Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sa/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201047 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8015201047.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: K. Q. D., K. XX, XX- XXX S., N. W., práv. zast.: JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe žalobcu vo veciach sociálneho poistenia proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 25.09.2013 č. 7471-3/2013-BA, takto r o z h o d o l : Žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou, podanou osobne na Krajskom súde v Prešove dňa 03.11.2015, určenou uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 03.05.2016 sp.zn. 9Nds/3/2016 na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, došlou Krajskému súdu v Košiciach dňa 11.07.2016, domáhal preskúmania rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto uznesenia. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto uznesenia zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 16.08.2011 č. XXX-XXXXXXXXXX- Z.-XXX, ktorým táto podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodla tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.12.2010 podľa slovenskej legislatívy, a to z dôvodu, že vykonanou kontrolou u zamestnávateľa žalobcu nebol preukázaný reálny výkon práce žalobcu na území Slovenskej republiky. Ďalej v žalobe tvrdil, že podľa ustanovení § 212 ods. 3 písm. c) zákona rozhodnutie o poistnom sa doručuje účastníkovi konania do vlastných rúk. Z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného je zrejmé, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.08.2011 neprevzal žalobca, ale O. D. - syn žalobcu. Z uvedeného dôvodu má za to, že došlo k porušeniu ust. § 212 ods. 3 písm. c) zákona, keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o poistnom nebolo žalobcovi ako účastníkovi správneho konania doručené do vlastných rúk. Mal za to, že došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv, že bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, že nebola dodržaná zákonná lehota na rozhodnutie v správnom konaní a bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania. 2. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.12.2015, pričom uviedol, že žalobca nepodal žalobu v zákonnej lehote, ale ju podal oneskorene, navrhuje preto konanie o žalobe zastaviť. Žalovaný argumentoval tým, že z ust. § 212 ods. 1 a § 212 ods. 3 zákona vyplýva, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk, a napriek tomu zásielku prvostupňového rozhodnutia žalovaný doručoval žalobcovi do vlastných rúk, pričom tak urobiť nemusel, pretože v danom prípade nešlo o rozhodnutie o poistnom, ale o rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia žalobcu. 3. Súd v súlade s ust. § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej „SSP“) vo veci žalobcu postupoval podľa zákona o SSP s účinnosťou od 01.07.2016, podľa tretej hlavy tretej časti SSP, a preto podanie žalobcu považoval za správnu žalobu vo veciach sociálnych podľa § 199 a nasl. SSP. 4. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a najmä s obsahom administratívneho spisu prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba žalobcu podaná proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 25.09.2013 č. 7471-3/2013-BA je podaná oneskorene z ďalej uvedených dôvodov. 5. Z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 16.08.2011 č. XXX-XXXXXXXXXX-Z.-XXX (XXXXX-X/XXXX-J.) rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.12.2010 podľa slovenskej legislatívy. Toto rozhodnutie na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2013. 6. Podľa ust. § 212 ods. 1 zákona rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále okrem iného (§ 212 ods. 3 písm. c) zákona). 7. Rozhodným v danom prípade pre zachovanie lehoty na podanie žaloby bolo, či postupom prvostupňového správneho orgánu bol alebo nebol porušený zákon v spojitosti s doručovaním prvostupňového rozhodnutia žalobcovi. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu prevzal syn žalobcu O. D., a teda žalobcovi bolo doručené formou náhradného doručenia. Nebolo sporné ani to, že proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca využil riadny opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalovaným rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto uznesenia. 8. Pre posúdenie toho, či postup prvostupňového správneho orgánu bol nezákonný a v rozpore s ust. § 212 ods. 3 písm. c) zákona, je potrebné posúdiť, o aký právny vzťah v konaní pred správnym orgánom išlo, či išlo o poistný vzťah alebo o dávkový vzťah. Z hľadiska členenia sociálnopoisťovacích právnych vzťahov je podľa názoru súdu potrebné rozlišovať poistný vzťah ako nedávkový vzťah a poistné ako dávkový vzťah. Pre pochopenie rozdielu medzi poistným vzťahom a dávkovým vzťahom je potrebné vymedziť pojem poistný nedávkový vzťah a dávkový vzťah, z ktorých dvoch pojmov vyplýva podľa právnej teórie rozdiel, a to nasledovne. Poistný vzťah možno definovať ako (verejno-)právny vzťah medzi nositeľom sociálneho poistenia (napr. ako v tomto prípade Sociálnou poisťovňou) a poistencom, ktorý vzniká na základe právnej skutočnosti a vyznačuje sa osobitnou vlastnosťou - príspevkovou povinnosťou. Ak sa snažíme vymedziť a charakterizovať právnu skutočnosť, od ktorej odvodzuje poistný vzťah svoj vznik, dostávame sa aj k otázke usporiadania sociálnopoisťovacích právnych vzťahov. U nás z historického pohľadu prevláda model sociálneho poistenia založený Bismarkom, teda sociálne poistenie je previazané na výkon zárobkovej činnosti. Najčastejšie zastúpenou právnou skutočnosťou vzniku poistného vzťahu je preto výkon zárobkovej činnosti (okrem poistných vzťahov, u ktorých odvodovú povinnosť za poistenca supluje štát), pretože s výkonom zárobkovej činnosti súvisí odmeňovanie a dosahovanie príjmu, ktorý je základom celého poisťovacieho systému. Z príjmu sa platia a odvádzajú príspevky (alebo sumy poistného) a z dosahovaného príjmu sa určuje aj dávkové plnenie, ktoré vykrýva obdobie existencie sociálnej udalosti (dočasná pracovná neschopnosť poistenca, potrebu starostlivosti o chorého rodiča). Ako každý právny vzťah i tento je obsahovo vymedzený súborom práv a povinností, ktoré sú navzájom previazané -sú v tzv. synalagmatickom zväzku. Tento právny vzťah môže existovať aj ako viacstranný vzťah. Na jednej strane je povinnosťou poistenca platiť a odvádzať poistné za podmienok určených v zákone a na strane druhej je právo nositeľa sociálneho poistenia sumu poistného vyžadovať (ide o situáciu vzniku nedoplatku na poistnom). Alebo naopak poistenec má právo, ak odvedie vo väčšom rozsahu, aby mu preplatok na sume odvedeného poistného bol nositeľom sociálneho poistenia vrátený v zákonom predvídanej lehote po zistení tejto skutočnosti nositeľom sociálneho poistenia. Alebo iný príklad, ak si zamestnávateľ neplní svoje odvodové povinnosti vrátane povinnosti odvádzať za svojho zamestnanca sumy poistného, nemôže to byť na ujmu zamestnancovi, a to jednak, že by sa nevymáhalo dlžné poistné od zamestnanca a jednak, že by o sumy neodvedeného poistného bola priznaná nižšia dávka. Poistný vzťah vyjadruje aj jeden z princípov sociálneho zabezpečenia - princíp participácie. Zároveň priamo vyjadruje aj zásady nezávislosti od vôle zúčastnených subjektov, nezávislosti od oznamovacej povinnosti a viacnásobného poistenia. Poistný vzťah vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorú určuje zákon. V prípade vzniku sociálneho poistenia je právnou skutočnosťou najmä výkon zárobkovej činnosti, ale v dôsledku zvyšovania sociálnej ochrany obyvateľstva a väčšej otvorenosti systému sociálneho poistenia sa po reforme v roku 2004 zvýraznila zásada dobrovoľnej účasti na systéme sociálneho poistenia, preto poistný vzťah môže vzniknúť aj prejavom vôle (subjektívna právna skutočnosť), podaním si žiadosti u príslušného nositeľa sociálneho poistenia (§ 23 zákona o sociálnom poistení). Teda poistný vzťah vzniká buď ex lege ako povinné poistenie, napr. na nemocenskom poistení alebo na báze dobrovoľnosti ako vyjadrenia fyzickej osoby, že preberá v určitých obdobiach zodpovednosť za svoju úroveň sociálnej ochrany ako dobrovoľné poistenie, napr. na nemocenskom poistení. Poistný vzťah, ktorý vznikol na báze dobrovoľnosti, môže poistenec kedykoľvek ukončiť na základe prejavu vôle na rozdiel od poistného vzťahu, ktorý vznikol ex lege, teda zo zákona (tzv. povinná účasť na poistení, napr. na nemocenskom poistení). Zákonnými podmienkami pre vznik dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení alebo poistení v nezamestnanosti je na strane fyzickej osoby (budúceho poistenca) dovŕšenie 16 roku a splnenie podmienky trvalého pobytu na území SR, resp. povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Po reforme v sociálnej oblasti sa poistný vzťah vyznačuje ešte jednou osobitosťou, a to že k jeho zániku môže dôjsť nielen odpadnutím (neexistenciou) právnej skutočnosti, ktorá viedla k jeho vzniku, ale aj prerušením poistenia (§ 26 zákona o sociálnom poistení). Teda napr. vznik pracovného pomeru je právnou skutočnosťou, ktorá je predpokladom vzniku poistného vzťahu na nemocenskom, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti, a teda aj naopak zánik pracovného pomeru je právnou skutočnosťou, ktorá vedie k zániku poistného vzťahu. Prerušenie poistného vzťahu (poistných vzťahov), ktorý vznikol na povinnej báze, však predstavuje situáciu, že pracovný vzťah trvá, ale poistný vzťah v dôsledku vzniku zákonného dôvodu zanikol a opätovne vznikne po odpadnutí tohto zákonného dôvodu. Prejavom sociálneho rozmeru poistenia a poistných vzťahov je aj plynutie ochrannej lehoty po zákonnom ukončení poistného vzťahu na nemocenskom poistení, pričom táto ochranná lehota podľa § 32 zákona o sociálnom poistení pre prípad sociálnej udalosti dočasnej pracovnej neschopnosti (napr. choroby zamestnanca) a ošetrovania (chorého člena rodiny alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku) plynie max. po 42 kalendárnych dní po ukončení poistného vzťahu na nemocenskom poistení (ukončenie nastáva najmä v dôsledku ukončenia pracovného pomeru alebo ukončenia samostatnej zárobkovej činnosti). Výnimkou je situácia pracujúcich poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, u ktorých ochranná lehota neplynie, nakoľko sú už zabezpečení inou sociálnou dávkou (a to príslušnou dôchodkovou dávkou). Pokiaľ ide o dávkový vzťah je tento možné definovať ako právny vzťah medzi poskytovateľom dávky (väčšinou je ním nositeľ sociálneho poistenia) a poistencom, u ktorého nastala príslušná sociálna udalosť a poistenec splnil všetky predpoklady na poskytnutie dávkového plnenia (v prevažnej väčšine prípadov má peňažnú formu). Teda na jednej strane poskytovateľ dávkového plnenia po preskúmaní existencie dávkových predpokladov je povinný poskytovať dávku v určitej výške a po určitú dobu, a na strane druhej poistenec v postavení žiadateľa o dávku je oprávnený požadovať dávkové plnenie, ktoré mu pomôže preklenúť nepriaznivú sociálnu situáciu, počas ktorej nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a zabezpečovať si tak stály príjem. Nie však vždy je žiadateľom aj osoba, ktorá bola predtým subjektom poistného vzťahu. Je tomu tak v situáciách žiadateľov o pozostalostné dôchodkové dávky (napr. vdova, vdovec, nezaopatrené dieťa - sirota je žiadateľom) alebo v prípade úrazových dávok, na ktoré vznikol nárok v dôsledku smrteľného pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Z tejto úvahy sa odvodzuje aj členenie sociálnych udalostí, ktoré sú pokrývané dávkami na priame a odvodené sociálne udalosti. Dávkový vzťah teda obsahuje jednak dávkovú schému a dávkovú formulu. Existujú však aj situácie, v ktorých aj keď sú splnené materiálne a formálne podmienky na priznanie dávkového plnenia, dávka sa nepriznaná (ide o tzv. fakultatívne poskytované dávky). Ide o dávkové modely, ktoré sú založené nielen na splnení zákonom vyžadovaných predpokladoch, ale aj na správnom uvážení (resp. voľnom uvážení). Typickým príkladom je v systéme sociálneho poistenia, napr. poskytnutie Sociálnou poisťovňou pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie v rámci obnovenia pracovnej spôsobilosti poškodenej osoby, ktorá utrpela pracovný úraz alebo u nej vznikla choroba z povolania. Zároveň ako je vyššie uvedené poistný vzťah sa odvíja od výkonu zárobkovej činnosti a dávkový vzťah zasa vyjadruje bezprostredne zásadu financovania dávok súvisiacich so mzdou. 9. Súd vychádzajúc z uvedeného rozdielu medzi poistným vzťahom a dávkovým vzťahom, ktoré právna teória rozlišuje, má za to, že ust. § 212 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení treba vykladať tak, že toto sa vzťahuje iba na poistné a nie na dávkový vzťah, čo vyplýva aj z celého tohto ustanovenia, kde sa uvádza aj príspevok na starobné dôchodkové sporenie, uloženie pokuty a penále, na čo súd podporne súčasne poukazuje. 10. Preto súd akceptoval právny názor žalovaného uvedený v jeho vyjadrení zo dňa 15.12.2016 v tom smere, že žalovaný nebol povinný doručovať spornú zásielku žalobcovi do vlastných rúk, aj keď ju doručoval, pretože nešlo o rozhodnutie o poistnom, a teda nešlo o dávkový vzťah, ale išlo tu v preskúmavanom prípade o rozhodovanie o nedávkovom právnom vzťahu, a preto podľa právneho názoru súdu je treba vykladať ust. § 212 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že uvedené ustanovenie sa týka len rozhodovania žalovaného o poistnom ako o dávkovom právnom vzťahu, inak by zákonodarca v tomto ustanovení uviedol slovne text „o poistnom, o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia, o príspevku ...“, ak by mal na mysli aj takýto nedávkový právny vzťah, čo ale zákonodarca neuviedol. 11. Podľa ust. § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd uznesením odmietne žalobu okrem iného, ak bola podaná oneskorene (§ 98 ods. 1 písm. d) SSP). 12. Pretože z obsahu spisu súdu, ako aj žaloby žalobcu a spisového materiálu žalovaného je nepochybné, že žalobcovi bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doručené 16.08.2011 formou náhradného doručenia, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie a na základe tohto odvolania bolo rozhodnuté žalovaným rozhodnutím zo dňa 25.09.2013, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 11.10.2013, potom s poukazom na nedávkový právny vzťah, o ktorý v danom prípade išlo, nemohlo dôjsť k porušeniu subjektívnych práv žalobcu, keďže proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, a preto ak žaloba žalobcu bola podaná osobne na Krajský súd v Prešove dňa 03.11.2015, bola podaná zjavne oneskorene, pretože žalobcovi žalované rozhodnutie bolo oznámené dňa 11.10.2013. 13. Preto súd žalobu žalobcu ako oneskorene podanú podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol. 14. Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 170 ods. a) SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.