Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sa/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201452 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:1014201452.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobkyne U.. U. P., bytom Č. XX, N. T., zastúpenej JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom Nám. osloboditeľov 10, Michalovce, proti žalovanému Prezídiu Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Ružinovská 1/B, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ- HCP-OHP1-2014/006716-004 zo dňa 19.08.2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prezídium Policajného zboru úrad hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-SO-Šk-20-005/2014 zo dňa 10.03.2014 podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“) zastavil konanie vo veci priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 20 ods. l písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. poškodenej bývalej policajtke U.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, N.Z. T., Č. č. XX, PSČ XXX XX, v dôsledku choroby z povolania - tuberkulózy pľúc, ktorou sa poškodená nakazila počas výkonu služby po kontakte s nosičom aktívnej otvorenej tuberkulózy v novembri roku 2007. 2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Prezídia Policajného zboru úradu hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 3. V odvolaní proti rozhodnutiu Prezídia Policajného zboru úradu hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance žalobkyňa žiadala, aby odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní zmenil napadnuté rozhodnutie a priznal poškodenej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20.846 eur (1400 bodov x 14,89 eur), alternatívne, aby podľa § 59 ods. 3 Zákona o správnom konaní zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolacie námietky žalobkyne proti citovanému rozhodnutiu korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie účastníčky konania U.. U.Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. č. XX, XXX XXChorvÁ. T., naposledy zaradenej vo funkcii referent skupiny eskortovania a dokumentovania mobilnej zásahovej jednotky Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. PPZ-HCP-SO-Šk-20-005-2014 zo dňa 10.03.2014 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil. 5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Prezídia Policajného zboru úradu hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, ako aj odvolacie námietky žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu. Žalovaný po citácii § 59 ods. 1 správneho poriadku, § 20 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z. z., § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. k napadnutému rozhodnutiu a odvolaniu účastníčky konania uviedol, že aj keď si účastníčka konania podala v predmetnej veci žiadosť o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za ďalšiu diagnózu, je nepochybné, že táto žiadosť je Žiadosťou o dávku za chorobu z povolania. Zákon č. 328/2002 Z. z. priznáva v § 20 policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi určené náhrady alebo jednorazové mimoriadne odškodnenie len z titulu utrpeného služobného úrazu alebo choroby z povolania. 6. Žalovaný poukázal na to, že z ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že v prípade choroby z povolania je posudzujúci lekár, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. Ako vyplýva zo stanoviska Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, psychiater Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n. o. U.. P. O., ktorý spracoval lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, nebol oprávnený na vypracovanie lekárskeho posudku choroby z povolania účastníčky konania. 7. Žalovaný citoval § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku a uviedol, že prvostupňový správny orgán po získaní stanoviska Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach správne vyzval účastníčku konania na odstránenie nedostatku podania, t.j. predloženie lekárskeho posudku vypracovaného lekárom so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia tak, ako to vplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z.. V danom prípade nešlo o nedostatok náležitostí, ktoré má obsahovať lekársky posudok podľa § 8 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ale o skutočnosť, že posudok nebol vypracovaný lekárom so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. 8. Žalovaný uviedol, že je možné súhlasiť s tvrdením účastníčky konania, že je na slobodnom výbere každého pacienta, ktoré lekárske zariadenie a lekára si vyberie, u ktorého sa bude liečiť, ale nie možné súhlasiť, že je na slobodnom výbere pacienta, ktorý lekár mu vyhotoví lekársky posudok, bodové ohodnotenie diagnózy vzniknutej z choroby z povolania. V tomto prípade, ako už uviedol, zákon limituje určitým spôsobom (s ohľadom na jeho špecializáciu) slobodný výber posudzujúceho lekára. 9. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán vyzval účastníčku konania na odstránenie tohto nedostatku, a to odpoveďou zo dňa 18.12.2013 a v rozhodnutí o prerušení konania č. p.: PPZ-HCP- SO-Sk-20-002/2014 zo dňa 27.01.2014. Podľa názoru žalovaného sú tieto výzvy zrozumiteľné a určité. Účastníčka konania bola zároveň poučená, že v prípade neodstránenia nedostatkov podania v určenej lehote správny orgán konanie zastaví. Účastníčka konania dňa 03.03.2014 síce zaslala stanovisko k dôvodom prerušenia konania, no napriek poučeniu nedostatky podania neodstránila, t.j. nepredložila lekársky posudok vypracovaný lekárom podľa § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z.. Žalovaný mal za to, že postup prvostupňového orgánu bol správny. 10. K namietanému zaslaniu lekárskeho posudku účastníčky konania podľa § 85 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z. z. na kontrolu bodového ohodnotenia posudkovej lekárke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky U.. W. P., žalovaný uviedol, že podľa citovaného ustanovenia sa vykonáva kontrola bodového ohodnotenia na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia len pri služobnom úraze a nie chorobe z povolania. Postup prvostupňového orgánu v tejto časti nebol správny, ale odvolací orgán zároveň dodal, že táto skutočnosť nebola dôvodom vydania rozhodnutia o zastavení konania a rovnako nebola dôvodom ani na prerušenie konania. 11. Žalovaný poukázal na to, že účastníčka konania v odvolaní ďalej namietala miestnu príslušnosť prvostupňového správneho orgánu - RHCP Sobrance, keďže zmenila adresu svojho trvalého pobytu. Podľa názoru žalovaného sa miestna príslušnosť správneho orgánu v tomto prípade riadi ustanovením § 7 ods. 1 správneho poriadku, teda miestom činnosti účastníčky konania, keďže choroba z povolania jej vznikla počas jej služobného pomeru (vykonávania činnosti) na RHCP Sobrance, ktorý je miestne príslušným správnym orgánom. 12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že účastníčka konania v odvolaní poukazuje na vybrané (podľa názoru žalovaného nepodstatne) časti rozhodnutia, no k samotnému dôvodu vydania rozhodnutia, t.j. nepredloženie lekárskeho posudku vypracovaného lekárom so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia, tak ako to ukladá ustanovenie§ 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z., sa účastníčka konania žiadnym spôsobom nevyjadrila. Účastníčka konania považuje za nesprávny úradný postup prvostupňového orgánu aj odporúčané vyšetrenie a eventuálnu jej hospitalizáciu na Psychiatrickej klinike UN L. Pasteura v Košiciach, aj s posúdením jej zdravotného stavu vo vzťahu k chorobe z povolania. V tomto prípade žalovaný uviedol, že nejde o direktívne nariadenie (ako ho účastníčka konania označuje) správneho orgánu ale len o interpretáciu odporúčania zo stanoviska Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UN L. Pasteura v Košiciach. Vo vzťahu k predmetu (dôvodu zastavenia) konania je to však nepodstatné. 13. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, nezistil žiadne zákonné dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 14. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP- OHPl-2014/006716-004 zo dňa 19.08.2014 a rozhodnutia správneho orgánu na prvom stupni č. p.: PPZ- HCP-SO-Šk-20-005/2014 zo dňa 10.03.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania. 15. V podanej žalobe žalobkyňa poukázala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý zastavil konanie vo veci priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni, ako aj na odvolacie námietky žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu. 16. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie služobný úrad odôvodnil tým, že dňa 27.01.2014 bola poškodená listom vyzvaná na odstránenie nedostatkov podania a predloženia lekárskeho posudku spracovaného v zmysle § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z. v lehote do 30 dni od doručenia výzvy a zároveň bola poučená, že pokiaľ v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania, správny orgán v zmysle § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb., môže toto konanie zastaviť. Ďalej, že riaditeľ RHCP Sobrance zároveň v zmysle § 29 ods. 1 cit. zákona konanie rozhodnutím zo dňa 27.02.2014 do odstránenia nedostatkov podania prerušil. Ďalej, že výzva bola právnemu zástupcovi poškodenej doručená dňa 06.02.2014 a poškodenej dňa 07.02.2014. Ďalej, že lehota na odstránenie nedostatkov poškodenej uplynula dňa 07.03.2014. V závere napadnutého rozhodnutia správny orgán tvrdí, že poškodená dodnes vytýkané nedostatky neodstránila a preto konanie v súlade s cit. ustanovením zákona zastavil. 17. Žalobkyňa konštatovala, že hore uvedené tvrdenie služobného úradu sa nezakladá na pravde. Poškodená prostredníctvom právneho zástupcu služobnému úradu dňa 27.02.2014 odoslala list s označením „Vybavenie výzvy - konanie o dávku úrazového zabezpečenia na chorobu z povolania“, a to s nasledovným obsahom: Ako právnemu zástupcovi poškodenej U.. U. P. mi dňa 06.02.2014 bola doručená výzva služobného úradu, v ktorej ma vyzývate, aby som v lehote 30 dní odstránila nedostatky podania, t.j. predloženie lekárskeho posudku spracovaného v zmysle § 2 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 437/2004 Z. z.. Žalobkyňa dodala, že doručila služobnému úradu žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia ešte dňa 05.09.2013 a dnes je už 27.02.2014, pričom služobný úrad dodnes vo veci nerozhodol. Sťažnosť na prieťahy v konaní a nesprávny úradný postup ako právny zástupca poškodenej doručil služobnému úradu dňa 11.12.2013. 18. Žalobkyňa ďalej uviedla, že služobný úrad rozhodnutím zo dňa 27. januára 2014 prerušil konanie o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Jedným z dôvodov prerušenia konania je, že žiadosť a zdravotná dokumentácia podľa § 85 ods. 1 písm. d/ zák. č. 328/2002 Z. z. bola zaslaná na kontrolu bodového ohodnotenia posudkovej lekárke MV SR U.. W. P., ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že nie je v jej kompetencii odsúhlasiť sadzbu bodového hodnotenia určenú lekármi z Psychiatrickej Nemocnice Michalovce, nakoľko choroba z povolania bola poškodenej priznaná Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UN L. Pasteura v Košiciach. Tento postup služobného úradu nebol správny, lebo podľa § 85 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípade poškodenej U.. U. P. ide o bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v príčinnej súvislosti s priznanou chorobou z povolania a nie služobným úrazom. Čiže posudková lekárka MV SR U.. W. P. podľa hore cit. ustanovenia zákona nemá žiadne oprávnenie kontrolovať bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobe z povolania. 19. Žalobkyňa poukázala na to, že ďalším dôvodom prerušenia konania bolo, že Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UN L. Pasteura v Košiciach vo svojej odpovedi na žiadosť RHCP Sobrance uviedla, že v zmysle § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, posudzujúci lekár by mal byť lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví, ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia. Ďalej, že U.. P. O. nie je v súlade s platnou legislatívou takýmto lekárom. 20. Žalobkyňa bola toho názoru, že ani hore uvedené tvrdenie služobného úradu neobstojí, lebo lekár, t.j. psychiater U.. P. O. je posudzujúcim lekárom, ktorý naposledy liečil poškodenú v súvislosti s poškodením na zdraví. Z odôvodnenia lekárskeho posudku je zrejme, že poškodená je pacientkou u tohto lekára od januára 2013 a bola liečená na Psychiatrickej ambulancii v Michalovciach, kde jej bola diagnostikovaná „ťažká depresívna epizóda“. Vážne duševné poruchy boli u poškodenej podmienené uznaním choroby z povolania a ďalšími skutočnosťami, t.j. prepustenie z práce a uznanie invalidity po prekonaní pľúcnej a mimopľúcnej tuberkulózy. Tieto skutočnosti psychicky nezvláda a bola jej nasadená antidepresívna liečba, ktorá trvá doposiaľ. 21. Žalobkyňa poukázala na to, že z lekárskeho posudku, ktorý vyhotovil tento lekár dňa 31.07.2013 je zrejme a preukázané, že nejde o bodové ohodnotenie choroby z povolania (pľúcna a mimopľúcna TBC), ale ide o bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia choroby, resp. diagnózy „epizóda ťažkej depresie F32.2“. Je to položka 255, vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom). Konštatovala, že je na slobodnom výbere každého pacienta, ktoré lekárske zariadenie a lekára si vyberie, u ktorého sa bude liečiť, vrátane toho, ktorý lekár vyhotoví lekársky posudok. 22. Žalobkyňa bola toho názoru, že neobstojí ani ďalšie tvrdenie služobného úradu, resp. direktívne nariadenie, že v prípade pretrvávania ťažkosti menovanej bolo odporúčané vyšetrenie a eventuálne jej hospitalizácia na Psychiatrickej klinike UN L. Pasteura v Košiciach, aj s posúdením jej zdravotného stavu vo vzťahu k chorobe z povolania. Takéto nariadenie správneho orgánu na prvom stupni nemá oporu v zákone a možno ho kvalifikovať ako „nesprávny úradný postup orgánu verejný moci“. 23. Žalobkyňa konštatovala, že služobný úrad sa dopustil nesprávneho úradného postupu už tým, že žiadosť poškodenej doručil na Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UN L. Pasteura v Košiciach o zaujatie stanoviska k bodovému ohodnoteniu poškodenej. Týmito obštrukciami služobný úrad spôsobil ďalšie prieťahy v konaní. 24. Ďalším dôvodom prerušenia konania bolo, že poškodená bola vyzvaná listom zo dňa 27.01.2014 na odstránenie nedostatkov podania a predloženie lekárskeho posudku spracovaného v zmysle § 2 ods. 3 písm. d/ zák. č. 437/2004 Z. z. a zároveň bola poučená, že pokiaľ v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania, tak správny orgán konanie zastaví. K tvrdeniu služobného úradu uviedla, že takéto tvrdenie neobstojí a ide o nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. 25. Žalobkyňa poukázala na to, že aké náležitosti má obsahovať lekársky posudok, neupravuje ustanovenie § 2 ods. 3 písm. d/ zák. č 437/2004 Z. z., ale to upravuje ustanovenie § 8 cit. zákona. Uviedla, že ustanovenie § 2 ods. 3 písm. d/ cit. zákona len hovorí, že kto je posudzujúcim lekárom. V jej prípade je to lekár psychiater U.. P. O., kde sa poškodená naposledy liečila v súvislosti s poškodením na zdraví. Poškodená sa na psychiatrickej ambulancii liečila od januára 2013 a je jeho pacientkou doposiaľ. Nejde o chorobu z povolania (pľúcna a mimopľúcna TBC) ale ide o ďalšiu diagnózu „ťažká depresívna epizóda“, na ktorú poškodená ochorela v príčinnej súvislosti s uznaním choroby z povolania. 26. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej uviedla, že ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa sťaženie spoločenského uplatnenia za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Keďže poškodená následkom choroby z povolania utrpela viac poškodení na zdraví, tak má nárok na náhradu za každé poškodenie na zdraví osobitne. 27. Žalobkyňa namietala, že správny orgán o podanej žiadosti o dávke úrazového zabezpečenia je povinný rozhodnúť, či už kladne alebo negatívne. Na nesprávny úradný postup služobného úradu poškodená poukázala listom zo dňa 27.12.2013 s označením „Sťažnosť na prieťahy v konaní a nesprávny úradný postup“, ktorý adresovala Inšpekcii Ministerstva vnútra. Už v sťažnosti zo dňa 27.12.2013 poškodená poukázala na skutočnosť, že ak správny orgán má pochybnosti o správnosti a vierohodnosti lekárskeho posudku, ktorý vyhotovil ošetrujúci lekár psychiater U.. P. O., tak služobný úrad bol povinný postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (t.j. požiadať o vydanie znaleckého posudku). 28. Žalobkyňa dodala, že je aj v iných konaniach pred služobným úradom v Sobranciach diskriminovaná a ukracovaná na svojich právach. Z uvedeného dôvodu už podala viacero žalôb na súd, kde na prvom stupni vydal nezákonné rozhodnutie služobný úrad v Sobranciach. Naposledy bola úspešná v konaní na Krajskom súde v Bratislave, kde súd rozsudkom zo dňa 30.05.2013, č. k. 1S 225/2012-79 zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu na prvom aj na druhom stupni a vrátil vec na ďalšie konanie. 29. Žalobkyňa uviedla, že už v sťažnosti na prieťahy v konaní a nesprávny úradný postup zo dňa 27.12.2013 poukázala na zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobkyňa uviedla, že požadované nedostatky už písomne v podaniach zo dňa 11.02.2013 s označením „Sťažnosť no prieťahy v konaní, t.j. nesprávny úradný postup“, ktoré adresovala služobnému úradu do Sobraniec. Ďalšiu Sťažnosť na prieťahy v konaní a na nesprávny úradný postup podala listom zo dňa 27.12.2013, ktorú adresovala Inšpekcii Ministerstva vnútra do Bratislavy. Čiže neobstojí tvrdenie služobného úradu, že poškodená dodnes neodstránila vytýkané nedostatky, lebo nepredložila lekársky posudok, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z.. 30. Žalobkyňa konštatovala, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore so základnými zásadami správneho konania uvedenými v § 3 Zákona o správnom konaní, je v rozpore s § 3 ods. 1, 3, 4, § 46, § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní. 31. Žalobkyňa namietala, že v napadnutom rozhodnutí sa služobný úrad nijako nevyrovnal s námietkami a vyjadrením, ktoré poškodená doručila služobnému úradu listom zo dňa 27.02.2014, tiež sa služobný úrad nevyrovnal so sťažnosťami na prieťahy v konaní a na nesprávny úradný postup, ktorý je rozpísaný v listoch zo dňa 11.12.2013 a 27.12.2013. Ďalej bola toho názoru, že služobný úrad v Sobranciach nebol ani miestne príslušný na rozhodovanie vo veci. Poukázala na § 7 ods. 2 Zákona o správnom konaní, podľa ktorého sa miestna príslušnosť spravuje trvalým pobytom účastníka konania. Keďže poškodená má trvalý pobyt v N. T., tak vo veci mal konať a rozhodnúť služobný úrad v Bratislave. 32. V podanej žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo viacerých bodoch dal žalobkyni za pravdu, ale v konečnom dôsledku potvrdil rozhodnutie správneho organu na prvom stupni. Uviedla, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí priznal, že postup prvostupňového orgánu nebol správny, keď lekársky posudok žalobkyne zaslal na kontrolu bodového hodnotenia posudkovej lekárke Ministerstva vnútra SR U.. W. P.. Žalovaný priznal, že podľa § 85 ods. 1 písm. d/ zák. č. 328/2002 Z. z. sa zasiela lekársky posudok na kontrolu bodového hodnotenia posudkovej lekárke ministerstva vnútra len vtedy, ak ide o náhradu za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia pri služobnom úraze a nie pri chorobe z povolania. 33. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný si osvojil právny názor správneho orgánu na prvom stupni, že psychiater Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n. o. U.. P. O., ktorý spracoval lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia nebol oprávnený na vypracovanie lekárskeho posudku choroby z povolania účastníčky konania. Toto tvrdenie žalovaný oprel o ustanovenie § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Toto tvrdenie žalovaného neobstojí, lebo je v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci. 34. V podanej žalobe žalobkyňa opätovne poukázala na zistenia a skutočnosti, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti žaloby týkajúce sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. 35. Žalobkyňa konštatovala, že psychiater U.. P. O. v lekárskom posudku zo dňa 31.07.2013 nehodnotil bodové hodnotenie choroby z povolania, ale hodnotil bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia a to diagnózy „epizóda ťažkej depresie F32.2“. Ide o ďalšiu diagnózu, ktorá má síce príčinnú súvislosť s chorobou z povolania, ale nejde o prvotnú diagnózu choroby z povolania. Z uvedeného dôvodu je nemožné tu aplikovať ustanovenie § 2 ods. 3 písm. d/ zák. č. 437/2004 Z. z., za bodkočiarkou, kde je uvedené, že ak ide o chorobu z povolania, tak posudzujúcim lekárom je lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo. Uviedla, že je v rozpore so zdravým rozumom, aby poškodená 2 roky potom, čo jej bola zistená choroba z povolania na Klinike pracovného lekárstva v Košiciach za celkom inú diagnózu (TBC pľúc), sa nemohla liečiť u iného lekára psychiatra, ktorý jej zistil celkom inú diagnózu (epizóda ťažkej depresie). A následne by poškodená nemohla požiadať tohto lekára o vyhotovenie lekárskeho posudku. 36. Žalobkyňa bola toho názoru, že ak žalovaný, vrátane správneho orgánu na prvom stupni mali pochybnosti o správnosti a vierohodnosti lekárskeho posudku, ktorý vyhotovil ošetrujúci lekár psychiater U.. P. O., tak boli povinní postupovať podľa § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z. z., t.j. požiadať o vydanie znaleckého posudku. 37. Žalobkyňa konštatovala, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevyjadril k prieťahom v konaní a k nesprávnemu úradnému postupu, čo žalobkyňa namietala v sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 11.02.2013, tiež k ďalšej sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 27.12.2013. 38. Žalobkyňa bola toho názoru, že lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 31.07.2013, ktorý vypracoval lekár U.. P. O., má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon a vyhotovil ho posudzujúci lekár, ktorý naposledy liečil poškodenú. Čiže tento lekár podľa § 2 ods. 3 písm. d/ cit. zákona je posudzujúcim lekárom, ktorý má oprávnenie vydať takýto lekársky posudok. 39. V závere podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi a námietkami, ktoré žalobkyňa uviedla do odvolania a vôbec ich nebral na vedomie. Obidva rozhodnutia správnych orgánov považovala za nepreskúmateľné. Tvrdila, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím žalovaného, pretože žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom. 40. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.10.2014 k žalobe uviedol, že aj keď u žalobkyni bola stanovená choroba z povolania na základe iných diagnóz, pokiaľ si chcela uplatniť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe ďalšej (novej) diagnózy, ktorá vznikla z choroby z povolania, mala si nechať vyhotoviť lekársky posudok lekárom so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. Žalobkyňa si mala právo vybrať lekára, u ktorého sa bude liečiť, ale pokiaľ ide o vyhotovenie lekárskeho posudku na bodové ohodnotenie ďalšej diagnózy vzniknutej z choroby z povolania, v tomto prípade zákon limituje slobodný výber posudzujúceho lekára. 41. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa namieta, že ÚHCP P PZ (resp. prvostupňový správny orgán) pokiaľ mal pochybnosti o správnosti a vierohodnosti predloženého lekárskeho posudku, mohol požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. ÚHCP P PZ (resp. prvostupňový správny orgán) však v tomto prípade nemal dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, ale odmietol lekársky posudok ako celok, pretože bol vypracovaný neoprávnenou osobou. 42. Pokiaľ ide o námietku prieťahov v prvostupňovom konaní, na ktoré žalobkyňa poukázala, tieto prieťahy boli predmetom šetrenia iného orgánu (sťažnosť bola adresovaná sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky) a preto sa žalovaný touto námietkou nezaoberal. Namietané prieťahy v konaní však nemali žiadny vplyv na správne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 43. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa poukazuje aj na skutočnosť, že podľa jej názoru došlo k nesprávnemu úradnému postupu prvostupňového správneho orgánu, keď jej odporúčal vyšetrenie a eventuálnu hospitalizáciu na Psychiatrickej klinike UN L. Pasteura v Košiciach, aj s posúdením jej zdravotného stavu vo vzťahu k chorobe z povolania. V tomto prípade ÚHCP P PZ už v rozhodnutí o odvolaní uviedol, že tu nešlo o direktívne nariadenie (ako ho žalobkyňa označuje) správneho orgánu, ale len o interpretáciu odporúčania zo stanoviska Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UN L. Pasteura v Košiciach. Vo vzťahu k predmetu (dôvodu zastavenia) konania je to však nepodstatné. 44. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Konštatoval, že sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne. Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojej žalobe neuvádza žiadne iné právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí ako nezákonných. 45. Žalovaný považoval žalobou napadnuté rozhodnutia za dôvodné a vydané plne v intenciách platnej právnej úpravy a navrhol žalobu voči žalovanému v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. 46. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 47. Na pojednávaní správneho súdu dňa 22. septembra 2017 žalovaný nebol prítomný, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu správny súd v súlade s ustanovením § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalovaného. 48. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní súdu uviedol, že trvá na podanej žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu. Poukázal na to, že lekársky posudok, ktorý bol vypracovaný lekárom psychiatrom U.. P. O.Š. bol správny, nakoľko išlo o lekára, ktorý posudzoval žalobkyňu, a ktorý ju naposledy liečil v súvislosti s poškodením na zdraví. Preto podľa jeho názoru mal žalovaný tento posudok, pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia akceptovať a nebol dôvod na zastavenie konania a nepriznanie tohto nároku žalobkyni. Poukázal na to, že pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že vypracovaný posudok psychiatrom U.. O., nebol z jeho strany akceptovaný, mohol tento posudok postúpiť lekárovi s požadovanou špecializáciou, čo mu vôbec v tomto smere nič nebránilo. 49. Podľa § 20 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“). Podľa § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z., na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 8) Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. Podľa § 85 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/2002 Z. z., lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 50. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa si žiadosťou doručenou na RHCP Sobrance dňa 05.09.2013 uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za chorobu z povolania. K žiadosti boli priložené zdôvodnenie žiadosti, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý spracoval psychiater Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n. o., U.. P. O. a jeho lekárske správy. Na základe posudku U.. P.X. O. zo dňa 31.07.2013, výška náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená podľa prílohy č. 1 časti II. k zákonu č. 437/2004 Z. z. s diagnózou pod položkou č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií. Výška bodového ohodnotenia bola stanovená na 700 bodov a podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. zvýšená na dvojnásobok z dôvodu ťažkej depresívnej epizódy podmienenej uznaním choroby z povolania a prepustením z práce. 51. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa ďalej vyplýva, že RHCP Sobrance zaslalo lekársky uvedený posudok Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach za účelom získania stanoviska k bodovému ohodnoteniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach vo svojej odpovedi uviedla, že v zmysle § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár by mal byť lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví, ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia, alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia a bodové hodnotenie v súvislosti s hlásenou chorobou z povolania vykonané psychiatrom U.. P. O. nie je v súlade s platnou legislatívou. 52. Dňa 18.12.2013 bola žalobkyňa oboznámená s tým, že na základe vyššie uvedených skutočností nie je možné v predmetnej veci rozhodnúť, nakoľko lekársky posudok nespĺňa náležitosti podľa § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z. a listom zo dňa 27.01.2014 bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie nedostatkov podania a predloženie lekárskeho posudku spracovaného v zmysle § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z. v lehote do 30 dní od doručenia výzvy a zároveň bola poučená, že pokiaľ v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania, správny orgán v zmysle § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku môže toto konanie zastaviť. Zároveň bolo v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku konanie rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-SO-Šk-20-00212014 zo dňa 27.01.2014 do odstránenia nedostatkov podania prerušené. 53. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že aké náležitosti má obsahovať lekársky posudok, neupravuje ustanovenie § 2 ods. 3 písm. d/ zák. č 437/2004 Z. z., ale ich upravuje ustanovenie § 8 cit. zákona. Žalobkyňa bola toho názoru, že lekársky posudok vypracovaný lekárom psychiatrom U.. P. O. bol správny, nakoľko išlo o lekára, ktorý posudzoval žalobkyňu, a ktorý ju naposledy liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, a preto tento posudok mal byť akceptovaný a nebol dôvod na zastavenie konania. Zároveň bola toho názoru, že ak uvedený posudok nebol zo strany žalovaného akceptovaný, mohol tento posudok postúpiť lekárovi s požadovanou špecializáciou, čo mu v tomto smere nič nebránilo. 54. K uvedeným žalobným námietkam je potrebné uviesť, že aj keď žalobkyňa podala v predmetnej veci žiadosť o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za ďalšiu diagnózu, je nepochybné, že táto žiadosť je žiadosťou o dávku za chorobu z povolania. 55. Pokiaľ žalobkyňa bola toho názoru, že aké náležitosti má obsahovať lekársky posudok neupravuje ustanovenie § 2 ods. 3 písm. d/ zák. č. 437/2004 Z. z. ale to upravuje ustanovenie § 8 citovaného zákona, k tomu správny súd uvádza, že ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. taxatívne upravuje čo má lekársky posudok obsahovať, avšak ustanovenie § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z. presne vymedzuje, kto je na účely tohto zákona posudzujúcim lekárom. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na účely tohto zákona posudzujúci je lekár, ktorý naposledy liečil poškodenú v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. 56. Preto pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že lekár psychiater U.. P. O. bol lekár, ktorý posudzoval žalobkyňu a ktorý ju naposledy liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, a preto je ním vypracovaný posudok správny, vychádzala len z časti citovaného ustanovenia § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z., (pred bodkočiarkou) avšak nevychádzala z celého znenia tohto ustanovenia, a teda že ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. 57. K žalobnej námietke, že pokiaľ mal prvostupňový správny orgán pochybnosti o správnosti a vierohodnosti predloženého lekárskeho posudku, mohol požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., k tomu správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa nemal dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, ale tento posudok odmietol z dôvodu, že nebol vypracovaný posudzujúcim lekárom tak, ako to vyplýva z § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z., nakoľko bol vypracovaný neoprávnenou osobou. 58. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky týkajúce sa prieťahov v prvostupňovom konaní, ako aj nesprávneho úradného postupu prvostupňového správneho orgánu, keď odporúčal vyšetrenie a eventuálnu hospitalizáciu na Psychiatrickej klinike UN L. Pasteura v Košiciach, aj s posúdením jej zdravotného stavu vo vzťahu k chorobe z povolania, je potrebné uviesť, že tieto žalobné námietky nemajú žiadny vplyv vo vzťahu k zastaveniu konania, a preto ich správny súd považuje irelevantné. 59. Keďže žalobkyňou predložený lekársky posudok vypracovaný posudzujúcim lekárom psychiatrom U.. P. O. v danom prípade nespĺňal náležitosti tak, ako to vyplýva z § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z., pričom žalobkyňa aj napriek výzve správneho orgánu prvého stupňa tieto nedostatky neodstránila aj napriek poučeniu o možnosti zastavenia konania, preto správne rozhodol správny orgán prvého stupňa, keď konanie vo veci priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni s poukazom na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. a ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, zastavil. 60. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 61. O náhrade trov konania správny rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyni spravodlivo požadovať. 1. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.