Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/197/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201455 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7816201455.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K. V. nar. XX.X.XXXX a P. V. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave detí rodičov Bc. B. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v O. na Y. ul. č. XXX a U. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Rožňave na Komenského ul. č. 19 zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou advokátkou so sídlom v Rožňave na Čučmianskej ul. č. 26 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 23.6.2016 č.k. 5P 9/2016-64 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že návrh na zvýšenie výživného zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od matky pre maloleté deti naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 30.6.2014 č.k. 7P 188/2014-58 z 50 € mesačne pre každé maloleté dieťa na 80 € mesačne pre každé maloleté dieťa od 1.7.2016, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred otcovi maloletých detí. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak na základe návrhu otca z 29.2.2016, ktorým sa domáhal, aby súd zvýšil výživné pre každé dieťa na 120 € mesačne od 1.7.2016. 3. Vykonaným dokazovaním zistil, že matka pracuje ako zdravotná sestra v nepretržitej prevádzke na oddelení dlhodobo chorých v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave od 18.11.2008, kde dosahuje čistý priemerný zárobok 526 € mesačne. Otec je zamestnaný ako asistent učiteľa na Základnej škole v Plešivci od 1.9.2010, kde dosahuje priemerný čistý zárobok 592,14 € mesačne. Maloletý K. je žiakom 7. ročníka Základnej školy v Plešivci. Jeho vzdelávacie výsledky sú dobré, zúčastňuje sa aj mimoškolských aktivít organizovaných školou ako športové súťaže, návšteva kina, múzeá, výlety. Stravuje sa v školskej jedálni a navštevuje športový krúžok. Náklady spojené s návštevou školy sú na zápisné 10 €, školské akcie 40 €, vybavenie TEV 33 €, hygienické potreby 7 €, školské potreby 33 €, prezuvky 15 €. Maloletý P. je žiakom 4. ročníka základnej školy, jeho náklady spojené s návštevou školy sú obdobné ako u mal. K.. 4. Otec odôvodňoval návrh na zvýšenie výživného tým, že v čase určenia predchádzajúceho výživného bol príjem matky 420 €, pričom maloleté deti sú v období puberty a ich potreby sa zvýšili z dôvodu ich fyzického rastu ohľadom stravovania, odievania a hygienických potrieb. Spolu s deťmi býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pričom všetky náklady ohľadom užívania rodinného domu uhrádza on. Zároveň nakupuje potraviny, platí za elektrinu, plyn a vodu. Jeho matka je dôchodkyňa, otec ešte pracuje. 5. Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že po prerušení spolužitia s otcom bývala v P. s rodičmi a bratom. Vzhľadom na zlé vzťahy s bratom sa rozhodla odsťahovať, a to aj z dôvodu, aby nemusela do práce dochádzať. Prišla bývať do Y., kde býva v podnájme, kde platí mesačne 220 €. Spláca tiež spoločný úver, pretože sa na tom dohodli s bývalým manželom. Okrem maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na výživu detí okrem určeného výživného inak neprispieva, pretože nemá možnosť s deťmi sa stretávať. Na výživu detí je ochotná prispievať po 60 € mesačne. 6. Zo spisu Okresného súdu Rožňava 7P 188/2014 konajúci súd zistil, že rozsudkom z 30.6.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu každého dieťaťa po 50 € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.8.2014. V čase tohto rozhodnutia matka dosahovala príjem okolo 437 € mesačne a otec okolo 556 € mesačne, okrem týchto detí inú vyživovaciu povinnosť rodičia nemali. 7. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 78 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal zo zvýšených odôvodnených potrieb detí, ako aj zo zárobkových a majetkových schopností a možností rodičov. K zmene pomerov došlo u maloletých detí v dôsledku ich fyzického dospievania, keď postúpili do vyšších ročníkov základnej školy a zvýšili sa aj ich každodenné potreby ohľadom ošatenia, stravovania, ako aj mimoškolskej činnosti. Pokiaľ ide o zvýšené cestovné náklady do školy, na tieto súd neprihliadol, pretože otec pracuje na rovnakej základnej škole a privádza a odnáša ich zo školy. Na strane otca nezistil podstatnejšie zmeny pomerov, pretože dosahuje o niečo vyšší príjem ako v čase poslednej úpravy výživného. Neprihliadol ani na jeho argumenty, že všetky náklady v spoločnej domácnosti znáša sám, nakoľko býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, pričom jeho matka je dôchodkyňa a otec ešte pracuje, preto nie je dôvod, aby všetky náklady znášal sám. Na strane matky nezistil podstatnejšie zmeny pomerov od poslednej úpravy výživného, jej príjem sa len o niečo zvýšil. Matka, aj keď sa odsťahovala z P. do Y.Ž., kde býva v podnájme, v podstate sa jej náklady nezvýšili, pretože do práce nemusí dochádzať z P.. Naďalej majú rodičia vyživovaciu povinnosť len voči maloletým deťom. Matka okrem platenia výživného sa iným spôsobom nepodieľa na potrebách detí, čo odôvodnila tým, že s maloletými deťmi sa nemôže stretávať. To však nie je dôvod, nakoľko pokiaľ jej otec bráni v styku s maloletými deťmi, má možnosť podať návrh na úpravu styku. Na základe vykonaného dokazovania dospel konajúci súd k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného na maloleté deti je čiastočne odôvodnený, a preto výživné na deti zvýšil v súvislosti s ich zvýšenými odôvodnenými potrebami, ako aj schopnosťami a možnosťami oboch rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.. 8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie pri určovaní vyživovacej povinnosti nezohľadnil dostatočne jej možnosti a schopnosti takéto výživné uhrádzať, pretože nebral do úvahy jej výdavky pozostávajúce z úhrady nájomného za byt vo výške 229 €, splátok spoločného úveru s otcom vo výške 80 €, ktorý bol použitý na kúpu motorového vozidla, splátok vlastného úveru 50 € na opravu poškodení motorového vozidla po útoku otca maloletých detí naň, úhrady telefonických poplatkov 15 € a súdom určeného výživného 160 €, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť. Nakoľko žije sama v 1-izbovom byte a nik iný jej v súčasnosti finančne ani materiálne nepomáha, jej príjem nepostačuje ani na to, aby si dokázala po odpočítaní týchto výdavkov zabezpečiť tie najzákladnejšie potreby. Naproti tomu otec detí žije v rodinnom dome so svojimi rodičmi, ktorí mu pomáhajú finančne, ako aj materiálnymi prostriedkami, prípadne aj so starostlivosťou o deti. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že na jej strane nedošlo k podstatnejším zmenám od poslednej úpravy výživného, nie je však pravdou, že sa jej náklady nezvýšili oproti obdobiu, keď žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou v P.. Zdôraznila, že by rada prispievala na výživu svojich detí vo väčšom rozsahu, ale jej súčasné zárobkové možnosti jej to nedovoľujú. Naopak rada by so svojimi synmi trávila viac času, čo jej otec detí odopiera, ale zvýšené výživné od nej požaduje. Poukázala na to, že vynakladá maximálne úsilie, aby v práci dosahovala vyšší príjem, žiaľ celoslovenská situácia ohľadom platov zdravotných sestier je žalostná. 9. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 10. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav. V súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine za zmenu pomerov je potrebné považovať výraznú zmenu tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Potrebné je preto prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak tieto môžu byť dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom. Z uvedeného dôvodu preto nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné nie je primerané a pokiaľ by nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov a napriek tomu by súd rozhodol o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (R 27/1974). 16. Dôsledným porovnaním pomerov účastníkov konania v čase terajšieho rozhodovania o návrhu otca na zvýšenie výživného vyplývajúceho z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a skutkového stavu vyplývajúceho z konania 7P 188/2014 dospel odvolací súd k záveru, že čiastočne zmenené pomery účastníkov konania sa závažnejším spôsobom neprejavili v ich pomeroch, a preto nebola splnená hmotnoprávna podmienka vyplývajúca z ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom. V čase predchádzajúcej úpravy výživného totiž obe maloleté deti navštevovali rovnaký stupeň školskej dochádzky ako v čase terajšieho rozhodovania o výživnom, keďže mal. K.J. bol žiakom 5. ročníka a mal. P. 2. ročníka základnej školy, deti navštevovali športový krúžok, mal. K. aj krúžok „hravý piatak“, vo voľnom čase hrali futbal za Betliar, tréningy mali v Rožňave dvakrát do týždňa a zápasy v sobotu, mal. P. navštevoval neurologickú ambulanciu v Košiciach. Deti vozil otec do školy, nakoľko v rovnakej škole pracoval aj on. Spolu s deťmi býval u svojich rodičov, kde uhrádzal náklady za plyn a elektrinu okolo 150 € mesačne a svojej matke prispieval na domácnosť 150 € mesačne. Za pohonné hmoty uhrádzal 100 € mesačne. Jeho príjem bol okolo 550 € mesačne v čistom. Matka detí bývala u svojej matky, na inkaso jej dávala 30 € mesačne, cestovné do práce činilo 80 € mesačne. Splácala spoločnú pôžičku z manželstva po 89 € mesačne, splácala práčku po 10 € mesačne a mala náklady v súvislosti s mobilným telefónom 12 € mesačne. Pracovala ako zdravotná sestra v dvojzmennej prevádzke s príjmom okolo 420 € mesačne v čistom. 17. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie boli maloleté deti žiakmi rovnakého stupňa základnej školy, mal. K. druhého stupňa (7. ročník) a mal. P. prvého stupňa (4. ročník), stravovali sa v školskej jedálni, zúčastňovali sa mimoškolských aktivít organizovaných školou a mal. K. navštevoval aj športový krúžok. Otec naďalej s deťmi býva u svojich rodičov, dosahuje porovnateľný príjem ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného 592,14 €, matka pracuje u rovnakého zamestnávateľa, jej príjem sa čiastočne zvýšil na 526 € mesačne, avšak u nej došlo k zmene pomerov, nakoľko sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorú viedla so svojou matkou, ktorej prispievala 30 € na inkaso a z dôvodu dochádzky do zamestnania uhrádzala cestovné 80 €, toho času býva v Y. v prenajatom byte, v dôsledku čoho sa jej síce znížili náklady na dopravu, avšak zvýšili sa náklady na bývanie na sumu 220 € mesačne. 18. Z uvedeného je teda zrejmé, že v danom prípade nedošlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti s poukazom aj na to, že od rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného uplynula doba len dvoch rokov, počas ktorej nedošlo ani k zásadnej zmene vo vývoji životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pričom je potrebné zdôrazniť, že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, ktoré zjavne s prihliadnutím na zistené pomery matky jej neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vo väčšom rozsahu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh na zvýšenie výživného zamietol. 19. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie nepodal (§ 57 CMP). 20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).