Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/327/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204582 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814204582.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. N. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov W. U. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v E. na M. ulici č. 34 zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach a T. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na V. ulici č. XXX zastúpeného JUDr. Jozefom Adamovských advokátom so sídlom na Žiškovej ulici č. 6 v Košiciach v konaní o úpravu styku otca s maloletou M. na návrh otca o vydanie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 5.8.2016 č.k. 7P 173/2014 - 296 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o úprave styku otca s mal. M. N. nar. XX.X.XXXX do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z r u š u j e uznesenie vo výroku o vykonateľnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil matke maloletej M., aby maloletú odovzdala za účelom dočasných stykov jej otcovi každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. pred svojím bytom do 11:00 hod., kedy bude otec povinný maloletú matke na tom istom mieste odovzdať, v nedeľu o 14:00 rovnako pred svojím bytom, kde bude otec povinný maloletú matke odovzdať o 16:00 hod., každý nepárny týždeň v piatok o 15:00 hod. pred svojím bytom, kde bude povinný o 17:00 hod. otec matke maloletú odovzdať až do právoplatného rozhodnutia vo veci 7P 173/2014. Matke uložil povinnosť maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi a od neho v určený čas na určenom mieste prevziať. Rovnakú povinnosť uložil aj otcovi a rozhodol, že uznesenie je vykonateľné dňom vyhotovenia. 2. Rozhodnutie odôvodnil tak, že na základe návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletou M. v konaní evidovanom po sp. zn. 7P 173/2014 po vykonanom dokazovaní rozsudkom z 30.12.2014 upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 9:00 hod. do 11:00 hod. a každý týždeň v stredu od 17:00 hod. do 18:30 hod. za prítomnosti matky. Na základe odvolania otca Krajský súd v Košiciach uznesením z 30.7.2015 sp. zn. 7CoP 45/2015 zrušil označený rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. V priebehu konania otec na pojednávaní 22.9.2015 navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by upravil jeho styk s maloletou každý týždeň v mesiaci v nedeľu od 9:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že si maloletú prevezme od matky pred jej bytom, kde jej maloletú v určený čas aj odovzdá. Návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že mu matka permanentne bráni v stykoch s maloletou už rok a pol, v dôsledku čoho sa s maloletou stýka iba náhodne a pri týchto stykoch matka chytí maloletú za ruku a uteká s ňou preč. Uznesením z 22.9.2015 č.k. 7P 173/2014-218 súd prvej inštancie návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol a nariadil obidvom rodičom psychologické poradenstvo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava v trvaní troch mesiacov. Otec maloletej návrhom z 1.8.2016 žiadal súd prvej inštancie vydať neodkladné opatrenie, ktorým by upravil jeho styk s maloletou M. každý právny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod., ako aj počas vianočných sviatkov od 25.12.2016 od 9:00 hod. do 26.12 2016 do 9:00 hod. s odôvodnením, že nariadené psychologické poradenstvo uznesením č.k. 7P 173/2014 - 218 z 22.9.2015 nesplnilo svoj účel, pretože matka maloletej prišla na prvé stretnutie 16.11.2015 v sprievode svojho brata, ktorý maloletú nepustil z rúk a do konzultačnej miestnosti vôbec nevstúpili. Darček, ktorý chcel maloletej odovzdať na základe doporučenia psychologičky mu neumožnil odovzdať brat matky maloletej, pretože maloletú držal rukami tak, aby on ako otec ju nemohol ani objať ani pobozkať a neustále jej niečo šuškal do ucha. Následne matka teatrálne a afektovane začala maloletú upokojovať, na základe čoho sa maloletá rozplakala a jej strýko ju odniesol s tým, že idú domov lebo maloletá plače. Druhé stretnutie sa uskutočnilo 7.12.2015, na ktoré matka prišla bez maloletej. Na výzvu psychologičky, aby matka zabezpečila prítomnosť maloletej a zavolala svojmu bratovi nech ju prinesie, matka maloletej uviedla, že maloletá je s jej bratom v obchode M., lebo sa bojí prísť. Následne všetci išli pred obchodný dom M. maloletej odovzdať mikulášsky darček, kde mu matka a jej brat znemožnili odovzdať darček maloletej tým, že ju držali za ruku a brat matky mu povedal, že s maloletou sa nebude hrať a zavolal taxík. Celé stretnutie trvalo päť minút. Aj následné dohodnuté stretnutie s maloletou matka znemožnila tým, že mu oznámila, že maloletá je chorá. Napriek jeho snahe stretávať sa s maloletou, mu matka neustále oznamovala, že maloletá je chorá. Matka mu neposkytuje, napriek jeho žiadosti, žiadne informácie o maloletej a dokonca zakázala v škôlke, ktorú maloletá navštevuje, poskytovať mu informácie o maloletej. Súd prvej inštancie vydanie napadnutého predbežného opatrenia odôvodnil právne § 360 ods. 1 CMP, § 367 ods. 1-4 CMP a rozhodnutie odôvodnil tak, že obmedziť styk rodiča s maloletým dieťaťom je možné a musí byť odôvodnené závažnými okolnosťami na strane dieťaťa. Nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Súd je povinný urobiť všetky úkony smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Konštatoval, že v tejto právnej veci napriek nariadenému psychologickému poradenstvu rodičov sa ich narušené vzťahy nenapravili, pretrvávajú a dokonca sa prehĺbili a napriek konzultáciám a pohovorom s rodičmi, títo nie sú schopní prekonať názorovú a komunikačnú bariéru. Rodičia vnímajú záujem dieťaťa rozdielnym spôsobom a nie je perspektíva uzavretia dohody medzi nimi. Otec maloletej aj naďalej trvá na úprave jeho styku s maloletou bez prítomnosti matky, s čím matka nesúhlasí. Vo veci samej bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou Mgr. G. G. uznesením zo 6.4.2016. Znalecké dokazovanie bolo nariadené v tejto právnej veci aj v roku 2014 ešte pred zrušením veci Krajským súdom v Košiciach znalkyňou PhDr. Y. B., z ktorého vyplýva, že medzi matkou a maloletou je intenzívna citová väzba, vzťah medzi otcom a dieťaťom je plytký, ale dieťa otca úplne neodmieta. Znalkyňa vyjadrila povinnosť rodičov spolupracovať a konštatovala, že otec má maloletú rád, ale svojím správaním voči matke ju zneisťuje. Znalkyňa už v roku 2014 konštatovala, že nie dieťa, ale najmä rodičia potrebujú pomoc, aby sa naučili vzájomne komunikovať a rešpektovať jeden druhého. Až následne sa budú môcť realizovať styky otca aj bez prítomnosti matky, keď bude dieťa emočne zrelšie, samostatnejšie a odpúta sa od matky, za účelom čoho je potrebné nechať dieťaťu čas, ktorý pravdepodobne nastane až nástupom dieťaťa do školy. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka maloletej nemá skutočný záujem na urovnaní narušených vzťahov s otcom dieťaťa a iba predstiera, že mu chce umožniť styk s maloletou. O tom svedčí najmä to, že na súdom nariadené psychologické poradenstvo dieťa nepripravila a skonštatovala, že sa dieťa nechce s otcom stretnúť. Zdôraznil, že záujem dieťaťa si vyžaduje, aby sa styky medzi ním a druhým rodičom - otcom realizovali, aby nedošlo k ďalšiemu narušeniu už aj tak narušených vzťahov medzi nimi. Dieťa v priebehu konania vyrástlo, je samostatnejšie a zrelšie, absolvovalo predškolskú prípravu a od 1.9.2016 je školopovinné. Je nepochybne v záujme dieťaťa, najmä v záujme jeho zdravého fyzického a psychického vývinu stretávať sa s otcom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Záujem dieťaťa si tiež vyžaduje, aby jeho styk s otcom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej sa realizoval bez prítomnosti matky, so zreteľom na neustále pretrvávajúce konflikty a hádky medzi rodičmi, ktoré dieťa ohrozujú. Vyjadril názor, že upravený styk neodkladným opatrením maloletej s otcom ju žiadnym spôsobom neohrozí, je v jej záujme, ak sa rodičia budú správať zodpovedne. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, pretože bolo vydané na základe nepravdivých tvrdení otca, nepoužiteľného úradného záznamu kolízneho opatrovníka zo 16.6.2016, vec maloletej M. bola pridelená kolíznemu opatrovníkovi U.. U., ktorá nie je vo veci nestranná a nezaujatá. Napadnuté uznesenie označila za nezákonné, ktorým došlo k porušeniu základných ľudských práv maloletej M. chránených Medzinárodným dohovorom o právach dieťaťa a Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení, ktorým je Slovenská republika viazaná, lebo napadnuté rozhodnutie nie je v najlepšom záujme maloletej M. a jej názor nebol rešpektovaný. Napadnutým uznesením bolo právo na rodičovskú výchovu mylne nesprávne nadradené nad právo na život a zdravie dieťaťa. V prípade nariadenia núteného výkonu rozhodnutia na základe tohto uznesenia bezprostredne hrozí, že dôjde k vážnej psychickej ujme a rozvinutiu závažných psychosomatických ochorení u maloletej M.. Konštatovala, že maloletá M. donedávna trpela a ešte aj trpí reakciou na stres (pomočovaním), pritom organické príčiny týchto ochorení boli jednotlivými lekárskymi vyšetreniami vylúčené. Poukázala na psychologický nález U.. E. Y. - klinickej psychologičky z 15.5.2014 a znalecký posudok č. 59/2014 podaný P.. Y. B. - znalkyňou z odboru psychológie z 19.9.2014, z ktorých nepochybne vyplýva doporučenie netlačiť na dieťa, pretože otcovi nedôveruje, absentuje spontánny citový prejav srdečnosti, radosti zo stretnutia s otcom, dieťa nemá pocit bezpečia a istoty pri svojom otcovi. K odvolaniu priložila lekársku správu vystavenú U.. U. X. z 13.8.2016, psychologický nález U.. E. Y. z 15.8.2016 a videozáznamy (obrazové a zvukové), obidve vyhotovené 13.8.2016, na ktorých je nasnímané správanie maloletej M. v čase prítomnosti otca pred bytom matky a v čase prítomnosti príslušníkov PZ pred bytom matky a po ich odchode na DVD nosiči. V odvolaní zdôraznila, že v sobotu 13.8.2016 potom, čo si otec prišiel po maloletú v zmysle napadnutého uznesenia a následne sa dostavila hliadka PZ, ktorú privolal, maloletá M. začala plakať, nedala sa utíšiť a následne mala reakciu na prežitý stres - horúčku s opuchom uzlín na krku. Privolaní príslušníci PZ potom, čo videli plačúcu maloletú M. netrvali na tom, aby matka dieťa odovzdala otcovi. Otec maloletej sa aj nasledujúci deň 14.8.2016 domáhal stretnutia s maloletou za prítomnosti príslušníkov PZ, ktorí akceptovali lekársku správu z 13.8.2016 a odišli. Vytkla konajúcemu súdu, že jej neumožnil vyjadriť sa k písomným stanoviskám kolízneho opatrovníka a nepravdivým tvrdeniam otca, pretože sa spis nachádzal u znalkyne U.. G. G.. Zdôraznila, že otec v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia opakovane uvádza nepravdivé skutočnosti alebo polopravdy, prípade účelovo zamlčuje skutočnosti podstatné pre vydanie rozhodnutia. V ďalšej časti odvolania podrobne popísala komunikáciu C.. M. D., družky otca maloletej M., na sociálnej sieti a zdôraznila, že je priateľkou U.. U., kolíznej opatrovníčky, o ktorej nezaujatosti vyjadrila pochybnosti. Rovnako vytkla kolíznej opatrovníčke C.. U. nepripravenosť a neznalosť základných informácii týkajúcich sa maloletej. Konštatovala, že na druhé predvolanie kolízneho opatrovníka matky s maloletou právna zástupkyňa matky oznámila úradu, že nie je vhodné predvolávať maloletú M. opätovne do priestorov úradu, do ktorého odmietla naposledy vstúpiť, keďže je vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Poukázala na skutočnosť, že pokiaľ názor maloletej M. plánuje úrad zisťovať jej výsluchom, tak výsluch maloletých detí sa vyznačuje špecifickými zvláštnosťami, ktoré sú podmienené individuálnymi vlastnosťami každého dieťaťa, stavom jeho psychicky, duševným, telesným a sociálnym vývinom. Základnou požiadavkou pri výsluchu je ochrana psychiky vypočúvaného dieťaťa. Navrhla, ak by úrad trval na zisťovaní názoru maloletej M., aby sa uskutočnil v byte matky, t.j. v prostredí známom dieťaťu. V ďalšej časti odvolania právna zástupkyňa matky podrobne zdôvodňovala neprítomnosť maloletej M. na úrade 13.6.2016 a tiež neskoré predvolanie matky na termín 24.6.2016 a rovnako nerealizáciu znaleckého dokazovania u znalkyne U.. G. G. 18.5.2016. Rovnako presne popisovala účasť maloletej na rozlúčkovom vystúpení 29.6.2016 a poprela tvrdenie úradu, že 16.6.2016 pri zisťovaní názoru maloletej matka neumožnila riadny názor maloletej zistiť. V tejto súvislosti uviedla, že celé šetrenie v byte matky 16.6.2016 prebehlo prirodzene a bez problémov práve preto, lebo matka a jej brat kolíznym opatrovníčkam vytvorili podmienky, aby ich maloletá M. vnímala ako vítanú návštevu. Okrem irelevantných skutočností konštatovala, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa riadi vyšetrovacou zásadou. Ak sú určité skutočnosti sporné a tvrdenia otca a matky odlišné, mal súd predvolať a vypočuť riaditeľku MŠ, učiteľky MŠ, detskú pediatričku, P.. Y. B. k otázke, či je pravdivé tvrdenie otca, že nebol prítomný pri znaleckom vyšetrení maloletej M., PhDr. Y. k otázke, ako sa otec správal pri návšteve tejto psychologičky, oboznámením sa s obsahom SMS správ, vyžiadaním smenovky otca od zamestnávateľa, z čoho možno zistiť, kedy len účelovo zasiela SMS, čo napríklad matka namietala, že bol mimo územia SR v Slovinsku a SMS zaslal akoby mu bránila v styku s dcérou a vyžiadaním požadovaných priestupkových spisov. Zdôraznila, že skutočnosť, že maloletá M. otca odmieta, nepopieral ani otec do vydania napadnutého uznesenia. Ona sa snaží využiť všetky možnosti za účelom riešenia vzniknutej situácie navštevovaním psychologičky, ostatných odborných lekárov, nevstupovaním do konfliktov s otcom ani s jeho matkou, dáva si pozor, aby sa o otcovi pred M. nevyjadrovala negatívne a snaží sa ju nenásilne presvedčiť, aby sa s otcom stretávala a napriek tomu bola postavená do pozície akoby ona bola príčinou, že maloletá M. otca odmieta. Na druhej strane otec nemá problém povedať maloletej M., že ju vlastná matka nemá rada, iba tvrdohlavo, kvôli prianiu svojej matky, trval na tom, aby sa stretával s maloletou M. bez prítomnosti matky, ale v skutočnosti o stretnutia s maloletou M. nejavil skutočný záujem, je neschopný akejkoľvek empatie a vcítenia sa do pocitov svojej dcéry, bol postavený do pozície poškodeného, ktorého treba ľutovať. Aj v závere odvolania navrhla napadnuté uznesenie zrušiť. 4. Otec maloletej navrhol neodkladné opatrenie ako vecne správne vydané v záujme maloletej potvrdiť. Tvrdenia matky, že bolo vydané na základe nepravdivých údajov a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu považuje za vyslovene účelové. Konajúci súd má po viac ako dvoch rokoch konania veľmi dobrú predstavu o celom prípade, v ktorom matke ide o jeho úplné vylúčenie zo života maloletej. Podľa jeho názoru neodkladné opatrenie bolo vydané v záujme zdravého psychického vývoja maloletej a udržiavania a budovania rovnocenného vzťahu s ním, pretože on je slušný občan, je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru SR, ktorý pri svojej práci zachraňuje zdravie, životy a majetok druhých, avšak podieľať sa na výchove svojho jediného dieťaťa, pomáhať mu, byť mu vzorom mu nie je umožnené. Matka s bratom doposiaľ neumožnili objektívne zistiť názor maloletej v priebehu dvoch rokov, počas ktorých iba negatívne vplývali na ňu a zastrašoval ju ohľadne jeho. Konštatoval, že do apríla 2014 žil s matkou maloletej v spoločnej domácnosti, stretával sa s ňou bez obmedzení a bol medzi nimi pekný a zdravý vzťah, avšak po jeho odchode zo spoločnej domácnosti nastala prudká zmena v správaní sa a prístupe matky, ktorá sa rozhodla, že ho pripraví o to najcennejšie, t.j. o vzťah s vlastnou dcérou. Chovanie matky maloletej je motivované pomstou za jeho odchod zo spoločnej domácnosti. Zastrašovaním maloletej a vplývaním na ňu, matka maloletej škodí a možno u nej vyvolala už syndróm zavrhnutého rodiča. Takéto podozrenie by mohli podporovať aj údajné reakcie maloletej na otca, prezentované v odvolaní matky. Poukázal na závery klinickej psychologičky P.. X. B., z ktorých vyplýva, že dieťa nemá problémy ani s jedným z rodičov, má k nim vybudované pozitívne väzby, je šťastné, keď sú spolu v pohode. Túto pohodu môže narušiť konfliktná komunikácia medzi rodičmi, atmosféra napätia, nevraživosti, výčitiek, robenia si naschvál. Obidvaja by sa mali psychicky vysporiadať s negatívnymi zážitkami z minulosti a sústrediť sa na šťastie a záujmy svojho spoločného dieťaťa. Ak sa otec s maloletou za dva a pol roka takmer nestretol, pretože mu to matka neumožnila a dovtedy mali vrúcny vzťah a teraz maloletá otca údajne (podľa tvrdení matky) odmieta, tak je zrejmé, že za dva a pol roka musel na maloletú niekto ohľadne otca negatívne vplývať a otec to reálne nemohol byť. Ak by matka na maloletú pozitívne vplývala a dieťa v stykoch s otcom podporovala, tak by maloletá nemohla byť v stave ako tvrdí matka. Zdôraznil, že matka v odvolaní uvádza, že v prípade nariadenia výkonu rozhodnutia bezprostredne hrozí maloletej psychická ujma a nižšia vývinová úroveň, z čoho je zrejmé, že už v čase písania odvolania bola rozhodnutá neodkladné opatrenie vôbec nerešpektovať, keďže v odvolaní použila argumenty proti nariadeniu jeho výkonu, ktoré predpokladala po zamedzení jeho styku s maloletou. Vyjadril pochybnosť o vhodnosti zverenia maloletej do starostlivosti matky. Podľa jeho názoru matka zjavne nezvláda úlohu maloletú vychovávať a starať sa o ňu vhodným spôsobom a akékoľvek problémy s dcérou kladie za vinu jemu, napriek tomu, že on sa de facto s maloletou nestretáva. Vyjadril názor, že práve uvedené negatívne vplývanie zo strany matky a jej brata, môže byť pôvodcom údajnej obstipácie ako aj iných zdravotných problémov maloletej, pretože maloletá je medzi dvoma kameňmi, a to jej vlastným názorom, prirodzenej lásky k nemu a neustálym zdôrazňovaním a presadzovaním názoru matky na otca (zastrašovaním otcom). V ďalšej časti vyjadrenia otec podrobne popisoval spontánne a veselé správanie sa maloletej na cirkusovom vystúpení, ktoré maloletá zmenila potom, čo ju matka upozornila na jeho prítomnosť a následne ju kŕčovite držala na rukách a niečo jej neustále šepkala. Vo vyjadrení tiež vytkol matke, že v odvolaní poukazuje na psychologický nález U.. Y. ešte z mája 2014 a v tejto súvislosti poukazuje aj na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny tiež z decembra 2014, z ktorej vyplýva, že maloletá v tom čase mala pozitívne väzby k obidvom rodičom. Pokiaľ matka predložila videozáznamy o správaní sa maloletej vyjadril názor, že je zarážajúce, že matka si tretími osobami necháva vyhotovovať obrazové záznamy zo správania sa vlastnej dcéry miesto toho, aby maloletú na styk s ním v súlade s neodkladným opatrením vopred pripravila. V tejto súvislosti tiež uviedol, že matka maloletú hecovala k plaču slovami „poď, prišiel si po teba otec“ namiesto toho, aby sa ju snažila utíšiť. Takéto správanie sa matky je podľa jeho názoru v rozpore so záujmom maloletej. Poprel tvrdenia matky, že by bezprostredným následkom bola teplota maloletej, pretože podľa lekárskej správy mala maloletá zápal prínosových dutín, ktorý sa bezprostredne po jeho návšteve nemohol objektívne vyvinúť. Pretože matka na základe neodkladného opatrenia mu ani raz od jeho doručenia (t.j. v dňoch 13.8., 14.8., 19.8., 27.8., 28.8., 2.9.) neumožnila ani len vidieť maloletú s odôvodnením, že maloletá ho údajne vidieť nechce, bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia. Podrobný priebeh stykov je popísaný v návrhu na výkon rozhodnutia z 31.8.2016. Matka po jeho trestnom oznámení za marenie výkonu úradného rozhodnutia na polícii evidovaného pod sp. zn. ČVS: ORP 379/2-VYS-RV-2016 uviedla, že v plnej miere a v plnom rozsahu akceptuje rozhodnutie súdu a je ochotná v stanovených dobách maloletú M. odovzdať jej otcovi. Jej výpoveď je v príkrom rozpore so skutočnosťou, pretože on maloletú doposiaľ ani len nevidel. Aj 19.8.2016 keď prišiel na styk s maloletou za prítomnosti pracovníčok ÚPsVar sa s maloletou nestretol, matka mu síce povedala, že maloletá nie je chorá ale s ním nikam nechce ísť a následne začala plakať silene, akoby ju niekto huckal, na čo mu matka začala vyčítať, že on je všetkému na vine a že stretnutie z 13.8.2016 má nahraté. On sa maloletej prihovoril cez dvere, volal ju do cukrárne a potom, čo matka odišla k maloletej, po jej návrate mu oznámila, že maloletá s ním odísť nechce a ona ju nútiť nebude. Zdôraznil, že pri všetkých plánovaných stretnutiach bol prítomný brat matky maloletej. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky z 13.9.2016, okrem irelevantných skutočností vzťahujúcich sa k zaujatosti ich pracovníčky, navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a rovnako ako otec maloletej konštatoval, že pri všetkých pokusoch o styk otca s maloletou bol prítomný brat matky. 6. Zo znaleckého posudku znalkyne U.. G. G. 16.9.2016 podaného vo veci samej vyplýva, že vzájomný vzťah rodičov k maloletej je konfrontačný, ich vzájomné povahové vlastnosti a osobnostné terény sa vzájomne ľahko iritujú. Matka maloletej je nevyrovnaná osobnosť, neurostabilná, emočne a sociálne skôr uzatvorená a zdržanlivá s tendenciou k presadzovaniu seba, ktorá samú seba vníma idealizovanejšie a má tendenciu prezentovať sa navonok. V kontakte s maloletou ide o starostlivú až hyperstarostlivú matku s úzkostným akcentom svojho výchovného prístupu, vytvára a udržuje s maloletou silnú emocionálnu rolovú fixáciu, vytvára jej citové zázemie a je pre ňu bazálnou citovou väzbou. K otcovi maloletej má konfliktný, odmietavý a kritický postoj a tento nevie oddeliť od pocitov maloletej a výrazným spôsobom sa jej postoj premieta do prejavov, ktoré maloletá vníma. Má pocit, že maloletú nijako neovplyvňuje, neuvedomuje si celé spektrum signálov, ktoré maloletá od nej vníma a sú blokom k tomu, aby sa vzťah s otcom dostal do prijateľnejšej roviny. Maloletú nestimuluje k pozitívnemu postoju zvedavosti, má tendenciu každú pohnútku maloletej upevňovať úzkostným, hyperprotektívnym venovaním pozornosti. Maloletá tak prakticky nemá šancu prejaviť iný názor, ako ten, ktorý rezonuje v okolí matky, ako aj u matky samotnej. Otec maloletej je tiež menej vyzretý a vyrovnaný typ osobnosti, podobne ako matka, čo vytvára podklad k protrahovanému konfliktu, ktorý sa roky udržuje „v živej forme“. Má snahy o presadenie seba pri menšej obratnosti. Nie je to konfliktný typ osobnosti, ale jeho reakcie môžu byť impulzívnejšie a nezrelejšie. Má sklony vnímať sa priaznivejšie, než je realita a ťažšie prijíma spätnú väzbu zo strany okolia. K maloletej dcére deklaruje silný citový vzťah, ktorý sa dá reálne vnímať vo vytrvalých snahách o nadviazanie normálneho štandardného vzťahu otec - dcéra. Vníma senzitivitu dcéry, jej súčasný odpor, napriek tomu je silno motivovaný si ju získať (čo sa anamnesticky aj darilo) a vytvárať pre ňu repertoár nových zážitkov, vytvoriť primerané bezpečie a potrebnú istotu. Je schopný sa v role otca realizovať, resp. znalkyňa nezistila nič, prečo by bolo potrebné uvažovať o jeho diskvalifikácii v možnosti sa realizovať ako otec (napriek konfliktu s matkou). V súčasnej fáze je však potrebná spolupráca s matkou. S prihliadnutím na aktuálny silno vybudovaný blok maloletej k otcovi je potrebný postupný plán s kratšími úsekmi stykov s otcom a dá sa predpokladať, že dieťa bude reagovať odmietavo, najmä, ak maloletá síce odmieta otca, ale nehrozí jej žiadna bezprostredná ujma a práve spoločná prítomnosť rodičov pri dieťati je zdrojom najväčšieho stresu. Dieťa v prítomnosti matky nebude spontánne, zbytočne sa bude potencovať odmietavosť dieťaťa, matku to môže provokovať k ochrannému prístupu, čím sa rodičia vzájomne iritujú. Dieťa je väčšie, v jeho samotnom záujme je zvládať bežné situácie bez prítomnosti matky. V závere znaleckého posudku znalkyňa konštatovala, že nezistila nič natoľko psychologicky závažné, aby sa muselo uvažovať o zákaze, resp. obmedzení styku otca s maloletou. 7. V návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného napadnutým uznesením doručeného súdu prvej inštancie 23.9.2016 matka uviedla, že neodkladným opatrením upravený styk otca s mal. M. bez jej prítomnosti ohrozuje jej zdravý psychický vývoj a je v rozpore s aktuálnymi stanoviskami odborných lekárov a znalcov z odboru detskej psychiatrie a detskej psychológie vydanými po vydaní napadnutého uznesenia a skutočnosť, že mal. M. v súčasnosti styk s otcom aktívne odmieta, bola súdu preukázaná dvoma videozáznamami z 13.8.2016 a tiež vyplýva zo správ U.. M. I. zo dňa 12.9.2016, U.. K. F. z 24.8.2016 a zo správy klinickej psychologičky U.. E. Y. z 15.8.2016, ktoré mal. M. vyšetrili a ich závery sa zhodujú v názore, že mal. M. má výrazne odmietavý postoj k stretávaniu sa s otcom a v názore nenaliehať na stretnutia s otcom a nevyvíjať tlak na mal. M.. V tomto návrhu matka poukazuje na závery znaleckého posudku P.. Y. B. z 19.9.2014, v ktorom je uvedené, že dieťa nedôveruje otcovi, absentuje spontánny citový prejav srdečnosti, radosti zo stretnutia s otcom, dieťa nemá pocit bezpečia a istoty pri svojom otcovi a iba ak tieto styku budú prebiehať bez konfliktov, bude možné pristúpiť k rozšíreniu styku aj bez prítomnosti matky. Aj v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia matka opätovne vyčíta kolíznemu opatrovníkovi, že na úradnom zázname o zisťovaní názoru mal. M. zo 16.6.2016 absentuje podpis psychologičky U.. C. a z vyjadrenia kolízneho opatrovníka z 13.9.2016 nie je zrejmé, čo sa U.. U., U.. C., U.. X. konkrétne pýtali mal. M. 16.6.2016, keď s ňou boli v byte matky samé, ako im mal. M. odpovedala, a ako sa správala a reagovala. Matka v návrhu tiež zdôraznila, že podmienka nezaujatosti kolízneho opatrovníka súdom ustanoveného je jednou zo základných procesných podmienok vedenia súdneho konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. Zisťovať, či existujú dôvody, ktoré by zakladali dôvodnú pochybnosť o nestrannosti kolízneho opatrovníka má matka ako účastník konania právo a súd z úradnej povinnosti má povinnosť skúmať, či je splnená procesná podmienka nezaujatosti a nestrannosti kolízneho opatrovníka. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k záveru, že konajúci súd správne rozhodol o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, riadne zistil skutkový stav nevyhnutný pre rozhodnutie o podanom návrhu, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd konštatuje, že v tejto právnej veci boli splnené zákonné podmienky platnej právnej úpravy Civilného mimosporového poriadku v spojení s Civilným sporovým poriadkom v zmysle § 2 CMP pre nariadenie neodkladného opatrenia. V súlade s citovaným ods. 2 § 387 CSP na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že pri rozhodovaní o úprave styku je potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt, aby sa s dieťaťom stretával, ale aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Pokiaľ súd svojím rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzí alebo ho zakáže, mal by súčasne urobiť ďalšie vhodné opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené. V tejto právnej veci tak urobil súd prvého stupňa, ak nariadil odborné poradenstvo obidvom rodičom. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Tieto dôvody spravidla nikdy nevyplývajú z návrhu a rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný tým, že sa dieťa s druhým rodičom nechce stretnúť, prípadne sa ho bojí, tak ako je to v prípade mal. M.. Judikatúra sa s týmto postojom vysporiadala už dávno, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlišovať, či realizácia styku s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zásadne podľa judikatúry nie je možné obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Súd musí vždy zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane úpravy styku, je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. K tvrdeniam matky v priebehu celého konania o tom, že dočasné obmedzenie styku otca s maloletou je v jej záujme z dôvodu, aby maloletá zabudla na negatívnu skúsenosť a opäť si k otcovi vytvorila pozitívny vzťah odvolací súd dodáva, že pre budovanie a prehlbovanie vzťahu maloletého dieťaťa a povinného rodiča je nevyhnutné, aby s ním dieťa pravidelne trávilo čas, bol pevnou súčasťou jeho života, poznalo ho a malo k nemu dôveru. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že v prípade, ak dieťa malo s povinným rodičom negatívnu skúsenosť, ako tvrdí matka v prípade mal. M., ktorá sama osebe neodôvodňuje obmedzenie alebo pozbavenie jeho rodičovských práv a povinností, je o to dôležitejšie, aby mal. M. nestratila pravidelný kontakt s otcom a mala možnosť sa na vlastné oči presvedčiť, že negatívna skúsenosť bola jednorázovou skúsenosťou, ktorá nemá trvalý charakter, otec to nemyslel vážne a nie je dôvodom pre to, aby mala z otca strach. Je povinnosťou matky posmelovať mal. M. k tomu, aby sa otca nebála. Matka maloletej, pretože jej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti, má prvoradú zodpovednosť za prípravu mal. M. na stretávanie sa s otcom a pokiaľ nie je schopná zabezpečiť otcovi právo podieľať sa na výchove maloletej, možno dôvodne pochybovať o jej výchovnej spôsobilosti. Odvolací súd tiež dodáva, že ak matka nebude ústretová pri styku otca s mal. M., takéto jej správanie nie je možné akceptovať, a ak by takéto správanie pretrvávalo, bude nepochybne premietnuté do rozhodovania o úprave styku otca s maloletou, kde už bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Nedostatok slušnej komunikácie medzi rodičmi a kooperácie k realizácii styku otca s mal. M. rezonuje v priebehu celého konania a vyplýva aj z psychologického vyšetrenia dieťaťa a rodičov U.. G. G., ktorá v znaleckom posudku konštatovala, že mal. M. síce otca odmieta, ale nehrozí jej žiadna bezprostredná ujma a práve spoločná prítomnosť rodičov pri maloletej je zdrojom jej najväčšieho stresu. Dieťa v prítomnosti matky nebude spontánne, zbytočne sa bude potencovať odmietavosť dieťaťa, matku to môže provokovať k ochrannému prístupu, čím sa rodičia vzájomne iritujú. Maloletá M. je už školopovinná a je v jej záujme zvládať bežné situácie bez prítomnosti matky nota bene, ak znalkyňa nezistila nič natoľko psychologicky závažné, aby bolo potrebné uvažovať o zákaze, resp. obmedzení jej styku s otcom. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd považuje za nevyhnutné konštatovať, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, preto nemôže byť relevantný jej odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože v relatívne krátkej zákonnej lehote nemá čas na dokazovanie a o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy, ako bolo už vyššie spomenuté, prioritný ich záujem. Najlepší záujem dieťaťa nie je však možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia. V tejto právnej veci je nespornou skutočnosťou, že otec je dlhodobo vylúčený z akéhokoľvek kontaktu so svojou maloletou dcérou napriek tomu, že doposiaľ neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by otca zo starostlivosti o svoje maloleté dieťa v rámci upraveného styku vylučovali. Samotné nezhody rodičov vzniknuté z ich partnerského vzťahu a jeho následného rozpadu nemôžu byť dôvodom pre obmedzovanie rodičovských práv ktoréhokoľvek z rodičov a zároveň zásahu do práva dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi musí byť zabezpečené v čo najširšom rozsahu, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je najúčinnejšou výchovnou metódou. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s mal. M. predstavuje iba dočasnú ingerenciu, čo konečne vyplýva aj z napadnutého uznesenia, ktorého účinnosť súd prvého stupňa ohraničil právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej a nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu absolútne odlišné od rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Na záver odvolací súd konštatuje, že pretože vzťahy medzi mal. M. a otcom v čase prerušenia spolužitia jeho rodičov boli pozitívne a otec sa v priebehu oddeleného žitia s maloletou stretol iba v minimálnom rozsahu, nemôže byť dôvodom odmietania M. správanie sa otca, ale jednoznačne príčinou takéhoto správania sa maloletej je konfliktný odmietavý a kritický postoj jej matky, ktorá tento nevie oddeliť od pocitov maloletej a výrazným spôsobom sa jej postoj premieta do prejavov, ktoré maloletá vníma. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku nariadeného v konaní o veci samej, kde znalkyňa skonštatovala, že maloletú matka nestimuluje k pozitívnemu postoju, má tendenciu každú pohnútku maloletej upevňovať úzkostným, hyperprotektívnym venovaním pozornosti, v dôsledku čoho maloletá prakticky nemá šancu prejaviť iný názor ako ten, ktorý rezonuje v okolí jej matky, ako aj u matky samotnej. Silný citový vzťah otca voči maloletej sa dá reálne vnímať vo vytrvalých snahách o nadviazanie normálneho štandardného vzťahu otec - dcéra. Podľa znalkyne je otec schopný v role otca sa realizovať a znaleckým dokazovaním neboli zistené skutočnosti umožňujúce diskvalifikovať otca v jeho otcovskej role napriek konfliktu s matkou maloletej. K ďalšej argumentácii matky o zaujatosti kolíznej opatrovníčky ustanovenej maloletej v konaní odvolací súd konštatuje, že nepatrí do jeho právomoci rozhodovať o vylúčení kolíznej opatrovníčky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody napriek tomu, že súd prvého stupňa zistený skutkový stav posúdil podľa nesprávneho zákonného ustanovenia, ale táto skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie o návrhu otca. Súd prvej inštancie síce citoval v napadnutom uznesení § 360 Civilného mimosporového poriadku, ale neodkladné opatrenie nariadil podľa špeciálneho zákonného ustanovenia § 367 CMP, podľa ktorého sa neodkladné opatrenie nariaďuje iba vo veciach osobnej starostlivosti o maloletých v lehote 7 dní od doručenia návrhu. 14. Odvolací súd zrušil výrok neodkladného opatrenia o jeho vykonateľnosti ako nezákonný, pretože vykonateľnosť tohto neodkladného opatrenia je legálne určená v § 332 CSP a jeho vykonateľnosť neustanovuje osobitný predpis inak. 15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).