Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/459/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203377 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203377.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů č. 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: XXXXXXXX, P. žalovanému Ľ. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. X. O. F., V. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 45, o zaplatenie 1 222,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 28. januára 2015 č.k. 12C/439/2013-58 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1 222,91 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 420,91 eura od 9.1.2011 do 14.2.2011, čo predstavuje sumu 131,44 eura, zo sumy 1 322,91 eura od 15.2.2011 do 22.5.2012, čo predstavuje sumu 1 531,28 eura, zo sumy 1 222,91 eura od 23.5.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 1 420,91 eura od 14.2.2011 do 14.2.2011, čo predstavuje sumu 0,23 eura, zo sumy 1 322,91 eura od 15.2.2011 do 22.5.2012, čo predstavuje sumu 100,96 eura, zo sumy 1 222,91 eura od 23.5.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,74 eura, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaného tiež zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 239,13 eura na účet právneho zástupcu žalobcu. 2. Vyhovel tak v celom rozsahu žalobe žalobcu podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorú žalobca odôvodňoval tvrdením, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z indosovanej zmenky vystavenej žalovaným dňa 19.7.2010 na zmenkovú sumu 1 420,91 eura, ktorá je vistazmenkou, opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", do textu ktorej bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s denným úrokom 0,25 % od 9.1.2011 a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. 3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ústne pojednávanie nežiadal nariadiť, k žalobe pripojil zmenku, ktorej fotokópia založená v spise a originál je uložený na súde. Poukázal i na tvrdenie žalobcu že potom, ako indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaný doposiaľ uhradil 198 eur, a to na zmenkovú sumu, a keďže zmenková listina bola opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. 4. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že zmenka bola vystavená v Rožňave dňa 19. júla 2010 na sumu 1 420,91 eura s textom nasledovného znenia: "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o., IČO: XX XXX XXX, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu jedentisícštyristodvadsať eur 91 centov (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok 0,25 % denne od 9. januára 2011 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: Pohotovosť s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Ďalej súd zistil, že ďalšiu časť textu zmenky tvorili osobné údaje žalovaného, vyplnené ručne, jeho podpis a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: XXXXXXXXX, a na druhej strane zmenky sa nachádzal text "Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s.r.o. a podpis. 5. Po právnom posúdení sporu podľa čl. 2 bod 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 bod 1 prvá veta, bod 2 a 3, č.l. 7 bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, podľa § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 17, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 4, § 77 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového, § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. a podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, dospel k záveru, že nárok žalobcu, ktorý nadobudol titulom rubopisu, vrátane zmenkového úroku, ročného úroku z omeškania a zmenkovej odmeny, je dôvodný. Konštatujúc, že v čase, kedy bola zmenka vystavená, t.j. dňa 19.7.2010, bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 11.6.2010, už možné nie je, dôvodil, že z úradnej moci mohol skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti v zmysle ust. § 75 zmenkového zákona. Po preskúmaní zmenky dospel potom k záveru, že posudzovaná zmenka obsahovala všetky zákonné náležitosti predpokladané ust. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. a pokiaľ spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom (rubopisom) na žalobcu, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie, pričom nebolo preukázané, že by žalovaný vznášal nejaké námietky od vystavenia zmenky alebo po jej indosovaní. Zdôraznil, že ak pôvodný veriteľ zmenky porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúce s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá žalovanému spotrebiteľovi za škodu, ktorá mu porušením tohto ustanovenia vznikla, pričom pri uplatňovaní práv zo zmenky, bolo výlučne povinnosťou žalovaného ako zmenkového dlžníka vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, prípadne aj iné námietky súvisiace so zmenkou, žalovaný však vzniesol námietky až v priebehu predmetného súdneho konania, ale nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca ako nadobúdateľ zmenky konal vedome na jeho škodu. Dodal, že v konaní o plnenie zo zmenky, ktorú už nadobudol iný subjekt, odlišný od pôvodného veriteľa, už súd nepreskúmava uplatnený nárok z hľadiska prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere a skutočnosť, že exekučný súd pravdepodobne zastavil exekúciu alebo zamietol žiadosť exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní, ktoré žalovaný neúplne označil, ešte neznamená neplatnosť celej úverovej zmluvy. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v celkovej výške 239,13 eura. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať trovy odvolacieho konania vo výške 139,60 eura. Namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 205 ods. 2. písm. b/ O.s.p), že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2. písm. c/ O.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2. písm. d/ O.s.p.), že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2. písm. f/ O.s.p.) a rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 205 ods. 2. písm. h/ O.s.p.), v dôsledku čoho sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1. písm. f/ O.s.p.). Namietol právny záver súdu prvej inštancie, že posudzovaná zmenka obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z § 75 zákona č. 191/1950 Sb., tvrdiac, že nespĺňa ani formálne náležitosti, pretože absentuje špecifikácia dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, a tiež je nesprávne uvedená splatnosť zmenky, pretože absentuje miesto platenia - bankový ústav a presné označenie vystaviteľa. Zdôraznil, že dňa 19.7.2010 uzavrel spotrebiteľskú zmluvu o úvere s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorý bol zabezpečený zmenkou zo dňa 19.7.2010 napriek tomu, že v čase podpísania zmluvy o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. už nebolo možné zabezpečenie spotrebiteľského úverového vzťahu zmenkou. Tvrdil tiež, že neexistuje zmluvný záväzok, ktorý by odôvodňoval vystavenie zabezpečovacej zmenky, nakoľko zmluva o úvere v časti príslušenstva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a pri vystavení zmenky sa v prípade jej akceptácie vyžaduje obojstranná dohoda účastníkov, čo je v danom prípade spochybnené neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Podľa žalovaného žalobca v danom súdnom spore nepreukázal hlavný zmluvný záväzok, keďže od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. prevzal dňa 19.7.2010 sumu 600 eur, v súčasnosti však žalobca žiada od neho zaplatenie istiny vo výške 1 222,91 eura a po vypočítaní požadovaných úrokov i príslušenstvo ku dňu 1.5.2015 vo výške cca 5 611,33 eura, čo je pre neho úplne likvidačné, a preto žiada o spravodlivý súdny proces, s prihliadnutím na dobré mravy, rovnosť strán, zmluvnú voľnosť a ochranu spotrebiteľa. Súdu prvej inštancie v tejto súvislosti vytkol, že sa vôbec nezaoberal prejudiciálnou otázkou - hlavným zmluvným vzťahom - zmluvou o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, akými sú napr. neprimerane vysoká sankcia spojená s nesplnením záväzku a tiež zmluvné ustanovenia dovoľujúce dodávateľovi ďalej previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa. Upozornil takisto, že do dnešného dňa mu zo strany právneho predchodcu žalobcu nebola doručená zmluva o úvere zo dňa 19.7.2010 a nemal vedomosť ani o tom, že žalobca je tzv. novým majiteľom zmenky, teda že prešli na neho všetky práva zo zmluvy o úvere zo dňa 19.7.2010. Napokon poznamenal, že je osobou so základným vzdelaním, a preto nemal vedomosť o tom, že by mal ako zmenkový dlžník povinnosť vzniesť námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke v čase jeho podpisovania, naviac ak pri podpisovaní zmlúv o úvere je predkladané spotrebiteľom množstvo písomností na podpisovanie a v nejednom prípade spotrebiteľ ani nevie, čo podpisuje. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov za vyjadrenie k odvolaniu. Uviedol, že na základe indosamentu je majiteľom zmenky a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, predmetom sporu je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Ním predložená zmenka je platná a spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb., voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, ktorý ale voči nemu ako majiteľovi zmenky v zmysle ust. § 17 zmenkového zákona nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky, a keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak podľa žalobcu môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.10.2008 sp. zn. 5Obo 3/2008, na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.11.2013 sp. zn. 43CoZm/18/2013 a dňa 21.11.2013 sp. zn. 43CoZm/10/2013 a dodal, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, limitoval len výšku zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, a preto ani dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť v prostredí spotrebiteľských úverov neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch explicitne pripúšťalo používanie blankozmeniek. 9. Odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku, ale napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). 10. Rozsudok je potrebné v prvom rade zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil sporovým stranám (žalobcovi i žalovanému), aby uskutočňoval im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., do 30.6.2016 ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). 11. O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. (do 30.6.2016 ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal sporovej strane procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. 12. Pod znemožnením uskutočnenia procesných práv strany sporu s následkom porušenia práva na spravodlivý proces je potrebné pritom vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 13. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. 14. Podľa článku 5 bodu 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu (žalovaného) súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi (žalobcovi) kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi. 15. Podľa článku 7 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu (žalovaného) alebo navrhovateľa (žalobcu) v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. 16. Podľa článku 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom, účinným do 30. júna 2016, od 1.7.2016 zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom, ktorý, ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 C.s.p.) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, pričom ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 C.s.p.). 17. V posudzovanom spore je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť, plynúcu z citovaného článku 5 bodu 4 Nariadenia, nesplnil. Napriek tomu, že žalovaný svoju písomnú odpoveď doručil súdu v stanovenej lehote dňa 13.8.2014 (č.l. 50 súdneho spisu), kópiu odpovede žalovaného spolu s príslušnými podpornými dokumentmi súd prvej inštancie žalobcovi vôbec neodoslal. Z obsahu spisu ďalej plynie, že súd následne bez ďalšieho vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania, hoci žalovaný vo svojej písomnej odpovedi rozhodne poprel dôvodnosť žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky v celom rozsahu odkazom na fakt, že jeho peňažný záväzok plynie z úverovej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., z ktorej nie je možné uplatňovať voči nemu žiadne nároky nad sumu 400 eur a namietajúc, že žalobca bezdôvodne neakceptoval ani jeho opakované námietky, ani právoplatné uznesenie Okresného súdu v Rožňave exekučného súdu sp. zn. 8Er/720/2011-17, v zmysle ktorého je ich zmluvné dojednanie v úverovej zmluve absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. 18. Z obsahu písomnej odpovede žalovaného doručenej súdu prvej inštancie dňa 13.8.2014 i odvolania žalovaného možno vyvodiť, že žalovaný vo svojej včasnej odpovedi uplatnil (okrem iného) výhradu, podľa ktorej zmenku vystavil na rad reminenta (spoločnosti Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava) ako zmenku zabezpečovaciu k zmluve o úvere, na základe ktorej od reminenta prevzal sumu 600 eur a ktorej zmluvné "dojednania" boli posúdené ako absolútne neplatné v uznesení sp. zn. 8Er/723/2011-17 vydanom v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava, v ktorom reminent voči žalovanému svoj dlh zo zmluvy o úvere vymáhal. 19. V situácii, ak súd prvej inštancie (okrem pochybenia spočívajúceho v nedoručení písomnej odpovede žalovaného žalobcovi v súlade s Nariadením) vyhodnotil vyššie uvedenú procesnú obranu žalovaného ako nepodstatnú a bez toho, aby vykonal žalovaným označený dôkaz (uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/723/2011-17) dospel k záveru, že kauzálne námietky žalovaného sú neprípustné, zostalo jeho právne posúdenie sporu neúplné, a preto nesprávne. 20. Je tomu tak preto, že napriek tvrdeniu žalovaného o vyplnení zmenky v súvislosti zo zmluvou o úvere, ktorú mal žalovaný uzavrieť s reminentom a na základe ktorej mal od reminenta obdržať (len) sumu 600 eur, zostalo nezodpovedané, či zmenkou bola zabezpečená pohľadávka reminenta, či táto je (alebo nie je) pohľadávkou zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, a to napriek tomu, že už vyššie zmienené tvrdenia žalovaného (a ním označený dôkaz) na takúto možnosť zjavne upozorňovali. Zabezpečenie záväzku zmenkou (v danom spore úverovej zmluvy) totiž nemožno posudzovať mimo kontext kauzálneho vzťahu k spotrebiteľskému úveru. Režimu ochrany spotrebiteľa podlieha totiž aj stranami uzatvorená zmenková zmluva, t.j. dohoda strán o zabezpečení pohľadávky zo zmluvy o úvere spornou zmenkou (por. napr. NS ČR sp. zn. 33 Cdo 1201/2012). 21. Pre úplnosť odvolací súd pripomína, že dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení : I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 22. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93. 22. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, tak, ako sa to javí aj v prejednávanom spore, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v súdenom spore dňa 19.7.2010. 23. Ani z tohto hľadiska súd prvej inštancie spor neposudzoval a otázkou (ne)platnosti zmenkovej dohody, na základe ktorej bola zmenka vyplnená, sa vôbec nezaoberal. 24. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rešpektujúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 25. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci doručiť žalobcovi písomnú odpoveď žalovaného a zaoberať sa dôvodnosťou námietok žalovaného v nej vznesenými, ako i skutočnosťami a námietkami tvrdenými žalovaným v jeho odvolaní, o.i., že v čase podpísania zmluvy o úvere už nebolo možné zabezpečenie spotrebiteľského úverového vzťahu zmenkou. So zreteľom k tomu, že podľa tvrdenia žalovaného v dobe uzavretia zmluvy o úvere (zabezpečenej spornou zmenkou) podliehal žalovaný zákonnej ochrane garantovanej spotrebiteľovi, súd prvej inštancie súčasne neprehliadne závery, ktoré boli súdnou praxou v otázke spotrebiteľských zmlúv už formulované. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyloží v tom zmysle, že pokiaľ aj bez návrhu zistí, že zmluvná klauzula má zneužívajúci charakter, na to, aby vyvodil z tohoto zistenia dôsledky, nie je povinný čakať až spotrebiteľ (v danom spore žalovaný), ktorý je informovaný o svojich právach, namietne jej neplatnosť. V súlade so zásadou kontradiktórnosti bude však povinný sporové strany o tom informovať (ak i bez návrhu zistí zneužívajúci charakter zmluvnej klauzuly) a umožniť im, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktoré stanovujú vnútroštátne procesné pravidlá (Civilný sporový poriadok). Za tým účelom bude potrebné doplniť dokazovanie v súlade s obsahom písomnej odpovede žalovaného a s vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a na základe doplneného dokazovania najmä zistiť, či spornou zmenkou bola zabezpečená pohľadávka reminenta, či táto je (alebo nie je) pohľadávkou zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy a posúdiť i platnosť zmenkovej dohody z hľadiska jej súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch, účinným v čase jej uzavretia. V závislosti od skutkových zistení a záveru o (ne)platnosti zmenkovej dohody opätovne rozhodnúť o uplatnenom peňažnom nároku žalobcu, ako i o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom zo dňa 21.12.2015 (č.l. 89 súdneho spisu). 26. V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).