Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/658/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203893 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203893.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČ0 : 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: W. V., C.. XX. XX. XXXX, S. A. S., D. XXX, o zaplatenie 386 eur s prísl., o odvolaní OZ Spolku právnej ochrany spotrebiteľa, so sídlom v Košiciach, Čajakova 1, IČO 42 244 552, proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 14. 07. 2014 č.k. 10C/329/2013-72 takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že nepriznáva náhradu trov konania žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto uznesenia uložil vedľajšiemu účastníkovi - OZ Spolok právnej ochrany spotrebiteľa so sídlom v Košiciach, Čajaková 1, IČO: 42 244 552, pôvodne vystupujúceho na strane žalovaného, povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 44,30 eur, ktoré uložil zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu zo dňa 28. 05. 2014, ktorým požiadal súd o priznanie náhrady trov konania vo výške 72,52 eur v zmysle § 147 O.s.p. Išlo o trovy právneho zastúpenia, a to odmenu za námietku prípustnosti vedľajšieho účastníctva vo výške 28,22 eur a odmenu za písomné podanie na súd - vyjadrenie vo výške 28,22 eur, vrátane 2 x rež. paušálu á 8,04 eur. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 137 O.s.p. v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ a ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi - OZ Spolku právnej ochrany spotrebiteľa v zmysle § 147 ods. 1 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že vedľajší účastník svojim procesným správaním, konkrétne vstupom do súdneho konania a následným vystúpením z predmetného súdneho konania (bez uvedenia dôvodu) zavinil vznik trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia. Tie pozostávajú z odmeny v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhl. za námietku prípustnosti vedľajšieho účastníctva a vyjadrenie k oznámeniu o vystúpení vedľajšieho účastníka z konania 2 x 14,11 eur a rež. paušálu v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl., 2 x 8,04 eur, čo spolu činí 44,30 eur. V danom prípade si právny zástupca žalobcu uplatnil odmenu za úkony právnej služby, ktoré sa týkajú „čiastkového“ konania súdu (prebiehajúceho v rámci konania „hlavného“) o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktoré však je charakteru rýdzo procesného a nie konaním v merite veci. Z tohto dôvodu úkony právnej služby posudzoval v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky v spojení s ust. § 13a ods. 5 vyhlášky a pristúpil v časti ich výšky ku korekcii. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podalo odvolanie združenie OZ Spolok právnej ochrany spotrebiteľa. V odvolaní uviedol, že je pravdou, že najprv vstúpil do konania a neskôr z predmetného konania vystúpil. Tento výstup z konania však vykonal z dôvodu, že všetky skutočnosti, ktoré mu boli dostupné, nasvedčovali tomu, že predmetný právny vzťah je spotrebiteľským vzťahom, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy a preto na ochranu spotrebiteľa považoval za potrebné takýto výkon vykonať. V podstate aj dnes je odvolateľ toho názoru, že podstatou právneho vzťahu medzi účastníkmi konania je spotrebiteľský vzťah a ak súd je v tomto smere iného názoru, tak len z dôvodu, že navrhovateľ svojimi úkonmi istým spôsobom si prispôsobil situáciu a znevýhodnil tak v tomto smere odporcu, pričom aj samotná zmenka vykazuje znaky neplatnej zmenky. Keďže však vzťah je v konečnom dôsledku posudzovaný ako vzťah nie spotrebiteľský, došlo k vystúpeniu vedľajšieho účastníka z konania. Odvolateľ podľa ustálenej súdnej praxe navrhol, ak sú dané predpoklady pre použitie §142 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania podľa všeobecných zásad náhrady trov konania, súd nemusí náhradu trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech priznať, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov podľa §150 ods. 1 O.s.p. S ohľadom na uvedené preto požiadal odvolací súd, aby zrušil napadnutý výrok o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom by súd prvej inštancie aplikoval vyššie uvedené ustanovenie zákona alebo zmenil rozhodnutie tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu sa vyjadril vo veci samej. K dôvodom odvolania uvedeným odvolateľom sa nevyjadril. 6. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie OZ Spolku právnej ochrany spotrebiteľa bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. 8. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval rozhodovanie o trovách konania zavinených niektorým z účastníkov, tzv. separátne trovy, v ust. § 147. Toto ustanovenie súd aplikoval aj v prejednávanej veci. 9. V zmysle ust. § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobil svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. 10. Podľa ust. § 147 ods. 2 O.s.p. súd uloží svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom. 11. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd môže uložiť náhradu trov konania, ktoré by inak neboli vznikli a boli zavinené buď účastníkom alebo zástupcom, prípadne ďalšími osobami uvedeným v ods. 2 citovaného ustanovenia, za splnenia predpokladov uvedených v citovanej norme. Táto náhrada je v súdnej praxi nazývaná ako separátna náhrada trov konania, keďže rozhodovanie o náhrade týchto trov nemá žiaden procesný súvis s výsledkom konania. Rozlišuje sa tu teda vznik práva na náhradu trov podľa zásady úspechu od práva na náhradu trov konania vzniknutých v dôsledku zavinenia alebo náhody počas konania. 12. Účastníkovi alebo jeho zástupcovi vzniká povinnosť na náhradu trov konania za splnenia týchto predpokladov: - vznikli trovy konania, ktoré by neboli vznikli, to značí, že sa zaplatili trovy, ktoré neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený (odročené pojednávanie, nevykonaná ohliadka, nadbytočný návrh na dokazovanie, o ktorom účastník musel vedieť, že vyvolá nepotrebné trovy, atď.), - vznik týchto trov bol v príčinnej súvislosti so zavinením alebo náhodou, ktorá sa prihodila účastníkovi alebo jeho zástupcovi. 13. Zavinenie sa posudzuje vo vzťahu k procesným povinnostiam účastníka alebo jeho zástupcu. Porušenie týchto procesných povinností však musí spôsobiť nadbytočné trovy tak, že nebyť tohto porušenia, nevznikli by žiadne nadbytočné trovy (viď. JUDr. Ján Mazák, JUDr. Ľudovít Šoltýs, Trovy konania v civilnom procese, 1997). 14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že trovy konania v zmysle ust. § 147 sú takými trovami, ktoré vznikli v dôsledku porušenia procesných povinností subjektov uvedených v ust. § 147, medzi ktoré patril aj vedľajší účastník podľa úpravy platnej do 30.6.2016. Aj vedľajšieho účastníka je teda možné zaviazať na náhradu tých trov, ktoré vznikli účastníkom v dôsledku porušenia jeho procesných povinností. 15. V prejednávanej veci však vedľajší účastník neporušil žiadne procesné povinnosti tým, že vstúpil do konania a následne z neho vystúpil, lebo takto iba realizoval svoje procesné právo. Ak v súvislosti s realizáciou tohto jeho procesného práva vznikli protistrane trovy, nemožno na ich náhradu zaviazať vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 147 O.s.p., pretože nejde o porušenie procesnej povinnosti v príčinnej súvislosti s ktorým by vznikli strane neúčelné trovy. 16. Zavinenie vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 147 ods. 1 O.s.p. teda nemožno vidieť v tom, že realizoval svoje procesné právo a vstúpil do konania a následne vzhľadom na priebeh konania využil svoje právo a z tohto konania vystúpil. Žalobcovi teda nevznikol nárok na oddelenú náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi pre nesplnenie zákonných podmienok. 17. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie podľa § 388 C.s.p.., tak ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).