Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/772/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203418 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203418.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Praha 1, Nové město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej B. Š., G.. XX.X.XXXX, K. C. XXX, o zaplatenie 195,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.12.2014 č.k. 9C/359/2013-56 v spojení s opravným uznesením zo dňa 5.2.2015 č.k. 9C/359/2013-68 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 5.2.2015 č.l. 68 v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému povinnosť uložil zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 195,- eur spolu so 6 % ročným úrokom odo dňa 21.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,65 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým voči žalovanému uplatnil svoju peňažnú pohľadávku v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie"), a to zmenkovej sumy vo výške 195,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 195 eur od 4.3.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 195,- eur od 18.5.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 0,65 eura. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia zo zmenky predloženej žalobcom, že táto bola vystavená žalovaným dňa XX.X.XXXX na zmenkovú sumu 195,- eur, miestom vystavenia zmenky bolo mesto Rožňava a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške 0,25 % denne od 4. marca 2010. Ďalej zistil, že pôvodným veriteľom bola spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, ktorá previedla zmenku indosamentom (rubopisom) na žalobcu, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky žalobca. Konštatoval, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., okrem údaja o jej splatnosti. Ďalej konštatoval, že v súvislosti s indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Nebolo však preukázané, že by žalovaný od vystavenia zmenky a ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky. Vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, čl. 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, podľa § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 a 2 písm. d), § 17, § 46 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 4 a § 77 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, a tiež podľa § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vystavenia zmenky. Dôvodil, že v prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia, úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25% denne, t.j. 91,25 % ročne. Konštatoval, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje a jej určenie ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je preto potrebné vychádzať z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne, ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne viacnásobne prevyšuje, z ktorého dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke súd prihliadal ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a žalovaného zaviazal iba na zaplatenie 6 % ročného úroku odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanému z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby predložil zmenku žalovanému k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Žalobcom predložená zmenka je zmenkou na videnie, ktorá je splatná pri predložení s tým, že za predloženie zmenky sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. Preto priznal žalobcovi 6 % ročný úrok od 21.9.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovanému a v prevyšujúcej časti žalobný návrh na zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavému výroku, t.j. výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a zamietol 6 % ročný úrok za obdobie do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému, t.j. do 20.9.2013, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), podľa § 205 ods. 2 písm. b) a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. V odvolaní v podstate namietol právny záver súdu prvého stupňa, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a žalovanému bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný mal teda možno vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok mal za platný o to viac, že žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. Mal za to, že v prípade, ak by žalovaný aj hmotnoprávnu námietku voči zmenke vzniesol, dôkazné bremeno by v takej situácii ležalo na žalovanom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.10.2008 sp. zn. 5 Obo 3/2008 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, ako i na viaceré rozhodnutia okresných súdov (napr. Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/88/2013, Okresného súdu Revúca sp. zn. 3C/153/2013, Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/198/2013) a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010 sp. zn. 5Co/16/2010, ktoré priznali navrhovateľovi nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K nepriznaniu 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy za obdobie od 18.5.2010 do 20.9.12013 uviedol, že opísal okolnosti predloženie zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil, že "keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Poukázal na to, že žiadny účastník túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú skutočnosť. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Odvolací súd prejednal včas podané odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., preskúmal rozsudok v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania účastníkov z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobca v odvolaní napáda výrok, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanej a voči výroku o trovách konania, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento zamietajúci výrok a súvisiaci výrok o trovách konania účastníkov. V ostatnej časti, t.j. pokiaľ žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 195,- eur spolu so 6 % ročným úrokom odo dňa 21.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,65 eura, rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Rozsudok je v zamietajúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.3.2016 o 9,55 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 212/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.2.2016 na úradnej Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tieto v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať a neuviedol ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom v konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutej časti rozsudku, t.j. vo výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy ako i zamietol 6 % ročný úrok za obdobie do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému, t.j. do 20.9.2013, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmenkového úroku a nedôvodnosti uplatnenia ročného úroku do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému, t.j. do 20.9.2013 z dôvodov, ako ich výstižne uviedol súd prvého stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie zmenky žalovanému na platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdom nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení: I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod číslom 93. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Zmenkový úrok, rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru, predstavuje odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Zmenkový zákon ako osobitný predpis, ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je tak predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, vrátane zmenkového úroku, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. Z. A. XXXX, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytovaných bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanému predložená zmenka na platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ žalobca odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu na uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode (a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanému k zaplateniu a uvedené je len všeobecne: "Indosant predložil zmenku k zaplateniu..." bez konkretizácie, kedy a za akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci ním tvrdenú zročnosť zmenky, pričom dôkazné bremeno v toto smere bolo na žalobcovi. Správne preto prvostupňový súd ustálil moment predloženia zmenky na platenie žalovanému ako deň, kedy mu bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky a následne zročnosť zmenky nasledujúci deň, od ktorého priznal žalobcovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky žalobcovi tento zákonný úrok z vyššie uvedených dôvodov nemožno priznať, preto správne súd návrh na zaplatenie zákonného úroku v prevyšujúcej časti zamietol. Pokiaľ žalobca namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaný ju nespochybňoval, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka doby), za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku z tohto hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky žalovaného. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu rozsudku v jeho napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách účastníkov konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., ak vyslovil, že žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania nemá, a to vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný, čo do priznania zmenkovej sumy 195,- eur so 6 % ročným úrokom odo dňa 21.9.2013 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 0,65 eura. Bol neúspešný v časti nepriznania zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje zmenkovú sumu, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledok konania iba ako čiastočný úspech žalobcu. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a preto na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.