Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200325 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815200325.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: G., s.r.o., G. XX, J., W.: XX XXX XXX, proti povinnej: C. Q., nar. X.XX.XXXX, I. XXX, K., o vymoženie XXX,- eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora I.. O. T., G., R. úrad J., X. XX, J., pod č. EX XXXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Er/20/2015-8 zo dňa 30.1.2015, takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie oprávneného a súdneho exekútora. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vylúčil súdneho exekútora I.. O. T. z vykonávania exekúcie. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX a exekučného titulu, ktorým je Trestný rozkaz Okresného súdu Rožňava č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX požiadal súdny exekútor I.. O. T. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a spolu so žiadosťou o udelenie poverenia oznámil, že si plní povinnosť podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku. Poukázal na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. W..ÚS XXX/ XXXX. Označil tento nález za individuálny normatívny akt, pôsobnosť ktorého je limitovaná hranicami určenými konaním vedeným pred Okresným súdom Žiar nad Y. pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX a preto závery poňaté do jeho obsahu nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, tvrdil, že ním bolo medzinárodne a ústavne neakceptovateľným spôsobom zasiahnuté do jeho základných práv a preto podal proti nemu individuálnu sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 3, § 4, § 30 ods. 1, 3 a ods. 11, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a poukazom na právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu zo dňa XX.X.XXXX č.k. W.. ÚS XXX/XXXX-XX, s prihliadnutím i na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (K. v. J., G. v. J., N. v. V.), rozlišujúcu objektívnu a subjektívnu nestrannosť súdneho exekútora, posúdil či sú v prejednávanej veci poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v tomto smere a dospel k záveru, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, zakladá vzťah medzi ním a oprávneným, ktorý má základ v okolnostiach, ktoré nastali mimo exekučného konania. Ide o skutočnosť, ktorá vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, navyše ak oprávnený podáva návrhy na vykonanie exekúcie len tomuto súdnemu exekútorovi, ktorého si zakaždým vyberie z exekútorov pôsobiacich v Slovenskej republike, a existencia tejto pochybnosti postačuje pre jeho záver o vylúčení I.. O. T. z vykonávania exekúcie v prejednávanej veci. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Podľa obsahu odvolania namietol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. W.. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a na početné uznesenia iných okresných súdov Slovenskej republiky, ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor I.. O. T. nie je vylúčený z vykonávania exekúcií, pretože skutočnosť, že bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá sama o sebe pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora, keď navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca, čiže nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom, ani členom prípadného iného orgánu spoločnosti a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť oprávneného. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu existujúcu judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Q./XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX i rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. XXXX publikované v čiastke X/XXXX Zb. NSS). Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinnej dňa XX.X.XXXX. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor I.. O. T., G.. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.. Poukázal na to, že do funkcie exekútora bol vymenovaný Ministrom spravodlivosti SR s účinnosťou odo dňa XX.X.XXXX a to rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX, č.XXXX/XXXX-X. Medzi osobami, ktoré sa dobrovoľne rozhodli využiť služby exekútora poskytované prostredníctvom výkonu exekučnej činnosti bola aj právnická osoba- obchodná spoločnosť- G., s.r.o. , so sídlom G. XX, XXX XX J., SR , W.: XX XXX XXX. Prvostupňový súd napadnutým uznesením ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie. Práve označené uznesenie a postup všeobecného súdu, ktorý viedol k jeho vydaniu, napáda súdny exekútor z hľadiska porušenia jeho práv ako súdneho exekútora. K prípustnosti podania odvolania a právomoci všeobecného súdu o ňom rozhodnúť odvolateľ zdôraznil, že orgány ochrany práv stojace mimo systém všeobecného súdnictva predstavujú v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všeobecných súdov, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Pri stanovení úloh všeobecných súdov je podstatné, že ústavný súd vo svojej činnosti zastáva názor podľa ktorého predpokladom záveru o porušení niektorého z ústavou garantovaných práv je také jeho porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej. Ak sa konania pred všeobecným súdom zúčastňuje povinný a oprávnený, je rozhodne v záujme dodržania zásad spravodlivého súdneho procesu, aby stranou konania bol aj súdny exekútor. K porušeniu práv odvolateľ citoval a následne zdôvodňoval ustanovenia čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, čl. 14 čl. 1 Protokolu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti s potrebou posúdiť vecnú stránku rozhodovania o zaujatosti exekútora z dôvodu identifikácie chýb všeobecného súdu, ktoré viedli k porušeniu práv zaručených Ústavou SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považoval odvolateľ uviesť, že právna úprava exekučného konania v SR je založená na princípe voľného výberu osoby exekútora. Vzťah exekútora a oprávneného je na základe zákonného princípu voľného výberu exekútora „de iure“ vzťahom subjektívne podmieneným. Nie je preto možné, aby exekučný súd skúmal zaujatosť exekútora voči oprávnenému a rovnako tak nie je možné , aby o zaujatosti exekútora voči oprávnenému súd rozhodoval, či ako v tomto prípade dokonca pre zaujatosť exekútora ho z výkonu exekúcie vylúčil. Odvolateľ ďalej uviedol, že nemôže ovplyvňovať obsah rozhodnutia exekučného súdu, keďže ide o výkon autonómnej rozhodovacej kompetencie exekučného súdu. Exekútor môže viesť exekúciu výlučne v rozsahu poverenia exekučného súdu a na základe jeho usmernení a tak konal aj I.. O. T.. V závere odvolateľ uvádza, že exekútor v obchodnej spoločnosti G., s.r.o. pôsobil v pracovnoprávnej pozícii radového zamestnanca, ktorého pracovné zaradenie nijako nesúviselo s priebehom exekúcií. S poukazom na vyššie uvedené, že súd svojím prvostupňovým rozhodnutím porušil odvolateľove právo na súdnu ochranu zaručené čl.46 ods.1 Ústavy SR, právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. Dohovoru, právo vlastniť majetok zaručené čl.20 ods.11 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 protokolu č.1 Dohovoru, všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený čl. 12 ods.2 Ústavy SR a zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru, žiada odvolací súd, aby po náležitom zistení skutkového stavu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa bez náhrady. Oprávnený vo vyjadrení sa k odvolaniu súdneho exekútora poukázal na početné uznesenia iných okresných súdov Slovenskej republiky, ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor I.. O. T. nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu existujúcu judikatúru - rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Q./XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX i rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. XXXX publikované v čiastke X/XXXX Zb. NSS. Na základe vyššie uvedených skutočností sa oprávnený stotožňuje s odvolaním súdneho exekútora I.. O. T. v plnom rozsahu. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len“O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa v napadnutom výroku a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť. Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. K odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné : Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. V prejednávanej veci ide o odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa vylúčil súdneho exekútora I.. O. T., G.. z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Keďže odvolanie oprávneného v prejednávanej veci smeruje proti rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa vylúčil súdneho exekútora I.. O. T., G. z vykonávania exekúcie v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolanie oprávneného odmietol. K odvolaniu súdneho exekútora odvolací súd uvádza: Podľa ustanovenia § 37 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým kto na odvolanie nie je oprávnený. Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej veci súdny exekútor nebol oprávnený podať odvolanie proti napadnutému uzneseniu, pretože podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor je účastníkom konania len v prípade rozhodovania o trovách exekúcie a môže v exekučnom konaní preto podať odvolanie iba proti trovám exekúcie a nie proti iným rozhodnutiam exekučného súdu. Preto odvolací súd podľa § 37 Exekučného poriadku a § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol odvolanie súdneho exekútora ako podané neoprávnenou osobou. Oprávnený a ani súdny exekútor neboli v odvolacom konaní úspešní, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. im nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.