Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/589/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203523 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203523.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., IČO: 26429705, so sídlom v Prahe, Politických vězňů č. 1272/21, Nové Město, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej Y. J., A.. X.X.XXXX, W. Q. L. F., X. P. Č.. XXX, o zaplatenie príslušenstva istiny uplatnenej zmenkou, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/344/2013-58 zo dňa 16.12.2014 takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne, v tejto zamietavej časti rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. V prevyšujúcom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok p o t v r d z u j e. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania (žiadna strana sporu) nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 080,13 euro od 09.04.2010 do 15.08.2010, čomu zodpovedá suma 348,34 eura, zo sumy 1 030,13 euro od 16.08.2010 do 15.09.2010, čomu zodpovedá suma 79,83 eura, zo sumy 980,13 eura od 16.09.2010 do 14.10.2010, čomu zodpovedá suma 71,06 eura, zo sumy 930,13 eura od 15.10.2010 do 15.11.2010, čomu zodpovedá suma 74,41 eura, zo sumy 880,13 eura od 16.11.2010 do 14.12.2010, čomu zodpovedá suma 63,81 eura, zo sumy 830,13 eura od 15.12.2010 do 16.01.2011, čomu zodpovedá suma 68,48 eura, zo sumy 780,13 eura od 17.01.2011 do 14.02.2011, čomu zodpovedá suma 56,56 eura, zo sumy 730,13 eura od 15.02.2011 do 15.03.2011, čomu zodpovedá suma 52,93 eura, zo sumy 680,13 eura od 16.03.2011 do 14.04.2011, čomu zodpovedá suma 51,01 eura, zo sumy 630,13 eura od 15.04.2011 do 15.05.2011, čomu zodpovedá suma 48,83 eura, zo sumy 580,13 eura od 16.05.2011 do 14.06.2011, čomu zodpovedá suma 43,51 eura, zo sumy 530,13 eura od 15.06.2011 do 14.07.2011, čomu zodpovedá suma 39,76 eura, zo sumy 480,13 eura od 15.07.2011 do 14.08.2011, čomu zodpovedá suma 37,21 eura, zo sumy 430,13 eura od 15.08.2011 do 15.09.2011, čomu zodpovedá suma 34,41 eura, zo sumy 380,13 eura od 16.09.2011 do 16.10.2011, čomu zodpovedá suma 29,46 eura, zo sumy 330,13 eura od 17.10.2011 do 14.11.2011, čomu zodpovedá suma 23,93 eura, zo sumy 280,13 eura od 15.11.2011 do 14.12.2011, čomu zodpovedá suma 21,01 eura, zo sumy 230,13 eura od 15.12.2011 do 15.01.2012, čomu zodpovedá suma 18,41 eura, zo sumy 180,13 eura od 16.01.2012 do 14.02.2012, čomu zodpovedá suma 13,51 eura, zo sumy 130,13 eura od 15.02.2012 do 14.03.2012, čomu zodpovedá suma 9,43 eura, zo sumy 80,13 eura od 15.03.2012 do 15.04.2012, čomu zodpovedá suma 6,41 eura, zo sumy 30,13 eura od 16.04.2012 do 14.05.2012, čomu zodpovedá suma 2,18 eura, a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy zo sumy 1 080,13 eura od 15.06.2010 do 15.08.2010, čomu zodpovedá suma 11,04 eura, zo sumy 1 030,13 eura od 16.08.2010 do 15.09.2010, čomu zodpovedá suma 5,26 eura, zo sumy 980,13 eura od 16.09.2010 do 14.10.2010, čomu zodpovedá suma 4,69 eura, zo sumy 930,13 eura od 15.10.2010 do 15.11.2010, čomu zodpovedá suma 4,91 eura, zo sumy 880,13 eura od 16.11.2010 do 14.12.2010, čomu zodpovedá suma 4,21 eura, zo sumy 830,13 eura od 15.12.2010 do 16.01.2011, čomu zodpovedá suma 4,52 eura, zo sumy 780,13 eura od 17.01.2011 do 14.02.2011, čomu zodpovedá suma 3,73 eura, zo sumy 730,13 eura od 15.02.2011 do 15.03.2011, čomu zodpovedá suma 3,49 eura, zo sumy 680,13 eura od 16.03.2011 do 14.04.2011, čomu zodpovedá suma 3,36 eura, zo sumy 630,13 eura od 15.04.2011 do 15.05.2011, čomu zodpovedá suma 3,22 eura, zo sumy 580,13 eura od 16.05.2011 do 14.06.2011, čomu zodpovedá suma 2,87 eura, zo sumy 530,13 eura od 15.06.2011 do 14.07.2011, čomu zodpovedá suma 2,62 eura, zo sumy 480,13 eura od 15.07.2011 do 14.08.2011, čomu zodpovedá suma 2,45 eura, zo sumy 430,13 eura od 15.08.2011 do 15.09.2011, čomu zodpovedá suma 2,27 eura, zo sumy 380,13 eura od 16.09.2011 do 16.10.2011, čomu zodpovedá suma 1,94 eura, zo sumy 330,13 eura od 17.10.2011 do 14.11.2011, čomu zodpovedá suma 1,58 eura, zo sumy 280,13 eura od 15.11.2011 do 14.12.2011, čomu zodpovedá suma 1,39 eura, zo sumy 230,13 eura od 15.12.2011 do 15.01.2012, čomu zodpovedá suma 1,21 eura, zo sumy 180,13 eura od 16.01.2012 do 14.02.2012, čomu zodpovedá suma 0,89 eura, zo sumy 130,13 eura od 15.02.2012 do 14.03.2012, čomu zodpovedá suma 0,62 eura, zo sumy 80,13 eura od 15.03.2012 do 15.04.2012, čomu zodpovedá suma 0,42 eura, zo sumy 30,13 eura od 16.04.2012 do 14.05.2012, čomu zodpovedá suma 0,14 eura, ako aj zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 3,60 eura. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 3. Zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že miestom vystavenia zmenky je H., zmenka bola vystavená dňa XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu 1 080,13 eura a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške 0,25 % denne od 9.4.2010. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom (rubopisom) na žalobcu, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam. Tým sa stal majiteľom zmenky žalobca. Žalobca predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľka doposiaľ zaplatila 1 306,22 eura, pričom na zmenkovú sumu uhradila 1 080,13 eura a na úroky uhradila 226,09 eura. Úhrady vykonané na úroky žalobca najskôr započítava na úrok v sadzbe 0,25 % denne a to na úrok najskôr vyčíslený a po uhradení celého úroku v sadzbe 0,25 % denne, platby započítava na úrok v sadzbe 6 % ročne a to na úrok najskôr vyčíslený. Tieto úhrady na úroky neboli v návrhu od vyčíslených úrokov odpočítané. Zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o vlastnej zmenke, okrem údaja o splatnosti. V súvislosti s indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Nebolo však preukázané, že by žalovaná od vystavenia zmenky a ani po jej indosovaní vzniesla nejaké námietky. Z týchto dôvodov posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. 4. Konštatoval, že žalobcom predložená zmenka je zmenkou na videnie a táto je splatná pri predložení, pričom za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. vystaviteľ zmenky ustanovil zúrokovanie zmenkovej sumy a úroková miera bola uvedená sadzbou 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Konštatoval, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje a jej určenie ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je preto potrebné vychádzať z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne, ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne viacnásobne prevyšuje, z ktorého dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke súd prihliadal ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol. Žalobca žiadal tiež zaplatenie 6 % ročného úroku zo súm a dôb v žalobe špecifikovaných ako aj zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 3,60 eura. K tomu súd uviedol, že žalovaná okrem zaplatenia zmenkovej sumy uhradila aj sumu 226,09 eura, čím považoval dlh z titulu 6 % ročného úroku z omeškania zo zmenkových súm, celkom vo výške 66,86 eura uplatňovaných v konaní a z titulu zmenkovej odmeny za uhradený. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že žalobca bol neúspešný a žalovaná si trovy konania neuplatnila, žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku (ktorým súd zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy a zmenkovú odmenu) ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Poukázal ďalej na nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej sa pritom nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je teda platný a má byť priznaný v súdnom konaní, a to o to viac, že žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s poukazom na rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré priznali žalobcovi nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. 7. K nepriznaniu 6% ročného úroku zo zmenkových súm a k nepriznaniu zmenkovej odmeny odvolateľ (žalobca) nič neuviedol. 8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 9. Žalobca v odvolacom konaní zobral žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. 11. Krajský súd v Košiciach podľa § 370 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne a v tejto zamietavej časti rozsudok zrušil a konanie zastavil. 12. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok súdu prvej inštancie v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba zamietnutá (ďalej len zamietavý výrok) a súvisiaci výrok o trovách konania. 13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p. účinného od 1.7.2016) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís. a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., v C.s.p. odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 14. Rozsudok je v napadnutom výroku o zamietnutí zmenkového úroku 0,06% denne zo zmenkovej sumy, o zamietnutí 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy a o zamietnutí zmenkovej odmeny ako aj vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.9.2016 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa ust. § 219 ods. 1, 3 C.s.p. 16. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa C.s.p. ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 18. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmenkového úroku z dôvodov, ako ich veľmi výstižne uviedol súd prvej inštancie a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. 21. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o tom, že nakoľko žalovaná zaplatila zmenkovú sumu a zaplatila tiež aj sumu 226,09 eura ako príslušenstvo k zmenkovej sume, jej dlh z titulu 6 % ročného úroku zo zmenkových súm (t.j. 66,83 eura) a z titulu zmenkovej odmeny (t.j. 3,60 eura) sa považuje za uhradený. 22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 23. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93. 24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť. 25. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). 26. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 27. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. 28. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011). 29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. Q. E. XXXX, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 15 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako celok. 30. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má na mysli ust. § 41 Občianskeho zákonníka, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy. 31. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške 0,25% denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne) tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie. 32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, pričom zastavenie konania v označenej časti príslušenstva peňažnej pohľadávky na rozhodnutie o trovách konania účastníkov nemalo vplyv. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).