Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8To/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010146 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815010146.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému C. X. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/58/2015 zo dňa 27. 1. 2015 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 21. marca 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. X.. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 1T/58/2015 zo dňa 27. 1. 2015 podľa § 166 Trestného poriadku s prihliadnutím na právoplatný rozsudok o vine rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/58/2015 zo dňa 19.08.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/100/2015 zo dňa 7.12.2015, ktorým bol obžalovaný C. X., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom E., I. č. XXX, okr. Rožňava, t. č. v ÚVV Košice vinným v bode 1. zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení Zákona č. 1/2014 Z. z. s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, § 139 písm. c/ Trestného zákona, § 127 ods. 5 Trestného zákona a v bode 2. z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení Zákona č. 1/2014 Z. z. v jednočinnom súbehu s prečinom týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení Zákona č. 1/2014 Z. z., uložil obžalovanému podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1,2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona mu uložil aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že napáda predmetný výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny a zároveň je toho názoru, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou jeho príčetnosti. Z vykonaného dokazovania nie je podľa jeho názoru jasné, prečo súd ustálil, že jeho príčetnosť nebola zmenšená ani čiastočne, keď niekoľko mesiacov predtým bol výrok súdu jednoznačný a z dôvodu zmenšenej príčetnosti mu bol za použitia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mimoriadne znížený trest. Znalci z odvetvia psychiatrie sa nezaoberajú mierou rozrušenia obžalovaného v čase spáchania skutku, ani sa nezaoberajú konkrétnymi podnetmi, ktoré by mohli mať na jeho ovládaciu zložku podstatný vplyv. Taktiež sa nezaoberajú ani predošlým zastavením trestného stíhania z dôvodu nepríčetnosti obžalovaného. Preto považuje za pochybenie súdu prvého stupňa, pokiaľ nevyhovel návrhu na vykonanie opätovného znaleckého dokazovania znalcami z odvetvia psychiatrie na odstránenie rozporov o zmenšení ovládacej a rozpoznávacej vôľovej zložky v čase spáchania skutku. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o treste a o uložení ochranného psychiatrického liečenia, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o zákonnosti napadnutého výroku o treste a výroku o uložení ochranného psychiatrického liečenia a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v predmetnej trestnej veci krajský súd už konal, keď uznesením sp. zn. 8To/100/2015 zo dňa 7. decembra 2015 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, ods. 3 Tr. por. zrušil predchádzajúci napadnutý rozsudok sp. zn. 1T/58/2015 zo dňa 19. 8. 2015 v jeho oslobodzujúcej časti vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného Martina X.. Zodpovedá tak skutočnosti a právnemu stavu v predmetnej trestnej veci konštatovanie okresného súdu, že výrok o vine obžalovaného z rozsudku 1T/58/2015 zo dňa 19. 8. 2015 pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ rozsudku ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenia § 138 písm. b/, § 139 písm. c/ a § 127 ods. 5 Tr. zák. a v bode 2/ ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je na základe už citovaného uznesenia krajského súdu sp. zn. 8To/100/2015 zo dňa 7. 12. 2015 právoplatný. Ako je to ďalej z predloženého spisového materiálu a z predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia krajského súdu zo dňa 7. 12. 2015 zrejmé, krajský súd vo vzťahu k výroku o treste, ktorý je aj predmetom tohto konania konštatoval, že okresný súd sa s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktoré prichádza do úvahy len v prípade, ak páchateľ spácha trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a v konečnom dôsledku s otázkou zmenšenej príčetnosti u obžalovaného adekvátne nevysporiadal a za týmto účelom okresnému súdu uložil, aby opätovne vykonal výsluch znalca z odvetvia psychiatrie vo vzťahu k otázke zmenšenej príčetnosti. Okresný súd v súlade s takto vyjadreným názorom nadriadeného súdu po zrušení a vrátení veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom znalca a následne správne a v súlade s vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že pre aplikáciu zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. neboli splnené zákonné podmienky a tento svoj záver okresný súd riadnym zákonným a vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil. Po podrobnom preskúmaní vykonaného dokazovania nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie preukazujú, že obžalovaný sa trestnej činnosti nedopustil v stave zmenšenej príčetnosti, naopak, bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a jeho ovládacia schopnosť bola len mierne zmenšená, pričom toto mierne zmenšenie nebolo spôsobené duševnou chorobou, ale mentálnou retardáciou obžalovaného so zvýšenými pudovými prejavmi. V tejto súvislosti je zároveň z vykonaného dokazovania zrejmé, že obžalovaný mal užívať injekcie, ktoré slúžia na tlmenie jeho zvýšenej dráždivosti, no na injekcie nechodil alebo chodil nepravidelne a tiež mal brať lieky na tlmenie zvýšenej dráždivosti. Pokiaľ ide o námietku obhajoby v tom smere, že v inej trestnej veci bolo trestné stíhanie proti obžalovanému zastavené pre nepríčetnosť, znalec uviedol, že súhlasí s konštatovaním, že u obžalovaného ide o mentálnu retardáciu v ťažkom stupni debility so značne zníženým intelektom a že prevažuje uňho pudové správanie, avšak zotrval na tom, že obžalovaný vzhľadom na svoj intelekt je schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Preto ani krajský súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie pribratím nových znalcov z odvetvia psychiatrie a právny záver okresného súdu, že v danom prípade zmenšená príčetnosť obžalovaného preukázaná nebola, považuje za záver zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu. Rovnako sa okresný súd veľmi podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal predchádzajúcim životom obžalovaného a všetkými okolnosťami majúcimi význam z hľadiska ukladania a účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák. Úhrnný trest odňatia slobody s použitím ustanovení § 41 ods. 1 a 2 Tr zák. vo výmere 7 rokov nepodmienečne považuje aj krajský súd po zhodnotení všetkých relevantných skutočností a okolností za trest spĺňajúci všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu od ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10-tich rokoch bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Obdobne vykonanému znaleckému dokazovaniu zodpovedá aj rozhodnutie okresného súdu o uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.