Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4To/79/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915010277 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7915010277.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zoltána Szalaya, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. septembra 2016, v trestnej veci obžalovaného Q. Y., rod. D., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 7.4.2016, sp. zn. 7T/93/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a mi e t a odvolanie okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trebišov obžalovaného Q. Y., rod. D. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod skutku obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že "dňa 11.1.2014 v presne nezistenom čase od 18.00 hod. do 20.00 hod. vošiel cez neuzamknuté vchodové dvere na izbu č. XXX na 4. poschodí ubytovne U. v obci W. č. p. XXX, okres Y., Č. Y., kde na posteli po požití alkoholu v tom čase spala U. I., ktorú bez použitia násilia čiastočne vyzliekol a na to s ňou vykonal súlož, pričom U. I., mysliac si, že sa jedná o jej priateľa, sa súloži nijako nebránila, a až následne zistila, že sa jedná o iného muža, než si pôvodne myslela, pričom menovaná neutrpela žiadne zranenia", pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor. Takto podané odvolanie okresný prokurátor odôvodnil tým, že okresný súd k svojmu záveru dospel najmä s prihliadnutím na jednoznačnú a vierohodnú výpoveď obžalovaného, ktorý nepoprel, že s poškodenou nebol osamote na izbe, a taktiež potvrdil, že sa s ňou bozkával, ale zásadne poprel, že by malo dôjsť medzi ním a poškodenou k pohlavnému styku, či už dobrovoľnému alebo násilnému. Poukázal na to, že obžalovaného zo skutku usvedčuje v podstate iba samotná poškodená, ktorá bola v tom čase zjavne pod vplyvom alkoholu a na detailný priebeh celého incidentu si nespomína. Výpoveď poškodenej okresný súd vyhodnotil ako nevierohodnú aj s poukazom na tú skutočnosť, že táto uviedla, že v polospánku zistila, že niekto s ňou vykonáva pohlavný styk, až v priebehu tohto styku zistila, že sa nejedná o jej priateľa, ale obžalovaného. Pritom obžalovaný je osobou vysokého vzrastu a vyššej hmotnosti, pričom priateľ poškodenej je naopak osobou nižšou a nižšej hmotnosti, čo pre okresný súd tiež bolo nepochopiteľné. Okresný súd poukázal aj na stopy DNA, ktoré sa našli na posteľnej plachte, na vidinu finančného prospechu, ktorá zrejmé viedla poškodenú k takejto výpovedi, pretože už v minulosti bola v procesnom postavení poškodenej za totožný trestný čin. Okresný súd podľa názoru prokurátora vyhodnotil dôkazy jednostranne v prospech obžalovaného, tiež poukázal na výsledky odborného vyjadrenie KR PZ V. S., Odboru kriminalistickej techniky a expertíz V., z ktorých je zrejmé, aké vzorky boli zaistené, pričom zaistená vzorka na prestieradle z postele poškodenej, z ktorej bol stanovený zmiešaný DNA profil a majoritná zložka tohto zmiešaného DNA profilu sa zhoduje s DNA profilom stanoveným z bukálneho steru patriaceho obžalovanému. Je teda nepochybné, že obžalovaný v izbe poškodenej bol a nie je teda dôvod neveriť tvrdeniam poškodenej, ktorá zhodne popisuje priebeh skutku od počiatku trestného stíhania. Poškodená od začiatku nevedela, že na nej obžalovaný vykonáva pohlavný styk, zobudila sa v čase, keď podľa jej vyjadrenia už bol v nej, pričom kým si uvedomila fakt, že to nie je jej priateľ, sám obžalovaný pohlavný styk prerušil, nakoľko na chodbe začul hlas svojej manželky a z izby následne odišiel. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Trebišove a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. U. Q. a to tak, že okresný súd náležitým spôsobom zistil vo veci skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil logicky vo vzájomných súvislostiach a v súlade so zákonom dospel k záveru, že v trestnom konaní nebolo dokázané, že sa stal skutok. Samotné tvrdenie poškodenej, ktorá má psychické problémy, dlhodobo požíva alkoholické nápoje, viackrát sa liečila so psychickými problémami nemôže byť jediným dôkazom na uznanie viny obžalovaného. Celá vec vznikla z nezhôd medzi poškodenou a jej kamarátom Q. Q., ktorý bol iniciátorom toho, aby poškodená zavolala políciu. Obžalovaný poukázal na to, že po skutku, v krátkom čase došla polícia, boli zaistené jeho šaty, na ktorých neboli zistené žiadne stopy preukazujúce pohlavný styk s poškodenou. Tá skutočnosť, že obžalovaný zašiel za poškodenou na izbu a volal ju späť do spoločnosti zabávať sa ďalej ešte nie je dôkazom toho, že mal pohlavný styk s ňou. Poukázal aj na rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 1T/207/2008, kde bol obžalovaný V. V. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia, kde poškodenou bola práve U. I. a bola jej priznaná náhrada škody. Ďalšie dôkazy vo veci nie je možné zabezpečiť, ani ich vykonať, preto vrátením veci na súd prvého stupňa sa nedosiahne účel trestného konania, lebo ide o úvahu pri vyhodnotení vierohodnosti obžalovaného a poškodenej. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods.7, práva na obhajobu - § 2 ods.9, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade nevyznievajú jednoznačne a netvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku (obžaloby prokurátora). V prerokovanej veci krajský súd na základe predloženého spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom po tom, čo na hlavnom pojednávaní zákonnou formou vykonal všetky dôkazy, ktoré mal v danom prípade k dispozícii. O tom, že vo veci boli vykonané všetky dôkazy svedčí aj okolnosť, že ako prokurátor, tak ani obžalovaný a jeho obhajca v závere hlavného pojednávania nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a rovnako v podanom odvolaní prokurátor zaujal stanovisko, že v priebehu hlavného pojednávania boli vykonané všetky potrebné a dostupné dôkazy. Súd je pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v ustanovení § 2 ods.12 Tr. por. Dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva z ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por., ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom rozhodnutí za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov (najmä, ak si vzájomne odporujú). Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobným tvrdením obžalovaného, a akými právnymi úvahami sa riadil. Niet sporu o tom, že procesné predpisy ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvého stupňa, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa nesmie hodnotiť jednostranne, napríklad v neprospech obžalovaného (uznesenie NS SR sp. zn. 5To 20/2010). Podľa ustálenej súdnej praxe vytváranej príslušnou judikatúrou, najmä Najvyššieho súdu, ak súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods.6 Tr. por., teraz § 2 ods.12 Tr. por., t.j. hodnotil ich podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenie, odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, lebo sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takomto prípade totiž napadnutému rozsudku nemožno vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V súdenom prípade okresný súd vykonal všetky dôkazy v intenciách § 2 ods.10 Tr. por., odvolateľ primárne namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. V odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia sa prvostupňový súd dôsledne vysporiadal so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a správne ich hodnotil, pričom v ňom reagoval aj na námietky prokurátora, ktoré tvoria podstatu jeho písomného odvolania. S týmito argumentmi okresného súdu sa krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní veci v plnom rozsahu stotožnil, preto na ne poukazuje, bez potreby jeho ďalšieho doplnenia. Keďže prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie nadriadeného súdu z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane. Pretože odvolací súd sa plne stotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, tieto dôvody nebolo potrebné preto opakovať. Z vyššie uvedených dôvodov nadriadený súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.