom. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že síce predmetná nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov konania v podiele 1/2, avšak podľa názoru žalovaného je potrebné prihliadnuť pri rozhodovaní o trovách konania aj na spôsob jej nadobudnutia. Rád by zvýraznil, že tieto nehnuteľnosti boli vo vlastníctve rodiny žalovaného, pričom otec žalovaného svoj podiel vo výške 1 žalovanému daroval. Zvyšnú 1/2 nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve strýkov žalovaného, ktorí mu svoje podiely predali za veľmi výhodných 50.000,- Kčs. Treba k tomu ale dodať, že žalovaný v tom čase nedisponoval s takým obnosom finančných prostriedkov a k vyplateniu celej kúpnej ceny za podiely strýkov došlo až z pôžičky, ktorú sa rozhodli vybrať spolu aj so žalobkyňou vo výške 17.000,- Kčs, keďže práve táto suma mu chýbala k úplnému vyplateniu kúpnej ceny. To, že k vybratiu pôžičky sa odhodlali spoločne, bolo rozhodnutie zakladajúce sa na skutočnosti, že ako manželia mohli nadobudnúť pôžičku za výhodnejších podmienok, ako keby si ju zobral výlučne sám žalovaný. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že v tom dome vychoval aj ich spoločné deti, a to bez toho, aby mu žalobkyňa bola akýmkoľvek spôsobom prispela na ich výživu, navyše do domu nepreinvestovala ani cent, všetky náklady spojené s opravami a údržbami hradil výlučne žalovaný (aj potom, čo sa žalobkyňa odsťahovala), nehovoriac o platbách ako je napr. daň z nehnuteľnosti a pod. Všetky práce uskutočnené na dome boli vykonané za účelom udržania ho v obývateľnom stave z prostriedkov, ktoré patrili výlučne žalovanému. Do predmetného domu som preinvestoval všetky svoje úspory, ako aj úspory ich detí, len aby ho zachránil pred vznikom obrovských škôd, a to už po odsťahovaní žalobkyne (bez opravy strechy, výmeny eternitov, či opravy kanalizácie by sa dom úplne znehodnotil). Má za to, že súd by pri rozhodovaní o trovách konania mal brať zreteľ aj na mieru, akým spôsobom sa ten ktorý zo spoluvlastníkov podieľal na zaobstaraní nehnuteľnosti a akou mierou sa pričinil o jej zhodnotenie. Z týchto dôvodov navrhuje o trovách konania rozhodnúť odvolacím súdom tak, že napadnuté uznesenie zmení a žiadnemu zo sporových strán neprizná právo na ich náhradu; alternatívne navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. V doplnených dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na ust. § 142 ods. 1 až 3 O.s.p. a zastáva názor, že v danom prípade nie je možné hovoriť o plnom úspechu žalobkyne už ani preto, lebo žalovaný so zrušením BSM, ako aj s jeho formou súhlasil (prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalovaného), mal námietky akurát voči výške hodnoty podielu žalobkyne. Navyše by rád zvýraznil, že podľa jeho presvedčenia, logickým výkladom citovanej právnej normy je potrebné dospieť k záveru, že rozhodnutie ohľadne výšky hodnoty podielu žalobkyne na základe záverov znaleckého posudku je potrebné taktiež zohľadniť podobne, ako to ukladá § 142 ods. 3 O.s.p. na strane úspešného účastníka konania, čiže ako okolnosť majúcu sa zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania na strane neúspešného účastníka konania. 7. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v sume 135,36 Eur, platbou právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Ladislavovi Korfantovi, pretože odvolanie žalovaného je zjavne nedôvodné. Dôvody odvolania žalovaného, ako iné jeho vyjadrenia, sú vymyslené a v rozpore so skutočnosťou a sú účelové. Rozhodnutie okresného súdu je správne, v súlade so skutočným a právnym stavom a výsledkami dokazovania a súd priznal náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že spolužitie so žalovaným ukončili a rozviedli sa najmä na základe toho, že žalovaný bol agresívnej povahy, žalobkyňu fyzicky napádal, viackrát ju zbil, poukazuje na dôvody návrhu na rozvod, tiež, že ju zbil, priznal aj na pojednávaní o rozvod manželstva. Z konania o rozvod manželstva na okresnom súde je zrejmé, že žalobkyňa nemala žiadnu známosť. Na ústne výzvy žalobkyne o zrušenie spoluvlastníctva, tvrdil aj dával jej žalovaný odkazovať, že z domu ju nevyplatí, do domu žalobkyňa nemala žiadny prístup. Pri ohodnocovaní nehnuteľností znalcom, nepustil do domu ani žalobkyňu, ani jej právneho zástupcu a z dôvodu jeho možnej agresivity ani do domu nemohli ísť. O deti sa starala žalobkyňa, nikdy nie žalovaný, ani ich on nevyživoval, deti sú dávno dospelé a zaopatrené, lebo pracujú. Dom predsa nadobudli kúpou, čo je zrejme aj zo spôsobu nadobudnutia, uvedeného na katastri nehnuteľnosti, mali predsa aj byt v Rožňave, ktorý preto museli odpredať za účelom kúpy tohto domu, zobrali aj pôžičku, mali aj úspory. Ak by si byt v Rožňave nechali, tento by mal oveľa vyššiu hodnotu. Samozrejme, čo sa týka malých investícii žalovaného po rozvode, zjavne sa to odpočítalo a zohľadnilo, žalovaný vo všetkom účelovo vymýšľa v odvolaní, aj vo vyjadreniach. Žalovaný nevyhodnocuje dôkazy, ale iba účelovo uvádza v odvolaní, čo chce, bez ohľadu na dôkazy. Žalobkyňa poukazuje najmä na písomné vyjadrenie zo 6. marca 2014 a 29. októbra 2014, ako aj na dôvody žaloby, písomné vyjadrenia z 26. októbra 2012, 4. februára 2013. Ďalej žalobkyňa poukazuje na okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, prečo bola nútená vec riešiť žalobou. Mala enormnú snahu vyriešiť vec mimosúdnou cestou, zmluvne, dohodou, poukazujem aj na list zaslaný žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu z 3. októbra 2011, v ktorom právny zástupcu mu oznámil návrh dohody na zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva, že nebudú s tým spojené ďalšie trovy - právneho zastupovania, znalečné, atď. Žalovaný dlhé obdobie domovú nehnuteľnosť užíval sám, nič žalobkyni neplatil za užívanie, takýto stav mu vyhovoval. Nechcel žalobkyňu z jej podielu vyplatiť a vec riešiť. Žalobkyňa považuje priznanie trov za dôvodné aj s poukazom na Komentár k O.s.p. vo vzťahu priznania trov konania úspešnému žalobcovi vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a predložené judikáty Najvyššieho súdu SR - vo vzťahu úspešnej žaloby a priznania trov konania o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Poukazuje aj na publikáciu JUDr. Jána Mazáka vo veciach priznania trov konania úspešného návrhu vo veci zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj na Nález ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 736/2012, podľa ktorých v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre priznanie trov konania úspešnej žaloby význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na súd navrhol spoluvlastníkovi zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na súde a dosiahol úspech vo veci. Je potrebné uviesť, že vo všeobecností platí, že ani prípadná platobná neschopnosť účastníka konania (čo tomu tak nie je u žalovaného) nemôže byť dôvodom, pre ktorý súd by neuložil náhradu trov konania v prospech úspešného účastníka v konaní (citácia zo stanovísk NS SR a publikácia JUDr. Mazáka o priznanie trov konania). Ďalej, v danej veci poukazuje na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde. Žalobkyňa nemala žiadnu inú možnosť, než vec riešiť žalobou na súde, vyčerpala pred podaním žaloby všetky možnosti, žalovaný sa jej vyhrážal, že jej nič nevyplatí. Mala snahu vyriešiť vec mimosúdnou cestou, zmluvne. Čo však žalovaný nebol ochotný. Bola som nútená zvoliť si právneho zástupcu, advokáta. Poukazuje aj na uvedený list zaslaný žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu z 3. októbra 2011, kde mu navrhovala riešenie dohodou, aby žalobkyni za jej podiel vyplatil sumu 9.000,00 Eur, s čím žalovaný, ani nikdy neskôr, nesúhlasil, viď jeho stanovisko písomne, tiež na prvom pojednávaní na súde, aj ďalšie. Nebolo možné preto žalobu zobrať späť ani na súde, pred prvým pojednávaním, ani neskôr. Týmto žalobkyni vznikli vyššie trovy, ktoré je povinnosťou žalovaného znášať v súlade so zákonom. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná, tak ako žalovaného vyzvala aj pred podaním návrhu na riešenie veci mimosúdnou cestou - zmluvne. Žalovanému bola známa aj cena nehnuteľností, lebo mal predtým vyhotovený aj iný znalecký posudok. Samozrejme, že podľa znaleckého posudku, vyhotoveného znalcom, určeným v danom konaní, dokonca patrila žalobkyni vyššia náhrada za podiel, než 9.000,00 Eur. Žalovaný pre svoju aroganciu s ničím nesúhlasil. Bolo by v rozpore s ustanoveniami O.s.p., základnými zásadami, aby žalobkyňa mala platiť trovy svojho právneho zastupovania, ktoré jej vznikli v súvislosti s oprávneným nárokom, a to zavinením žalovaného, lebo vec bolo možné vyriešiť zmluvne, mimosúdnou cestou a žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná. Žalovaný pri výzvach žalobkyne bol v riadnom pracovnom pomere, rovnako teraz je v riadnom pracovnom pomere. Žalobkyňa je v sociálnej núdzi, nemá vôbec žiaden majetok, nie je vlastníčkou žiadneho bytu, nemá vyriešenú ani bytovú otázku, ktorú musí riešiť. Potrebuje si kúpiť v Rožňave alebo okolí malý byt. Žalovaný je predsa na tom majetkovo, sociálne oveľa lepšie než žalobkyňa. Žalovaný ma veľmi lacno vyriešenú bytovú otázku. Je v pracovnom pomere, má stály, dobrý príjem. Právna dôvodnosť priznania trov konania žalobkyni je preukázaná všetkými dôkazmi predloženými a vykonanými v tomto konaní. 8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). 9. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalovaného spolu s konaním súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016, pričom žalovaný nenapáda výšku priznaných trov, ale základ rozhodnutia, tvrdiac, že súd žalobkyni náhradu trov konania priznať nemal, nakoľko na jeho strane existujú dôvody osobitného zreteľa. 11. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. V dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu CSP je uvedené, že sa opätovne prejavuje princíp arbitrárneho poriadku, v ktorom súd disponuje aj procesným inštrumentáriom na hodnotenie skutočností a nárokov, ktoré jednoznačným spôsobom neboli preukázané a spravidla objektívne preukázateľné nie sú. Oproti pôvodnému zneniu O.s.p. však CSP upustilo od príkladného výpočtu okolností, ktoré súd má a môže v rámci svojho rozhodovania zohľadniť. 14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa zásady úspechu v konaní, pričom ani v odvolacom konaní súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej žalobkyni trovy nemali byť priznané. Podľa vyjadrení sporových strán, ani u jedného z nich nie je sociálna a majetková situácia jednoduchá, ale žalovaný aj v samotnom odvolaní uviedol, že je v riadnom pracovnom pomere, preto má stály príjem. 15. V prvom rade však odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o trovách konania v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdy vychádzajú z aktuálnej a dlhodobo ustálenej súdnej praxe, na ktorú poukázala aj žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, teda, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre priznanie trov konania úspešnej žaloby význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na súd navrhol spoluvlastníkovi zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na súde a dosiahol úspech vo veci. 16. Odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený uznesení Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012, podľa ktorého ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. 17. Súd prvej inštancie rozhodol v prejednávanej veci spôsobom, ktorý bol žalobkyňou navrhovaný. Postoj žalovaného k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, ale najmä k výške podielu na vyplatenie žalobkyni, bol odmietavý, na čo poukázala aj žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Preto žalobkyňa, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potrebovala na uplatňovanie práva proti strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, skonštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne poukazuje (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto jej odvolací priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.