Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8To/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010232 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815010232.4 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci obžalovaného T. R. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 1/2014, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.1.2016 sp.zn. 1T/93/2015 na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.septembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a obžalovaného T. R.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rožňava bol obžalovaný Miloš Gallo uznaný za vinného prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.č. 300/2005 Z.z. v znení zákna č. 1/2014 Z.z. na tom skutkovom základe, že dňa 15.11.2014 v čase okolo 17,00 hod. v obci P.kres Rožňava, pri objekte bývalého bufetu P., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného Y. R. a to tým spôsobom, že vybehol spoza tam zaparkovaného autobusu, poškodeného Y. R. zvalil na zem, kde sa navzájom trhali a po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu odišiel. Bol mu za to uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitm § 56 ods. 1,2, § 38 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 800,- (osemsto) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených 1) Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Y. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Y.. L. Kontrom, 2) U., Ulica XX.augusta X a XX, XXX XX X., zastúpenú splnomocnenou zástupkyňou Y.. T. R. s ich nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že výsledkami dokazovania nebola preukázaná jeho vina ani zo spáchania prečinu výtržníctva. Tvrdí, že to bol poškodený, ktorý ho prvý napadol a on sa len bránil. Spochybnil usvedčujúce výpovede poškodeného so zreteľom na ich predchádzajúce zlé vzťahy. Okresný súd mal jeho konanie posudzovať tak, že sa len bránil útoku, pri ktorom došlo k fyzickému konfliktu a vzájomnému trhaniu. Poškodený podľa neho vyvolal konflikt účelovo so zreteľom na to, že v ten deň doobeda oznámil na polícii, že zo strany poškodeného dochádza k ovplyvňovaniu voličov. Okresný súd mal podľa jeho názoru prihliadnuť aj na to, že to bol práve poškodený, ktorý za nim prišiel k jeho podniku na ulicu Jelšavskú z volebnej miestnosti a nie naopak. Dodal, že on nemal dôvod vybehnúť spoza autobusu a napadnúť poškodeného, keď nevedel o tom, že bude práve prechádzať okolo. Podrobne rozobral jednotlivé výpovede poškodeného o priebehu skutku a zdôraznil, že o rozhodných okolnostiach (okamih, kedy malo dôjsť k zlomenine nosa, úvod ako došlo k napadnutiu) poškodený vypovedal rozporne. Okrem toho poukázal na to, že je oproti poškodenému nižšej a omnoho chudšej postavy. Dodal, že súd mal pri hodnotení vierohodnosti výpovedí poškodeného zobrať do úvahy aj charakter zranení poškodeného tak, ako vyplývajú zo znaleckého posudku, ktorý je tiež v rozpore s výpoveďami poškodeného. Súd mal tiež prihliadnuť aj na rozpor vo výpovediach poškodeného a ním označených svedkov, ktorí k nim mali prísť v okamihu, ktorý obaja aktéri konfliktu popisujú rozdielne. Uviedol, že policajt nevypočul v prípravnom konaní svedkov - manželov X. zákonne, pretože ich výpovede sú úplne zhodné až na osobu, ktorá vypovedá. Zdôraznil tú časť výpovede svedkov, v ktorej popreli, že by poškodeného mali dvíhať zo zeme a naopak uviedli, že poškodeného našli na zemi kľačať, potom sa zdvihol a sám odišiel. Účastníkov sa videli len naťahovať. Ani jeden z týchto svedkov nevidel konflikt od začiatku, preto súd nemohol jednoznačne ustáliť, že konflikt začal práve on. Konštatoval, že svedkovia nepotvrdili ani výpoveď poškodeného, podľa ktorej sa mu mal obžalovaný pred vstupom do volebnej miestnosti vyhrážať, že ho rozkope, ani to, že obžalovaný bol v deň konfliktu opitý. Uviedol, že poškodený zariadil aj jeho negatívnu charakteristiku z obce, pretože vo voľbách podporoval súčasného starostu, ktorý charakteristiku napísal a navyše, poškodený je poslancom a má so starostom bližší vzťah. Výpovede poškodeného spochybňuje aj lekárska správa MUDr. Tomáša Jágera, kde poškodený uviedol, že bol napadnutý pred 5 dňami viacerými osobami a MUDr. Kožárovej, kde poškodený uviedol, že bol napadnutý viacerými osobami, z ktorých niektoré aj poznal. Poškodený účelovo zamlčal toto napadnutie občanmi rómskeho pôvodu a neohlásil ho na polícii, pretože by tým riskoval prípadné trestné stíhanie za ovplyvňovanie volieb. Vyjadril názor, že zranenia, ktoré poškodený popisuje, že mu mal spôsobiť on pri vzájomnom konflikte, mu spôsobili práve tieto osoby a okresný súd túto časť dôkazov aj správne vyhodnotil. Okresnému súdu vytýka, že nesprávne ustálil čas skutku na 17.00 hod, keď bolo dokazovaním preukázané, že vtedy ešte len odchádzal z volebnej miestnosti. Tam sa vrátil až o 17.30 hod., pričom úradný záznam bol spísaný až o 17.37 hod.. Poškodený nevedel vysvetliť, kde sa nachádzal medzi 17.00- 17.20-17.25 hod., kedy malo dôjsť ku skutku, avšak na druhej strane bolo z výpovedí priamych svedkov zistené, že v tesnej blízkosti miesta činu postávali v tme rómovia. Poukázal na výpoveď svedkyne O., že k údajnej bitke malo dôjsť okolo 17.00 a že nevie kto sa tam bil. To, že šlo asi o obžalovaného vydedukovala len z rečí ľudí v obchode na druhý deň. Je preto nesporné, že bitka, ktorú táto svedkyňa videla, sa odohrala skôr ako konflikt medzi ním a poškodeným, ktorý sa odohral medzi 17.20-17.25 hod.. Uviedol, že samotnú skutočnosť, či bol na mieste činu zaparkovaný autobus, nepotvrdil ani jeden z vypočúvaných svedkov okrem svedkyne Tomášikovej, ktorá však nie je hodnovernou svedkyňou so zreteľom na to, že je susedou poškodeného, a že ju poškodený navrhol vypočuť až na hlavnom pojednávaní, aj keď mala mať vedomosť o skutku už skôr. Namietal, že súd vychádzal pri uznaní viny najmä z tejto usvedčujúcej výpovede svedkyne, aj keď sa v nej nachádzalo množstvo rozporov, ktoré podrobne popísal. Na záver uviedol, že poškodený sa v prípravnom konaní vyjadroval, že bude účelovo naťahovať liečenie zranení, len aby za to obžalovaný musel zaplatiť, a že bezprostredne po skutku nešiel urobiť oznámenie na polícii, resp. domov, ale späť do volebnej miestnosti, kde už predsedníčka komisie hovorila o jeho zlomenom nose, aj keď ešte ani nebol u lekára. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod celého skutku obžaloby podľa § 285 písm. c/ TR. por.. Prokurátorka v písomných dôvodoch odvolania nesúhlasila ani s výrokom o vine, ani o treste. Namietala, že okresný súd neuznal obžalovaného vinným aj z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.. V tejto súvislosti poukázala na jednoznačnú výpoveď poškodeného, ktorá korešponduje so závermi znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu v rozsahu vzniku jednotlivých zranení, ako aj v popise mechanizmu ich vzniku. Zdôraznila, že poškodený poprel, že by bol napadnutý niekým iným a na svojich výpovediach zotrval aj pri konfrontáciách s obžalovaným. Nestotožnila sa s obhajobou obžalovaného, že poškodený mal byť napadnutý inými osobami, nakoľko túto nepotvrdil ani jeden z ním označených svedkov, resp. vykonaných dôkazov. Spochybnila aj záver okresného súdu, že z obsahu lekárskych správ MUDr. Jágra a MUDr. Kožárovej vznikla pochybnosť o tom, kto a za akých okolností spôsobil popísané poranenie poškodenému a v tejto súvislosti poukázala na ďalšie tri lekárske správy, kde sa uvádza, že poškodený bol napadnutý útočníkom, ktorého pozná. Poškodený pritom správy lekárov MUDr. Jágra a MUDr. Kožárovej v tejto časti spochybnil a uviedol, že údaj o tom, že bol napadnutý viacerými osobami, im neposkytol. Vyjadrila názor, že ak súd uveril stavu, ktorý ustálil v skutkovej vete napadnutého rozsudku, nemal dôvod neveriť tomu, že pri predmetnom útoku obžalovaný spôsobil poškodenému aj mnohopočetné zranenia. Nie je možné uspokojiť sa s takým vyhodnotením dôkaznej situácie, keď súd neprihliadol na svedecké výpovede W. a Mgr. T. W. v časti, v ktorej popisujú objektívne zistiteľné zranenia a potiaže poškodeného a to v čase okolo 17.30 až 18.30 hod., t.j. krátko po fyzickom útoku zo strany obžalovaného. Domnieva sa tiež, že okresný súd uložil obžalovanému trest, ktorý nie je adekvátny závažnosti jeho konania, najmä s ohľadom na výpočet zranení, ktoré poškodenému spôsobil. Uložený peňažný trest vo výške 800 eur považuje za neprimerane mierny a poukazuje na osobu obžalovaného, ktorý je v zmysle správy o povesti prchkej a výbušnej povahy, v dôsledku čoho sa často dostáva do konfliktu s občanmi. Zastáva názor, že primeraným by bol úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby. Zároveň bolo podľa jej názoru opodstatnené rozhodnúť o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť spôsobenú škodu. Z uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, a aby rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. v intenciách odôvodnenia jej odvolania. Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch podaného odvolania, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržal odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry a navrhol rozhodnúť v zmysle jeho petitu. Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovede obžalovaného, z výpovede svedka - poškodeného Y. R., z výpovede svedkov Y. I., W. R., T.. T. W., T.. O. Y., T.. T. W., Y. X., Q. X., L. P., T. R., T. R. X., Y. R., T. R., C. L., T. W., T. W., V. O., z výpisu z operačného denníka e.č. 20/2014, z lekárskeho nálezu MUDr. Tomáša Jágera zo dňa 20.11.2014, z lekárskej správy MUDr. Márie Kožárovej zo dňa 25,11.2014, z ostatných lekárskych správ zo dňa 15.11.2014, zo znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu CSc., na podklade ktorých dospel k záveru, že obžalovaný spáchal posudzovaný čin v takom rozsahu a spôsobom, ako je to popísané vo výrokovej časti rozsudku, v ktorej upravil skutok tak, že z neho vypustil časť, ktorá zodpovedala konaniu právne kvalifikovanému ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TR. zák.. Konštatoval, že v konaní proti sebe stáli dve verzie skutkového deja a to verzia obžalovaného a verzia poškodeného, pričom vo veci neboli zistení takí svedkovia, ktorí by bezprostredne, neprerušované a priamo sledovali priebeh konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným. Manželia X. a ďalší svedkovia videli len akési naťahovanie aktérov konfliktu. Žiaden z nich nevidel intenzívne fyzické napadnutie, oboch našli v pokľaku. Ďalej títo svedkovia, vrátane svedkyne O. potvrdili, že konflikt nemohol trvať príliš dlho, a teda do takého rozsahu, aby bolo možné konštatovať a potvrdiť výpoveď poškodeného, že bol kopaný a udieraný minimálne 20-30 krát. Všimol si pritom, že znalec pri popise mechanizmov spomenul maximálne 7-8 úderov a tiež aj tú časť výpovede svedkyne O., že v blízkosti sa nachádzalo množstvo ďalších neznámych osôb - väčšinou Rómov. Orgány činné v trestnom konaní podľa názoru okresného súdu nedostatočne zadokumentovali podstatné okolnosti prípadu, ktoré by mohli napomôcť objektívnemu rozhodnutiu vo veci a k prikloneniu sa k jednej z udávaných verzií bez zbytočných pochybností. Uviedol, že predovšetkým okolnosti uvádzané poškodeným, prípadne jeho rodinnými príslušníkmi týkajúce sa vyhrážok, opitosti obžalovaného, neboli v priebehu dokazovania vôbec preukázané. Najväčšia pochybnosť svedčiaca v prospech obžalovaného vznikla pri hodnotení lekárskych správ MUDr. Jágera a MUDr. Kožárovej, v ktorých poškodený uviedol, že zranenia mu boli spôsobené viacerými osobami. Tieto po výsluchu oboch lekárov okresný súd považoval za maximálne objektívne, nakoľko boli vypracované v rozdielnych časoch, na iných pracoviskách, lekári nemali k dispozícii žiadne podklady, z ktorých by mohli čerpať obsah anamnézy. Obaja zhodne uviedli, že do lekárskeho nálezu uviedli len tie skutočnosti, ktoré popísal pacient. Obžalovaný pritom od počiatku uvádzal, že poškodený mal byť v tú istú dobu napadnutý viacerými neznámymi osobami z dôvodu nesplnenia sľubov v súvislosti s prebiehajúcimi voľbami. Pri zraneniach poškodeného nebol vylúčený otras mozgu, ktorý mohol spôsobiť stratu spomienok pred udalosťou spôsobujúcou amnéziu a ak si poškodený pamätal na to, ako jeho a obžalovaného oddeľovali svedkovia a spomenul si na narušené vzťahy ich rodín, mohlo to poškodenému utkvieť v pamäti tak, že za vinníka jeho zranení označil obžalovaného, aj keď mohlo ísť skutočne aj o viaceré neznáme osoby v súvislosti s prebiehajúcimi voľbami. Okresný súd upravil skutok obžaloby tak, že z neho vypustil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom tak, ako ho popísal prokurátor v obžalobe. K úprave došlo aj v čase spáchania činu, kedy súd prihliadol na časové úseky, ktoré uvádzala svedkyňa O., ktoré vyhodnotil ako najobjektívnejšie. Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil a k odvolaniu obžalovaného uvádza nasledovné. Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho okresný súd ustálil v skutkovej vete napadnutého rozsudku a následne aj správne právne kvalifikoval. Pokiaľ obžalovaný poukazoval na to, že sa nedopustil ani prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. por., krajský súd poukazuje na jeho znenie, podľa ktorého kto sa úmyselne dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Je nesporné, že medzi obžalovaným a poškodeným sa na ulici (mieste verejne prístupnom) odohral fyzický konflikt, pričom viacerí nezainteresovaní svedkovia ho vo finálnej fáze opísali ako ťahanicu. Svedkyňa X. okrem iného uviedla, že keď prišli na miesto činu, ťahala obžalovaného od poškodeného. Krajský súd dospel po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu k totožnému právnemu záveru ako okresný súd, že obžalovaný sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, keď po predchádzajúcom slovnom konflikte pri náhodnom stretnutí sotil na ulici do poškodeného, ktorý spadol na zem a tu sa s ním navzájom trhal. Krajský súd neuveril obhajobe obžalovaného, že konflikt nevyvolal a bol len jeho obeťou, pretože v takom prípade by svedkovia ako aktívneho útočníka odťahovali poškodeného a nie obžalovaného. Aj keď výpovede poškodeného boli skutočne na viacerých miestach rozporné, tak ako na to poukazoval obžalovaný, krajský súd uvádza, že práve pri samotnom priebehu skutku, za ktorý bol obžalovaný odsúdený, sa zhodovali nielen navzájom, ale zapadali aj do kontextu vykonaného dokazovania, preto o nich krajský súd v tejto časti nepochyboval a považoval ich za hodnoverné. Prokurátorka v odvolaní namietala, že okresný súd neuznal obžalovaného vinným aj z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.. V tejto súvislosti poukázala na jednoznačnú výpoveď poškodeného, ktorá korešponduje so závermi znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu v rozsahu vzniku jednotlivých zranení, ako aj v popise mechanizmu ich vzniku. Zdôraznila, že poškodený poprel, že by bol napadnutý niekým iným a na svojich výpovediach zotrval aj pri konfrontáciách s obžalovaným. Z obsahu preskúmavaného spisu je však zrejmé, že výpovede poškodeného k tejto časti žalovaného skutku neboli vôbec také jednoznačné, ako na to poukázala prokurátorka v podanom odvolaní. Kým poškodený tvrdil, že ho mal obžalovaný udierať 20-30 krát, znalec MUDr. Hrubala vo svojom znaleckom posudku pripustil maximálne 7-8 dielčích útokov, z čoho je nesporné, že výpoveď v tejto časti vôbec nekorešponduje so znaleckým posudkom, ako mylne uvádzala prokurátorka v podanom odvolaní. Pokiaľ ide o pôvodcu zistených zranení poškodeného, vykonaným dokazovaním nebolo ani podľa názoru krajského súdu jednoznačne preukázané, že ním bol práve obžalovaný. Okresný súd správne poukázal na lekárske správy MUDr. Jágera a MUDr. Kožárovej, v ktorých poškodený uvádza, že zranenia mu boli spôsobené viacerými osobami. Aj krajský súd považoval tieto správy za objektívne, nakoľko boli vypracované v rozdielnych časoch, na iných pracoviskách, lekári nemali k dispozícii žiadne podklady, z ktorých by mohli čerpať obsah anamnézy. Obaja zhodne uviedli, že do lekárskeho nálezu uviedli len tie skutočnosti, ktoré popísal pacient. Navyše, poškodený na otázku sudcu na č.l. 188 nevedel s určitosťou vylúčiť, či to takto povedal alebo nie, k tejto otázke nezaujal také jednoznačné stanovisko, ako to uvádzala prokurátorka v podanom odvolaní. Takto zistené skutočnosti vnášajú do skutkového stavu také objektívne pochybnosti, že ich nemôžu odstrániť ani ďalšie tri lekárske správy, kde už poškodený uvádza, že ho napadol útočník, ktorého pozná. Ďalšie pochybnosti do tejto časti skutku vnášajú aj nezrovnalosti v čase odohrania skutku, samotná prítomnosť viacerých rómov v blízkosti miesta činu, ako aj tvrdenie obžalovaného, že rómovia mali motív zbiť poškodeného z dôvodu nesplnenia sľubov počas prebiehajúcich volieb, kde poškodený kandidoval za poslanca. To, akým spôsobom popisovali zistiteľné zranenia svedkyne W. R. a T.. T. W., neusvedčuje obžalovaného za pôvodcu vzniku zistených zranení, a to aj napriek blízkej časovej nadväznosti na preukázaný konflikt, pretože zistený skutkový stav umožňoval rovnako záver, že mu tieto zranenia medzi 17.00 a 17.30 hod. spôsobili osoby, ktoré sa tiež nachádzali v blízkosti volebnej miestnosti a miesta výtržnosti. Okrem toho, svedkovia, ktorí videli záver konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným neuvádzali, že by na poškodenom videli zranenia, ktoré popisovali svedkyne W. R. a T.. Marta Kuzmová. Pretože prokurátorka v podanom odvolaní neoznačila žiadne iné dôkazy, ktoré by jednoznačne usvedčovali obžalovaného aj zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, krajský súd zamietol jej odvolanie v tejto časti ako nedôvodné. Pokiaľ ide o trest, z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd pri jeho ukladaní vychádzal zo zistenia, že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný trestným rozkazom zo dňa 27.4.2012, kedy mu pre prečin podľa § 289 ods. 1 TR. zák. bol uložený peňažný trest vo výške 700 eur a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy osobných motorových vozidiel na dobu 26 mesiacov. Peňažný trest vykonal dňa 23.5.2012 a po podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti zo dňa 3.7.2013 mu bola určená skúšobná doba v trvaní 24 mesiacov, ktorá uplynula dňa 3.7.2015. Z hodnotenia obžalovaného okresný súd zistil, že obžalovaný sa síce o svoju rodinu riadne stará, avšak navštevuje pohostinstvá, je prchkej a výbušnej povahy a často sa dostáva do konfliktu s občanmi. Obžalovaný je zamestnaný pri súkromnej spoločnosti Dovaj Rožňava. Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu postupoval okresný súd podľa § 34, § 56 ods. 1, 2 a § 38 ods. 2 TR. zák., pričom nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Vzhľadom na okolnosti prípadu okresný súd uložil obžalovanému samostatný peňažný trest vo výške 800 eur a pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. Krajský súd sa aj v tomto prípade s názorom okresného súdu stotožnil. Pri ukladaní trestu okresný súd zobral do úvahy všetky podstatné okolnosti, ktoré mal na jeho určenie a nepochybil, keď obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 800 eur, ktorý je dostatočný tak z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. Pokiaľ prokurátorka tvrdila, že takto uložený trest je neprimerane mierny najmä s ohľadom na výpočet zranení, ktoré obžalovaný spôsobil poškodenému, krajský súd uvádza, že trest za ublíženie na zdraví nebol ukladaný, pretože skutok zodpovedajúci právnej kvalifikácii konania obžalovaného podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. bol z výrokovej časti rozsudku dôvodne vypustený. Krajský súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali uloženie trestu spojeného s odňatím slobody v dolnej polovici zákonom určenej trestnej sadzby v zmysle odvolacieho návrhu prokurátorky len za prečin výtržníctva. Obžalovaný nebol predtým súdne trestaný za násilný trestný čin, dokonca v spise sa nenachádza ani zmienka, že by bol za takéto konanie priestupkovo riešený. Trestný čin výtržníctva, okolnosti jeho spáchania a osoba obžalovaného nie sú takej povahy, ktorá by odôvodňovala uloženie tak prísneho trestu ako navrhovala prokurátorka. Vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a zistenými zraneniami poškodeného, okresný súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. per analógiám správne odkázal poškodeného a Sociálnu poisťovňu s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.