Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6To/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010432 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815010432.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného E. J., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí 27. septembra 2016 odvolanie obžalovaného a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.7.2016, sp.zn. 3T/162/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. J. a poškodeného R. L.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný E. J. uznaný za vinného v bode 1/ výroku rozsudku zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., v znení zákona č. 73/2015 Z. z., v bode 2/ výroku rozsudku zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b), c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., v znení zákona č. 73/2015 Z. z. na tom skutkovom základe, že 1/ v období od mesiaca máj 2015 do 22.7.2015 v obci L., okres K., v rodinnom dome na Ulici Š. XX, ako aj na iných miestach v obci L., pod hrozbou násilia a využijúc duševnú zaostalosť R. L., ako aj jeho sociálnu odkázanosť, nakoľko mu umožnil ubytovanie vo svojom rodinnom dome, tohto opakovane, najmenej v 5 prípadoch donútil k vykonávaniu orálneho sexu, ako aj k iným sexuálnym praktikám, 2/ dňa 22.7.2015 okolo 10.00 h v obci L., okres K., v rodinnom dome na Ulici Š. XX, po tom, ako bol svojou družkou G. D. pristihnutý pri vykonávaní orálneho sexu so R. L., sa vyhrážal R. L., že ho zabije, zapichne nožom, ak niekomu povie o ich sexuálnom vzťahu, pričom v ňom vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční. Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 200 ods. 2 Tr.zák., s použitím § 41 ods. 1,2, § 38 ods. 2, 7 Tr. zák., s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Š. XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Martinou Vnenčákovou, s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný E. J. čo do výroku o vine a treste, ako aj poškodený R. L. prostredníctvom svojej zástupkyne z radu advokátov. Obžalovaný v odvolaní, ktoré podal písomne prostredníctvom svojho obhajcu, a ktorú podal aj sám, uviedol, že v priebehu konania nebol zabezpečený žiaden priamy dôkaz o jeho vine (s výnimkou poškodeného), hoci je podľa odvolateľa evidentné, že sa poškodený aj s mojou družkou, terajšou jeho milenkou chystali na jeho usvedčenie z trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Dôkazom o jeho nevine má byť práve nahrávka, ktorú vyhotovil poškodený aj s jeho bývalou družkou a z ktorej má byť zrejmé, že v žiadnom prípade ho nenútil k sexuálnym praktikám. Nebolo preukázané, žeby sa poškodenému vyhrážal, že ho vyhodí z domu, ak nespraví čo od neho požadoval. Naviac on mal kde ísť bývať, a to u svojej sestry, resp. u otca. Napokon mohol ísť aj do Brna za svojím bratom. V ďalšom namietal závery znaleckého posudku PhDr. E. Kitkovej po stránke formálnej. Poukázal na vnútornú protirečivosť napadnutého rozsudku. Podľa neho len v tom prípade mohlo byť kvalifikované v rozsudku uvedené konanie ako trestný čin, keby páchateľ násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku. Hrozba bezprostredného násilia nebola potvrdená, pretože vyhodenie z domu v žiadnom prípade nie je možné považovať za hrozbu násilím, tobôž nie za bezprostrednú hrozbu. Podľa názoru odvolateľa poškodený ani sám netvrdil, žeby ho mal k týmto sexuálnym praktikám donútiť hrozbou priameho násilia, o čom svedčí aj jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Poškodený R. L. prostredníctvom svojej zástupkyne - advokátky JUDr. Martiny Vnenčákovej podal odvolanie voči výroku o náhrade škody, v ktorom uviedol, že si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.050,- eur, odvolávajúc sa na zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Je toho názoru, že v adhéznom konaní o tomto nároku môže súd v celosti rozhodnúť a v prípade odsúdenia obvineného poškodenému priznať celú výšku uplatnenej morálnej škody (nemajetnej ujmy). Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zmenil prvostupňový rozsudok tak, že obžalovanému uloží povinnosť nahradiť poškodenému R. L. z titulu uplatnenej morálnej škody 4.050,- eur. Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného a poškodeného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. K odvolaniu obžalovaného E. J.: Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov (zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák. a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b), c) Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 73/2015 Z.z.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia (§ 2 ods. 10 Tr.por.). Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil trestné konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Odvolací súd poukazuje na tie časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorých okresný súd sa v postate náležitým spôsobom vysporiadal aj s tými dôvodmi, ktoré boli uvedené v odvolaní obžalovaného. Odvolací súd naviac pripomína rozhodovaciu prax všeobecných súdov zakotvenú vo viacerých rozhodnutiach, najmä Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých ak súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr.por. (teraz § 2 ods. 12), t.j. hodnotil ich podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, odvolací súd podľa § 258 ods. 1 písm. b) Tr.por. (teraz § 321 ods. 1 písm. b) ) nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, lebo sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takomto prípade totiž napadnutému rozsudku nemožno vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). Právna kvalifikácia skutku, ako už bolo vyššie uvedené, zodpovedá zákonu a je v podstate v napadnutom rozsudku vecne správne zdôvodnená, preto ani v tomto smere nemožno okresnému súdu nič vytknúť. Správne postupoval okresný súd, pokiaľ obžalovaného pre výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Aj v tomto smere je odôvodnenie napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. K odvolaniu poškodeného R. L.: Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku. Preto aj v tomto smere krajský súd upriamuje pozornosť mimo príslušnej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia na Zákon č. 215/2006 Z.z. v znení Zákona č. 146/2013 Z.z., najmä na § 2 písm. b), § 4 ods. 1, § 8 ods. 3, ktoré sú nosnými ustanoveniami zákona o odškodnení osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Treba však uviesť, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa poškodený domáha v prejednávanej veci, môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba (pozri rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.1.2011, č. 1To/10/2011 - 427). Z týchto dôvodov krajský súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného ani poškodeného R. L. a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.