Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206790 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8715206790.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o mal. deti C.: 1/ N. P.. XX.X.XXXX, 2/ Š.M. P.. XX.XX.XXXX a 3/ I. P.. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., pracovisko O. P. D. E. Č.. XX detí rodičov D.. N.T. C. P.. XX.XX.XXXX bývajúcej na P. D. E. Č.. XX/XX J. O. a M.. Ľ. C. P.. XX.X.XXXX bývajúcom na P. D. E. Č.. XX/XX J. O. zastúpeného JUDr. Jánom Burocim advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi Za Šestnástkou č. 17 o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 1.12.2015 č.k. 16 178/2015 -135 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. N. 70 € mesačne, mal. Š. 70 € mesačne a mal. I. 50 € mesačne od 5.6.2015 matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 5.6.2015 do 30.11.2015 pre mal. N. 393,83 €, mal. Š. 387,09 € a mal. I. 200,33 € zaviazal otca uhradiť matke maloletých detí do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konajúci súd zistil, že rodičia maloletých detí dňa 20.1.2001 uzavreli manželstvo. Otec maloletých detí nie je zamestnaný od apríla 2012 a o potreby spoločnej domácnosti prestal javiť záujem a nestará sa ani o potreby maloletých detí, neprispieva na výživu, ani na chod domácnosti. Rodičia maloletých detí bývajú v spoločnej domácnosti , a to v šesťizbovom byte, ktorý je súčasťou rodinného domu, ktorý spoluvlastní a to v 1/3 so svojou matkou a bratom. Spolu s nimi a deťmi v byte býva aj jej matka, ktorá je starobná dôchodkyňa a ktorá sa spolupodieľa na úhrade nákladov za tento byt v jednej polovici. Uvedené náklady sa týkajú energie v rozsahu 300,- až 400,- € mesačne, keďže ide o byt s vysokými stropmi. Jej príjem tvorí suma 690,- € v hrubom, čo v čistom predstavujem cca 620,- € a tento príjem jej vypláca s.r.o., v ktorej je ona jedinou spoločníčkou a konateľkou. Okrem toho má príjem aj z Optiky, kde vypomáha a to v rozsahu od 30,- € až 70,- € mesačne. Tiež s otcom maloletých detí majú príjem z prenájmu bytu, ktorý vlastnia a to v sume 180,- € mesačne, z ktorého každý z nich poberá čiastku po 90,- € mesačne z tohto bytu. Ona je tiež poberateľkou prídavku na deti, a podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v 1, ktorý je v D. O., ktorý je však veľmi zanedbaný a neobývateľný a ktorý nadobudla v rámci dedičského konania. Spolu s otcom maloletých detí má v BSM byt, ktorý zakúpili za trvania manželstva, asi v roku 2004 a ktorý prenajímajú od roku 2012. Vlastnia auto zn. A. N. rok výroby cca 2008. Otec maloletých detí je už 3,5 roka nezamestnaný. Spočiatku pol roka po prepustení z práce poberal podporu v nezamestnanosti avšak už 3 roky je bez príjmu. Keď ho ona žiadala, aby prispel na výživu detí, tak v septembri 2015 jej poskytol sumu 50,- € a uhradil stravu pre N. vo výške 16,- € a poplatok do MŠ pre I.. D.. N. toho času je žiačkou 9. ročníka základnej školy, platila jej ZRPŠ v sume 12,- € a maloletá navštevuje aj školskú jedáleň. Stravné za tento mesiac za ňu uhradil otec. Maloletá navštevuje Základnú umeleckú školu a to výtvarný a tanečný odbor, kedy za každý z týchto odborov za pol roka ročne sa uhrádza 25,- €, pričom na výtvarnej je potrebné ešte uhradiť 20,- € za pomôcky a na tanečný 10,- € za tanečné cvičky. Poplatok za rodičovské združenie v tejto Základnej umeleckej škole je 15,- €. Maloletá je zdravá, aj keď teraz má alergie. Syn Š. navštevuje Sekundu v osemročnom C. J. O.. Poplatok za ZRPŠ bol 15,- €, strava v školskej jedálni za dva mesiace v sume 36,- €. Maloletý navštevuje Základnú umeleckú školu, výtvarný odbor, kde poplatok za pol roka je 25,- € + 20,- € za výtvarné pomôcky. Poplatok za ZRPŠ za druhé dieťa na neho uhrádzala 7,50 €. Maloletý je zdravý. Syn I. navštevuje materskú školu, kde strava sa pohybuje vo výške cca 25,- € a poplatok škôlke od 10,- € do 15,- €. Maloletý je zdravý, navštevuje však logopedické cvičenia 2-krát do mesiaca. Jediná starostlivosť otca o deti je taká, že ráno mal. I. odvedie do škôlky a poobede ho príde vyzdvihnúť. Pokiaľ je s ním doma, tak mu nachystá jedlo. Za celé obdobie 3,5 roka otec nevyvinul žiadnu aktivitu v smere zabezpečenia fin. prostriedkov pre rodinu. Od apríla 2012 je otec nezamestnaný. Jeho posledným zamestnávateľom bola Všeobecná nemocnica s poliklinikou, kde pracoval ako správca siete a je vyučený elektrotechnik. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru mu v máji 2012 bolo vyplatené odstupné vo výške 6-tich mesačných platov, čo predstavovalo sumu cca 4.000,- € a pol roka poberal podporu v nezamestnanosti v sume 650,- € mesačne. Spolu s matkou detí si zakúpili byt č. 39, ktorý sa snažil zrekonštruovať a v auguste 2012 ho dali do prenájmu za sumu 180,- € mesačne, kde po odrátaní nákladov za prevádzku, čistý príjem z tohto bytu predstavoval čiastku 140,- € mesačne. Od júna 2012 aktívne hľadal zamestnanie a začal aj s podnikaním, kde spracoval aj nejaké projekty. V poslednom období si začal hľadať prácu aj vo forme brigád. Otec má starších rodičov, o ktorých sa musí starať a niekoľkokrát do týždňa im pomáha. Otec uviedol, že z firiem, ktoré oslovil, v ktorých sa snažil zamestnať väčšinou uprednostnili na pozície, na ktoré sa chcel zamestnať, mladších, v niektorých bolo treba k výkonu činnosti špecifické školenie, ktoré nemohol urobiť, pretože nemá päť rokov praxe v danom odbore a dostal ponuku od spoločnosti T. H., H..Z..A.., išlo o prácu pri výrobe pri 2-3 zmennej prevádzke a vzhľadom na časovú náročnosť, by nemal dostatočný priestor na prípravu a zúčastňovanie sa pracovných pohovorov. Ponuku obdržal 15.11.2015 a v rámci tejto ponuky mu bolo oznámené , že jeho mzda by sa mala pohybovať okolo výšky 600,- €. V tom čase mal výberové konanie vo svojom odbore, na ktoré sa musel pripraviť, pričom na ponúknuté miesto mal nastúpiť ihneď. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k mal. deťom narodeným z ich manželstva. Mal. N. je žiačkou 9. ročníka základnej školy, poplatok rodičov škole na začiatku školského roka bol 12,- €, mesačne stravné je vo výške 25,- €. Za potreby a pomôcky na začiatku školského roka matka uhradila 30,- €. Mal. N. navštevuje Základnú umeleckú školu v O. - tanečný a výtvarný odbor, polročné školné bolo uhradené vo výške 50,- €, poplatok rodičov škole bol vo výške 15,- €. Za potreby k výtvarnému krúžku matka uhradila 20,- €, na tanečný krúžok dcére kúpila baletné cvičky vo výške 10,- €. Počas letných prázdnin maloletá absolvovala tábor v Taliansku, kde výška nákladov presiahla sumu 200,- €. Je alergik a je u nej plánované vyšetrenie v imuno-alergologickej ambulancii, lieky neužíva. Mal. Š. je žiakom sekundy osemročného gymnázia, poplatok rodičov škole na začiatku školského roka bol vo výške 15,- €, mesačné stravné je vo výške 36,- €, za potreby a pomôcky na začiatku školského roka matka uhradila 70,- €. Navštevuje Základnú umeleckú školu - výtvarný odbor. Polročné školné bolo uhradené vo výške 25,- € a za pomôcky matka uhradila 20,- €. Poplatok rodičov škole bol uhradený vo výške 7,50 €, maloletý je zdravý. Mal. I. navštevuje materskú školu, náklady na začiatku školského roka uhradil otec. Je zdravý a rodičia s ním navštevujú logopedičku. Matka mesačne každému z detí uhrádza po 25,- €. Rodičia s mal. deťmi bývajú v rodinnom dome, v ktorom býva aj matka matky. Dom pozostáva zo 6-tich izieb, kuchyne a sociálneho zariadenia. Mesačné náklady na bývanie sú vo výške 400,- €, polovicou sumy prispieva stará matka. Matka tiež uhrádza mesačne stavebné sporenie v sumách 79,10 €, 38,50 € a 53,11 €. Rodičia sú tiež vlastníkmi 2-izbového bytu, ktorý je toho času prenajatý. Matka je toho času jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti N.-A. H..Z..A.., ktorá podľa správy I. Ú. E., podľa priloženého daňového priznania za rok 2014 dosiahla hospodársky výsledok plus 1.275,01 €, kedy jej výnosy z prevádzkovej činnosti predstavovali sumu 48.313,30 € a náklady sumu 47.038,29 €. Podľa potvrdenia tejto spoločnosti matka si za obdobie od augusta 2014 do októbra 2015 vyplácala čistú mzdu v celkovej výške 7.930,23 €, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 660,85 €. Otec mal. detí je od 01.05.2012 podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., pracovisko O. vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá pomoc v hmotnej núdzi a je poberateľom prídavku na tri mal. deti v sume 70,56 € mesačne. Podľa správy Sociálnej poisťovne t.č. nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, ani nemocenskej dávky a ani dôchodku. Naposledy bol zamestnaný vo J. P. H. E. O., ktorá s ním ukončila pracovný pomer dohodou k 30.04.2012, z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce - pre nadbytočnosť. Podľa potvrdení spoločnosti N. H., H..Z..A.. zo dňa 14.01.2015, spoločnosti K. E.O. H. H..Z..A.. zo dňa 16.03.2015, U. G. H..Z..A.. zo dňa 17.06.2015, M.-G. N. H..Z..A.. zo dňa 21.08.2015, spoločnosti M. P. H..Z..A.. zo dňa 20.08.2015, spoločnosti H. T. H..Z..A.. zo dňa 15.10.2015, si otec u týchto zamestnávateľov hľadal zamestnanie s výsledkom, že títo zamestnávatelia nemali záujem o jeho prijatie do zamestnania. Podľa emailového vyjadrenia spoločnosti U. G. H..Z..A.. sa otec u nich osobne bol informovať o ponuke voľných pracovných miest, kedy táto spoločnosť mu ponúkla viacero pracovných príležitostí v ČR. Otec javil záujem o pracovnú pozíciu autoelektrikár, elektrikár s dohodnutým termínom nástupu od 01.07.2015. Tento termín následne po telefonickom kontakte presunul na 01.09.2015 a po následnom telefonickom kontakte ani s týmto termínom nástupu nesúhlasil. Otec súdu tiež predložil zoznam projektov, na ktorých pracoval. Podľa otcom predložených poštových poukazov dňa 18.09.2015 uhradil mal. N. v škole sumu 16,80 €, dňa 19.10.2015 uhradil mal. Š. poplatok v školskej jedálni v sume 23,58 €, dňa 28.10.2015 uhradil mal. I. sumu 22,- € v materskej škole a dňa 27.11.2015 sumu 16,50 €. Na maloletého tiež uhradil poplatok materskej škole dňa 18.09.2015 v sume 54,50 € a dňa 08.01.2015 podľa príjmového dokladu mal jednému z detí uhrádzať lyžiarsky kurz v sume 38,50 €. Z predložených dokladov o vkladoch v hotovosti na účet v X. vyplynulo, že otec dňa 12.10.2015 uhradil vklad 69,72 € a dňa 27.11.2015 sumy 17,97 €, 13,12 €, 31,38 € v prospech poisťovne N.. 2. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a uzavrel, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, nakoľko bolo preukázané, že je v potencionálnych schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu detí navrhnutým výživným. Posledný zamestnávateľ otca s ním ukončil pracovný pomer z objektívnych dôvodov pre nadbytočnosť, avšak doba troch rokov od skončenia pracovného pomeru je dostatočne dlhá na to, aby si otec našiel zamestnanie, z ktorého by vedel zabezpečovať príjem do domácnosti a tým aj výživu svojich maloletých detí o čom svedčí aj účastnícka výpoveď otca na pojednávaní 1.12.2015, kedy potvrdil, že mu bolo ponúknuté zamestnanie v spoločnosti T. H. s nástupným platom okolo 600 €, čo však otec odmietol dôvodiac tým, že potrebuje čas na prípravu na výberové konanie u iného zamestnávateľa, ktorý mu ponúkol prácu v jeho odbore. Preto bolo povinnosťou súdu príjem otca posudzovať z jeho potencionálnych možností, ktoré nevyužil a podľa vyjadrení otca bol schopný do prezentovania ponuky na zamestnanie od uvedených spoločností si formou rôznych brigád do mesiaca privyrobiť čiastku okolo 100 € a osobitný príjem mu plynie aj z prenájmu bytu, ktorý má s matkou maloletých detí v spoluvlastníctve a argument otca o tom, že chodí vypomáhať svojim rodičom nevzal do úvahy, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom má prednosť pred akoukoľvek inou vyživovacou povinnosťou. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a výšku výživného primerane znížil. Vytkol konajúcemu súdu, že nesprávne zistil skutkový stav a z toho sa odvíja aj nesprávne rozhodnutie vo veci, keď výšku výživného určil na základe fiktívneho príjmu, ktorý by mohol dosiahnuť, pokiaľ by prijal pracovnú ponuku. Súd neskúmal skutkové okolnosti náležite, nakoľko ponúknutá mzda bola hrubou mzdou, pričom čistá mzda po prepočte by vyšla cca na sumu 450 € mesačne a po odpočítaní súdom určeného výživného 190 € na tri maloleté deti by mu zostalo na bývanie a stravu len 260 €. Uviedol, že nemá vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v ktorej doteraz spoločne s matkou detí býva a pokiaľ by došlo k rozvodu manželstva, musel by uhrádzať bývanie a stravu. Uviedol, že je vysokoškolský vzdelaný človek a v prípade ponúknutej práce išlo o prácu pri páse a konštatoval, že zamestnávatelia sa vyhýbajú zamestnávať osoby, ktorých kvalifikácia ich oprávňuje odborné pozície. Uviedol, že matka detí prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti N.-A. H..Z..A.. podniká v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a pokiaľ si matka vypláca zo svojej vlastnej obchodnej spoločnosti mzdu len vo výške 690 € neznamená, že si prebytočný zisk nerozdelí ako jediná spoločníčka tejto obchodnej spoločnosti, pretože špecializovaný lekár nedosahuje mesačnú mzdu vo výške 690 €, pričom jemu sa ku práci pri páse malo ponúkať do 600 €. Matka detí je podielovou spoluvlastníčkou dvoch domov priamo na námestí v O., ktoré dáva do prenájmu. V tomto kontexte je jasné, že má priestor pre starostlivosť o deti v chorobe, vypomáha rodine matky v podnikateľských aktivitách, napr. zariaďovaním prevádzok výpočtovou technikou, sieťovým pripojením a podobne, z ktorých mala ekonomický prospech, nakoľko by inak musela za tieto služby zaplatiť, čo je zjavné aj z výpisu OR SR, kde do dátumu 17.4.2015 vystupoval ako konateľ aj on. Podaním doručeným odvolaciemu súdu 15.7.2016 otec pripojil pracovnú zmluvu zo dňa 12.7.2016, z ktorej vyplýva, že dňom 12.7.2016 nastúpil do práce ako operátor výroby s dojednanou hrubou mesačnou mzdou 486 €, zároveň pripojil výpis z Obchodného registra a výpis z Listu vlastníctva č. 3087, č. 1770. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, nakoľko je v záujme maloletých detí. Vyslovil názor, že otec nevyužil pracovné možnosti ponúkané na trhu práce a nebol dostatočne aktívny pri hľadaní zamestnania. 5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a dôkladne dokazovanie, preto nesúhlasí so znížením výšky výživného. Uviedla, že posledným zamestnaním otca bolo správca počítačovej siete, kde zarábal 900 € v hrubom mesačne. Toho času človek na tejto pozícii priemerne zarába 1.020 € mesačne v hrubom, teda 761,68 € v čistom. Konštatovala, že otec detí uvedený príjem zarábal už pred 4 rokmi, pričom medzitým priemerná mzda v hospodárstve vzrástla. V priebehu prvostupňového konania otec dokazoval, že prácu si hľadá v odbore a odmietal pracovať v inom odbore za nižšiu mzdu, napr. prácu pri páse. Konštatovala, že pri výpočte výšky výživného súd nevychádzal z jeho posledného príjmu, pretože ak by to tak bolo, ňou navrhované výživné by bolo nízke. Súd prvej inštancie nezistil žiadnu prekážku v práci, otec má vysokoškolské vzdelanie, vodičské oprávnenie, netrpí žiadnym akútnym alebo chronickým ochorením, má každý deň prístup na internet a na telefón. Uviedla, že jej obchodná spoločnosť podniká v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbore oftalmológia. Tržby spoločnosti sú závislé od dohodnutých finančných objemov nákupu zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, jej tržby majú limity a všetko, čo vyšetrí nad jej terajší limit nie je zdravotnými poisťovňami preplatené a odkedy jej spoločnosť začala fungovať, od 1.6.2011, tieto limity neboli navyšované ani valorizované. Uviedla, že limitovaný mesačný príjem od zdravotných poisťovní musí rozdeliť na plat lekára, plat zdravotnej sestry, plat pre účtovníka, nájomné, zabezpečiť chod ambulancie, lieky, nákup špeciálneho zdravotného materiálu, telefóny, internet, splátky pôžičky, pretože spláca drahé optické vyšetrovacie prístroje v ambulancii, prostriedky na modernizáciu ambulancie. Môže si vyplatiť len taký plat, aby spoločnosť nedostala do straty. V súčasnosti je zisk minimálny, preto počas trvania spoločnosti nikdy nevyplatila žiadne odmeny sebe ani zdravotnej sestre. Spoločnosť sa snaží viesť s vyrovnaným rozpočtom a v odvolaní spomenutá nespravodlivá ekonomická angažovanosť v podnikaní matky je pre tento prípad irelevantná, pretože otec jej nijako nepomáha v podnikaní a to, že bol konateľom ho neoprávňovalo k žiadnym činnostiam vo firme, ktorá poskytuje výhradne zdravotnícku činnosť, na ktorú otec nemá žiadne oprávnenie. Navyše sama sa stará o chod domácnosti, zabezpečuje potreby detí, aj potreby otca. Pokiaľ otec v odvolaní spomína, že je podielovou spoluvlastníčkou dvoch nehnuteľností (domov na námestí v Levoči), v týchto nehnuteľnostiach prenajímajú priestory na podnikateľské účely, výška nájomného nie je vysoká a nestačí ani na opravy budov nachádzajúce sa v historickom centre mesta Levoča, ktoré je zapísané v zozname historického dedičstva UNESCO a preto opravy sú nákladné a podliehajú kontrole Pamiatkového úradu. Potvrdila, že otec jej pomohol so sieťovaním dvoch počítačov v ambulancii, nainštalovaní niekoľkých programov a v elektronickom spracovaní dávok do zdravotných poisťovní. Celkove strávil odhadom necelých 15 pracovných dní. V roku 2015 bol v ambulancii v Starej Ľubovni jedenkrát pri výmene a nainštalovaní nového počítača a táto netrvala ani 8 pracovných hodín a má za to, že táto pracovná aktivita je niekoľkonásobne preplatená, keďže tri roky mu bezplatne zabezpečuje bývanie, stravu, telefón, internet, TV, vyživuje sama ich tri spoločné maloleté deti a sama sa stará o chod ich spoločnej domácnosti. Vyslovila názor, že súd správne posúdil skutkový stav a ohrozenie životných potrieb maloletých detí, správne zohľadnil to, že otec mal možnosť sa zamestnať a platiť výživné a súd vykonal dostatočné dokazovanie. Uviedla, že s deťmi prežívajú z mesiaca na mesiac od výplaty k výplate, o čom svedčí súkromný spoločný účet v banke ku koncu každého mesiaca v debete -1.500 € a mesačne platí debetný úrok 26,50 €. 6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a otca k jej odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením kolízneho opatrovníka a vo vzťahu k vyjadreniu otca uviedla, že toto vyjadrenie nepísal otec, ale jeho družka, ktorá sa začala miešať do výchovy ich synov. Pokiaľ ide o vyporiadanie ich BSM, otec detí ju vyplatil len polovicou 15.000 Eur a sumu 16.000 Eur sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 100 Eur od 15.5.2012. Pretože otec detí ignoroval rozhodnutie súdu o splátkach a tiež neplnil riadne vyživovaciu povinnosť, podala na neho trestné oznámenie, ako aj exekúciu s tým, že dlžné výživné uhradil, ako aj čiastočne dlh na vysporiadanom BSM. Naďalej tvrdí, že otcova družka ho ovplyvňuje vo vzťahu k zabezpečeniu výchovy a výživy maloletých detí, nestará sa ani o vlastné deti, nie to ešte o jej synov, keď prídu do E., čo jej potvrdili synovia. Otec prejavuje o svojich synov záujem stále menej, pričom sám priznáva, že rozsudok o úprave styku nerešpektuje, pretože mu v tom bráni jeho družka. Deti u otca nemajú ani vytvorené vhodné podmienky, pretože po jej odchode je dom zničený a nemajú tam ani svoje vlastné izby. Otec tiež nechodí pre synov, ale žiada, aby deti chodili za ním, pritom im nezaplatí ani cestovné. Má vedomosť o tom, že otec požičiava peniaze družkinmu otcovi, ako aj sestre. Otcovi nikdy nebránili zaujímať sa o výsledky detí v škole. Otcovu družku nemieni urážať, len chce, aby negatívne neovplyvňovala otca maloletých detí. Mladší syn C. bol začiatkom júla u otca a povedal jej, že so stravou je to už biedne, všetko sa točí len okolo malej E. a družkinho syna I., oni s bratom sú odvrhovaní, dom je zničený, syn sa tam cíti nepríjemne, keď za otcovou družkou chodí na návštevu jej rodina z L., nechodia už vôbec na spoločné výlety, a to všetko od príchodu otcovej družky do domácnosti a tiež, že keď bol syn v Bardejove v kúpeľoch, otec ho ani raz nenavštívil, nezavolal mu a prekonal aj respiračný infekt, ktorý chytil v E. z neporiadku a nečistoty v dome. Syn nastupuje na strednú odbornú školu a už mu zaplatila 40 Eur za štúdium, ale otec nedal ani cent. Stará sa viac o deti svojej družky ako o svoje vlastné, o ktoré nemá ani minimálny záujem. 7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľ ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil vec a rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 16. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd konštatuje, že rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí by nepochybne odôvodňoval určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktorým bolo preukázané, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí vo výške súdom určeného výživného, ktoré zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo prakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec dovoláva, ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aj osobnou starostlivosťou. 17. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. 18. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci o určenie výživného pre mal. N., mal. Š. a mal. I. ako aj tej skutočnosti, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu detí v rozsahu súdom určeného výživného napriek skutočnosti, že posledný zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer z objektívnych dôvodov pre nadbytočnosť, otec v priebehu troch rokov mal dostatok času na zabezpečenie zamestnania, z ktorého by vedel zabezpečovať odôvodnené potreby maloletých detí, čoho dôkazom je skutočnosť, ktorú uviedol otec v priebehu prvostupňového konania, že mal možnosť zamestnať sa s nástupným platom okolo 600 € mesačne, čo odmietol dôvodiac tým, že potrebuje čas na prípravu na výberové konanie u iného zamestnávateľa, ktorý mu ponúkol prácu v jeho odbore. Otec podľa svojich vyjadrení bol schopný zabezpečovať si svoje potreby aj formou rôznych brigád, do mesiaca si dokázal privyrábať čiastky okolo 100 € a osobitný príjem mu plynie z prenájmu bytu, ktorý má s matkou spolu vo vlastníctve. Odvolací súd sa stotožnil aj s konštatáciou súdu, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, ale Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ rodič sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje maloleté deti bez vážneho dôvodu a tým dôvodom nemôže byť skutočnosť, že sa chce zamestnať len v odbore, ktorý vyštudoval, je povinnosťou súdu preto jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možností, ktoré mal, ale ich nevyužil. Zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. takmer so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného. Keďže nedošlo k zmene závažnejšieho charakteru v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom, teda k zmene, ktorá by sa výraznejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov konania, a súd prvej inštancie správne rozhodol aj o určení počiatku vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a dlhu na výživnom, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený. 20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).