Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 17CoE/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201158 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815201158.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v exekučnej právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, AK so sídlom ul. Stropkovská č. 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: I. A., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. E. Č.. XXX/XX, XXX XX S., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana, Exekútorsky úrad Humenné, ul. 26. novembra č. 1, 066 01 Humenné, pod č. L. XXX/XXXX, pre vymoženie istiny 1 928,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.: 4Er/83/2015-15 zo dňa 03.03.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 12.02.2015 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria so sídlom v Žiline, vydaným rozhodcom JUDr. Erikom Končokom dňa 18.11.2014, sp. zn.: RK-PC-1620/14-EK, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy 1 928,80 Eur s príslušenstvom. Dňa 13.02.2015 doručil súdny exekútor na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného, pripojeným exekučným titulom a žiadal udeliť poverenie v rozsahu pripojeného návrhu. Súd citoval ustanovenie § 243d ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný zákon“) v platnom znení, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), § 52 ods. 1, 3, § 53 ods. 1 prvú vetu, ods. 4 písm. r), § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 01.01.2008. Súd zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 25.11.2011 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 900,00 Eur. Povinná sa ho zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 48,22 Eur (spolu mal zaplatiť 2 025,24 Eur). Ďalej konštatoval, že dňa 25.11.2011 bola medzi účastníkmi uzavretá aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá v čl. 5 upravuje „Riešenie sporov“ - Rozhodcovskú doložku. Uviedol, že je nesporné, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o revolvingovom úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj Rozhodcovskej zmluvy, je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretých zmlúv, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhov ako celku. Ďalej konštatoval, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 5. rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka, ako ani rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal možnosť meniť jej ustanovenia. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Súd uzavrel, že v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 5. uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.) odvolanie oprávnený, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 98,10 Eur vrátane DPH. Oprávnený v odvolaní uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní nedôsledne zaoberal rozhodcovskou zmluvou v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Mal za to, že za individuálne dojednané sa podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy a mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy. Uviedol, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon a ten mohol povinný urobiť dobrovoľne a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužiť možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Oprávnený poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3MCdo/14/2011, v ktorom sa zaoberal otázkou jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom. Uviedol, že rozhodcovské konanie poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 43CoE/372/2013, zo dňa 10.12.2013, sp. zn. 1CoE/328/2013 a na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2014, sp. zn. 8CoE/4/2014. V závere poukázal na to, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nevyžaduje poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ nad rámec zákona povinného poučil, čo však súd považoval za nedostačujúce. Uviedol, že exekučný súd nad rámec zákona od neho požaduje splnenie povinnosti, ktorú mu žiadny právny predpis neukladá a uvedené považuje za dôvod na posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neplatného právneho úkonu, resp. ako neprijateľnej podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Poukázal na to, že súd nie je orgánom tvorby práva a preto mu nie je známe, ktorá právna norma upravuje povinnosť poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve. Právna úprava takúto požiadavku na veriteľa neurčila a preto posudzovanie tejto okolnosti exekučným súdom na ťarchu oprávneného odporuje princípu ukladania povinností na základe jednoznačne formulovanej právnej normy (čl. 13 Ústavy SR). Oprávnený uviedol, že dôvody uvádzané v napadnutom uznesení neobstoja ani pri výklade ustanovenia § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) OZ založenom na princípe nepriameho účinku Smernice č. 93/13/EHS. Ustanovenie čl. 3 ods. 3 Smernice č. 93/13/EHS v spojení s ustanovením bodu 1 písm. q) prílohy danej smernice považuje za nekalú podmienku súvisiacu s rozhodcovskou zmluvou iba takú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory, resp. tieto predkladať na riešenie v rámci takéhoto rozhodcovského konania, ktoré nie je upravené (regulované) právnymi predpismi. Z uvedeného je podľa názoru oprávneného zrejmé, že rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z. z. a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Preto zastáva stanovisko, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného v zákonnom stanovenej lehote vyjadrila dňa 28.08.2015. Uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za spravodlivé a dôvodné, ktoré je vydané v súlade so zákonom. Na základe uvedeného považuje napadnuté uznesenie za vecne správne a navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. O.s.p.. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného v zákonnej lehote nevyjadril. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné. Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 25.11.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 900,00 Eur. Povinný sa ho zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach po 48,22 Eur, spolu mal zaplatiť 2 025,24 Eur. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom ul. Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom zo dňa 18.11.2014, sp. zn. RK-PC-1620/14-EK. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 30.12.2014. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa ustanovenia § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3 Cdo/122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012, sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2011 uzavretej medzi oprávneným a povinnou (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“). Podľa bodu 2. Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 3. Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 5. Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1.) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitriation court, s.r.o., IČO: 44 130 481; so sídlom Krížna č. 56, 821 08 Bratislava, 2.) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta č. 37, 974 01 Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka má alternatívny charakter, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby prípadné spory riešil výlučne formou arbitráže. Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01.01.2008, zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Citované ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania Rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp. že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 OZ a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.