Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/623/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200403 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812200403.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému Ernestovi Dankovi, bytom v Rožňave, Strmá č. 11, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, o zaplatenie 1.124,44 eura s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.1.2015 č.k. 4C 74/2012-145 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Výrok o trovách konania vo vzťahu k žalobcovi odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. majú za to, že žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov, pretože vo veci nemal plný úspech. 3. O trovách vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol súd prvej inštancie podľa § 150 O.s.p.. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý nepriznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania považoval súd skutočnosť, že jeho zastúpenie advokátom nepovažoval za účelné. 4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v uvedenom výroku zmenil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že súd napadnutým uznesením porušil ust. § 226, pretože nerešpektoval, ba ignoroval, záväzný právny názor odvolacieho súdu. V odvolaní ďalej poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa 27.11.2012 č.k. 1Co 181/2012-129. Podľa jeho názoru aj napriek celkom jasnému právnemu názoru odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením opätovne tak, že nepriznal mu náhradu trov konania z dôvodu neúčelnosti. V predmetnej právnej veci po zrušení pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa nedošlo k zmene skutkového stavu na základe ďalšieho dokazovania, ani nenastali iné okolností, pre ktoré by sa súd prvého stupňa nemal cítiť byť viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. 5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdil. 6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné. 7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne rešpektoval právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 27.11.2012 č.k. 1Co 181/2012-129. 8. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 9. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi poukazujúc na ust. § 150 O.s.p., pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa vyžadujúci ust. § 150 považoval skutočnosť, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom nepovažoval za účelné. 10. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 11. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolností, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 12. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi zdôvodňoval neúčelnosťou vynaložených trov podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Je tomu tak preto, že za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať účelnosť, resp. neúčelnosť vynaložených trov konania, pretože účelnosť resp. neúčelnosť sa posudzuje iba z hľadiska rozhodovania o náhrade trov podľa ust. § 142 O.s.p.. 13. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na svoj názor, vyslovený v hore uvedenom uznesení, podľa ktorého „súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka vychádzal z nesprávneho právneho názoru ak mal za to, že sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania, ak Združenie založené na ochranu spotrebiteľa bolo zastúpené advokátom“. V prípade, ak sa Združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo je vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, musí sa súd zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Súd má preto možnosť posúdiť účelnosť vynaloženia jednotlivých trov konania vedľajšieho účastníka prostredníctvom advokáta, avšak nemožno súhlasiť s jeho záverom o neúčelnosti vynaložených trov konania iba z toho dôvodu, že vedľajší účastník ako združenie založené na ochranu spotrebiteľa sa nechalo v konaní zastúpiť advokátom. 14. Ak súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka vychádzal z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. mal sa zaoberať dôvodmi hodnými osobitnými zreteľa, za ktoré však nemožno považovať účelnosť, resp. neúčelnosť vynaloženia trov konania. 15. Ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd uznesením o trovách konania postupom podľa §389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 16. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z názoru odvolacieho súdu a posúdiť účelnosť vynaložených trov konania vedľajším účastníkom prostredníctvom jeho právneho zástupcu. 17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 18. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).