KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Košice4. 2. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/32/2016 z 4. 2. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 4. februára 2016, sp. zn. 8CoP/32/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7815209481.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/32/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209481
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815209481.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. P. D. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Rožňava, odbor sociálnych vecí a rodiny Šafáriková 112, Rožňava dieťaťa rodičov V. Y. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v Z. P. D. Č.. X a E. D. nar. X.X.XXXX bývajúceho v I. XXX zastúpeného advokátom
JUDr. Jozefom Uj, Charge Davoué UJ s.r.o. Advokátska kancelária Zlatovská 22, Trenčín, v konaní o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. P. o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo 16.12.2015 č.k. 7P 304/2015-163 a uzneseniu z
19.10.2015 č.k. 7P 304/2015-68 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie z 19. októbra 2015 č.k. 7P 304/2015-68 a uznesenie zo 16. decembra
2015 č.k. 7P 304/2015-163.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 19.10.2015 č.k. 7P 304/2015-68 a uznesením zo 16.12.2015 č.k. 7P
304/2015-163 zamietol návrhy otca na nariadenie predbežného opatrenia z 15.10.2015 a z 15.12.2015
(č.l. 64 a č.l. 138 spisu), ktorými žiadal, aby súd uložil matke V. Y. nar. XX.X.XXXX povinnosť okamihom
nariadenia predbežného opatrenia odovzdať mal. P. D. nar. XX.X.XXXX do jeho osobnej starostlivosti
do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 7P
304/2015 vo veci samej (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a upravil styk matky V. Y. s mal. P. D. neobmedzene
do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. z n. 20P
172/2014 vo veci samej.

Proti týmto uzneseniam podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa 19.11.2015 (č.l. 87 spisu) a
14.1.2016 (č.l. 242-244 spisu) s návrhom, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté
uznesenie a nariadil predbežné opatrenie, ktorým matke V. Y. nar. XX.X.XXXX uloží povinnosť okamihom
nariadenia predbežného opatrenia odovzdať do jeho osobnej starostlivosti maloleté dieťa P. D. nar.
XX.X.XXXX a to do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Rožňava
pod sp. zn. 7P 304/2015 vo veci samej a upraví styk matky V. Y. s mal. P. D. neobmedzene do
právoplatného skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 20P
172/2014 vo veci samej. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa zo
16.12.2015 neobsahuje náležitosti rozhodnutia, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Konajúci
súd neuviedol aké dôkazy mal vykonať, kedy ich vykonal a za prítomnosti koho, je nezrozumiteľné
a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutkové okolnosti mal konajúci súd za
preukázané a ktoré nie, keďže neuviedol, aké dôkazy mal vykonať, kedy ich vykonal a za prítomnosti
koho ich vykonal, len všeobecne skonštatoval, že na základe prevedeného dokazovania návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol, lebo bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti a o dieťa je postarané. Súd arbitrárne konštatuje, že je v prioritnom záujme dieťaťa byť
u matky, ale neuvádza v akých konkrétnych skutočnostiach tento záujem spočíva. Matke dieťaťa sa
nikdy nevyhrážal a znovu deklaroval svoj postoj, že trvá na obnovení rodiny. Okresný súd nekonal



nestranne a objektívne. Konštatoval, že má rovnaké právo na starostlivosť a výchovu dieťaťa, ako matka.
Maloletá P. je od 4.12.2015 v jeho osobnej starostlivosti a naposledy bola vykonaná návšteva sociálnych
pracovníčok 8.12.2015, ktoré konštatovali vytvorenie všetkých materiálnych, osobných, duševných
podmienok pre riadnu výchovu maloletej P. a pre jej zdravý, telesný a duševný vývin. Konajúci súd
opomenul vysporiadať sa s dôkazmi a skutkovými zisteniami kolízneho opatrovníka, že matka s dvoma
maloletými deťmi žije v Rožňave v jednej izbe s dieťaťom a s ďalšími osobami. Domáhal sa svojej
dcérky, keďže matka mu ju odmietla dať, ignorovala telefón a napriek tomu, že za dcérkou cestuje
4 hodiny (300 km) mu umožňuje stretnutia s dcérkou iba v minimálnom rozsahu a snaží sa riadiť
priebeh týchto návštev, pri ktorých zasahovala aj polícia. Plne si uvedomuje zodpovednosť za výchovu
maloletej P. (aj mal. D.), aby mohol osobným pôsobením, príkladom a v neposlednom rade podieľať sa
v úplnej rodine na výchove detí na plnohodnotných členov spoločnosti uznávajúcich a rešpektujúcich
základnú hierarchiu morálnych, duchovných a etických hodnôt a na vývoj detí po stránke intelektuálnej,
emocionálnej, duchovnej a duševnej. Jeho najvyššou prioritou je poskytnúť deťom všetko to, o čo
následným správaním starej matky vo vzťahu k nemu prišli. Chce zabezpečiť deťom starostlivosť otca
a vyrovnať deficit otca v rodine, výchove a vývoji, chce zabrániť rozpadu rodiny a jeho dopadu na mal.
deti. Zo psychologického hľadiska je najlepším záujmom maloletých detí vyrastať v zdravo fungujúcej
úplnej rodine a je v prirodzenom záujme maloletých detí udržať úplnú rodinu a obe rodičovské roly,
ktoré sa navzájom dopĺňajú. Obaja rodičia sú nenahraditeľní pre výchovu detí a treba zabrániť, aby
sa stali iba vinou starej matky prostriedkom „vydierania“ rozpadu rodiny, zabraňovania styku s otcom,
ktorého neskôr aj deti by vnímali len ako zdroj finančných prostriedkov. Je presvedčený, že sú splnené
zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia a pokiaľ nedôjde k obnoveniu rodiny, na
zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Opätovne uviedol, že je prvoradý záujem maloletých
detí na obnovenie rodičovského spolužitia úplnej rodiny, záujem rodičov je až druhoradý. Vyjadril názor,
že zachovanie úplnej rodiny s oboma rodičmi je plne v záujme spoločnosti, ako aj v záujme oboch detí.
Z týchto dôvodov nechápe, prečo štátne orgány nekonajú v tomto duchu a spoločnosť pri jeho snahách
neposkytla ochranu dvom deťom, práve naopak. Vyjadril názor, že bezprostredne hroziaca ujma, ktorá
je týmto stavom spôsobená, je aj dôsledkom správania starej matky detí, ktoré malo za následok rozbitie
rodiny a pre deti stratu domova. Matka si musí uvedomiť, že má zodpovednosť nielen voči sebe, ale
v prvom rade voči deťom, ktorým je povinná vytvoriť úplnú rodinu a šťastný domov. Druhá skutočnosť
je, že deti nemôžu byť pracovným nástrojom starej matky na poberanie výživného a ak je matka na
materskej dovolenke, mala by sa osobne starať o dieťa a nie ho dať do škôlky. Chce rozvíjať vzájomné
vzťahy v úplnej rodine na maximálnej úrovni, starať sa o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletých detí, ktorú starostlivosť nevníma ako povinnosť vyplývajúcu rodičovi zo zákona, ale primárne
ako jeho základnú úlohu starostlivého, zodpovedného a milujúceho otca detí. Ako rodič dvoch detí P. a
D. žiadal súd, ako predstaviteľa nezávislej a nestrannej súdnej moci štátu poskytnúť jeho rodičovstvu
k dvom deťom a vzájomného vzťahu otca a matky nevyhnutnú ochranu a pomoc pri obnovení úplnej
rodiny. Spoločnosť je povinná zabrániť rozpadu rodiny, kde jedinou príčinou sú záujmy starej matky
detí a zabezpečiť deťom plnohodnotné rodičovstvo oboch rodičov a plnenie ich rodičovských povinností
vrátane zodpovednosti za maloleté deti v úplnej rodine a zabrániť rozpadu z vôle tretej osoby, a to starej
matky detí. Prioritou všetkých zúčastnených strán, kolíznych opatrovníkov a súdu by mala byť spoločná
snaha o obnovenie úplnej rodiny, spoločná rodičovská starostlivosť o deti a jej kultivácia založená na
kooperácii oboch rodičov, na vzájomnej podpore oboch rodičov a na odstránení doteraz vzniknutých
všetkých foriem disfunkcie rodičovskej kooperácie z viny starej matky maloletých detí. V odvolaní z
19.11.2015 (č.l. 87 spisu) proti uzneseniu z 19.10.2015 (č.l. 68 spisu) žiadal doručenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktoré nebolo jeho právnemu zástupcovi doručené, aby mohol svoje odvolanie odôvodniť.

Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniam otca doručeným konajúcemu súdu 19.11.2015 a 14.1.2016
zdôraznila, že v plnom rozsahu sa stotožňuje a súhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, pretože sa domnieva, že konajúci súd vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie,
skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver, preto odvolanie otca
považuje za účelové a trvá na rozhodnutí Okresného súdu Rožňava z 19.10.2015 a zo 16.12.2015.
K tvrdeniam otca, že mal. P. je v jeho osobnej starostlivosti od 4.12.2015 a zabezpečuje jej všetku
potrebnú starostlivosť, čo potvrdili aj sociálne pracovníčky svojou návštevou 8.12.2005, uviedla, že otec
opomenul dôležitú skutočnosť, že uznesením z 25.11.2015 č.k. 7P 304/2015-119 Okresný súd Rožňava
predbežným opatrením dočasne upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletej a to do právoplatného
rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov voči maloletej vo veci samej tak, že maloletú P. D.
nar. XX.X.XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky V. Y. nar. XX.X.XXXX a otca E. D. nar.
X.X.XXXX dočasne zaviazal prispievať na výživu maloletej po 50,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho



ktorého mesiaca dopredu do rúk matky. Dočasne upravil styk otca s maloletou P. každý nepárny týždeň
v mesiaci v piatok od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že otec v stanovenom čase si maloletú
prevezme od matky pred jej bytom a v stanovenom čase na uvedenom mieste maloletú matke odovzdá.
Na základe tohto uznesenia, ktoré bolo vykonateľné dňom vyhlásenia t.j. 25.11.2015 odovzdala otcovi
maloletú na styk 4.12.2015 už v čase o 10.00 hod. Otec veľmi dobre vedel o predmetnom uznesení,
ktoré mu predložila a výlučne na základe tohto uznesenia mu maloletú vydala na styk. Bála sa mu dať
maloletú, že ju nevráti, ale vzhľadom na skutočnosť, že je jej otcom a na základe predmetného uznesenia
veriac a rešpektujúc jeho právnu silu, mal. P. mu odovzdala na styk. Otec sa za to odvďačil tak, že do
podania tohto vyjadrenia t.j. 24.1.2016 maloletú dcéru nevidela a dokonca ani nepočula. Otec mal vrátiť
maloletú 6.12.2015 do 18.00 hod. (nedeľa). V nedeľu poobede sa spojila s otcom, či sú už na ceste a on
povedal, že dcéra spí a nevie či ju donesie a od tej doby nedvíha telefóny. Dňa 6.12.2015 podala trestné
oznámenie na otca pre podozrenie z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr.
zákona a dňa 9.12.2015 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie vyšetrovateľom
OR PZ Odbor kriminálnej polície Rožňava. V súčasnosti je na otca vydaný zatykač Okresným súdom
Rožňava. Od 12.12.2015 sa otec ani maloletá dcéra nezdržiavajú na drese jeho trvalého pobytu I. XXX,
kde bola osobne a boli opakovane aj príslušníci PZ SR a tiež sociálni pracovníci. Do dnešného dňa nemá
ako matka, orgány činné v trestnom konaní ani súd vedomosť o tom, kde sa nachádza maloletá dcéra,
resp. jej otec. Dňa 7.12.2015 požiadala o pomoc pri vrátení mal. P. späť domov aj Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Rožňave. K tvrdeniam otca, že mu neumožňovala stýkať sa s maloletou dcérou uviedla,
že styk bol realizovaný za jej prítomnosti 10.9.2015, 15.10.2015, 23.10.2015, 31.10.2015 a 4.11.2015
bez problémov, rovnako aj telefonický kontakt. Zdôraznila, že nemá vedomosť o tom, kde sa maloletá P.
nachádza, teda otec jej bráni stýkať sa s maloletou. Na dresu otca uviedla, že podľa § 28 ods. 2 Zákona
o rodine majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, obstaráva bežné záležitosti zvereného dieťaťa, ale v podstatných veciach súvisiacich s
výkonom rodičovských práv a povinností je potrebná dohoda rodičov. Nariadenie č. 2201/2003 v bode 11
článku 2 ustanovuje, že spoločne vykonávaným opatrovníckym právom je, ak na základe zákona jeden
nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého
nositeľa rodičovských práv a povinností a neoprávneným premiestnením alebo zadržaním dieťaťa je
porušenie tohto spoločne vykonávaného opatrovníckeho práva. Tiež uviedla, že otec už druhý mesiac
neposkytuje žiadne výživné, nekupuje žiadne oblečenie, neprispieva na škôlku a ani iným spôsobom
sa nepodieľa na potrebách dieťaťa. Nákup oblečenia podmieňuje návštevou jeho bydliska, avšak len
cesta tam by ju a dieťa stála 50,- Eur. Konštatovania, fikcie a polopravdy najmä o jej matky v súvislosti
s výchovou maloletej a o prostredí, v ktorom dieťa žije, označila za nepravdivé a účelovo predkladané
z dôvodu poškodenia jej obrazu ako matky, resp. prostredia, v ktorom je maloletá vychovávaná. Nemá
chuť ani silu na to adekvátne reagovať. Ak je to pravda, nech predloží otec relevantné dôkazy a nielen
jeho osobné pohľady a tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde, čoho dôkazom je aj odvolanie otca
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava v časti odôvodnenia, kde opakuje, ako sú a boli porušované
jeho práva ako otca. Ale v súčasnosti je pravda taká a to na základe dôkazov, že ako matka už od
4.12.2015 nevidela maloletú dcéru a ako už vyššie uviedla, nevie, kde sa nachádza a otec dieťaťa je
hľadanou osobou. Obrátila sa na súd, aby si vytvoril obraz a stanovisko o týchto skutočnostiach najmä,
kto má a akú časť pravdy.

Kolízny opatrovník Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Rožňava, odbor sociálnych vecí a rodiny vo vyjadrení k odvolaniu otca (č.l. 316-317 spisu) potvrdil,
že matka sa 7.12.2015 opäť dostavila na úrad a uviedla, že otec si maloletú v zmysle rozhodnutia
súdu o predbežnom opatrení, ktoré bolo vykonateľné 4.12.2015 odviezol do I., teda do miesta svojho
bydliska a v nedeľu po skočení styku v súlade s rozhodnutím súdu ju matke nepriviezol. Otec jej telefón
nedvíhal alebo hovor zrušil, neskôr mal mobil vypnutý. Matka podala na otca trestné oznámenie a
zároveň požiadala o šetrenie zamestnancami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín v rodine
otca, preto sa úrad hneď v ten deň obrátil o súčinnosť na ÚPSVaR Trenčín, ktorý zaslal doplňujúcu
správu z prešetrených pomerov na strane otca 16.12.2015 a zároveň im boli doručené vyjadrenia
otca k návrhom matky a ostatné listinné dôkazy súvisiace s predmetom konania. Kolízny opatrovník
konštatoval, že pri vykonávaní opatrení nezistil zanedbanie komplexnej starostlivosti o maloletú zo strany
matky, ktorá má v domácnosti vytvorené podmienky pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin
dieťaťa. Poukázal aj na to, že matka mala vždy snahu riešiť vzniknutú situáciu ohľadom úpravy práv a
povinnosti k dieťaťu dohodou s otcom a vždy bola k otcovi dieťaťa ústretová. Otec už v novembri 2015
nedodržal termín vrátenia dieťaťa matke a matka aj napriek tomu 4.12.2015 v dopoludňajších hodinách
otcovi dieťa odovzdala s tým, že otec ju privezie 6.12.2015, čo opäť nedodržal, s dieťaťom sa skrýval



a matka maloletú od toho času nevidela. Matka 7.12.2015 podala na otca maloletej trestné oznámenie
pre marenie výkonu úradného rozhodnutia a nahlásila nezvestnosť dieťaťa, preto bolo vyhlásené po nej
celoštátne pátranie. Dňa 25.1.2016 vyšetrovateľ OR PZ v Rožňave oznámil úradu, že otec bol zadržaný
a maloletá P. bude v priebehu dňa odovzdaná svojej matke. Vyjadril názor, že odvolanie otca voči
uzneseniu súdu prvého stupňa považuje za účelové a z vyššie uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdiť a odvolanie otca zamietnuť. Zdôraznil, že konanie otca, ako bolo vyššie
uvedené, bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, ktoré je na svoju matku citovo naviazané. Matke aj dieťaťu
bude poskytnutá úradom psychologická pomoc a poradenstvo.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté uznesenia (z 19.10.2015 č.k. 7P
304/2015-68 a zo 16.12.2015 č.k. 7P 304/2015-163) aj s konaním, ktoré im predchádzali podľa § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu,
že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení
občianskeho súdneho poriadku podľa § 132 O.s.p. preto je odôvodnenie napadnutého uznesenia
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že v
konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, preto nemôže byť relevantný
odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a
provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného
označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi
subjektmi, že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie,
nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne
upravuje určitý okruh vzťahov. Predbežné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech resp. neúspech v
konaní o merite veci. Súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne aj bez výsluchu
účastníkov konania (§ 75 ods. 6 a § 131 O.s.p.) čím je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia priamo a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s účelom predbežného opatrenia, pretože
súd v zákonom stanovenej relatívne krátkej lehote (7 dní) nemá čas na dokazovanie a o nariadení
predbežného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej pravdepodobnosti s tým, že vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy prioritný záujem detí. Odvolací súd dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci neboli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože nebola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca
nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca a nebola osvedčená ani danosť práva
(nároku), pretože nebolo preukázané, že mal. P., ktorá je vykonateľným rozhodnutím súdu (uznesenie
Okresného súdu Rožňava z 25.11.2015 č.k. 7P 304/2015-119) zverená do dočasnej starostlivosti matky,
hrozí bezprostredná ujma, ak do rozhodnutia vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností zotrvá vo výchove matky, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil. Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že otec na základe vykonateľného
rozhodnutia súdu z 25.11.2015 č.k. 7P 304/2015-119 vyzdvihol maloletú P. u matky 4.12.2015 a mal
ju vrátiť 6.12.2015 do 18.00 hod. Otec maloletú nevrátil, preto na základe trestného oznámenia matky
9.12.2015 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie vyšetrovateľom OR PZ odbor
kriminálnej polície Rožňava a následne vydaný zatykač a po mal. P. vyhlásené celoštátne pátranie,
keďže matka a orgány činné v trestnom konaní nemali vedomosť o tom, kde sa dieťa nachádza.
Odvolací súd zdôrazňuje, že rizikové správanie otca, ktorý napriek vykonateľnému rozhodnutiu súdu
o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky (uznesenie Okresného súdu Rožňava
z 25.11.2015) svojvoľne odlúčil dieťa od matky, v dôsledku čoho bolo vyhlásené celoštátne pátranie
po mal. P., rozhodne nemožno považovať za konanie v záujme dieťaťa, ktoré bolo tým vystavené
záťažovej situácii, pretože sa stalo rukojemníkom za účelom dosiahnutia subjektívnej predstavy otca o
výchove dieťaťa. Odvolací súd dospel k záveru, že práve so zreteľom na vzniknutú skutkovú situáciu
je vhodné, že maloletá je predbežným opatrením zverená do starostlivosti matky s prihliadnutím na vek
maloletej (2,5 roka), pre ktorú je žiaduca fyzická prítomnosť matky, čo je zároveň v súlade so záujmom
maloletej, ktorým je zdravý psychický a fyzický vývoj a nie subjektívne predstavy otca o realizácii svojho



výchovného pôsobenia. Pretože ide iba o predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou
odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími návrhmi otca a skutočnosťami tvrdenými matkou
vo vyjadrení k odvolaniu, pretože tieto sa prakticky týkajú už veci samej a majú význam pre konečné
rozhodnutie, ktorým sa bude konajúci súd zaoberať v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného
pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Z týchto dôvodov odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa z 19.10.2015 a zo 16.12.2015 ako vecne správne potvrdil podľa §
219 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd poznamenáva, že podľa údajov na doručenke (č.l. 89 spisu) vyplýva, že uznesenie súdu
prvého stupňa z 19.10.2015, proti ktorému bolo podané odvolanie otcom 19.11.2015 bolo právnemu
zástupcovi otca JUDr. Jozef Uj, Charge Davoué UJ s.r.o. AK doručované do vlastných rúk na adresu
Trenčín, Zlatovská 22. Z relácie poštového doručovateľa nepochybne vyplýva, že právny zástupca otca
bol v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p. z dôvodu neúspešného pokusu o doručenie vhodným spôsobom
upovedomený, že mu bude zásielka súdu opakovane doručovaná 27.10.2015. Keďže i nový pokus o
doručenie zostal bezvýsledným, zásielka súdu bola uložená na pošte Trenčín 27.10.2015. Zásielka bola
vrátená Okresnému súdu Rožňava 23.11.2015. Právny zástupca otca si zásielku počas jej uloženia
nevyzdvihol, preto sa podľa § 47 ods. 2 O.s.p. považuje deň, kedy bola zásielka vrátená súdu, teda
23.11.2015, za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel, nota bene, odvolanie otca z
19.11.2015 bolo podané včas.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 7P/304/2015

    potvrdené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7815209481)

  1. 4. 2. 2016Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/32/2016 z 4. 2. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 5. 4. 2016Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/103/2016 z 5. 4. 2016
  3. 25. 6. 2018Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/27/2018 z 25. 6. 2018

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)