Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/112/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200029 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815200029.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne P. C., W. Q. T., W. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, proti žalovanej: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.10.2015 č.k. 6C/15/2015 - 46 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu dňa 03.12.2014 č.k. SR 19062/14, zároveň odložil jeho vykonateľnosť do právoplatného skončenia konania vo veci 6C/15/2015, žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 145,86 eura a zároveň jej uložil zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 eura v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere dňa 18.02.2013, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 1.400,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanej do 28.02.2014 v sume 2.616,- eur. Ďalej vychádzal zo zistenia, že rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.02.2013 vyplýva, že podľa čl. 2 predmetnej zmluvy všetky spory zo zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 03.12.2014, ktorého zrušenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha vyplýva, že rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu 21,02 eura ako úrok a sumu 323,90 eura ako poplatok. Ďalej zaviazal žalobkyňu zaplatiť trovy mediačného konania v sume 202,53 eura a poplatok za upomienky v sume 8,- eur, ako aj trovy rozhodcovského konania v sume 193,74 eura. Súd bol teda toho názoru, že právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o úvere a rozhodcovskou zmluvou preto súd nárok žalobkyne posudzoval podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014. 3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd bol teda toho názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Súd bol toho názoru, že zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. i), k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie sú uvedené povinné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2, a to úroková sadzba spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd poukázal na to, že v zmluve je uvedená len jediná splátka vo výške 2.616,- eur, ktorá má byť zvýšená o poplatok 1.216,- eur, ktorá má byť tvorená súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 548,10 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 667,90 eura. Aj napriek tomu, že žalovaná v zmluve uvádza z čoho pozostáva poplatok navyšujúci poskytnutú zmluvu, pre spotrebiteľa jednoznačne nevyplýva výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru ani jednotlivé zložky administratívnych poplatkov. Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považuje za nekalú praktiku žalovanej, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobkyňa nemá vedomosť o tom, aká je úroková sadzba úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva teda neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, úrokovej sadzby úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Úver pre chýbajúce náležitosti preto treba považovať za úver poskytnutý za bezúročný a bez poplatkov. 4. Predmetom rozhodcovského konania bolo teda vrátenie úveru poskytnutého žalobkyni vo výške 1.400,- eur. Keďže nebolo dodržané ust. § 9 ods. 2 písm. I), k) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek uvedeným skutočnostiam rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej právnej úpravy a svojím rozhodnutí zaviazal žalobkyňu na plnenia, ktoré boli v rozpore so zákonom a preto bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. Súd v súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia veci samej vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu tohto rozhodcovského rozsudku. 5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. 6. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v konaní bola oslobodená od súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. za zákona č. 71/1992 Zb.). 7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle všeobecných podmienkach úveru tak, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podľa jej názoru, súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán, v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d)). Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodno-právnom vzťahu, pokiaľ dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispoziciálneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník v aplikácii právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje obdobným spôsobom a ide o konkludentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere tak, ako sú uvedené v Obchodnom zákonníku, keďže ten predstavuje predpis, na základe ktorého bola v zmysle § 269 uzatvorená. Následne sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy do budúcna, ktoré vzniknú zo zmluvy sa budú spravovať § 262 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný nesúhlasí s priznanou náhradou trov konania, keďže je toho názoru, že rozhodnutie bolo vydané predčasne a navyše nesprávne. Rozhodnutie o povinnosti uhradiť trovy konania v prípade, kedy nejde podľa názoru spotrebiteľa považuje za predčasné a nesprávne, nakoľko neexistuje právoplatné rozhodnutie v predmetnom konaní. 8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 9. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v tomto rozsahu potvrdil. 10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.12.2016 o 13.30 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p. 11. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolacie dôvody v potvrdenej časti rozsudku namietané žalovanou nie sú dôvodné. 12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok okrem výroku o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 13. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 14. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd udáva nasledovné: 15. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné k odvolaniu žalovanej dodať, že toto sa v podstatnej miere týka konštatovania, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovanou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou a že nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovanou riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky vychádzal z názoru, že táto bola medzi stranami sporu individuálne dojednaná, nakoľko z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Pokiaľ teda odvolanie žalovanej smeruje k tomu, že rozhodcovská doložka nerobí rozhodcovskú zmluvu neplatnou, toto nemá svoje opodstatnenie. 16. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky a dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku skúmal rozhodovanie z pohľadu ochrany spotrebiteľa, keďže úverová zmluva, ktorá bola podkladom pre uzavretie rozhodcovskej doložky je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. 17. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. je, že pri rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 18. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok o zrušení rozhodcovského rozsudku vecne správny. 19. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský rozsudok bol zrušený, bol to dôvod aj pre potvrdenie rozsudku vo výroku v odklade jeho vykonateľnosti. 20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 387 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 21. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 396 C.s.p. 22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).