Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/337/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707206901 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8707206901.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: DRX-V., s.r.o., so sídlom v Y., H. 2, V.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Herľanská č. 547, proti povinnému: Mária Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. 28, D., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Juraja Volocha, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov AB-524, pod sp. zn. EX 00222/2007, o vymoženie 360,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.07.2014, č. k. 12Er/125/2008-41 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, a to rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9C/181/2003-54 zo dňa 13.10.2004. Súd prvého stupňa následne poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora. Dňa 11.03.2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, dôvodu že vymáhaná pohľadávka bola poskytnutá na základe zmluvy prenájme s následnou kúpou prenajatej veci zo dňa 11.02.1999, na základe ktorej si povinný prenajal veci v hodnote 1.029,94 eur a z uvedenej sumy ku dňu 06.03.2014 uhradil najmenej 1.421,00 eur, skutočný dlh pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie predstavoval len 360,78 eur, teda nie je oprávnenému nič dlžný. Exekučný titul nezohľadňuje ochranu spotrebiteľa, oprávnený obchádza ochranu spotrebiteľa účelovým deklarovaním prenájmu tovaru s následnou kúpou prenajatých vecí miesto skutočného predaju tovaru na splátky, znevýhodnil ho a zmaril jeho postavenie spotrebiteľa. Uvedené nebolo zohľadnené v exekučnom titule. Za nekalé obchodné praktiky oprávneného považoval zmluvnú pokutu vo výške 3,32 eur za každý deň omeškania, spolu s ročnými úrokmi 17,60%, nájomnú zmluvu na predtlači, bez možnosti individuálnych dojednaní, používanie drobného písma u Všeobecných obchodných podmienkach a neuzatvorenie zmluvy pri nesúhlase s jej vopred pripravenou predtlačou. Uviedol, že s manželom nevlastnia žiaden hodnotný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť v exekúcii speňažený. Súdny exekútor ani oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie. Povinný uzavrel s exekútorom dohodu o splátkach a bolo mu zrážané aj z predčasného starobného dôchodku, priklonil sa preto k názoru exekútora, že neexistujú dôvody zastavenia exekúcie. Súd prvého stupňa následne vychádzajúc z ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 9C/181/2003-54 zo dňa 13.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2004 a vykonateľnosť 27.11.2004. Skutočnosti uvádzané povinným spočívajúce v neprijateľnosti zmluvných podmienok oprávneného pre spotrebiteľa, či v neprijateľnom konaní oprávneného pred vydaním exekučného titulu súd prvého stupňa opätovne nemôže skúmať v exekučnom konaní. Dôvodnosť titulu bola predmetom pôvodného konania vedeného Okresným súdom Prešov sp. zn. 9C/181/2003-53, v ktorom mohol a mal povinný svoje výhrady k nároku oprávneného uplatniť. Z tvrdenia povinného, že uhradil do dňa 06.03.2014 oprávnenému sumu 1421,00 eur, nevyplýva, čas a spôsobom tejto úhrady. Súd tak nemohol posúdiť, či bola táto úhrada vykonaná pred, alebo po vydaní exekučného titulu, ani či bola vykonaná pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo až po ňom. Povinný tiež ničím úhradu nepreukázal. Súdny exekútor a oprávnený úhradu takejto sumy zhodne popreli, pričom z ich vyjadrenia vyplýva, že doposiaľ bolo vymožených len 539,89 eur. Súd prvého stupňa, mal preto preukázanú úhradu povinného len v rozsahu 539,89 eur, ktorá bola vymožená v konaní. Ďalej uviedol, že zlá sociálna situácia povinného nie je v zmysle exekučného poriadku dôvodom zastavenia exekúcie. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch. Napokon súd prvého stupňa poukázal na ust. § 70 ods. 1, § 94 až 99, § 104 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že spôsob vykonania exekúcie určuje súdny exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súd prvého stupňa mal za to, že neboli splnené podmienky vyžadované zákonom na zastavenie exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g), h) Exekučného poriadku. Uviedol, že súd prvého stupňa pred vydaním uznesenia nezisťoval objektívny stav majetkových pomerov povinného, a preto žiadal na aby súd zabezpečil, predložil a skúmal objektívne, hodnoverné a relevantné dôkazy, ktorými by mal disponovať súdny exekútor. Uvedená pohľadávka vznikla, v čase keď povinný dlhodobo žil v zahraničí a nemohol sa tak účinne brániť. Poukázal na list zo sociálnej poisťovne, podľa ktorého sa už z jeho dôchodku nemôže zrážať na predmetnú exekúciu žiadna suma. U povinného a jeho manžela nie je žiadny predpoklad zlepšenia finančnej situácie. Žiadal, aby exekučný súd vstúpil do konania, skontroloval a skúmal činnosť súdneho exekútora a rozhodol spravodlivo a v medziach zákona. Povinný uviedol, že so súdnym exekútorom uzavrel splátkový kalendár so splácaním po 20,- eur mesačne, aby mu odblokoval účet, ale z príjmu, ktorý má mu to nevychádza. Poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2010, sp. zn. II ÚS. 545/2010-15 žiadal, aby odvolací súd exekúciu zastavil. K odvolaniu povinného zaslal vyjadrenie poverený súdny exekútor, ktorý uviedol, že nesúhlasí zo zastavením exekúcie a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu povinného nevyhovel a exekúciu nezastavil. Povinný spláca mesačne 20,- eur na základe splátkového kalendára, ktorý na žiadosť povinného súdny exekútor umožnil, a povinný do 02.09.2014 uhradil celkovo sumu vo výške 574,89 eur. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie exekučného súdu je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade, po zvážení všetkých okolností, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že u povinného nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa v zmysle ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Samotný nízky príjem povinnej osoby, či zjavný nepomer medzi príjmami a záväzkami povinného, tak nie je bez ďalšieho dôvodom pre zastavenie exekúcie. V tomto smere tiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť oprávnenému a exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet na zastavenie exekúcie a súd sa ním musí zaoberať. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že povinným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zastavenie exekúcie, keďže nemajetnosť povinného nebola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa preukázaná a povinný vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadny iný z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože povinný nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.