Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/601/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915200309 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7915200309.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajšúnska 5, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovanej Q. X., bytom v Y. Q., H. XXX/XX, o zaplatenie 7.355,52 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 5.5.2015 č.k. 14C/21/2015-56 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.436,08 eura s príslušným úrokom z omeškania od 21.1.2012 do zaplatenia a na trovách konania sumu 1.044,20 eura v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35,00 eur mesačne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého splátkového úveru. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) uzatvorila so žalovanou dňa 30.12.2008 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytla žalovanej úver v sume 4.348,40 eura a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v mesačných splátkach vo výške 72,63 eura, pričom splatnosť prvej splátky mala byť dňa 20.1.2009 a konečná splatnosť úveru dňa 20.12.2018. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 14.7.2009 zmluvné strany sa dohodli na výške splátky 35,00 eur po dobu zníženia splátok od 20.7.2009 do 19.1.2010. Listom zo dňa 20.5.2013 bola žalovanej oznámená vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.355,52 eura, ktorá zahŕňa 96 splátok splatných od 20.1.2011 do 20.12.2018. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytnutia úveru, ktorý sa mal spravovať obchodnými podmienkami a Obchodným zákonníkom. Bol toho názoru, že v prejednávanej veci síce vznikol záväzok žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, napriek tomu je zmluva o úvere vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná ako jedna zo strán tejto zmluvy nebola podnikateľom, jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, prihliadol súd na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., z ktorého vyplýva povinnosť orgánov rozhodnúť o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva vrátane jeho premlčania. Vzhľadom na uvedené vychádzal súd pri posudzovaní nároku žalobcu z ust. § 100 a nasl. upravujúcich otázku premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobcu, čo do výšky 919,44 eura je premlčaný. Jednalo sa o splátky, ktoré mali byť splácané v období od 21.1.2011 do 21.12.2011. Mal za to, že žalobcovi začala plynúť premlčacia doba počnúc dňom 21.1.2011 (pri prvej splátke) a dňom 21.12.2011 (pri splátke č. 12), uplynula dňom 21.1.2014 (pri prvej splátke) a dňom 21.12.2014 (pri splátke č. 12). Keďže návrh bol doručený súdu až dňa 9.1.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Vo vzťahu k splátkam č. 13 až 28 a zosplatnenej sumy súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo splátok počnúc dňom nasledujúcim od splatnosti do zaplatenia. Súd umožnil žalovanej istinu s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach vzhľadom na jej finančné pomery, v ktorých sa nachádza a výšku jej príjmu s prihliadnutím na to, aby jej pohľadávka žalobcu bola zo strany žalovanej uspokojená v primeranej lehote. 5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že úspech žalobcu bol rozsahu 88% a neúspech v rozsahu 12%. 6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval Občiansky zákonník týkajúci sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchod - záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ a preto je nutné posudzovať predmetný záväzkový vzťah v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/9/2014, 2MCdo/3/2011 a 6MCdo/4/2012, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, v Trnave, v Prešove a v Žiline. Zároveň bol toho názoru, že záver súdu týkajúci sa určenia plnenia v splátkach zjavne znevýhodňuje jeho postavenie, nakoľko pri takto nastavenej výške mesačných splátok s ohľadom na výšku pohľadávky, je časový horizont jej uspokojenia neúmerne dlhý. 7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak vychádzajúc z ustanovenia Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu v zamietajúcom výroku je premlčaný, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu v uvedenej časti zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. 9. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že pri posudzovaní nároku vo vzťahu k premlčaniu bolo potrebné aplikovať ust. § 397 Obchodného zákonníka upravujúce premlčaciu dobu v dĺžke 4 rokov. 10. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 11. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. 12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 111). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (účinný od 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorej obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 16. Citované zákonné ust. § 5b, ako aj ust. § 52 ods. 2 nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 3MCdo/14/2014). 17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vzal zreteľ na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobcom. Správne tiež zohľadnil § 52 ods. 2 vetu druhú Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. 18. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že právny vzťah, z ktorého žalobca vyvodzuje návrhom, uplatnený nárok bol založený úverovou zmluvou majúcou charakter spotrebiteľskej zmluvy. Následne súd vychádzal zo záveru, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňom 21.1.2011, resp. dňom 21.12.2011 a 3-ročná premlčacia lehota uplynula pri prvej splátke dňom 21.1.2014, resp. dňom 21.12.2014 pri splátke č. 12. Je nesporné, že návrh bol doručený súdu dňa 9.1.2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty. 19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalobcom uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zamietajúcom výroku podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. 20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 v spojení s § 255 C.s.p. 21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).