Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/316/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203391 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203391.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti odporkyni: M. O., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. K., P. XXX, o zaplatenie 420,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21. novembra 2014 č.k. 8C/446/2013-64 takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 420,00 eur od 25.2.2010 do zaplatenia, v tejto časti z r u š u j e zamietajúci výrok rozsudku č.k. 8C/446/2013-64 zo dňa 21.11.2014 a konanie z a s t a v u j e. V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e zamietajúci výrok rozsudku, ako aj výrok o trovách konania. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 420,00 eur spolu so 6% ročným úrokom odo dňa 24.11.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Prevyšujúcu časť žaloby zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 420,00 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 420,00 eur od 25.02.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 420,00 eur od 11.05.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 1,40 eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Odporkyňa v súlade s článkom 5 Nariadenia nedoručila súdu odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu. Z predloženej zmenky súd zistil, že miestom vystavenia zmenky bolo mesto Rožňava, vystavená bola dňa 16.októbra 2009 na sumu 420,00 eur s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava I, Oddiel: s.r.o., vložka č. 23636/B“ sumu štyristodvadsať eur (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25. februára 2010 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: Pohotovosť s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporcu, vyplnené ručne, jeho podpis a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: 705800117. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text „Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s. r. o., a podpis. Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke okrem údaju o splatnosti a takto spoločnosť Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ. Súd prvého stupňa poukazujúc na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vystavenia zmenky, § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1, 2 , § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, § 14 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 17, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 4 a § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, po posúdení platnosti zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom č. 191/1950 Sb. dospel k záveru, že predložená zmenka mala okrem údaju splatnosti všetky náležitosti pre vlastnú zmenku podľa čl. I § 75 cit. zák., a preto mal za to, že sa jedná o platnú zmenku, ktorá je splatná na videnie. Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ust. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu), vzniesť relatívnu námietku voči novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. Súd prvého stupňa nemal za preukázané, že by odporkyňa od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesla nejaké námietky. Z týchto dôvodov teda posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle Zmenkového zákona. Uviedol, že úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. Vzhľadom k uvedenému pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke považoval za potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje. Súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobu v tejto časti zamietol. Odporkyňu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenovej odmeny a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Vychádzal z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, preto navrhovateľovi 6 % ročný úrok z omeškania priznal tak, ako je to vyššie uvedené, od 24.11.2013, dňom nasledujúcim po doručení návrhu odporcovi a v prevyšujúcej časti žalobný návrh na zaplatenie 6% úrokov zo zmenkovej sumy zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 928,75 eur, čiastočne ohľadom 6% úroku a zmenkovej odmeny, avšak bol neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na vyššie citované ustanovenie. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi a preto v uvedenej časti považoval zmenku za čiastočne neplatnú. Odvolateľ má za to, že odporkyňa vystavila zmenku, ktorú dobrovoľne podpísala a sadzba zmenkového úroku napísaná na zmenke jej bola v čase vystavenia zmenky známa a s touto svojím podpisom vyjadrila súhlas. Nespornosť záväzku odporkyne za zmenku zaplatiť sa teda vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý v zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. V súvislosti s uvedeným poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré uvedený nárok v plnom rozsahu navrhovateľovi priznali. K nepriznaniu 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy uviedol, že opísal okolnosti predloženia zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil, že „keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Poukázal na to, že žiadny účastník túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú skutočnosť. Ak odporca tvrdí, že predložené doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, nech to dokladmi preukáže. Namietal nedoručenie vyjadrenia odporcu na tlačive „C“, čím mu súd zmaril možnosť na vyjadrenie. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Navrhovateľ v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Odporkyňa voči späťvzatiu nemala námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.). Krajský súd v Košiciach v zmysle § 208 O.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia návrhu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 420,00 eur od 25.2.2010 do zaplatenia, zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil. Predmetom odvolacieho konania tak zostal zamietavý výrok rozsudku v prevyšujúcej časti, teda výrok o zamietnutí zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy od 25.2.2010 do zaplatenia a výrok o zamietnutí uplatneného nároku na zaplatenie 6% ročného úroku od 24. 11. 2013 (ďalej len zamietavý výrok), ako aj súvisiaci výrok o trovách konania. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v prevyšujúcej časti zamietavého výroku a vo výroku o trovách konania z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Navrhovateľ v odvolaní napáda zamietavý výrok, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento zamietavý výrok (okrem časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania) a súvisiaci výrok o trovách konania účastníkov. V ostatnej časti, t.j. pokiaľ bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 420,00 eur spolu so 6% ročným úrokom odo dňa 24.11.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,40 eur rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu odvolania je zrejmé, že tieto dva odvolacie dôvody žalobca bližšie nešpecifikoval, teda neuviedol, akým postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať a neuviedol ani takú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, na ktorý aplikoval relevantné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, ktoré správne interpretoval. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ktorá by naplnila niektorý z dôvodov pre zrušenie rozsudku (§ 221 ods. 1 O.s.p.), preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmenkového úroku z dôvodov, ako výstižne, správne a presvedčivo uviedol súd prvého stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), preto z tohto dôvodu je potrebné považovať za predloženie zmenky žalovanej na platenie až uplatnenie nároku na súde. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení: I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.). Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák. ako celok. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má na mysli ust. § 41 Obč. zák., a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné navrhovateľovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške 0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne) tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., navrhovateľ nepreukázal, kedy bola odporkyni predložená zmenka na platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu na uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode (a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená odporkyni na zaplatenie a uvedené je len všeobecne : “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za akých okolností k tomu došlo. Správne preto súd prvého stupňa ustálil moment predloženia zmenky na platenie odporkyni ako deň, kedy jej bol doručený súdom návrh, ktorým navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku (23.11.2013) a následne zročnosť zmenky nasledujúcim dňom, teda 24.11.2013, od ktorého priznal navrhovateľovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto správne súd návrh na zaplatenie zákonného úroku v prevyšujúcom rozsahu zamietol. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a odporkyňa ju nespochybňoval, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka doby), za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku z tohto hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na prípadnú námietku odporkyne. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľa nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1, O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, trovy odvolacieho konania jej však nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.