Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/112/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200469 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814200469.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov : 1. D. T.u, bývajúceho v E., W. X, 2. U. T.ej, bývajúcej v E., W. X, zastúpení JUDr. Jitkou Tutkovou, advokátkou so sídlom v Humennom, Mierová 94, proti žalovanej : Stavebnej sporiteľni VÚB Wüstenrot, a.s., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 77, IČO: 313 510 26, v konaní o neplatnosť záložnej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/2014-66 zo dňa 20. novembra 2014 r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvého stupňa alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví „zistil“ (správne určil - poznámka odvolacieho súdu), že záložné právo zriadené na nehnuteľnosti žalobcov v kat. úz. G. P. B., zapísané na LV č. XXX, parcely č. 87/1, 88/1 a 89/1, uzavretej (správne na základe zmluvy uzavretej - poznámka odvolacieho súdu) medzi žalobcami a žalovanou dňa 6.3.2000 zaniklo. Zaviazal žalovanú zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovania vo výške 1.079,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 1.945,42 € na účet ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia po pripustení zmeny žaloby domáhali určenia zániku záložného práva, ktoré malo vzniknúť na základe záložnej zmluvy zo dňa 6.3.2000 s odôvodnením, že im nebol poskytnutý úver zo strany žalovanej, na zabezpečenie ktorého malo záložné právo slúžiť. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 18.2.2000 k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovaná poskytla žalovaným úver v celkovej sume 1.200.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 6,9 % p.a.. Úver bol zaručený aj zriadením záložného práva na rodinný dom súp. č. 11, zapísaný na G. XXX v katastrálnom území G. P. B. na parcele č. 87/1 a na pozemky - parcely 87/1, 88/1 a 89/1 v zmysle záložnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 6.3.2000. Uvedenou záložnou zmluvou sa mala teda zabezpečiť pohľadávka vzniknutá z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, resp. jej časť vo výške 600.000,- Sk. Zmluva bola uzavretá na dobu trvania záväzku voči záložnému veriteľovi (žalovaná). V súvislosti s uzavretím záložnej zmluvy uzavreli účastníci konania dňa 7.3.2000 aj mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo obstaranie predaja vyššie uvedených nehnuteľností vhodným spôsobom. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná časť úveru vo výške 600.000,- Sk poukázala na účet vedený v Istrobanke, a.s., Bratislava ako bežný účet, ku ktorému mali dispozičné právo Vojtech Radič a Judita Radičová a časť úveru vo výške 600.000,- Sk na účet vedený v Tatrabanke, a.s., Bratislava, ku ktorému mali dispozičné oprávnenie X. E. R. W. E.. Tieto účty boli označené ako účty, na ktoré mali byť poukázané finančné prostriedky z úverového, resp. medziúverového účtu v listine označenej ako „Požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov z úverového, resp. medziúverového účtu“ z 25.2.2000 a 10.3.2000, ktoré boli podpísané žalobcami. Žalobcovia nepopierali, že tieto listiny podpísali, avšak tvrdili, že oni nenapísali čísla účtov do tejto listiny s tým, že číslo účtov malo byť dopísané tak, ako malo byť uvedené v záložnej zmluve. Pritom ani v záložnej zmluve nie je uvedené číslo účtu. Čísla účtov boli do tejto požiadavky teda dopísané dodatočne a nešlo o ich účty, ani o účty, s ktorými mali možnosť disponovať. Vzhľadom na tieto tvrdenia žalobcov súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či čísla účtov vo vyššie uvedených listinách boli napísané tým istým perom ako ostatné údaje. Zo znaleckého posudku U.. P. U. P.. Zistil, že čísla účtov neboli vyplnené druhovo zhodným perom ako boli podpisy žalobcov. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 151a, 151b, 151e, 151m, 39 a 40 Obč. zák.. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že záložná zmluva medzi účastníkmi bola platne uzavretá, ale úver im poskytnutý nebol. Žalobcovia v požiadavke na čerpanie finančných prostriedkov z úverového, resp. medziúverového účtu sami nenapísali číslo účtu, na ktorý mal byť úver poukázaný. Účty, na ktoré bol úver poskytnutý, patrili iným osobám, ktorých pobyt a ani súvislosť so žalobcami uzavretou úverovou zmluvou sa nepodarilo zistiť a ani ako súvisia účty týchto vlastníkov so žalobcami uzavretou úverovou zmluvou, a teda ani to, z akého dôvodu prijali plnenie vlastníci týchto účtov v sume predstavujúcej 600.000,-Sk. Konštatoval, že žalovaná nepreukázala poskytnutie úveru žalobcom, pretože tento bol poskytnutý na iný účet než účet žalobcov. Žalobcovia síce začali na výzvu žalovanej splácať úver, ale po zistení, že tento im nebol poskytnutý, odstúpili od uzavretých zmlúv. Okrem toho v týchto zmluvách nie sú uvedené ani čísla účtov, na ktoré mal byť úver poskytnutý. Z vykonaného dokazovania teda uzavrel, že žalovaná nepreukázala poskytnutie úveru žalobcom. Pokiaľ teda zabezpečovaná pohľadávka nevznikla, pretože finančné prostriedky podvodne boli poukázané na účty iných osôb, nemôže existovať ani záložné právo. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel. O trovách štátu rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., teda zaviazal na náhradu trov konania úspešným žalobcom, ako aj na náhradu trov konania štátu neúspešnú žalovanú. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasila so záverom súdu, že neposkytla žalovaným úver, ktorý záver súd vyvodil z tej skutočnosti, že žalobcovia vlastnoručne nenapísali čísla účtov na požiadavky na čerpanie finančných prostriedkov. Takýto záver nevyplynul ani zo samotného znaleckého posudku. Žalobcovia vlastnoručne podpísali požiadavky na čerpanie finančných prostriedkov. Žalovaná vyplatila finančné prostriedky v súlade s touto ich požiadavkou a finančné prostriedky boli pripísané v požadovanej výške na požadovaný účet. Vykonaným dokazovaním sa pritom nepodarilo jednoznačne preukázať, či požiadavku na čerpanie finančných prostriedkov žalobcovia podpísali pred vypísaním čísel účtov, na ktoré majú byť finančné prostriedky poukázané alebo až následne, t.j. či svojím podpisom na už vypísanej požiadavke len neodsúhlasili bankový účet, na ktorý majú byť poukázané finančné prostriedky. Vytýkala súdu, že sa nevyporiadal s dôkazmi predloženými žalovanou na preukázanie týchto skutočností a to s oznámením o výplate finančných prostriedkov zo strany žalovanej žalobcom listami zo dňa 20.3.2000 a 29.2.2000, s čiastkovým dobrovoľným plnením zmluvne dojednaných splátok po oznámení, že finančné prostriedky boli poukázané na účet v súlade s požiadavkou žalobcov a tieto dobrovoľné plnenia trvali 8 mesiacov, so vzťahom medzi žalobcami a vlastníkmi účtov, na ktoré boli finančné prostriedky poukázané a s dôvodmi, prečo tieto osoby predmetné finančné prostriedky prijali, keďže žalovaná nie je povinná skúmať bankové účty, na ktoré sa poukazujú finančné prostriedky. Tieto otázky súd prvého stupňa nevyriešil napriek tomu, že mu to bolo uložené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3 Co 387/2011-385 zo dňa 5.11.2012, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaná takto splnila všetky svoje povinnosti z úverovej zmluvy a zo zákona. Vytýkala súdu, že preniesol dôkazné bremeno na ňu. Dôkazné bremeno na preukázanie rozhodujúcich skutočností pritom spočíva na žalobcoch. Títo sa pritom dostali do dôkaznej núdze, lebo väčšina nimi predložených dôkazov postráda relevantnú výpovednú hodnotu. Napriek tejto skutočnosti žalobcovia boli v konaní úspešní. Namietala aj nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na tejto určovacej žalobe. Žalobcovia sami tento naliehavý právny záujem neformulovali ani nevysvetlili. Poukázala ďalej na to, že napriek záveru odvolacieho súdu o nepreskúmateľnosti predchádzajúceho rozsudku vo veci, súd prvého stupňa opätovne iba opísal svoje predchádzajúce odôvodnenie, pričom zmenil iba znenie žalobného petitu. Takýto rozsudok teda nespĺňa podmienku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení a takéto rozhodnutie preto vykazuje znaky svojvôle. Petit rozsudku v znení „súd zistil, že záložné právo zaniklo“ je pritom nevykonateľný a nevyplýva ani zo zisteného právneho a skutkového stavu. Pokiaľ totiž súd uvádza, že záložné právo zaniklo k určitému dátumu, zároveň tým implicitne potvrdzuje danosť záložného práva v časovom období pred jeho zánikom a tým aj platnosť záložnej zmluvy, pretože logicky môže zaniknúť iba to, čo vzniklo a trvalo. V tejto súvislosti nemožno nájsť žiadny dôvod, prečo súd dospel k časovému momentu zániku záložného práva. Súd nerešpektoval pokyny odvolacieho súdu ani v tom smere, aby zistil vzťah medzi žalobcami a vlastníkmi účtov, na ktoré boli finančné prostriedky poukázané a dôvody, prečo tieto osoby prijali finančné prostriedky. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť. Súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení č.k. 3 Co 387/2011-385 zo dňa 5.11.2012, v dôsledku čoho vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci a naplnený je tak odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. V uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 3 Co 387/2011-385 zo dňa 5.11.2012, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 5C 19/2008-340 zo dňa 12.9.2011 (ktorým súd určil neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 6.3.2000 a mandátnej zmluvy zo dňa 7.3.2000) odvolací súd konštatoval, že za predčasný považuje záver súdu o neposkytnutí úveru žalobcom, lebo okolnosti jeho poskytnutia, predovšetkým vyplnenia požiadaviek na čerpanie úveru zo dňa 25.2.2000 a 10.3.2000 v časti určenia čísla účtov, na ktoré mali byť finančné prostriedky z úveru poskytnuté, neboli vykonaným dokazovaním dostatočne objasnené. Odvolací súd poukázal na to, že nie je zrejmé, kto konkrétne vyplňoval tieto žiadosti, vrátane uvedenia čísla účtov, či to boli sami žalobcovia alebo zástupca žalovanej, prípadne aj žalobcovia aj zástupca žalovanej, kto bol týmto zástupcom (jeho identifikácie), ak údaje vypĺňal zástupca žalovanej, odkiaľ mal vedomosť o číslach účtov, v akom rozsahu boli žiadosti vyplnené pred ich podpísaním žalobcami, kto podpísal za žalobkyňu žiadosť zo dňa 10.3.2000 (podpis U. T. na tejto žiadosti je zjavne odlišný od jej podpisu na všetkých predložených dokumentoch a listinách v tomto súdnom konaní), teda kedy, kým a na základe akých údajov bol označený účet, na ktorý sa mali vyplatiť finančné prostriedky. Zo znaleckého posudku vyplýva (len) záver, že čísla účtov boli napísané iným perom, než sú podpisy žalobcov, čo však samo osebe nevylučuje, že ich mohli napísať aj žalobcovia a ak z tohto záveru súd vyvodil, že žalobcovia sami nenapísali čísla účtov, musí uviesť, z ktorých ďalších vykonaných dôkazov (vo vzájomnej súvislosti so znaleckým posudkom) dospel k tomuto skutkovému záveru. Odvolací súd vzal za preukázané v danom štádiu konania (v čase rozhodovania dňa 5.11.2012), že žalobcovia neboli majiteľmi účtov, na ktoré bol úver poskytnutý, ani nemali k nim dispozičné právo a táto skutočnosť svedčí v prospech ich tvrdenia, že úver im nebol poskytnutý, avšak iba za predpokladu, že sami neoznačili takéto čísla účtov. Aj po zmene žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú zániku záložného práva s odôvodnením, že im úver nebol poskytnutý, je vyriešenie otázky, či došlo k vzniku pohľadávky žalovanej z úverovej zmluvy nevyhnutné pre záver, či vôbec vzniklo záložné právo a či toto právo existuje v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa bez toho, aby doplnil dokazovanie v intenciách vysloveného právneho názoru vo vyššie citovanom zrušujúcom uznesení, bez ďalšieho opätovne vzal za preukázané, že žalobcom nebol poskytnutý úver a keďže nevznikla zabezpečená pohľadávka, t.j. pohľadávka z úverovej zmluvy, nemôže existovať ani záložné právo. Z obsahu spisu vyplýva, že po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 5C 19/2008-340 zo dňa 12.9.2011 uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3 Co 387/2011-385 zo dňa 5.11.2012 súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom žalovaná v písomnom vyjadrení po doručení vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu trvala na vykonaní dokazovania v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacím súdom. Na pojednávaní dňa 2.4.2013 bol síce vypočutý žalobca v 1. rade, ale vo svojej výpovedi menovite neoznačil osoby, s ktorými vybavoval úver, odkázal na jednanie „s vypočutými svedkami“, pričom však žiadni svedkovia v konaní vypočutí neboli. Zopakoval, že číslo účtu, na ktorý mal byť poskytnutý úver, bolo dodatočne dopísané, v žiadosti o poskytnutie úveru ho neuvádzal (č.l. 404 spisu). Súd výsluchom žalobcu nezisťoval skutočnosti, na ktoré odvolací súd poukázal v zrušujúcom uznesení ako na neobjasnené a k týmto skutočnostiam, t.j. k okolnostiam poskytnutia úveru nevypočul ani žalobkyňu v 2. rade a na ich objasnenie nevykonal ani žiadne iné dôkazy. Ani listinami predloženými žalovanou, týkajúcimi sa jej oznámení o spáchaní trestného činu úverového podvodu X. E. (uznesenie o zastavení trestného stíhania obvineného X. E. z dôvodu, že skutok nie je trestným činom) a C.. X. D. a C.. U. E. (uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania) neboli preukázané žiadne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Súd nevypočul ani svedkyňu C.. U. E., ktorá spisovala žiadosť so žalobcami o poskytnutí úveru dňa 11.11.1999 ako poradkyňa v mene žalovanej (č.l. 137-139 spisu) na okolnosti poskytnutia úveru a spisovania dokumentov potrebných pre schválenie a poskytnutie úveru, konkrétne aké ďalšie doklady spisovala so žalobcami, či vypísala údaje aj v požiadavke na čerpanie finančných prostriedkov z úverového účtu zo dňa 25.2.2000 a 10.3.2000 (listiny sa nachádzajú v prílohovej obálke v origináli a v kópii na č.l. 188 a 160 spisu), odkiaľ mala vedomosť o číslach účtov, ktoré sú uvedené v požiadavkách vyššie uvedených, teda kedy, kým a na základe akých údajov bol označený účet, na ktorý sa mali vyplatiť finančné prostriedky, v akom rozsahu boli žiadosti vyplnené pred ich podpisom žalobcami a kto podpísal za žalobkyňu žiadosť zo dňa 10.3.2000, keďže na tejto žiadosti podpis U. T. je zjavne odlišný od jej podpisu na všetkých predložených dokumentoch a listinách v tomto súdnom konaní. Porovnaním žiadosti o poskytnutie úveru (č.l. 138 spisu) s čestným prehlásením o použití prostriedkov stavebného sporenia z 25.2.2000 a s požiadavkou na čerpanie finančných prostriedkov z úverového účtu z 25.2.2000 (listiny v origináli obsiahnuté v prílohovej obálke) možno dospieť k predpokladu, že ide o rovnaké písmo, t.j. písmo tej istej osoby a teda sa javí, že tieto listiny vypĺňala poradkyňa C.. U. E.. V požiadavke na čerpanie finančných prostriedkov z 10.3.2000 okrem písma obdobného písmu vo vyššie uvedených listinách sa nachádza už aj iné písmo v časti určenia sumy a uvedenia čísla účtov, čo predpokladá zrejme účasť aj ďalšej osoby. Podstatným v danej veci nie je to, kto vypisoval čísla účtov, na ktoré mali byť poskytnuté finančné prostriedky v zmysle uzavretej zmluvy o úvere, teda či to boli žalobcovia alebo zástupca žalovanej. Podstatnou je tá skutočnosť, či údaje o číslach účtov označili sami žalobcovia a boli tam vpísané na základe ich pokynu alebo išlo o svojvoľné jednanie príslušného poradcu či iného zamestnanca žalovanej. V tej súvislosti je rozhodujúcim aj tá skutočnosť, v akom rozsahu boli vyššie uvedené doklady vyplnené v čase ich podpisu žalobcami a na túto skutočnosť súd žalobkyňu v 2. rade nevypočul vôbec a podrobne nevypočul k tejto otázke ani žalobcu v 1. rade, t.j. kto im predložil tieto dokumenty, kedy a kde, čo v nich bolo vypísané a čo nie v čase ich podpisovania, prečo ich podpísali aj keď neboli vyplnené a pod. Súd nezistil od žalovanej, kto v jej mene zabezpečoval vyššie uvedené dokumenty od žalobcov ako podklad pre poskytnutie úveru, hoci nepochybne žalovaná musí takouto informáciou disponovať a musí ísť o subjekt, ktorý bol oprávnený konať v jej mene, ak poskytnutie úveru schválila a finančné prostriedky na označené účty aj vyplatila. Bez objasnenia vyššie uvedených skutočností, ako tieto boli uvedené už v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. 3Co 387/2011-385 je záver súdu o neposkytnutí úveru žalobcom predčasný. Úlohou súdu po zrušení veci bude preto doplniť dokazovanie v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, v prvom rade podrobne vypočuť oboch žalobcov ku všetkým sporným skutočnostiam, ako sú vyššie podrobne uvedené a následne vypočuť aj svedkyňu C.. E. na okolnosti, ktoré predchádzali poskytnutiu úveru, t.j. na okolnosti spisovania jednotlivých dokumentov potrebných pre uzavretie úverovej zmluvy. Opätovne sa súd pokúsi zistiť aj pobyt X. E., L. E. a W. E., ktorí boli majiteľmi účtov, na ktoré bol poskytnutý úver žalobcom a vypočuť ich ku skutočnosti ako naložili s poskytnutými finančnými prostriedkami titulom úveru. Nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa spočíva aj v tom, že výrokom „zistil“, že záložné právo zaniklo, teda de facto určil zánik práva (neexistenciu záložného práva k nehnuteľnosti) v minulosti a nie spôsobom vyplývajúcim z ust. § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Súd teda vo výroku určuje (a nie zisťuje) existenciu právneho vzťahu alebo práva ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 O.s.p.), a teda nie do minulosti. Tomuto musí zodpovedať aj výrok určujúceho rozsudku a pokiaľ súd dospeje k záveru, že záložné právo vôbec nevzniklo, v čase rozhodovania súdu toto neexistuje, a preto súd výrokom rozsudku určuje neexistenciu záložného práva (určuje, že príslušné záložné právo neexistuje). V tomto smere súd nie je viazaný doslovným znením petitu, ako ho formulovali žalobcovia, ktorí sa domáhali určenia zániku záložného práva, pretože iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia a ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva alebo povinnosti, ktorých sa žalobcovia domáhajú, nepostupuje v rozpore so zákonom. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval z obsahového hľadiska to, čoho sa žalobcovia skutočne domáhajú a zároveň, aby výrok zodpovedal zákonu. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o trovách konania účastníkov ako aj štátu, vrátane trov tohto odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.